Language of document : ECLI:EU:T:2012:145

Spojené veci T‑458/09 a T‑171/10

Slovak Telekom a.s.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie o žiadosti o informácie – Potreba požadovaných informácií – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť odôvodnenia – Proporcionalita“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Právomoc žiadať o informácie týkajúce sa obdobia pred pristúpením dotknutého štátu k Únii

(Článok 82 ES; článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1 a 3)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Právomoc žiadať o informácie týkajúce sa obdobia pred pristúpením dotknutého štátu k Únii – Relevantné informácie

(Článok 82 ES; článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právomoci Komisie – Právomoc žiadať o informácie týkajúce sa obdobia pred pristúpením dotknutého štátu k Únii – Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných – Neexistencia

(Článok 82 ES; článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 1)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Označenie právnych základov a účelu žiadosti – Rozsah

(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 ods. 3)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Postupy

(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18)

1.      V rámci konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie je na zabezpečenie potrebného účinku článku 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 Komisia oprávnená uložiť podniku povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie o skutočnostiach, ktoré mu môžu byť známe, a predložiť jej v prípade potreby súvisiace dokumenty, ktoré má, aj keby tieto dokumenty mohli slúžiť na preukázanie existencie protisúťažného správania tohto podniku alebo akéhokoľvek iného podniku.

Pojem nevyhnutné informácie sa má vykladať v súlade s účelmi, na ktoré boli Komisii príslušné vyšetrovacie právomoci zverené. Podmienka existencie súvislosti medzi žiadosťou o informácie a údajným porušením je splnená, ak sa možno v tomto štádiu konania legitímne domnievať, že uvedená žiadosť má súvislosť s údajným protiprávnym konaním v tom zmysle, že Komisia môže dôvodne predpokladať, že jej tento dokument pomôže pri zistení údajného porušenia. Navyše Komisia môže požadovať iba informácie, ktoré jej umožnia overiť údajné porušenia, ktoré odôvodňujú vedenie vyšetrovania a ktoré sú uvedené v samotnej žiadosti o informácie. Okrem toho vzhľadom na širokú vyšetrovaciu a kontrolnú právomoc Komisie prináleží tejto inštitúcii posúdiť nevyhnutnosť informácií, ktoré požaduje od dotknutých podnikov. Navyše podnik, proti ktorému sa vedie vyšetrovanie, má povinnosť aktívnej spolupráce, čo znamená, že je povinný sprístupniť Komisii všetky informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

Vzhľadom na znenie článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, s prihliadnutím na ním sledovaný cieľ a v súlade s vyššie uvedenými zásadami sú vyšetrovacie právomoci, ktoré sú priznané týmto ustanovením, podmienené len požiadavkou nevyhnutnosti požadovaných informácií, pričom Komisia zváži, či existuje táto nevyhnutnosť na účely overenia domnienok porušenia, ktoré odôvodňujú konanie vyšetrovania, a najmä odhalenie zneužívania dominantného postavenia zakázaného článkom 82 ES a článkom 102 ZFEÚ. Preto akýkoľvek výklad uvedeného článku 18 ods. 1 v tom zmysle, že by sa Komisii zásadne zakazovalo požadovať od podniku informácie týkajúce sa obdobia, počas ktorého sa naň neuplatňovali pravidlá hospodárskej súťaže Únie, hoci tieto informácie sú nevyhnutné na odhalenie prípadného porušenia uvedených pravidiel od momentu, keď sa na tento podnik už dané pravidlá uplatňovali, by mohol zbaviť toto ustanovenie potrebného účinku a bol by v rozpore s povinnosťou Komisie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu. V dôsledku toho nemožno v zásade tvrdiť, že Komisia nemôže svoje rozhodnutie založiť na informáciách, ktoré sa týkali správania podniku v období pred pristúpením členského štátu, v ktorom má tento podnik sídlo, s cieľom posúdiť zlučiteľnosť jeho činnosti s pravidlami hospodárskej súťaže Únie po uvedenom pristúpení.

(pozri body 41 – 45, 52)

2.      V rámci konania, ktorého cieľom je konštatovať porušenie článku 82 ES alebo článku 102 ZFEÚ, nemožno informácie a dokumenty týkajúce sa obdobia pred pristúpením dotknutého štátu k Únii v zásade považovať za irelevantné pre posúdenie Komisie prípadného zneužitia dominantného postavenia podnikom so sídlom v tomto štáte, na základe toho, že konštatovanie takýchto porušení sa môže zakladať len na objektívnych údajoch pochádzajúcich z obdobia po porušení.

Konkrétne informácie a dokumenty, hoci z obdobia pred porušením, ktoré by mohli dokazovať existenciu vylučovacej stratégie podniku, môžu Komisii pomôcť určiť závažnosť prípadného porušenia, a teda ich možno považovať za nevyhnutné na plnenie úloh Komisie, ktoré sú jej uložené nariadením č. 1/2003 v zmysle článku 18 ods. 1 tohto nariadenia. Takže na základe toho, že pojem zneužívanie dominantného postavenia je objektívnym pojmom a nezahŕňa úmysel spôsobiť škodu, nemožno dospieť k záveru, že úmysel uchýliť sa k postupom, ktoré nemajú nič spoločné s normálnou hospodárskou súťažou, je v každom prípade irelevantný, keďže takýto úmysel možno vždy zohľadniť na podloženie záveru, že dotknutý podnik sa dopustil zneužitia dominantného postavenia, hoci tento záver musí v prvom rade spočívať na objektívnom zistení skutočnej realizácie zneužívajúceho správania. Komisia je teda oprávnená preskúmať internú dokumentáciu dotknutých podnikov, pretože táto dokumentácia môže preukázať, že sa zamýšľalo vylúčenie hospodárskej súťaže, alebo naopak naznačuje možnosť iného vysvetlenia skúmaných postupov.

(pozri body 60 – 62)

3.      Komisia neporuší zásadu riadnej správy vecí verejných, keď s cieľom preukázať porušenie článku 82 ES po pristúpení štátu k Únii sa snaží získať informácie o správaní sa podniku so sídlom v tomto štáte na trhu v čase, keď ešte nebol povinný rešpektovať toto ustanovenie. Komisii totiž z povinnosti starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu vyplýva povinnosť pripraviť rozhodnutie so všetkou náležitou starostlivosťou a rozhodnúť na základe všetkých údajov, ktoré by mohli mať na toto rozhodnutie vplyv. Komisia môže na tieto účely v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 požiadať podniky o poskytnutie všetkých nevyhnutných informácií. Môže sa však ukázať, že informácie a dokumenty, hoci pochádzajú z obdobia pred pristúpením štátu k Únii, ako aj z obdobia predchádzajúceho obdobiu, v ktorom došlo k porušeniu, sú nevyhnutné na nestranné a spravodlivé plnenie úloh Komisie, ktoré jej ukladá uvedené nariadenie.

(pozri body 70 – 72)

4.      Článok 18 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 definuje podstatné prvky, ktoré musia byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia o žiadosti o informácie. V súlade s daným ustanovením Komisia stanoví právny základ a účel žiadosti, špecifikuje, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu, v ktorej majú byť informácie poskytnuté. V tomto ustanovení sa navyše spresňuje, že Komisia uloží tiež pokuty podľa článku 23, upozorní alebo uloží pravidelné penále podľa článku 24 a upozorní na právo vzniesť námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. V tejto súvislosti Komisia nie je povinná oznámiť adresátovi takého rozhodnutia všetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými porušeniami má, ani vykonať presnú právnu kvalifikáciu týchto porušení, musí však jasne uviesť domnienky, ktoré má v úmysle overiť.

(pozri body 76, 77)

5.      Žiadosti o informácie, ktoré Komisia adresuje podniku v rámci konania v oblasti hospodárskej súťaže, musia byť v súlade so zásadou proporcionality a povinnosť uložená podniku poskytnúť informácie nesmie pre tento podnik v porovnaní s potrebami vyšetrovania predstavovať neprimeranú záťaž. Navyše sa požiadavka ochrany pred svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do súkromnoprávnej sféry aktivít každej fyzickej alebo právnickej osoby považuje za všeobecnú zásadu práva Únie.

Komisia v tejto súvislosti môže podľa článku 18 nariadenia č. 1/2003 požiadať podnik o poskytnutie informácií jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím bez toho, aby bolo prijatie rozhodnutia podmienené predchádzajúcou jednoduchou žiadosťou. Okrem toho nemožno dospieť k záveru, že Komisia porušila zásadu proporcionality len preto, že prijala rozhodnutie bez toho, aby podniku predtým zaslala takúto žiadosť.

(pozri body 81, 90)