Spojené veci T‑346/11 a T‑347/11

Bruno Gollnisch

proti

Európskemu parlamentu

„Výsady a imunity – Člen Európskeho parlamentu – Rozhodnutie o zbavení imunity – Činnosť, ktorá nesúvisí s úlohami poslanca – Konanie o zbavení imunity – Rozhodnutie o odopretí ochrany výsad a imunít – Zánik záujmu na konaní – Zastavenie konania“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) zo 17. januára 2013

1.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh – Pojem názor vyjadrený pri výkone úloh – Nevyhnutnosť priamej a jednoznačnej spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami – Názory vyjadrené ako politik členského štátu – Neexistencia spojitosti – Neuplatniteľnosť imunity

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, články 8 a 9)

2.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh – Rozsah – Nemožnosť zbavenia tejto imunity – Overenie Parlamentu týkajúce sa podmienok na jej uznanie

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, články 8 a 9)

3.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita – Žiadosť o ochranu imunity – Dosah rozhodnutia Parlamentu – Žiadosť podaná zároveň so žiadosťou o zbavenie imunity

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, články 8 a 9)

4.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita – Žiadosť o zbavenie imunity – Voľná úvaha Parlamentu – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, článok 9)

5.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita – Žiadosť o zbavenie imunity – Akt vykonaný členom na území členského štátu – Uznanie imunity na základe pravidiel členského štátu

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, články 8 a 9)

6.      Právo Únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Oznámenie výboru Európskeho parlamentu týkajúce sa praxe v oblasti privilégií a imunít členov – Oznámenie, ktoré nemá povahu aktu Parlamentu – Akt neobsahujúci presné, bezpodmienečné a zhodné informácie, ktoré by mohli predstavovať presné uistenia spôsobilé vyvolať legitímnu dôveru – Rozhodnutie, ktoré sa odchyľuje od uvedeného oznámenia – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia

7.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh – Názory týkajúce sa podnecovania k rasovej nenávisti – Rozhodnutie Parlamentu o zbavení imunity – Povinnosť odôvodnenia – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady riadnej správy vecí verejných

(Článok 296 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 11; Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, článok 9 tretí odsek)

8.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Zánik mandátu člena Parlamentu – Vnútroštátne súdne konanie, ktoré môže spôsobiť tento zánik – Povinnosť členských štátoch informovať Európsky parlament – Neexistencia

(Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, článok 3 ods. 6)

9.      Výsady a imunity Európskej únie – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita – Rozhodnutie o zbavení imunity – Rozhodnutie prijaté bez vykonania rozpravy v pléne – Predloženie pripomienok príslušného poslanca pred parlamentným výborom – Porušenie práva byť vypočutý – Neexistencia

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, článok 7 ods. 3 a článok 138 ods. 2]

10.    Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Kumulatívna povaha – Protiprávnosť – Neexistencia – Príčinná súvislosť – Neexistencia – Zamietnutie odvolania

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

1.      Zo znenia článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie vyplýva, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, ho tento poslanec musí vysloviť „pri výkone [svojich] úloh“, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami. To nie je prípad názorov vyjadrených európskym poslancom mimo priestorov Parlamentu v rámci funkcií, ktoré vykonáva ako člen regionálneho orgánu členského štátu a predseda politickej skupiny v rámci toho istého orgánu.

(pozri body 40, 77, 78)

2.      Európsky parlament môže v súlade s článkom 9 tretím odsekom Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie zbaviť poslanca nedotknuteľnosti, ktorá je stanovená v tomto článku 9, no nemôže ho zbaviť imunity stanovenej v článku 8 protokolu. Keď teda vnútroštátny orgán zašle Parlamentu žiadosť o zbavenie imunity, Parlament musí v prvom rade overiť, či sa na skutočnosti, na ktorých je založená žiadosť o zbavenie imunity, môže vzťahovať tento článok 8, pričom v takom prípade zbavenie imunity nie je možné. Ak Parlament dospeje k záveru, že toto ustanovenie sa neuplatní, musí následne overiť, či predmetný poslanec v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa mu vytýkajú, požíva imunitu stanovenú článkom 9 protokolu, a ak áno, rozhodnúť, či má, alebo nemá byť zbavený tejto imunity.

(pozri body 45 – 47)

3.      Keďže nedotknuteľnosť európskeho poslanca stanovená v článku 9 protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie vyplýva priamo z právneho predpisu a možno mu ju odňať len vtedy, ak jej ho zbaví Európsky parlament, ochrana tejto imunity prichádza do úvahy len v prípade, ak príslušné vnútroštátne orgány nezaslali Parlamentu nijakú žiadosť o zbavenie tejto imunity a nedotknuteľnosť – tak ako vyplýva z ustanovení vnútroštátneho práva členského štátu pôvodu poslanca Parlamentu – je ohrozená najmä postupom policajných orgánov alebo súdnych orgánov tohto členského štátu. Za týchto okolností poslanec môže požiadať Parlament, aby ochránil jeho imunitu, ako to stanovuje článok 6 ods. 3 Rokovacieho poriadku Parlamentu. Ochrana imunity teda predstavuje spôsob, akým Parlament môže na žiadosť poslanca Parlamentu zasiahnuť, ak vnútroštátne orgány porušujú alebo zamýšľajú porušiť imunitu jedného z jeho členov.

Naopak, ak vnútroštátne orgány podajú žiadosť o zbavenie imunity, Parlament musí prijať rozhodnutie o zbavení alebo nezbavení imunity. V takom prípade ochrana imunity už nemá opodstatnenie, keďže Parlament buď zbaví poslanca imunity a jej ochrana už neprichádza do úvahy, alebo odmietne zbaviť poslanca tejto imunity a jej ochrana je zbytočná, lebo vnútroštátne orgány sú informované o tom, že Parlament zamietol ich žiadosť o zbavenie imunity, a teda že imunita bráni opatreniam, ktoré by tieto orgány mohli alebo chceli prijať.

(pozri body 52 – 56)

4.      Hoci výsady a imunity, ktoré Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie priznáva Únii, majú funkčný charakter, keďže ich účelom je vyhnúť sa tomu, aby vznikla prekážka činnosti a nezávislosti Únie, nič to nemení na skutočnosti, že boli výslovne priznané členom Parlamentu, úradníkom a iným zamestnancom inštitúcií Únie. Skutočnosť, že výsady a imunity priznané Únii sú stanovené vo verejnom záujme Únie, odôvodňuje právomoc inštitúcií odňať v prípade potreby imunitu, ale neznamená, že tieto výsady a imunity sú priznané výlučne Únii, a nie aj priamo jej úradníkom, iným zamestnancom a členom Parlamentu. Protokol teda vytvára subjektívne právo dotknutých osôb, ktorého dodržiavanie je zabezpečené systémom prostriedkov nápravy vytvoreným Zmluvou.

Isteže, Parlament má veľmi širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o smerovanie, ktoré zamýšľa priznať rozhodnutiu o žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity, vzhľadom na politický charakter takého rozhodnutia. Výkon tejto voľnej úvahy však nemožno úplne vyňať zo súdneho preskúmania, v rámci ktorého musí súd Únie overiť dodržanie procesných predpisov, vecnú správnosť skutkových zistení inštitúcie i to, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových okolností alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 58 – 60)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 82 – 90)

6.      Oznámenie, ktoré vypracoval len Generálny sekretariát Európskeho parlamentu na základe dokumentu výboru pre právne veci a vnútorný trh o jeho rozhodovacej praxi týkajúcej sa zbavenia poslaneckej imunity a s cieľom zvýšiť informovanosť poslancov o tejto rozhodovacej praxi, nie je aktom Parlamentu, a teda ho nemôže zaväzovať. Z toho vyplýva, že tento dokument nemôže obsahovať presné, bezpodmienečné a zhodné informácie pochádzajúce od Parlamentu, ktoré by mohli predstavovať presné uistenia z jeho strany spôsobilé vyvolať v európskom poslancovi legitímnu dôveru.

Navyše Parlament tým, že sa odklonil od tohto oznámenia, nemohol porušiť zásadu právnej istoty, pretože uvedené oznámenie nepredstavuje akt tejto inštitúcie a nemožno ho považovať za zrozumiteľnú a určitú právnu úpravu umožňujúcu osobám podliehajúcim súdnej právomoci jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.

(pozri body 107, 115, 124)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 109 – 114)

8.      Článok 3 ods. 6 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu neupravuje nijakú povinnosť členských štátov informovať ho o existencii konania, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu niektorého z jeho členov. Toto ustanovenie len stanovuje, že ak príslušné orgány členských štátov začnú konanie, ktoré by mohlo viesť k zániku mandátu poslanca, predseda Parlamentu ich požiada, aby ho pravidelne informovali o priebehu konania, a pridelí vec výboru, v ktorého pôsobnosti je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca, a na základe návrhu tohto výboru môže Parlament prijať stanovisko k danej záležitosti. Ustanovenia tohto článku teda upravujú postup, ktorý má dodržať predseda Parlamentu, a nie členské štáty. Navyše na základe Rokovacieho poriadku Parlamentu nemožno členským štátom uložiť nijakú povinnosť.

Napokon účelom daného ustanovenia tohto nariadenia je zabezpečiť riadne vnútorné fungovanie Parlamentu, a teda nepredstavuje podstatnú formálnu náležitosť konania o zbavení poslanca imunity, ktorého porušenie môže mať za následok zrušenie rozhodnutia Parlamentu.

(pozri body 132 – 137, 141)

9.      Podľa základnej zásady dodržiavania práva na obhajobu upravenej v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie musí mať dotknutá osoba možnosť pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa jej týka, účelne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté. Z toho vyplýva, že podľa tejto zásady rozhodnutie nemožno prijať na základe skutočností a okolností, ku ktorým dotknutá osoba pred prijatím tohto rozhodnutia nemohla účelne vyjadriť svoje stanovisko.

Právo byť vypočutý však nevyhnutne nevyžaduje konanie verejnej rozpravy v každom konaní začatom proti určitej osobe, ktoré môže viesť k prijatiu pre ňu nepriaznivého aktu. Dodržiavanie práva na obhajobu a kontradiktórnosti teda nevyžaduje, aby prijatiu rozhodnutia Európskeho parlamentu o zbavení poslanca imunity nevyhnutne predchádzala rozprava v pléne, ale možno ho v súlade s článkom 138 ods. 2 Rokovacieho poriadku Parlamentu prijať na schôdzi bez rozpravy a bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Napokon v zmysle článku 7 ods. 3 Rokovacieho poriadku Parlamentu poslancovi, ktorého sa týka žiadosť o zbavenie imunity, sa poskytne možnosť byť vypočutý pred príslušným parlamentným výborom a môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité.

(pozri body 167, 175 – 179)

10.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 210 – 212, 222)