ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

z 11. júla 2007

Vec F-105/05

Dieter Wils

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Zvýšenie sadzby príspevku do dôchodkového systému na základe ustanovení služobného poriadku v jeho znení účinnom od 1. mája 2004“

Predmet: Žaloba, podaná na základe článkov 236 ES a 152 AE, ktorou M. Wils navrhuje zrušenie svojej výplatnej listiny za január 2005 v rozsahu, v akom podľa služobného poriadku v znení účinnom od 1. mája 2004 táto listina obsahuje zvýšenie sadzby príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia na 9,75 % so spätnou účinnosťou od 1. júla 2004

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania žalobcu. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Rada Európskej únie a Komisia Európskych spoločenstiev, vedľajší účastníci konania, ktorí podporujú Parlament, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Záujem na konaní

(Článok 241 ES; Služobný poriadok úradníkov, príloha XII)

2.      Úradníci – Služobný poriadok – Nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok – Postup vypracovania

3.      Úradníci – Dôchodky – Financovanie dôchodkového systému – Spôsoby zachovania poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému Spoločenstva

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XII)

4.      Úradníci – Dôchodky – Financovanie dôchodkového systému – Spôsoby zachovania poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému Spoločenstva

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XII)

5.      Úradníci – Dôchodky – Financovanie dôchodkového systému – Spôsoby zachovania poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému Spoločenstva

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XII)

6.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

1.      Podľa článku 241 ES má žalobca možnosť dovolávať sa, prostredníctvom námietky, nezákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva, ktoré sa ho osobne netýkajú, najmä služobného poriadku, a to ako úradník. Nemožno vyžadovať splnenie požiadavky priameho a osobného vzťahu medzi žalobcom a všeobecne platným aktom, ktorý napáda, v rámci incidenčného návrhu podaného na základe článku 241 ES. Prípustnosť spochybnenia všeobecne platného aktu Spoločenstva v rámci incidenčného konania sa viaže len na dvojitú podmienku, že individuálny napadnutý akt bol prijatý priamo na základe všeobecne platného aktu a že žalobca má záujem napadnúť individuálne rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby vo veci samej. Keďže sa zvýšenie sadzby príspevku na dôchodky uvedenej na výplatnej listine žalobcu 2005 rozhodlo priamo na základe prílohy XII služobného poriadku, ktorá stanovuje spôsoby zachovania poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému, a keďže žalobca má záujem požadovať zrušenie tohto zvýšenia, je táto námietka nezákonnosti podaná proti tejto prílohe prípustná.

V tejto súvislosti okolnosť, že sa výhrady formulované žalobcom opierajú o inštitucionálne, politické a odborové úvahy a že sa nevzťahujú na jeho osobnú situáciu, nie je spôsobilá preukázať, že tieto výhrady sú neprípustné.

(pozri body 35 – 38, 40 a 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, Zb. s. 2105, bod 14; 5. októbra 2000, Rada/Chvatal a i., C‑432/98 P a C‑433/98 P, Zb. s. I‑8535, bod 33; 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 40

Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Agne-Dapper a i./Komisia a i., T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, Zb. VS s. I‑A-2-291, II‑A-2-1497, body 42 a 43

2.      Konzultačné konanie sa môže uplatňovať len na návrhy predložené Rade Komisiou týkajúce sa zmeny a doplnenia služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstva, alebo uplatňovania ustanovení uvedeného služobného poriadku alebo systému odmeňovania a dôchodkov. To však konzultačnému výboru nezakazuje rozšíriť konzultáciu o iné prvky ako tie, ktoré sú obsiahnuté v návrhu Komisie a zohľadniť všetky relevantné skutočnosti predložené odborovými a profesijnými organizáciami, členskými štátmi alebo inštitúciami s ohľadom na zabezpečenie jeho úlohy tripartitnej konzultácie. V dôsledku toho konzultačný výbor môže tiež preskúmavať zmeny a doplnenia, ktorých začlenenie do prvého návrhu Rada zamýšľa navrhnúť Komisii.

Okrem toho konzultačné konanie sa uplatňuje na návrhy Komisie, len ak o to požiada člen konzultačného výboru. Toto pravidlo má zabrániť tomu, aby sa konzultačné konanie uskutočnilo, pokiaľ sa nezdá byť užitočné pre tých, ktorí sú zodpovední za jeho vedenie. To hlavne umožňuje konzultačnému výboru neskúmať pozmeňujúce návrhy Komisie, ak už bol prvý návrh predmetom konzultácie, ktorá sa považuje za dostatočnú.

Napokon procesný nedostatok môže viesť k zrušeniu aktu len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tohto nedostatku by uvedený akt mal iný obsah. Ak sa teda nepreukázalo, že dotknutý akt by mal iný obsah, keby sa na pozmeňujúci návrh Komisie uplatnilo konzultačné konanie, nemôže takýto nedostatok v žiadnom prípade viesť k zrušeniu uvedeného aktu.

(pozri body 51 – 56)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79 a II‑423, bod 53

3.      Keďže poistno-matematická rovnováha dôchodkového systému Spoločenstva, ktorej spôsoby vymedzuje príloha XII služobného poriadku, predpokladá zohľadnenie ekonomických vývojov a finančných zmien z dlhodobého hľadiska a vyžaduje komplexné štatistické výpočty, disponuje normotvorca Spoločenstva širokou mierou voľnej úvahy pri prijímaní úpravy podmienok poistno-matematickej rovnováhy tohto dôchodkového systému. Súd Spoločenstva vykonáva vo vzťahu k ustanoveniam prílohy XII služobného poriadku len preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

Okrem toho zákonnosť právnej úpravy Spoločenstva podlieha v súlade so zásadou proporcionality aj podmienke, že prostriedky, ktoré využíva, sú vhodné na uskutočnenie cieľa, ktorý predmetná úprava legitímne sleduje, a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, pričom ak si možno vybrať medzi viacerými vhodnými opatreniami, v zásade je potrebné použiť najmenej obmedzujúce. Ak však ide o oblasť, v ktorej ako v prejednávanej veci normotvorca Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu zveruje Zmluva, kontrola proporcionality sa obmedzí výlučne na skúmanie zjavnej nevhodnosti predmetného opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý je príslušná inštitúcia povinná sledovať.

Súdne preskúmanie, aj keď má obmedzený rozsah, je potrebné na to, aby inštitúcie Spoločenstva boli schopné súdu Spoločenstva preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať. Z toho vyplýva, že normotvorca Spoločenstva musí byť prinajmenšom schopný jasným a jednoznačným spôsobom predložiť a vysvetliť základné údaje, ktoré sa museli zohľadniť na odôvodnenie napadnutých opatrení a od ktorých závisel výkon jeho voľnej úvahy.

V tejto súvislosti skutočnosť, že žalobca na podporu žalobných dôvodov založených na zjavne nesprávnom posúdení a na porušení zásady proporcionality poskytol dostatočne presné, objektívne a súhlasné nepriame dôkazy, odôvodňuje, aby sa sudca Spoločenstva priamo zúčastnil vyhľadávania dôkazov s cieľom preveriť, či inštitúcia Spoločenstva zjavne nesprávne a nevhodne nepoužila svoju širokú mieru voľnej úvahy.

(pozri body 70 – 73 a 75 – 77)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, bod 113; 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C‑120/99, Zb. s. I‑7997, body 44 a 45; 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb. s. I‑7285, body 122 a 123

Súd prvého stupňa: 5. júna 1996, NMB Francúzsko a i./Komisia, T‑162/94, Zb. s. II‑427, bod 69, citovaná judikatúra, a bod 70; 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 143

4.      Zo spoločných ustanovení článku 83a ods. 1 služobného poriadku a článku 4 ods. 1 prílohy XII uvedeného služobného poriadku vyplýva, že cieľom metódy výpočtu vyjadrenej v tejto prílohe je zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu dôchodkového systému Spoločenstva. Podľa článku 83 ods. 2 služobného poriadku a podľa článku 1 ods. 1 a článku 5 prílohy XII služobného poriadku musí byť sadzba príspevku úradníkov stanovená v dostatočnej výške, aby mohla financovať tretinu nákladov systému vypočítaných na poistno-matematickom základe.

Príloha XII služobného poriadku totiž používa tzv. metódu „premietnutia jednotky úveru“, podľa ktorej suma poistno-matematických hodnôt práv na dôchodok nadobudnutých všetkými aktívnymi zamestnancami počas jedného roka, nazývaná „náklady na službu“, je prenesená do ročného súčtu ich základného platu. Sadzba príspevku úradníkov sa rovná tretine tohto výnosu s ohľadom na stupnicu financovania, ktorá vyplýva z článku 83 ods. 2 služobného poriadku. Výpočet nákladov na službu vyžaduje poistno-matematické predpoklady, teda odhady budúcej hodnoty viacerých parametrov (úrokové sadzby, úmrtnosť, platový postup, atď.). Pokiaľ ide o úroky, článok 10 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku vymedzuje úrokovú sadzbu, na ktorú sa má prihliadať pri poistno-matematickom výpočte, ako priemer priemerných reálnych úrokových sadzieb za dvanásť rokov predchádzajúcich prebiehajúcemu roku.

Voľba referenčného obdobia dvanástich rokov namiesto dvadsiatich rokov, však nemá vplyv na platnosť poistno-matematickej metódy. Na jednej strane perspektívna hodnota priemernej reálnej úrokovej sadzby vypočítanej za uplynulé obdobie je v každom prípade približná bez ohľadu na dĺžku tohto obdobia. Na druhej strane dĺžka referenčného obdobia nemôže ovplyvniť poistno-matematickú rovnováhu, s výhradou, že parameter nemožno zmeniť na dlhé obdobie. Iba ak by bola v budúcnosti dĺžka tohto obdobia s ohľadom na vývoj úrokovej sadzby predĺžená alebo skrátená s cieľom zachovať nízku priemernú reálnu úrokovú sadzbu používanú v poistno-matematickom výpočte a v dôsledku toho vysokú sadzbu príspevku úradníkov, tak by bola objektívnosť metódy výpočtu spochybnená a cieľ zaručiť poistno-matematickú rovnováhu na transparentných a nepopierateľných základoch narušený. Z toho vyplýva, že obdobie dvanástich rokov uvedené v článku 10 ods. 2 a v článku 4 ods. 6 prílohy XII služobného poriadku nie je zjavne nesprávne, ani zjavne nevhodné.

(pozri body 84, 86, 88, 97 a 98)

5.      Pri výkone širokej miery voľnej úvahy normotvorcu na účely zabezpečenia poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému Spoločenstva nie je zohľadnenie rozpočtových úvah Radou protiprávne. Toto zohľadnenie je dokonca nevyhnutné, keďže pri neexistencii dôchodkových fondov Spoločenstva je vyplácanie dôchodkových dávok nákladom pre rozpočet Spoločenstiev v súlade s článkom 83 ods. 1 služobného poriadku, obdobne ako príspevok úradníkov predstavuje príjem.

(pozri bod 126)

6.      Úradníci sa nemôžu dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery na účely spochybnenia zákonnosti ustanovení nového nariadenia, predovšetkým v oblasti, ktorej predmet zahŕňa pravidelné úpravy v závislosti od zmien ekonomickej situácie.

Ak je však normotvorca oprávnený slobodne meniť a dopĺňať pravidlá služobného poriadku, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so všeobecným záujmom, a prijímať ustanovenia služobného poriadku menej priaznivé pre dotknutých úradníkov s výhradou stanovenia v prípade potreby dostatočne dlhého prechodného obdobia, platí to len pod podmienkou, že rozhoduje o budúcnosti, teda len pod podmienkou, že nová právna úprava sa bude uplatňovať len na nové situácie a na budúce účinky situácií vzniknutých počas účinnosti skoršej právnej úpravy.

Práve preto nie je možné odmietnuť žalobcovi právo namietať porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery pri zmene služobných predpisov, ktoré majú vo vzťahu k minulosti zmeniť kľúč pre rozdelenie príspevkov do dôchodkového systému Spoločenstva medzi inštitúcie a úradníkov.

(pozri body 149, 150 a 153)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. mája 1979, Tomadini, 84/78, Zb. s. 1801, bod 21; 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb. s. 1095, bod 48; 11. júla 1991, Crispoltoni, C‑368/89, Zb. s. I‑3695, bod 21

Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb. s. II‑1047, bod 85; 22. júna 1994, Di Marzio a Lebedef/Komisia, T‑98/92 a T‑99/92, Zb. VS s. I‑A‑167 a II‑541, bod 68; 11. decembra 1996, Barraux a i./Komisia, T‑177/95, Zb. VS s. I‑A‑541 a II‑1451, bod 47; Campoli/Komisia, už citovaný, bod 85