ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 25. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Prepadnutie príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti – Článok 1 tretia zarážka – Pojem ‚nástroj‘ – Článok 2 ods. 1 – Povinnosť členských štátov prijať opatrenia umožňujúce prepadnutie nástrojov trestnej činnosti – Vozidlo používané na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neoznačeného kontrolnými známkami v rozpore so zákonom“
Vo veci C‑722/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) z 22. novembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 24. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:
Sofijski gradski săd
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory N. Piçarra (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– grécka vláda, v zastúpení: L. Kotroni, A. Magrippi a E. Tsaousi, splnomocnené zástupkyne,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 tretej zarážky a článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého ex offo vo veci prepadnutia vozidiel používaných určitými členmi organizovanej zločineckej skupiny, ktorých odsúdenie nadobudlo právoplatnosť, na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neoznačeného kontrolnými známkami v rozpore so zákonom.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 1 a 10 rámcového rozhodnutia 2005/212 znejú takto:
„(1) Hlavným motívom pre cezhraničnú organizovanú trestnú činnosť je finančný prospech. Na účely efektívnosti sa preto každý pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti musí zamerať na vypátranie, zmrazenie, zhabanie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti. Je to však ťažké dosiahnuť okrem iného aj v dôsledku rozdielov medzi právnou úpravou členských štátov v tejto oblasti.
…
(10) Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy upravujúce konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, okrem iného vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku osoby odsúdenej za trestný čin spojený s organizovanou trestnou činnosťou. …“
4 V článku 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, sa v tretej zarážke uvádza:
„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:
…
– ‚nástroje‘ znamenajú akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo určený akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov.“
5 Článok 2 uvedenej smernice s názvom „Konfiškácia“ v odseku 1 stanovuje:
„Každý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.“
6 Článok 4 toho istého rámcového rozhodnutia, nazvaný „Opravné prostriedky“, znie:
„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie, aby zainteresované strany, ktorých sa dotýkajú opatrenia podľa článkov 2 a 3, mali účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv.“
7 Článok 5 rámcového rozhodnutia 2005/212, nazvaný „Kontrola bezpečnosti“, stanovuje:
„Toto rámcové rozhodnutie neovplyvňuje povinnosť rešpektovať základné práva a základné zásady, najmä vrátane prezumpcie neviny, ustanovené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.“
Bulharské právo
8 Ustanovenie § 53 ods. 1 písm. a) Nakazatelen kodeks (Trestný zákon) z 1. mája 1968 (DV č. 26 z 2. apríla 1968) v znení uplatňujúcom sa na skutkový stav vo veci samej (DV č. 60 z 5. augusta 2011) (ďalej len „NK“) stanovuje:
„Bez ohľadu na trestnú zodpovednosť prepadnú v prospech štátu:
a) veci vo vlastníctve páchateľa, ktoré boli určené alebo použité na spáchanie úmyselného trestného činu“;
…“
9 Podľa § 234 ods. 1 a § 234 ods. 2 bodu 3 NK, ak bol trestný čin spáchaný vo veľkom rozsahu, držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bez kontrolných známok v rozpore so zákonom sa potrestá trestom odňatia slobody na dva až osem rokov a zákazom výkonu určitých povolaní alebo činností.
10 V súlade s § 321 ods. 2 a § 321 ods. 3 bodom 2 NK sa účasť v organizovanej zločineckej skupine, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku, potrestá trestom odňatia slobody na tri až desať rokov.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11 Na základe § 321 ods. 3 bodu 2 NK bol AP odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, BP a OP jedného roka a PG šiestich mesiacov za to, že v období od augusta 2011 do júna 2012 boli členmi organizovanej zločineckej skupiny, ktorá s cieľom dosiahnuť zisk páchala trestnú činnosť uvedenú v § 234 NK.
12 V rámci tejto organizovanej zločineckej skupiny AP, BP a GV kúpili 20. augusta 2011 v Bulharsku návesový ťahač, ktorý riadil OP v Grécku 21. augusta 2011 a ku ktorému OP pripojil náves naložený baleniami cigariet v hodnote 2,348 milióna bulharských levov (BGN) (približne 1,2 milióna eur) bez kontrolných známok. Dňa 23. augusta 2011 dorazil OP s týmto vozidlom do Varny (Bulharsko), kde bola táto zásielka uložená do skladu. Dňa 24. augusta 2011 bola uvedená zásielka zaistená políciou. Na základe § 234 ods. 2 bodu 3 NK bol AP za tento trestný čin odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a jedenástich mesiacov, BP a OP jedného roka a GV štyroch rokov.
13 V tejto súvislosti Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, začal ex offo konanie s cieľom rozhodnúť o osude vecných dôkazov zhromaždených v rámci trestného stíhania, ktoré viedlo k odsúdeniam uvedeným v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku, ktoré nadobudli právoplatnosť. Tento súd sa predovšetkým pýta, či návesový ťahač a náves, prostredníctvom ktorých bola zásielka balení cigariet bez kontrolných známok prepravená z Grécka do Bulharska, bol použitý ako „nástroj“ trestného činu v zmysle článku 1 tretej zarážky rámcového rozhodnutia 2005/212.
14 Uvedený súd na jednej strane poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej kvalifikuje ako trestný čin držbu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bez kontrolných známok, ale nie prepravu tohto tovaru. Na druhej strane uvádza, že Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) vo svojom výkladovom rozhodnutí č. 2/13 z 18. decembra 2013 uviedol, že vozidlo alebo dopravný prostriedok, v ktorom sa nachádza tovar podliehajúci spotrebnej dani bez kontrolných známok, ktorý patrí do pôsobnosti § 234 NK, nepredstavuje nástroj tohto trestného činu, a teda nemôže prepadnúť podľa § 53 ods. 1 písm. a) NK.
15 Vnútroštátny súd sa však domnieva, že držba je prejavom skutočnej moci vykonávanej vo vzťahu k takémuto tovaru a že jeho preprava je prejavom tejto moci. Preto podľa neho návesový ťahač a náves, o ktoré ide vo veci samej, boli použité ako „nástroje“ trestného činu, ktorý predstavuje držba „veľkého množstva“ balení cigariet bez kontrolných známok.
16 Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je s článkom 2 v spojení s článkom 1 treťou zarážkou rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV zlučiteľné, aby sa vnútroštátny zákon vykladal v tom zmysle, že nákladný automobil (ťahač a náves), ktorý mali členovia organizovanej zločineckej skupiny v držbe a ktorý im slúžil na prepravu veľkého množstva tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (cigariet) bez kontrolných známok, nemá byť skonfiškovaný ako nástroj trestnej činnosti?“
O prejudiciálnej otázke
17 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 tretia zarážka a článok 2 rámcového rozhodnutia 2005/212 majú vykladať v tom zmysle, že vozidlo použité na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neoznačeného kontrolnými známkami v rozpore so zákonom predstavuje „nástroj“ trestného činu.
18 Podľa článku 1 tretej zarážky rámcového rozhodnutia 2005/212 pojem „nástroj“ zahŕňa „akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo určený akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov“.
19 Článok 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia ukladá každému členskému štátu povinnosť prijať potrebné opatrenia umožňujúce úplné alebo čiastočné prepadnutie nástrojov a príjmov z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom.
20 Z týchto ustanovení, najmä z pojmov „akýkoľvek majetok“ a „akýmkoľvek spôsobom“, vyplýva, že pokiaľ sa určitý predmet používa alebo je určený na spáchanie trestného činu patriaceho do pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, predstavuje „nástroj“ tohto trestného činu.
21 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že za trestný čin dotknutý vo veci samej, upravený v § 234 ods. 2 bode 3 NK, teda držbu veľkého množstva tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bez kontrolných známok, možno uložiť trest odňatia slobody na dva až osem rokov. S výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, tak tento trestný čin môže patriť do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2005/212 v zmysle jeho článku 2 ods. 1.
22 Preto ak sa vozidlo používa „akýmkoľvek spôsobom“ na spáchanie takéhoto trestného činu, na toto vozidlo sa vzťahuje pojem „nástroj“ v zmysle článku 1 tretej zarážky tohto rámcového rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné rozlišovať, či sa uvedené vozidlo používa ako dopravný prostriedok alebo ako prostriedok na držbu alebo skladovanie tovaru, ktorý je predmetom dotknutého trestného činu.
23 Vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu treba zdôrazniť, že záväzná povaha rámcového rozhodnutia, akým je rámcové rozhodnutie 2005/212, ukladá najmä súdom členských štátov povinnosť vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel dotknutého rámcového rozhodnutia, aby sa dosiahol ním sledovaný výsledok. Táto povinnosť je neoddeliteľnou súčasťou systému Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže týmto súdom umožňuje v rámci ich právomoci zaistiť úplnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C‑105/03, EU:C:2005:386, bod 43, a z 29. júna 2017, Popławski, C‑579/15, EU:C:2017:503, bod 31, ako aj citovanú judikatúru).
24 Táto zásada konformného výkladu si vyžaduje, aby vnútroštátny súd prípadne zohľadnil vnútroštátne právo ako celok na to, aby posúdil, do akej miery toto právo možno uplatniť tak, že dosiahnutý výsledok nebude v rozpore s cieľom dotknutého rámcového rozhodnutia. Táto zásada však nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C‑105/03, EU:C:2005:386, bod 47, a z 8. novembra 2016, Ogňanov, C‑554/14, EU:C:2016:835, bod 66, ako aj citovanú judikatúru).
25 Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah rámcového rozhodnutia pri výklade relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je totiž obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, predovšetkým zásadami právnej istoty a zákazu retroaktivity. Tieto zásady bránia tomu, aby táto povinnosť mohla na základe rámcového rozhodnutia a nezávisle od právnej úpravy prijatej na jeho vykonanie viesť k založeniu alebo sprísneniu trestnej zodpovednosti osôb, ktoré spáchali trestný čin (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2005, Pupino, C‑105/03, EU:C:2005:386, body 44 a 45, a z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 75, ako aj citovanú judikatúru).
26 S týmito výhradami povinnosť konformného výkladu ukladá vnútroštátnym súdom, aby z vlastnej iniciatívy neuplatnili akýkoľvek výklad podaný súdom vyššieho stupňa, ktorý by pre nich bol povinný podľa vnútroštátneho práva, ak tento výklad nie je zlučiteľný s dotknutým rámcovým rozhodnutím. Vnútroštátny súd sa preto nemôže dôvodne domnievať, že sa nachádza v situácii, v ktorej nie je možné vykladať vnútroštátne ustanovenie v súlade s právom Únie jedine z toho dôvodu, že toto ustanovenie bolo predtým ustáleným spôsobom vykladané hierarchicky nadriadeným súdom v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, body 78 a 79, ako aj citovanú judikatúru).
27 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviesť, že ustanovenia rámcového rozhodnutia 2005/212, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa netýkajú rozsahu trestnej zodpovednosti osôb, na ktoré sa vzťahuje prípadné opatrenie na prepadnutie, a na druhej strane, že prepadnutie nástrojov slúžiacich na spáchanie trestného činu v prospech štátu sa podľa § 53 ods. 1 NK uskutočňuje „bez ohľadu na trestnú zodpovednosť“.
28 Okrem toho každé rozhodnutie týkajúce sa prípadného prepadnutia vo veci samej musí v súlade s článkom 5 rámcového rozhodnutia 2005/212 rešpektovať základné práva, najmä právo vlastniť majetok zakotvené v článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkom 52 ods. 1 Takéto prepadnutie nemôže zasahovať do práva vlastniť majetok, vzťahujúceho sa na tretiu osobu konajúcu v dobrej viere, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že jej majetok bol použitý na spáchanie trestného činu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2021, Okrăžna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv, C‑393/19, EU:C:2021:8, bod 55).
29 Okrem toho článok 4 rámcového rozhodnutia 2005/212 v spojení s článkom 47 Charty základných práv ukladá členským štátom povinnosť zaručiť, aby osoby dotknuté opatrením na prepadnutie mali k dispozícii účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv. Týmito osobami sú nielen osoby uznané za vinné z trestného činu, ale aj tretie osoby, ktorých majetku sa týka toto opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2021, Okrăžna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv, C‑393/19, EU:C:2021:8, body 60, 61 a 63).
30 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 tretia zarážka a článok 2 rámcového rozhodnutia 2005/212 sa majú vykladať v tom zmysle, že vozidlo použité na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neoznačeného kontrolnými známkami v rozpore so zákonom predstavuje „nástroj“ trestného činu.
O trovách
31 Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Článok 1 tretia zarážka rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vozidlo použité na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neoznačeného kontrolnými známkami v rozpore so zákonom predstavuje „nástroj“ trestného činu.
Podpisy