ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 11. júla 2014 (*)

„Štátna pomoc – Verejná služba v oblasti vysielania – Pomoc, ktorú Španielsko plánuje poskytnúť v prospech RTVE – Zmena systému financovania – Nahradenie príjmov z reklamy novými daňami uvalenými na prevádzkovateľov televízneho vysielania a telekomunikácií – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Procesné práva – Nová pomoc – Zmena schémy existujúcej pomoci – Daňové opatrenie predstavujúce spôsob financovania pomoci – Existencia potrebného vzťahu určenia medzi daňou a pomocou – Priamy vplyv príjmu z dane na výšku pomoci – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑151/11,

Telefónica de España, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),

Telefónica Móviles España, SA, so sídlom v Madride,

v zastúpení: F. González Díaz a F. Salerno, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne M. Muñoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a napokon M. Sampol Pucurull, abogados del Estado,

a

Corporación de Radio y Televisión Española, SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez, A. Vázquez‑Guillén Fernández de la Riva a J. Rodríguez Ordóñez, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme štátnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Španielsko plánuje poskytnúť spoločnosti Corporación de Radio y Televisión Española (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9),

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias,

tajomník: T. Weiler, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. októbra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Touto žalobou žalobkyne, spoločnosti Telefónica de España, SA a Telefónica Móviles España, SA navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme štátnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Španielsko plánuje poskytnúť spoločnosti Corporación de Radio y Televisión Española (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, že systém financovania Corporación de Radio y Televisión Española, SA (RTVE), ktorý Španielske kráľovstvo zmenilo zákonom Ley 8/2009, de 28 de agosto, de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Española (zákon č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní RTVE, BOE č. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, ďalej len „zákon č. 8/2009“), ktorým sa mení zákona Ley 17/2006, de 5 de junio, de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon č. 17/2006 z 5. júna 2006 o verejnom rozhlase a televízii, ďalej len „zákon č. 17/2006“) je zlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

2        Telefónica de España je pôvodný španielsky telekomunikačný operátor, najmä v oblasti poskytovania pevných telefónnych služieb, ktoré môže zahŕňať poskytovanie plateného káblového televízneho vysielania, prepojenie alebo nájom telefónnych liniek. Telefónica Móviles España je telekomunikačným operátorom v oblasti poskytovania mobilných telefónnych služieb v Španielsku. V oboch týchto spoločnostiach má 100 % podiel na základnom imaní spoločnosť Telefónica de España, SA. Telefónica de España pôsobí na trhu ponuky audiovizuálnych diel prostredníctvom svojej siete „Internet Protocol Television“, ponúkaním svojej služby „Imagenio“.

3        RTVE je španielskym prevádzkovateľom verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol zákonom č. 17/2006 poverený poskytovaním verejnej služby v daných oblastiach.

4        Zákon č. 17/2006 stanovoval systém zmiešaného financovania. Podľa tohto zákona jednak RTVE disponoval príjmami pochádzajúcimi z jeho obchodnej činnosti, a to najmä z reklamy. Na druhej strane dostával od Španielskeho kráľovstva platby ako náhradu za plnenie svojich záväzkov verejnej služby. Tento systém financovania (ďalej len „existujúci systém financovania RTVE“) Komisia Európskych spoločenstiev schválila vo svojich rozhodnutiach C(2005) 1163 v konečnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa štátnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 239, s. 17) a C(2007) 641 zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znižovanie počtu zamestnancov v RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 109, s. 2).

5        Dňa 22. júna 2009 bola na Komisiu podaná sťažnosť týkajúca sa návrhu zákona č. 8/2009. Dňa 5. augusta 2009 Komisia požiadala Španielske kráľovstvo, aby jej poskytlo informácie o tomto návrhu zákona.

6        Zákon č. 8/2009, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2009, zmenil existujúci systém financovania RTVE.

7        Zákon č. 8/2009 v prvom rade stanovoval, že od konca roku 2009 sa zastaví využívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a služieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komerčné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie služieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie [článok 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009]. Tieto zdroje tvorili približne 25 miliónov eur (pozri odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia).

8        Ďalej na účely náhrady straty ostatných komerčných príjmov zákon č. 8/2009 vo svojom článku 2 ods. 1 písm. b) až d) a článkoch 4 až 6 zaviedol alebo zmenil tri nasledujúce opatrenia:

–        novú daň vo výške 3 % z príjmu prevádzkovateľov bezplatného televízneho vysielania a vo výške 1,5 % z príjmu prevádzkovateľov plateného televízneho vysielania so sídlom v Španielsku; príspevok z tejto dane nesmel presiahnuť 15 % (v prípade voľne prístupného televízneho vysielania) a 20 % (v prípade plateného televízneho vysielania) z celkovej ročnej pomoci pre RTVE a akýkoľvek prebytočný daňový príjem presahujúci uvedené percentá musí byť prevedený do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu [článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 6 zákona č. 8/2009],

–        novú daň vo výške 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov (okrem príjmov získaných na veľkoobchodnom referenčnom trhu) prevádzkovateľov telekomunikačných služieb registrovaných v registri hospodárskych subjektov španielskeho telekomunikačného regulačného orgánu, ktorí pôsobia celoštátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spoločenstve a ktorí poskytujú audiovizuálne služby alebo akékoľvek iné služby zahŕňajúce reklamu pre akúkoľvek z týchto služieb: poskytovanie pevných telefónnych liniek, mobilných telefónnych liniek a prístupu k internetu; tento príspevok nesmie presiahnuť 25 % z celkovej ročnej pomoci pre RTVE a akýkoľvek prebytočný daňový príjem presahujúci uvedené percento musí byť prevedený do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu [článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 5 zákona č. 8/2009],

–        podiel vo výške 80 % z už existujúcej dane za využívanie rádiového frekvenčného spektra do maximálnej výšky 330 miliónov eur, pričom zostávajúca časť musí byť prevedená do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu a tento podiel sa môže upraviť v súlade so zákonmi vzťahujúcimi sa na všeobecný štátny rozpočet [článok 2 ods. 1 písm. b) a článok 4 zákona č. 8/2009].

9        Okrem toho bola zachovaná náhrada za plnenie záväzkov verejnej služby stanovená v zákone č. 17/2006 [článok 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009]. Ak by príjem z uvedených daňových zdrojov [a niekoľkých ďalších menej významných zdrojov stanovených v článku 2 ods. 1 písm. f) až i) zákona č. 8/2009] nebol dostatočný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej služby, Španielsko je povinné podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 a článku 33 zákona č. 17/2006 vyrovnať tento deficit. V dôsledku toho sa systém zmiešaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlučného financovania z verejných zdrojov (ďalej len „systém takmer výlučného verejného financovania“).

10      Napokon článok 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 stanovoval maximálnu výšku príjmov RTVE. Celkový ročný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekročiť 1 200 miliónov EUR, čo sa rovnalo výdavkom pre každý z týchto rokov. Na tri nasledujúce roky 2012 – 2014 sa stanovilo maximálne zvýšenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýšenie na základe ročného indexu spotrebiteľských cien.

11      Zákon č. 8/2009 zmenil tiež vymedzenie poslania verejnej služby v oblasti vysielania, ktorým je RTVE poverený. Okrem iného stanovil dodatočné povinnosti týkajúce sa programov pre deti. Ďalej obmedzil nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie športových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom čase.

12      Dňa 2. decembra 2009 Komisia oznámila Španielskemu kráľovstvu svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu systému financovania RTVE (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania“) (zhrnutie Ú. v. EÚ C 8, s. 31). Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predložili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu.

13      Dňa 18. marca 2010 Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, že daň uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dňa 30. septembra 2010 Komisia požiadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Španielske kráľovstvo, aby zrušilo túto daň z dôvodu je nezlučiteľnosti s uvedenou smernicou.

14      Dňa 20. júla 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, že zmena financovania RVTE zavedená zákonom č. 8/2009 je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Vychádzala najmä z toho, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neboli neoddeliteľnou súčasťou nových prvkov pomoci stanovenej týmto zákonom a že prípadná nezlučiteľnosť týchto daňových opatrení so smernicou o povolení teda neovplyvňuje preskúmanie jej súladu s vnútorným trhom. Okrem toho dospela k záveru, že zmenený systém financovania RTVE je v súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo je primeraný.

 Konanie pred Všeobecným súdom

15      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. marca 2011 podali žalobkyne žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. mája 2011 Španielske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

17      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. júna 2011, RTVE podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

18      Uzneseniami z 30.júna a 22. septembra 2011 predseda tretej komory Všeobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

19      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júla 2011 žalobkyne požiadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v prílohách ich žaloby vo vzťahu k RTVE.

20      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. októbra 2011 RTVE vyjadril námietky proti celej žiadosti o dôverné zaobchádzanie podanej žalobkyňami.

21      Uznesením zo 7. decembra 2011 predseda tretej komory Všeobecného súdu zamietol túto žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

22      Vedľajší účastníci konania podali svoje vyjadrenia a ostatní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

23      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2012 žalobkyne požiadali o dôverné zaobchádzanie s niektorými údajmi a informáciami uvedenými v ich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania predloženým RTVE.

24      Listami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 10. a 11. apríla 2012, Španielske kráľovstvo a RTVE vyjadrili námietky proti týmto žiadostiam o dôverné zaobchádzanie podaným žalobkyňami.

25      Uznesením zo 4. júla 2013 predseda tretej komory Všeobecného súdu zamietol tieto žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

26      Listami z 9. júla 2013 Všeobecný súd požiadal v súlade s článkom 64 svojho rokovacieho poriadku účastníkov konania, aby v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania odpovedali na niektoré otázky. Účastníci konania tejto žiadosti vyhoveli v stanovenej lehote.

27      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 15. októbra 2013.

28      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie podľa článku 263 ZFEÚ,

–        v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania,

–        zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedľajším účastníctvom, vrátane trov konania vynaložených žalobkyňami,

–        zaviazal RTVE na náhradu trov konania v súvislosti s jeho vedľajším účastníctvom, vrátane trov konania vynaložených žalobkyňami.

29      Komisia, Španielske kráľovstvo a RTVE navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za čiastočne neprípustnú,

–        v každom prípade zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

 Právny stav

30      Žaloba je založená na piatich žalobných dôvodoch, ktoré vychádzajú po prvé z porušenia procesných práv zaručených článkom 108 ods. 2 ZFEÚ, po druhé z porušenia článku 108 ZFEÚ a článku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), po tretie z porušenia povinnosti odôvodnenia, po štvrté z porušenia pojmu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, a po piate z porušenia článku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia.

1.     O prípustnosti žaloby a žalobných dôvodov

31      Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE tvrdí, že žaloba je čiastočne neprípustná. Žalobkyne sú aktívne legitimované na podanie návrhu na neplatnosť len pokiaľ ide o tie časti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú priamo spojené s príspevkami, ktoré musia zaplatiť. Nemôžu teda žiadať zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jednak príspevkov, ktoré by museli platiť v každom prípade, bez ohľadu na ich určenie, a jednak príspevkov, ktoré nemajú povinnosť platiť. Každý z príspevkov stanovených v článkoch 4 až 6 zákona č. 8/2009 je oddeliteľný od ostatných príspevkov. Zrušenie jedného z týchto príspevkov teda nemá vplyv na ostatné príspevky.

32      Španielske kráľovstvo tvrdí, že druhý až piaty žalobný dôvod je neprípustný, lebo žalobkyne nie sú aktívne legitimované. Ich žalobné dôvody sa týkajú dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Nestačí teda, že žalobkyne sa považujú za dotknuté v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, žalobkyne musia byť uvedeným rozhodnutím osobne dotknuté. Ich postavenie na trhu však nebolo zákonom č. 8/2009 významne dotknuté.

33      Žalobkyne spochybňujú tieto tvrdenia.

34      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že súdu Únie prináleží, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o prípustnosti (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb. s. I‑1873, body 51 a 52, a rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑171/02, Zb. s. II‑2123, bod 155).

35      Za okolností prejednávanej veci Všeobecný súd usudzuje, že v záujme hospodárnosti konania je potrebné vyjadriť sa najprv k návrhu na zrušenie uvedenom žalobkyňami a k dôvodom, ktoré uvádzajú na jeho podporu, bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti celej žaloby, alebo o prípustnosti druhého až piateho žalobného dôvodu, lebo žaloba je v každom prípade a z dôvodov uvedených nižšie nedôvodná.

2.     O veci samej

 O prvom dôvode založenom na porušení procesných práv zaručených článkom 108 ods. 2 ZFEÚ

36      Svojim prvým žalobným dôvodom žalobkyne namietajú, že Komisia porušila ich procesné práva zaručené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. V odôvodnení 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania konštatovala, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli oddeliteľné od existujúceho systému financovania RTVE, hoci v tejto súvislosti pretrvávali pochybnosti. Obmedzila tak predmet konania vo veci formálneho zisťovania. Toto obmedzenie viedlo k obmedzeniu procesných práv žalobkýň, lebo Komisia bola povinná zohľadniť len tie pripomienky tretích dotknutých osôb, ktoré sa týkali predmetu konania. Preto pokiaľ ide o otázku, či daňové opatrenia boli oddeliteľné od prvkov pomoci žalobkyne namietajú, že im nebola poskytnutá taká ochrana, aká im mala byť poskytnutá v prípade, že by táto otázka bola predmetom konania. Situácia je teda taká istá, ako keby Komisia prijala konečné rozhodnutie o opatrení bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania, a to bez ohľadu na to, že existovali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o predmetné opatrenie.

37      Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami.

38      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konanie vo veci formálneho zisťovania upravené článkom 108 ods. 2 ZFEÚ má za cieľ chrániť práva tretích potenciálne dotknutých osôb a je nevyhnutné, keď má Komisia vážne ťažkosti pri posudzovaní, či pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, Zb. s. I‑10707, bod 70, a rozsudok Všeobecného súdu z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T‑388/03, Zb. s. II‑199, bod 87).

39      Treba tiež uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyne Komisii nevytýkajú, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k zákonu č. 8/2009. Tvrdia, že hoci sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania pokiaľ ide o tento zákon, tým, že v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania konštatovala, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli oddeliteľné od existujúceho systému financovania RTVE porušila ich procesné práva zaručené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

40      Toto tvrdenie treba zamietnuť.

41      Úvahy týkajúce sa troch daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nepoškodzujú procesné práva žalobkýň zaručené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

42      Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, situáciu v prejednávanej veci nemožno porovnávať so situáciou, v ktorej by sa Komisia rozhodla vôbec nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k zákonu č. 8/2009.

43      Za predpokladu, že Komisia by sa rozhodla nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k zákonu č. 8/2009, žalobkyne by nemohli uplatniť svoje procesné práva zaručená článkom 108 ods. 2 ZFEÚ ako tretie dotknuté osoby.

44      V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k zákonu č. 8/2009. Žalobkyne teda mohli predložiť svoje pripomienky ako tretie dotknuté osoby a Komisia mohla tieto pripomienky zohľadniť.

45      Po prvé závery Komisie uvedené v odôvodnení 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nebránia tomu, aby žalobkyne mohli vyjadriť pochybnosti, pokiaľ ide o oddeliteľný charakter daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009. Keď sa Komisia rozhodne formálne preskúmať opatrenie, vyzve tretie dotknuté osoby, aby pokiaľ ide o toto opatrenie predložili svoje pripomienky. Nič teda nebráni tomu, aby tretie dotknuté osoby predložili pripomienky, nielen pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ale tiež pokiaľ ide o ostatné prvky navrhovaného opatrenia.

46      Ďalej aj za predpokladu, že Komisia nevysloví pochybnosti v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, nebráni jej to v tom, aby zohľadnila pochybnosti uvedené tretími dotknutými osobami počas konania vo veci formálneho zisťovania. Nič nebráni tomu, aby na základe pochybností vyjadrených v pripomienkach tretích dotknutých osôb Komisia vykonala detailnejšie preskúmanie, získala doplňujúce informácie a prípadne zmenila svoj postoj. Z článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania obsahuje predbežné zhodnotenie Komisie, ktoré jej umožní vytvoriť si prvý názor na otázku, či navrhované opatrenia predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Takéto rozhodnutie má teda len prípravný charakter (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu z 25. novembra 2009, Andersen/Komisia, T‑87/09, neuverejnené v Zbierke, bod 53). Nevyhnutne prípravnú povahu posúdení uvedených v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania potvrdzuje článok 7 nariadenia č. 659/1999, ktorý stanovuje, že Komisia môže rozhodnúť v konečnom rozhodnutí, že navrhované opatrenie nepredstavuje pomoc, že oznamovaná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, že oznamovanú pomoc možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak sú dodržané určité podmienky, alebo že oznamovaná pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom (rozsudok Všeobecného súdu z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T‑190/00, Zb. s. II‑5015, bod 48).

47      Preto žalobkyne nemôžu úspešne tvrdiť, že ich procesné práva zaručené článkom 108 ods. 2 ZFEÚ boli dotknuté konštatovaním Komisie uvedeným v odôvodnení 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

48      Žiadne z tvrdení žalobkýň nemôže spochybniť tento záver.

49      Na jednej strane žalobkyne tvrdia, že z bodov 90 až 99 rozsudku Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott (C‑290/07 P, Zb. s. I‑7763) vyplýva, že Komisia nie je povinná zohľadniť pochybnosti týkajúce sa prvkov navrhovaného opatrenia, ktoré uplatnili tretie dotknuté osoby, ak ich neuviedla v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Tento výklad rozsudku je však nesprávny. V uvedenom rozsudku Súdny dvor len konštatoval, že Komisia nie je povinná zohľadniť dokumenty, ktoré jej boli predložené až po ukončení správneho konania a obsahovali len vágne tvrdenia.

50      Na druhej strane žalobkyne s odkazom na body 124 až 137 rozsudku Všeobecného súdu z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia (T‑25/04, Zb. s. II‑3121) tvrdia, že Komisia musí vziať do úvahy legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknúť v súvislosti s údajmi uvedenými v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

51      Toto tvrdenie treba takisto zamietnuť.

52      Rozsudok uvedený v bode 50 vyššie sa týka prípadu, keď Všeobecný súd preskúmal, či v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia uviedla dostatok údajov, ktoré príjemcovi opatrenia umožňovali zistiť, že má pochybnosti, pokiaľ ide o prvok navrhovaného opatrenia, tak aby ako plne oboznámený s vecou mohol uplatniť svoje tvrdenia a predložiť dôkazy, ktoré v tejto súvislosti považuje za potrebné. V prípade neexistencie dostatočných údajov príjemca opatrenia nemôže predpokladať, že má rozptýliť pochybnosti, Komisie, pokiaľ ide o toto opatrenie. Môže preto namietať porušenie zásady legitímnej dôvery, keď sa Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí opiera o túto pochybnosť.

53      Toto uvažovanie nemožno použiť v prejednávanej veci, kde žalobkyne mohli v prípade nesúhlasu predložiť svoje pripomienky týkajúce sa konštatovania Komisie uvedeného v odôvodnení 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli oddeliteľné od systému financovania RTVE. Vzhľadom na nevyhnutne dočasný charakter posúdení Komisie v takomto rozhodnutí žalobkyne nemohli usudzovať, že v priebehu konania a po predložení ich pripomienok Komisia nezmení názor.

54      Preto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení pojmu nová pomoc v zmysle článku 108 ZFEÚ a článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999

55      Druhý žalobný dôvod sa týka časti napadnutého rozhodnutia nazvanej „Posúdenie existujúcej pomoci v rámci opatrení“, ktorá pozostáva z odôvodnení 48 až 55. Komisia odpovedala na tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého zákon č. 8/2009 nepredstavuje podstatnú zmenu existujúcej schémy pomoci zmenenej a doplnenej v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci E 8/05 a nepredstavuje teda novú pomoc, ktorú treba oznámiť (pozri odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia).

56      Žalobkyne tvrdia, že Komisia v odôvodneniach 48 až 55 napadnutého rozhodnutia porušila pojem nová pomoc v zmysle článku 108 ZFEÚ a článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 tým, že konštatovala, že zmena systému financovania RTVE vykonaná zákonom č. 8/2009 bola oddeliteľná od jeho existujúceho systému financovania. Tento zákon nebolo možné považovať len za jednoduché doplnenie existujúcej schémy. Neobmedzoval sa len na zmenu financovania RTVE, ale zmenil tiež poslanie verejnej služby zverenej tomuto subjektu. Existoval teda vzťah medzi financovaním a rozvojom poslania verejnej služby. Preto Komisia nemohla dospieť k záveru, že zmena financovania RTVE zavedená uvedeným zákonom je oddeliteľná od existujúceho systému a nemusí byť preskúmaná samostatne.

57      Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia porušila zásadu právnej istoty. Rozlíšenie, ktoré uskutočnila v napadnutom rozhodnutí medzi posúdením zmeny financovania a posúdením zmeny poslania verejnej služby je v rozpore s jej rozhodovacou praxou.

58      Naopak Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE sa domnieva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť. Zmeny zavedené zákonom č. 8/2009 sú oddeliteľné od existujúcej pomoci. Za neoddeliteľné možno totiž považovať len zmeny ovplyvňujúce podstatu, to znamená samotné fungovanie existujúcej schémy. Zmeny zavedené zákonom č. 8/2009 však neovplyvnili fungovanie existujúceho systému financovania. V prvom rade tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neovplyvnili posúdenie iných prvkov pomoci priznanej RTVE a ani dosah, ktorý by štátna pomoc mohla mať na trh. Ani skutočnosť, že daňové opatrenia posilnili nezávislosť verejnej služby, neovplyvnila samotné fungovanie existujúceho systému, ani dosah, ktorý by pomoc mohla mať na trh. Napokon zmeny poslania verejnej služby viedli k reštriktívnejšiemu vymedzeniu verejnej služby, čo nemalo vplyv na posúdenie jej zlučiteľnosti a nemení označenie existujúceho systému financovania RTVE ako existujúca pomoc.

59      Komisia dodáva, že tvrdenie vychádzajúce z jej rozhodovacej praxe je neúčinné, lebo existencia takejto praxe nemôže ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V každom prípade jej prax nie je nekoherentná.

60      V tomto kontexte treba najskôr preskúmať pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci a potom, či Komisia v odôvodneniach 48 až 55 napadnutého rozhodnutia tieto pravidlá rešpektovala.

 O pravidlách upravujúcich zmeny existujúcej schémy pomoci

61      Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci treba najskôr pripomenúť, že podľa článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 nová pomoc znamená všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane zmien existujúcej pomoci.

62      Podľa článku 4 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3) však každá zmena existujúcej pomoci neznamená novú pomoc. Ako vyplýva z tohto ustanovenia zmeny čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom, sa nepovažujú za novú pomoc. Aby šlo o novú pomoc, zmena existujúcej pomoci musí byť podstatná.

63      V prípade, že zmena existujúcej schémy pomoci predstavuje novú pomoc Komisia musí preskúmať, v akom rozsahu ovplyvňuje existujúcu schému pomoci. Len za predpokladu, že zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene však nemožno hovoriť vtedy, ak nový prvok možno zjavne oddeliť od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar, T‑195/01 a T‑207/01, Zb. s. II‑2309, body 109 až 111).

64      Zmena schémy pomoci stanovujúca rozšírenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov, predstavuje zmenu, ktorá je jednoznačne oddeliteľná od pôvodnej schémy, lebo uplatnenie existujúcej schémy pomoci na novú kategóriu príjemcov nemá vplyv na posúdenie zlučiteľnosti pôvodnej schémy (rozsudok Všeobecného súdu z 11. júna 2009, ASM Brescia/Komisia, T‑189/03, Zb. s. II 1831, bod 106).

65      V tomto kontexte treba tiež spresniť, že o novej pomoci v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 možno hovoriť len vtedy, keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska jej samotnej podstaty. Komisia sa preto mohla obmedziť len na posúdenie prvkov existujúcej schémy, ktoré boli dotknuté zmenou z hľadiska ich podstaty. Pokiaľ ide o tieto prvky, nič nebráni tomu, aby Komisia vychádzala z výsledku jej pôvodného posúdenia a vyhodnotila, či je tento výsledok spochybnený zmenou. Vo vzťahu k povinnosti oznámenia členským štátom z toho vyplýva, že aj v prípade, keď nová schéma pomoci mení existujúcu schému pomoci z hľadiska jej podstaty, členský štát nie je nevyhnutne povinný znovu oznámiť celú schému pomoci, ale môže oznámiť len túto zmenu, ak toto oznámenie obsahuje potrebné informácie, ktoré Komisii umožnia posúdiť nové opatrenie pomoci.

 O prístupe Komisie v prejednávanej veci

66      S prihliadnutím k uvedeným úvahám treba teda preskúmať, či Komisia v odôvodneniach 48 až 55 napadnutého rozhodnutia dodržala pravidlá upravujúce zmeny existujúcej schémy pomoci.

67      V odôvodneniach 49 a 50 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že podľa článku 4 nariadenia č. 794/2004 mala povinnosť najskôr preskúmať, či je zmena systému financovania RTVE zavedená zákonom č. 8/2009 podstatná. Potom konštatovala, že prechod zo systému zmiešaného financovania na takmer výlučne verejné financovanie RTVE, ku ktorému Španielske kráľovstvo pristúpilo prijatím uvedeného zákona, znamenal podstatnú zmenu a predstavoval teda novú pomoc. V tomto kontexte uviedla, že výška pomoci sa významne zvýšila a že financovanie prostredníctvom reklamy, ktoré nebolo štátnou pomocou, bolo nahradené financovaním poskytnutým Španielskym kráľovstvom.

68      V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorá nebola účastníkmi konania spochybnená, sa Komisia vyslovila len k otázke, či zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon č. 8/2009, predstavovali novú pomoc (pozri bod 62 vyššie). Tieto úvahy sa teda netýkajú otázky oddeliteľnosti zmien existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon č. 8/2009.

69      V odôvodneniach 51 a 52 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila metódu, ktorú zamýšľala použiť, pokiaľ ide o prístup k zmene existujúcej schémy pomoci. Komisia po tom, ako odkázala na článok 1 bod c) nariadenia č. 659/1999 a na judikatúru uvedenú v bode 63 vyššie, v prvej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia uviedla, že úpravy, ktoré nemajú vplyv na hodnotenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci, nemôžu ovplyvniť ani podstatu pomoci, a preto nemenia označenie opatrenia za existujúcu pomoc. V druhej a tretej vete odôvodnenia 52 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že ak úprava ovplyvňuje podstatu schémy, ale nie do takej miery, ktorá vyžaduje nové posúdenie jej ďalších prvkov, táto úprava sa môže posúdiť samostatne, bez zohľadnenia ostatných prvkov schémy a že v tomto prípade je to iba úprava, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti zo strany členského štátu a preskúmaniu Komisiou.

70      Tieto závery nie sú poznačené vadou. Ako bolo vysvetlené v bodoch 63 a 64 vyššie, zmenu, ktorá nemôže ovplyvniť posúdenie existujúcej schémy pomoci, lebo ju neovplyvňuje z hľadiska jej podstaty, treba považovať za oddeliteľnú od tejto schémy. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 65 vyššie, v prípade, že opatrenie, ktoré treba považovať za novú pomoc, môže ovplyvniť posúdenie pôvodnej schémy pomoci, na novú pomoc sa menia len tie prvky tejto schémy pomoci, ktoré boli dotknuté zmenou z hľadiska svojej podstaty.

71      V odôvodneniach 53 až 55 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila metódu uvedenú v bode 69 vyššie.

72      V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k otázke, či sú zmeny existujúceho systému financovania RTVE, ktoré priniesol zákon č. 8/2009, oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci.

73      V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia Komisia posúdila rozdiel medzi novými zdrojmi RTVE a prvkami pomoci stanovenými jej existujúcim systémom financovania. Potom ako potvrdila, že tieto nové zdroje sú podstatné a predstavujú novú pomoc, konštatovala, že môžu mať vplyv na „zlučiteľnosť celej pomoci“ a teda aj na prvky pomoci, ktoré už boli stanovené v existujúcej schéme pomoci v prospech RTVE.

74      V odôvodnení 55 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že tieto zmeny jej mali byť formálne oznámené z dôvodu ich vplyvu na zlučiteľnosť celého systému financovania RTVE. Spresnila, že označenie za novú pomoc sa týkalo iba zmeny ako takej, takže bola povinná posúdiť kvalitu týchto zmien a ich dôsledky len pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci.

75      V odôvodneniach 54 a 55 napadnutého rozhodnutia Komisia teda nekonštatovala, že nové prvky pomoci zavedené zákonom č. 8/2009 boli oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci. Naopak, z uvedených bodov jasne vyplýva, že dospela k záveru, že uvedený zákon zmenil niektoré prvky exitujúcej schémy pomoci z hľadiska ich podstaty.

76      Tento výklad je potvrdený štruktúrou napadnutého rozhodnutia. V rámci posúdenia zlučiteľnosti pomoci Komisia preskúmala režim financovania RTVE zmenený zákonom č. 8/2009, teda schému pomoci v prospech RTVE spočívajúcu nielen v nových prvkoch pomoci zavedených zákonom č. 8/2009, ale tiež v prvkoch existujúcej schémy, ktoré zákon č. 8/2009 zmenil z hľadiska ich podstaty. Komisia tak najskôr v odôvodneniach 56 až 60 napadnutého rozhodnutia posúdila zmenené vymedzenie poslania verejnej služby RTVE. Potom v odôvodneniach 67 až 76 napadnutého rozhodnutia overila, či s ohľadom na toto poslanie a všetky prvky pomoci poskytnuté RTVE, teda verejné zdroje zakotvené týmto zákonom a zdroje, ktoré už boli stanovené pokiaľ ide o existujúce financovanie RTVE, existuje riziko nadmernej náhrady.

77      Z odôvodnení 54 a 55, ako aj zo štruktúry napadnutého rozhodnutia preto jasne vyplýva, že Komisia nekonštatovala, že prvky pomoci stanovené zákonom č. 8/2009 predstavovali novú pomoc, ktorá bola oddeliteľná od existujúcej schémy pomoci RTVE.

78      Tento záver nie je spochybnený úvahami Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia. Je pravda, že uviedla, že daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 sú oddeliteľné od existujúceho systému financovania RTVE. V tomto kontexte uviedla, že nové zdroje financovania by mohli mať vplyv na samotnú zákonnosť režimu, ale že neovplyvňujú posúdenie ďalších prvkov pomoci priznaných RTVE, ani vplyv, ktorú by táto pomoc mohla myť na trh.

79      Na rozdiel od toho čo tvrdí žalobkyňa však nemožno z odôvodnenia 53 napadnutého rozhodnutia odvodiť, že Komisia sa domnievala, že prvky pomoci stanovené zákonom č. 8/2009 boli oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci v prospech RTVE.

80      Po prvé takýto výklad nie je nevyhnutný. Je tiež možné, že úvahy Komisie rozvinuté v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa týkajú len daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009 a teda fiškálnej časti uvedeného zákona. V tomto prípade by sa úvahy Komisie rozvinuté v uvedenom odôvodnení týkali len častí tohto zákona, ktoré neboli podľa jej názoru neoddeliteľnou súčasťou pomoci a nemohli teda ovplyvniť jej zlučiteľnosť so spoločným trhom (pozri odôvodnenia 61 až 66 napadnutého rozhodnutia, ktorých dôvodnosť bude preskúmaná v rámci štvrtého žalobného dôvodu). Taktiež je možné, že Komisia chcela v tomto odôvodnení len konštatovať, že Španielske kráľovstvo bolo povinné oznámiť jej iba predmetný zákon, a nemuselo jej oznámiť ex novo všetky prvky existujúceho systému financovania RTVE (pozri v tejto súvislosti bod 65 vyššie).

81      Po druhé, hoci treba uviesť, že presný dosah úvah Komisie v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nie je úplne jasný, výklad tohto odôvodnenia poskytnutý žalobkyňami treba v každom prípade zamietnuť, lebo je diametrálne v rozpore so zvyšnou časťou odôvodnenia a štruktúrou tohto rozhodnutia (pozri body 72 až 77 vyššie).

82      Je preto potrebné rozhodnúť, že Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia nekonštatovala, že zmeny existujúceho systému financovania RTVE predstavovali novú pomoc úplne oddeliteľnú od tohto systému, ktorú bolo možno samostatne preskúmať. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia neporušila článok 108 ZFEÚ a článok 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999.

83      Z tohto dôvodu je potrebné druhý odvolací dôvod ako celok zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o oddeliteľnosť zmeny existujúcej schémy

84      V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia porušila povinnosť odôvodnenia. Neodôvodnila ako dospela k záveru, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2008 boli oddeliteľné od existujúceho systému financovania RTVE.

85      Naopak Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné.

86      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju kontrolnú právomoc. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, T‑81/07 až T‑83/07, Zb. s. II‑2411, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru).

87      V prvom rade treba uvedený žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka konštatovania Komisie, podľa ktorého boli nové verejné zdroje zavedené zákonom č. 8/2009 a zmena vymedzenia poslania verejnej služby oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci, zamietnuť. Ako bolo vysvetlené v bodoch 71 až 83 vyššie, napadnuté rozhodnutie takéto konštatovania Komisie neobsahuje.

88      V druhom rade, pokiaľ ide o pochybnosť o presom dosahu úvah Komisie uvedených v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia (pozri body 80 a 81 vyššie) je potrebné pripomenúť, že rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porušením povinnosti odôvodnenia len ak sa preukáže, že pre tento rozpor nemôže ten, komu je tento akt určený, poznať úplne alebo sčasti skutočné dôvody rozhodnutia, a že na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo sčasti právne nepodložený (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, T‑347/09, bod 101 a tam citovanú judikatúru).

89      Táto podmienka však v danej veci nie je splnená. Ako bolo uvedené v bodoch 72 až 76 vyššie, z odôvodnení 54 a 55 napadnutého rozhodnutia ako aj zo štruktúry uvedeného rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia sa nedomnievala, že zmeny, ktoré priniesol zákon č. 8/2009, boli oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci. V tomto kontexte treba tiež uviesť, že dôvody, na základe ktorých dospela Komisia k záveru, že systém financovania RTVE zmenený a doplnený zákonom č. 8/2009 bol zlučiteľný so spoločným trhom vyplývajú z odôvodnení 56 až 76 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa neobmedzila len na preskúmanie zlučiteľnosti nových prvkov pomoci zavedených zákonom č. 8/2009, ale preskúmala tiež zlučiteľnosť prvkov pomoci zmenených zákonom č. 17/2006.

90      V treťom rade aj za predpokladu, že v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia sa Komisia dostala do rozporu s zvyšnými úvahami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, čo nebolo preukázané, takýto rozpor nemôže ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prístup a skutočné dôvody Komisie vyplývajú z odôvodnení 54 a 55 uvedeného rozhodnutia a jeho štruktúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, bod 101 a tam citovanú judikatúru).

91      Tretí žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa konštatovania Komisie, podľa ktorého tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neboli neoddeliteľnou súčasťou pomoci

92      Štvrtý žalobný dôvod sa týka dôvodov uvedených v odôvodneniach 61 až 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konštatovala, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neboli neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci zavedenej týmto zákonom.

93      Žalobkyne tvrdia, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tri nové daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli neoddeliteľnou súčasťou nových prvkov pomoci stanovených týmto zákonom. Preto Komisia mala v rámci posúdenia zlučiteľnosti pomoci preskúmať zlučiteľnosť troch nových daňových opatrení s právom Únie, najmä so smernicou o povolení.

94      Tento žalobný dôvod sa rozdeľuje na dve časti. Na jednej strane žalobkyne tvrdia, že Komisia nedodržala kritéria upravujúce vzťah medzi opatrením pomoci a jej financovaním. Na druhej strane uvádzajú, že keby Komisia uplatnila kritéria správne, konštatovala by, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli neoddeliteľnou súčasťou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom.

 O prvej časti týkajúcej sa podmienok, za ktorých musí byť spôsob financovania pomoci považovaný za jej neoddeliteľnú súčasť

95      Prvá časť sa týka odôvodnení 61 až č. 63 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení 61 Komisia uviedla, že podľa zákona č. 8/2009 prechod od systému zmiešaného financovania RTVE k systému takmer výlučného verejného financovania bol spojený so zavedením alebo zmenou troch daňových opatrení na účely vytvorenia nevyhnutných príjmov. V odôvodnení 62 pripomenula, že ak sa ukáže, že daň je neoddeliteľnou súčasťou pomoci, musí vziať do úvahy spôsob financovania pomoci a môže vyhlásiť schému pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom, len ak je v súlade s právom Únie. V odôvodnení 63 uviedla, že aby sa však daň považovala za daň tvoriacu neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí mať záväzný vzťah určenia s financovaním tejto pomoci v tom zmysle, že príjem z dane sa nutne poskytne na financovanie pomoci a má priamy vplyv na jej výšku.

96      Na rozdiel od toho, čo Komisia konštatovala v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia, žalobkyne tvrdia, že aby daňové opatrenia, ktorých cieľom je financovať opatrenie pomoci boli jej neoddeliteľnou súčasťou stačí, aby boli určené príjemcovi pomoci. Naopak nie je nutné, aby daňové opatrenie malo priamy vplyv na výšku pomoci. V tomto prípade ide len o jeden z nepriamych dôkazov.

97      Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE sa naopak domnieva, že kritéria uvedené v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia nie sú nesprávne. Daň môže byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť pomoci len ak sú splnené dve podmienky, teda, po prvé, príjem z tejto dane je povinne určený na financovanie pomoci a, po druhé, príjem z dane priamo ovplyvňuje jej výšku.

98      V tomto kontexte treba pripomenúť, že Zmluva o FEÚ predvída presné ohraničenie medzi na jednej strane pravidlami, ktoré sa týkajú štátnej pomoci a sú stanovené v článkoch 107 ZFEÚ až 109 ZFEÚ, a na druhej strane pravidlami, ktoré sa týkajú narušení hospodárskej súťaže a ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, okrem iného z rozdielov medzi ich daňovými ustanoveniami, ktoré sú stanovené v článkoch 116 ZFEÚ a 117 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, C‑174/02, Zb. s. I‑85, bod 24).

99      Z toho vyplýva, že daňové opatrenia, ktoré sú určené na financovanie opatrenia pomoci, v zásade nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2005, Pape, C‑175/02, Zb. s. I‑127, bod 14, a Streekgewest, už citovaný v bode 98 vyššie, bod 25).

100    Ak však daňové opatrenia predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci tak, že ich možno považovať za neoddeliteľnú súčasť tohto opatrenia, Komisia nemôže oddeliť preskúmanie pomoci od účinkov spôsobu jej financovania lebo v takomto prípade môže nezlučiteľnosť spôsobu financovania s právom Únie ovplyvniť zlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom (rozsudky Pape, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 14, a Streekgewest, už citovaný v bode 98 vyššie, bod 25).

101    Pokiaľ ide o kritéria, ktoré upravujú otázku, či je spôsob financovania pomoci neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzi daňou a dotknutou pomocou musí existovať vzťah záväzného určenia podľa relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy v tom zmysle, že príjem z dane je povinne určený na financovanie pomoci a priamo ovplyvňuje jej výšku a v dôsledku toho aj posúdenie zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C‑393/04 a C‑41/05, Zb. s. I‑5293, bod 46, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, C‑333/07, Zb. s. I‑10807, bod 99).

102    Z tejto judikatúry teda jednak vyplýva, že na to, aby daň mohla byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí nevyhnutne existovať záväzné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že príjem z dane je povinne určený na financovanie pomoci. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie takejto právnej úpravy nemožno dospieť k záveru, že daň je určená na opatrenie pomoci a nepredstavuje teda jeden z jej spôsobov. Ďalej samotná skutočnosť, že existuje takéto ustanovenie, sama osebe nepredstavuje dostatočnú podmienku na preukázanie, že daň je neoddeliteľnou súčasťou pomoci. Ak existuje takáto vnútroštátna právna úprava, treba okrem iného preskúmať, či príjem z tejto dane priamo ovplyvňuje výšku pomoci.

103    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, aby daň mohla byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, nestačí, že príjem z dane je povinne určený na financovanie pomoci.

104    Pokiaľ ide o judikatúru, ktorú žalobkyne uvádzajú na podporu svojich tvrdení, treba konštatovať, že žiaden z rozsudkov, ktoré uvádzajú, nepodporuje ich tvrdenie, podľa ktorého na preukázanie, že spôsob financovania tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci stačí, že výber uskutočnený na základe daňového opatrenia je určený pre príjemcu pomoci.

105    V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú skutočnosť, že Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konštatoval, že medzi daňovým opatrením a opatrením pomoci musí existovať vzťah záväzného určenia a ak takýto vzťah existuje, príjem z daňového opatrenia priamo ovplyvňuje výšku pomoci.

106    Na rozdiel od toho, čo žalobkyne tvrdia však nemožno z rozsudkov, ktoré uvádzajú (rozsudky Súdneho dvora Streekgewest, už citovaný v bode 98 vyššie, bod 26; Pape, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 15; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C‑128/03 a C‑129/03, Zb. s. I‑2861, body 46 a 47, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino Francúzsko a i., C‑266/04 až C‑270/04, C‑276/04 a C‑321/04 až C‑325/04, Zb. s. I‑9481, bod 40) odvodiť, že priamy vplyv daňového opatrenia na výšku pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou, ale len jedným z nepriamych dôkazov. Naopak v rozsudku Streekgewest, už citovanom v bode 98 vyššie (bod 28), sa Súdny dvor neobmedzil len na preskúmanie, či existuje záväzný vzťah medzi daňovým opatrením a opatrením pomoci, ale tiež preskúmal, či príjem z uvedeného daňového opatrenia priamo ovplyvňuje výšku uvedeného opatrenia pomoci.

107    Taktiež treba pripomenúť, že v rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor konštatoval neoddeliteľný vzťah medzi opatrením pomoci a jej financovaním bez toho, aby výslovne uviedol požiadavku priameho vplyvu daňového opatrenia na výšku pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a i., C‑261/01 a C‑262/01, Zb. s. I‑12249, bod 55, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, C‑34/01 až C‑38/01, Zb. s. I‑14243, bod 47), šlo o prípady, v ktorých bola táto podmienka splnená.

108    Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že na to, aby spôsob financovania mohol byť považovaný za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí medzi príslušnou daňou a pomocou existovať vzťah záväzného určenia v tom zmysle, že príjem z dane je povinne určený na financovanie pomoci a priamo ovplyvňuje jej výšku.

109    Preto sa prvá časť musí zamietnuť.

 O druhej časti týkajúcej sa uplatnenia týchto podmienok

110    Druhá časť sa týka odôvodnení 64 až 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konštatovala, že v prejednávanej veci neboli splnené požadované podmienky na to, aby mohla konštatovať, že spôsob financovania tvorí neoddeliteľnú časť opatrenia pomoci.

111    V odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že výška pomoci určenej RTVE bola stanovená iba s ohľadom na potreby financovania RTVE a odhadované čisté náklady na poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania. Finančné prostriedky, ktoré dostáva RTVE, sú skutočne aj právne nezávislé od príjmu vytvoreného z daní, pretože tieto finančné prostriedky závisia iba od čistých nákladov na plnenie záväzkov verejnej služby. Preto plánované celkové financovanie verejnoprávneho poslania RTVE nebude závisieť od výšky osobitných daňových príjmov, ale bude v každom prípade zabezpečené zo španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že príjem vytvorený z daní, ktorý bude poskytnutý na financovanie RTVE, nemôže presiahnuť čisté náklady na plnenie záväzku verejnej služby a akýkoľvek prebytok bude vrátený späť do uvedeného štátneho rozpočtu. Na druhej strane uviedla, že keď čisté náklady na plnenie záväzku verejnej služby presiahnu príjem vytvorený z uvedených daní, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo všeobecného štátneho rozpočtu. Ak budú príjmy z nových daní vyššie alebo nižšie ako očakávané príjmy, nebude to viesť ku zmenám plánovaných súm. Ak by príjem z nových daňových zdrojov nebol dostatočný na pokrytie financovania rozdielu, ktorý vznikne v dôsledku zrušenia reklamy, chýbajúce finančné prostriedky sa získajú zo všeobecného štátneho rozpočtu v súlade s článkom 33 zákona 17/2006.

112    Okrem toho v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že skutočnosť, že spojenie medzi daňami a účelom, na ktorý boli zavedené, je uvedené v dôvodovej správe a v samotnom zákone č. 8/2009 nemá vplyv na tento záver. V uvedenom zákone nie je vymedzená povaha vzťahu medzi daňami a pomocou.

113    Napokon v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 nie sú neoddeliteľnou súčasťou pomoci a ich údajný rozpor so smernicou o povolení nemá vplyv na jej rozhodnutie o zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom.

114    Žalobkyne sa domnievajú, že tento záver Komisie je nesprávny. Komisia mala konštatovať, že daň uložená zákonom č. 8/2009 predstavuje neoddeliteľnú súčasť prvkov pomoci zavedených týmto zákonom.

115    Z článku 5 ods. 1 a článku 7 zákona č. 8/2009 najskôr vyplýva, že príjmy pochádzajúce z týchto príspevkov sa podieľajú na financovaní RTVE a v podstate nie sú určené na iné ciele. Percentá uplatnené na zdaniteľné osoby podliehajúce trom novým daňovým opatreniam zavedeným alebo zmeneným uvedeným zákonom boli navyše určené takým spôsobom, že Španielske kráľovstvo môže vybrať sumu, ktorá mu umožní pokryť deficit vyplývajúci zo zrušenia reklamy.

116    Ďalej, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, väzba medzi novými daňovými opatreniami a opatrením pomoci určeným RTVE nebola prerušená. Po prvé, povinnosť Španielskeho kráľovstva poskytnúť potrebné zdroje RTVE nemožno odvodiť z článku 33 zákona č. 17/2006. Po druhé, záruka Španielskeho kráľovstva nie je len doplňujúca alebo hypotetická, čo bolo potvrdené jednak sťažnosťami RTVE, podľa ktorých jej neplnenie si platobnej povinnosti zo strany súkromných prevádzkovateľov, resp. nesprávny výpočet ich príspevkov, spôsobuje problémy s likviditou a ďalej, že v praxi Španielske kráľovstvo nie je pripravené splniť túto záruku. Po tretie Komisia nemôže účinne tvrdiť, že prebytočný príjem pôjde do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu. Na jednej strane všetky daňové príjmy budú povinne určené na financovanie RTVE až do stanovenej maximálnej hranice. Na druhej strane prevedenie do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu predstavuje len teoretickú a v každom prípade zostatkovú možnosť, lebo zákon č. 8/2009 stanovuje vytvorenie rezervného fondu tvoreného príjmami prekračujúcimi čisté skutočné náklady na splnenie záväzku verejnej služby.

117    V každom prípade Komisia mala na dokázanie toho, že daňové opatrenie stanovené v článku 5 zákona č. 8/2009 nie je neoddeliteľnou súčasťou pomoci preukázať, že aj v prípade, že daň je nezákonná, Španielske kráľovstvo sa zaviazalo financovať rozpočet RTVE v celom rozsahu. Z uvedeného zákona však vyplýva, že súkromní prevádzkovatelia musia znášať hospodársku záťaž súvisiacu s financovaním RTVE.

118    Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami.

119    Na úvod treba pripomenúť, že na preukázanie toho, že daň uložená článkom 5 zákona č. 8/2009 tvorí neoddeliteľnú súčasť prvkov pomoci zavedených uvedeným zákonom žalobkyne v prvom rade uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázať, že medzi týmto daňovým opatrením a financovaním RTVE existuje potrebný vzťah určenia.

120    Ako však už bolo uvedené v bodoch 101 až 108 vyššie, aby daňové opatrenie mohlo byť považované za neoddeliteľnú súčasť pomoci nestačí, že medzi daňovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vzťah určenia. Je tiež potrebné preukázať, že daňové opatrenie priamo ovplyvňuje výšku pomoci.

121    Všeobecný súd sa však domnieva, niektoré z tvrdení uvedených žalobkyňami možno považovať za týkajúce sa nielen podmienky existencie vzťahu záväzného určenia medzi daňovým opatrením a financovaním RTVE, ale tiež podmienky týkajúcej sa dôkazu o priamom vplyve daňového opatrenia na výšku pomoci.

122    V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmať, či tvrdenia uvedené žalobkyňami môžu spochybniť záver Komisie, podľa ktorého príjem z troch daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009 priamo neovplyvňuje výšku pomoci určenej RTVE.

123    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa zákona č. 8/2009 výška pomoci určenej RTVE je stanovená podľa čistých nákladov na poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania, ktorá mu bola zverená. Výška pomoci, ktorú dostáva, teda nezávisí od výšky platieb uskutočnených na základe daňových opatrení zavedených alebo zmenených uvedeným zákonom.

124    Na jednej strane podľa článku 33 zákona č. 17/2006, v znení zákona č. 8/2009, za predpokladu, že príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekročia náklady na poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekročí 10 % ročných rozpočtových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekročí, bude prevedený do štátneho rozpočtu.

125    Pokiaľ ide o finančné zdroje prevedené do rezervného fondu, z článku 8 zákona č. 8/2009 vyplýva, že tento fond môže byť použitý len na základe výslovného povolenia španielskeho ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude použitý počas štyroch rokov, bude slúžiť na zníženie náhrad poskytovaných zo španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu. Preto finančné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemožno považovať za prostriedky priamo ovplyvňujúce výšku pomoci určenej RTVE.

126    Okrem toho článok 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1 200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekračuje túto hranicu, má byť priamo prevedená do španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu.

127    Ďalej podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 za predpokladu, že príjmy, ktorými disponuje RTVE nestačia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu.

128    Komisia teda správne konštatovala, že výška platieb uskutočnených na základe troch daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009 nemôže priamo ovplyvniť výšku pomoci poskytnutej RTVE, ktorá bola stanovená na základe čistých nákladov na poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania.

129    Žiadne z tvrdení žalobkýň nemôže spochybniť tento záver.

130    Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, samotná skutočnosť, že tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 boli vytvorené s cieľom nahradiť stratu komerčných príjmov RTVE (pozri odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia) nestačí na preukázanie skutočnosti, že spôsob financovania tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci. Súdny dvor už totiž konštatoval, že táto skutočnosť sama osebe nestačí na preukázanie záväzného vzťahu medzi daňou a daňovou výhodou (rozsudok Streekgewest, už citovaný v bode 48 vyššie, body 26 a 27).

131    Po druhé ja potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa Komisia tým, že v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že povinnosť Španielskeho kráľovstva pokryť rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na splnenie poslania verejnej služby na jednej strane a finančnými prostriedkami, ktorým disponuje RTVE na druhej strane, možno odvodiť z článku 33 zákona č. 17/2006, dopustila nesprávneho posúdenia. V tejto súvislosti stačí uviesť, že článok 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 výslovne stanovuje takúto povinnosť a že toto ustanovenie odkazuje na článok 33 ods. 1 zákona č. 17/2006, ktorý tiež stanovuje takúto povinnosť.

132    Po tretie žalobkyne tvrdia, že hoci teoreticky existuje takáto povinnosť, Španielske kráľovstvo nie je v praxi pripravené doplniť rozpočet RTVE prostriedkami poskytnutými zo všeobecného štátneho rozpočtu.

133    Toto tvrdenie musí byť takisto zamietnuté.

134    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť zákonnosť aktu Únie v rámci žaloby o neplatnosť podanej podľa článku 263 ZFEÚ posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v čase prijatia tohto aktu. Posúdenia uskutočnené Komisiou môžu byť preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7).

135    Preto treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie preukazujúce, že Španielske kráľovstvo nie je pripravené doplniť rozpočet RTVE podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 8/2009. Všetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti predložili sú datované až po prijatí napadnutého rozhodnutia, teda po 20. júli 2010.

136    Po tretie žalobkyne tvrdia, že daňové opatrenie určené na financovanie opatrenia pomoci možno považovať za opatrenie, ktoré nie je neoddeliteľne spojené s touto pomocou, len ak Komisia preukáže, že za predpokladu, že daňové opatrenie je nezlučiteľné s právom Únie, sa dotknutý členský štát zaviazal financovať celé opatrenie pomoci.

137    Toto tvrdenie musí byť takisto zamietnuté.

138     Je pravda, že v prípade, keď na základe uplatnenia oboch uvedených podmienok, teda podmienky súvisiacej sa existenciou záväzného vzťahu určenia medzi daňovým opatrením a financovaním RTVE a podmienky týkajúcej sa preukázania priameho vplyvu daňového opatrenia na výšku pomoci, treba daňové opatrenie považovať za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci – ako v prípade parafiškálneho opatrenia, keď celý daňový odvod alebo jeho stanovená časť je priamo a nepodmienene priznaná príjemcovi pomoci – má nezlučiteľnosť daňových aspektov priamy vplyv na opatrenie pomoci. V takom prípade úplná alebo čiastočná nezlučiteľnosť daňových aspektov parafiškálneho opatrenia môže viesť k zrušeniu opatrenia pomoci alebo z zníženiu jeho výšky.

139    V prejednávanej veci však článok 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 a článok 33 zákona č. 17/2006 stanovovali, že ak finančné zdroje nestačia na pokrytie nákladov RTVE určených na plnenie jej záväzkov verejnej služby, Španielske kráľovstvo je povinné pokryť tento rozdiel. V tomto prípade teda výška pomoci priamo nezávisela od daňového opatrenia.

140    V dôsledku toho Komisia správne konštatovala, že výška pomoci určenej RTVE priamo nezávisela od výšky platieb uskutočnených na základe daňových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom č. 8/2009.

141    Ako bolo uvedené v bode 120 vyššie, na to, aby mohli byť tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 považované za neoddeliteľnú súčasť prvku pomoci zavedeného uvedeným zákonom, treba kumulatívne splniť podmienku, že medzi daňovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vzťah určenia, a podmienku týkajúcu sa dôkazu priameho vplyvu uvedeného daňového opatrenia na výšku uvedeného opatrenia pomoci.

142    Keďže druhá podmienka nebola splnená, netreba preskúmať tvrdenia, ktoré žalobkyne uvádzajú na preukázanie, že existuje potrebný vzťah určenia medzi daňovým opatrením stanoveným v článku 5 zákona č. 8/2009 a financovaním RTVE, lebo tieto tvrdenia sú neúčinné.

143    Z tohto dôvodu je potrebné štvrtý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

 O piatom dôvode založenom na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia

144    Piaty žalobný dôvod sa týka odôvodnení uvedených v odôvodneniach 67 až 73 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, či existuje riziko nadmernej náhrady a dospela k záveru, že neexistuje žiadny náznak, že odhadovaná ročná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej služby by mohla presahovať čisté náklady, ktoré možno odôvodnene očakávať, na túto službu alebo že tieto čisté náklady na verejnú službu napokon prekročí. V odôvodnení 71 Komisia uviedla:

„Španielsko však preukázalo, že plánovanie rozpočtu zostáva v súlade s ročnými rozpočtovými nákladmi v predchádzajúcich rokoch a že nie je žiadny dôvod predpokladať, že by sa teraz alebo v blízkej budúcnosti mohli dosiahnuť značné úspory nákladov iba prostredníctvom zrušenia reklamy. Od RTVE sa bude naďalej vyžadovať, aby prilákal veľký počet divákov a zrušenie reklamy vyvolá potrebu ďalšej produkcie, ktorá sa bude musieť financovať. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov (1 177 miliónov EUR v roku 2007, 1 222 miliónov EUR v roku 2008 a 1 146 miliónov EUR v roku 2009) a vzhľadom na ďalšie náklady na produkciu (104 miliónov EUR), ktoré sú potrebné na nahradenie času na vysielanie reklamy pre zostávajúci komerčný príjem (odhadom iba 25 miliónov EUR), sa zdá, že limit vo výške 1 200 miliónov EUR na plánovanie rozpočtových nákladov predstavuje opatrnú a primeranú sumu pre ročné rozpočtové náklady na náhradu za poskytovanie verejných služieb. Okrem toho zásada náhrady konečných čistých nákladov verejnoprávneho vysielateľa nevyhnutne znamená jeho ochranu pred výkyvmi v príjmoch na trhu s reklamou.“

145    Piaty žalobný dôvod sa delí na dve časti založené jednak na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ a jednak porušení povinnosti odôvodnenia.

 O prvej časti založenej na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ

146    Žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že povolila systém financovania RTVE bez toho, aby zaručila, že neexistuje riziko nadmernej náhrady, porušila článok 106 ods. 2 ZFEÚ.

147    Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia nevykonala dostatočne podrobné preskúmanie ex ante, ale opierala sa len o jednoduché nepriame dôkazy. Po druhé tvrdia, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že hospodárska kríza zapríčinila zníženie komerčných príjmov v roku 2010 a teda zníženie celkových príjmov RTVE.

–       O výhrade založenej na nedostatku dostatočne podrobného preskúmania

148    Žalobkyne tvrdia, že Komisia musí na zabezpečenie neexistencie rizika nadmernej náhrady disponovať detailnými informáciami a musí jasne uviesť svoje odôvodnenie, pokiaľ ide o neexistenciu tohto rizika. V tomto kontexte sa nemôže opierať len o jednoduché nepriame dôkazy. V prejednávanej veci sa však Komisia obmedzila len na to, že porovnala rozpočet, ktorým RTVE disponoval podľa systému zmiešaného financovania s rozpočtom, ktorým disponuje podľa systému takmer výlučného verejného financovania podľa zákona č. 8/2009. Tento prístup je nesprávny, lebo skutočné náklady RTVE na poskytovanie verejnej služby podľa zákona č. 8/2009 klesli. Keďže RTVE sa stal prevádzkovateľom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s účasťou na trhu s reklamou mu umožňuje ponúkať iné programy, ktoré mu umožnia nadobúdať vysielacie práve za náklady, ktoré budú podstatne nižšie. Komisia sa preto nemohla obmedziť len na konštatovanie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, že od RTVE sa bude naďalej vyžadovať, aby prilákal veľký počet divákov a zrušenie reklamy vyvolá potrebu ďalšej produkcie na zaplnenie voľného vysielacieho času. Okrem toho samotná existencia kontrolných mechanizmov ex post nestačí na vylúčenie rizika nadmernej náhrady.

149    Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE spochybňuje tieto tvrdenia.

150    V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť obsah článku 106 ods. 2 ZFEÚ a právny kontext, do ktorého patrí.

151    Podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatnenie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento článok tiež stanovuje, že rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.

152    Aby štátna pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, musia byť splnené nasledujúce podmienky: po prvé je potrebné, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou služby vo všeobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval predmetné povinnosti služby vo všeobecnom hospodárskom záujme; po druhé uvedenému subjektu nemôže byť poskytovaná nadmerná náhrada a štátne financovanie nemôže neprimerane ovplyvniť hospodársku súťaž na vonkajšom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, Zb. s. II‑81, body 181 a 222).

153    V prejednávanej veci žalobkyne nespochybňujú závery Komisie, že RTVE je poverený úlohou služby vo všeobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci, ktorý jasne definuje povinnosti služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.

154    Žalobkyne sa však domnievajú, že záver Komisie uvedený v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého neexistuje žiadny náznak, že odhadovaná ročná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej služby bude presahovať sumu, v prípade ktorej možno odôvodnene očakávať, že bude predstavovať čisté náklady na verejnú službu, je nesprávny, lebo Komisia dostatočne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady.

155    Pred preskúmaním tejto výhrady treba pripomenúť zásady upravujúce preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti verejných služieb, konkrétnejšie v oblasti vysielacích služieb Všeobecným súdom.

156    Podľa článku 14 ZFEÚ Únia a jej členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby služby všeobecného hospodárskeho záujmu fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie. Tento článok tiež stanovuje, že tieto zásady a podmienky sú stanovené bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v súlade so zmluvami poskytovať, objednávať a financovať takéto služby.

157    Z protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, že jednou zo spoločných hodnôt Únie, pokiaľ ide o tieto služby, je základná úloha a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

158    Z protokolu č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, že verejnoprávne vysielanie je v členských štátoch priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. Z tohto protokolu tiež vyplýva, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ nemajú vplyv na právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované prevádzkovateľom vysielania na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je im zverené, vymedzené a organizované v každom členskom štáte, a pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do úvahy uskutočnenie náhrad za verejnoprávnu službu.

159    Z toho vyplýva, že členské štáty majú širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o určenie náhrady za plnenie záväzkov verejnej služby v oblasti vysielania (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie, bod 220).

160    Preto je preskúmanie proporcionality náhrady Komisiou obmedzené (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie, bod 220).

161    Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia Všeobecným súdom v tejto oblasti treba uviesť, že posúdenie Komisie sa týka zložitých ekonomických skutočností. Preto je preskúmanie rozhodnutia Komisie Všeobecným súdom ešte obmedzenejšie než preskúmanie dotknutého opatrenia členského štátu Komisiou. Obmedzuje sa na overenie, či je stanovená náhrada nevyhnutná na to, aby dotknutá úloha služby všeobecného záujmu mohla byť plnená za ekonomicky prijateľných podmienok, alebo naopak, či je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cieľu (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, už citovaný v bode 117 vyššie, body 221 a 222).

162    Pokiaľ ide o výhradu uvedenú žalobkyňami treba konštatovať, že žalobkyne len uvádzajú, že Komisia potrebným spôsobom nepreskúmala riziko nadmernej náhrady, lebo dostatočne podrobne nepreskúmala, či suma 1 200 miliónov eur stanovená v článku 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 zodpovedá nákladom, ktoré RTVE vynakladá sa splnenie svojich záväzkov verejnej služby.

163    V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že žalobkyne spochybňujú len jeden z kontrolných mechanizmov stanovených v systéme financovania RTVE, hoci tento systém stanovuje celý rad kontrolných mechanizmov, ktoré majú zaručiť, že RTVE budú poskytnuté len prostriedky potrebné na splnenie jeho poslania.

164    V tomto kontexte treba najskôr uviesť, že ekonomický rozmer činnosti RTVE je vymedzený s ohľadom na záväzky verejnej služby, ktoré mu boli zverené. Z článku 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 vyplýva, že činnosť RTVE je vymedzená rámcovým poslaním schváleným zákonodarnou mocou na obdobie deviatich rokov (pozri článok 4 ods. 1 zákona č. 17/2006) a programovými zmluvami konkretizujúcimi rámcové poslanie schválenými vládou na obdobie troch rokov (pozri článok 4 ods. 2 zákona č. 17/2006). Tieto akty musia obsahovať informácie o ekonomickom rozmere činnosti RTVE a hranice jeho ročného rastu, pričom uvedený ekonomický rozmer je vymedzený s ohľadom na záväzky verejnej služby, ktoré mu boli zverené.

165    Ďalej treba pripomenúť, že zdroje financovania RTVE sú vytvorené tak, aby vylúčili nadmernú náhradu. Ako bolo uvedené v bodoch 6 až 9 vyššie, RTVE je financovaný z rôznych zdrojov, ktoré sú vymenované v článku 2 ods. 1 zákona č. 8/2009. Hlavnými zdrojmi sú jednak príjmy pochádzajúce z troch daňových opatrení zavedených alebo zmenených článkami 4 až 6 uvedeného zákona, a ročná náhrada zo španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu uvedená v jeho článku 2 ods. 1 písm. a). Určenie výšky ročnej náhrady teda umožňuje prispôsobiť predbežnú výšku príjmov, ktoré bude mať RTVE k dispozícii v príslušnom roku. Pokiaľ ide o výšku ročnej náhrady, článok 33 ods. 1 zákona č. 17/2006 stanovuje, že musí byť stanovená tak, že suma tejto náhrady a ostatných príjmov, ktorými disponuje RTVE, nepresahuje náklady na záväzky verejnej služby, ktoré musí splniť počas predmetného rozpočtového roku.

166    Okrem toho článok 33 ods. 2 zákona č. 17/2006, v znení zákona č. 8/2009, stanovuje, že ak sa po skončení roka zistí, že náhrada, ktorá bola RTVE poskytnutá, presahuje čisté náklady vynaložené na splnenie záväzkov verejnej služby v oblasti vysielania počas predmetného roka, suma pridelená zo španielskeho všeobecného štátneho rozpočtu na nasledujúci rok bude znížená o zostatok, ktorý nebol prevedený do rezervného fondu.

167    Napokon systém financovania RTVE stanovuje tiež kontrolu ex post. Ako Komisia uviedla v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, systém financovania RTVE stanovuje po prvé rozpočtové kontrolné mechanizmy, ktoré spočívajú vo vnútornom audite, verejnom preskúmaní štátnym audítorským úradom a externým auditom, ktorý vykonáva súkromná audítorská firma, po druhé dozor nad tým, ako si RTVE plní poslanie verejnej služby, a nad jej účtovnou závierkou, ktorý vykonáva španielsky parlament a španielsky audiovizuálny orgán a po tretie preskúmanie španielskym dvorom audítorov.

168    Je pravda, že kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 až 167 vyššie majú abstraktný charakter. Treba však pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala zlučiteľnosť schémy pomoci. Preto sa mohla obmedziť len na to, aby overila, či existujú dostatočné kontrolné mechanizmy na zabezpečenie toho, že celková výška pomoci, ktorú RTVE dostáva na príslušný rok podľa tejto schémy, nepresahuje čisté náklady na splnenie záväzkov verejnej služby v oblasti vysielania, ktoré mu boli zverené.

169    Treba konštatovať že žalobkyne neuvádzajú tvrdenia, ktoré osobitne spochybňujú účinnosť kontrolných mechanizmov uvedených v bodoch 164 až 167 vyššie. V rozsahu, v akom tvrdia, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nemohla odvolávať na svoje predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa financovania RTVE treba pripomenúť, že Komisia bola povinná preskúmať zlučiteľnosť existujúceho systému financovania RTVE len v rozsahu, v akom bol dotknutý zákonom č. 8/2009 (pozri odôvodenie 65 vyššie). Preto Komisii nič nebránilo v tom, aby pokiaľ ide o kontrolné mechanizmy stanovené v pôvodnom systéme financovania RTVE, ktorých účinnosť nebola spochybnená zmenami vyvolanými zákonom č. 8/2009, odkázala na predchádzajúcu analýzu týchto mechanizmov.

170    Po druhé, pokiaľ ide konkrétnejšie o výhrady žalobkýň týkajúce sa posúdení Komisie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, pred preskúmaním, či bola kontrola vykonaná zo strany Komisie nedostatočná treba preskúmať úlohu sumy 1 200 miliónov eur stanovenej v článku 3 ods. 2 zákona č. 8/2009.

171    Pokiaľ ide o úlohu sumy 1 200 miliónov eur treba najskôr pripomenúť, že Komisia neschválila systém financovania, podľa ktorého má RTVE k dispozícii na príslušný rok rozpočet v tejto výške. Ako bolo uvedené v bodoch 164 až 167 vyššie, zákon č. 8/2009 stanovuje mechanizmy, ktoré majú zaručiť, aby pomoc v prospech RTVE zodpovedala čistým nákladom na splnenie jeho záväzkov verejnej služby. Článok 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 teda stanovuje hornú hranicu rozpočtu RTVE na 1 200 miliónov eur, teda hornú hranicu, ktorá nesmie byť prekročená ani ak by rozpočet RTVE mohol byť vyšší v prípade, že jediným relevantným kritériom by boli náklady na splnenie jeho záväzkov verejnej služby. Podľa tejto hranice nesmie byť rozpočet RTVE vyšší než maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur, ale môže byť nižší, ak sú náklady na splnenie záväzkov verejnej služby v príslušnom roku nižšie.

172    Z toho vyplýva, že výhradu žalobkýň založenú na tom, že náklady RTVE na splnenie záväzkov verejnej služby by prípadne mohli byť nižšie než 1 200 miliónov eur treba zamietnuť. Kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 až 167 vyššie totiž zaručujú, že v takom prípade sa výška pomoci na príslušný rok obmedzí na čisté náklady vynaložené na splnenie záväzkov spojených s verejnou službou v oblasti vysielania.

173    Ďalej, pokiaľ ide o výhrady žalobkýň smerujúce k tomu, že Komisia nedostatočne preskúmala maximálnu hornú hranicu 1 200 miliónov eur treba pripomenúť, že členské štáty majú širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o stanovenie náhrady za poskytovanie verejnej služby v oblasti vysielania, takže preskúmanie primeraného charakteru náhrady za verejnoprávne vysielanie vykonávané Komisiou je obmedzené a ešte väčšmi je obmedzené preskúmanie rozhodnutia Komisie Všeobecným súdom (pozri body 159 až 161 vyššie). Kontrola Všeobecného súdu sa teda obmedzuje na preskúmanie toho, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

174    V prejednávanej veci však žiadne tvrdenie uvedené žalobkyňami nie je spôsobilé preukázať, že úvahy uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých sa limit 1 200 miliónov eur zdá byť prezieravý, sú poznamenané zjavne nesprávnym posúdením.

175    Po prvé ako Komisia uviedla v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, suma 1 200 miliónov eur zodpovedá priemernému rozpočtu, ktorý mal RTVE k dispozícii podľa systému zmiešaného financovania.

176    Po druhé z odôvodnenia 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia jednak zohľadnila existenciu dodatočných nákladov vo výške 104 miliónov eur na účely zaplnenia vysielacieho času, ktorý bol predtým určený na reklamu a náklady vyvolané splnením dodatočných záväzkov verejnej služby v oblasti programov, ktoré boli RTVE uložené zákonom č. 8/2009 a ďalej uviedla, že nič neumožňuje konštatovať, že zrušenie reklamy by mohlo viesť k podstatnému zníženiu skutočných nákladov RTVE.

177    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, tieto úvahy nie sú zjavne nesprávne. Nie je zrejmé, že náklady na splnenie poslania verejnej služby vynaložené RTVE budú podstatne nižšie, než náklady, ktoré niesla podľa zákona č. 17/2006. Je pravda, že v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že stiahnutie RTVE z trhu s televíznou reklamou môže prispieť k posilneniu verejnoprávneho poslania tým, že sa programovanie stane menej závislým od poplatkov za reklamu a výkyvov komerčných príjmov. Avšak na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, samotná skutočnosť, že RTVE sa stal prevádzkovateľom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s účasťou na trhu s reklamou neumožňuje dospieť k záveru, že bude ponúkať iné programy, ktoré mu umožnia vykonávať jeho činnosť za náklady, ktoré budú podstatne nižšie. Článok 106 ods. 2 ZFEÚ nijako neodporuje tomu, aby členský štát vymedzil poslanie verejnej služby v oblasti vysielania extenzívnym spôsobom, ktoré umožní verejnoprávnemu poskytovateľovi vysielania ponúkať vyvážené a pestré programy a udržať si určitú úroveň sledovanosti (rozsudok Všeobecného súdu z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T‑442/03, Zb. s. II‑1161, bod 201).

178    Po tretie na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď hlbšie nepreskúmala, či by prechod na systém takmer výlučného verejného financovania a zmena záväzkov verejnej služby mohol mať vplyv na náklady, ktoré znáša RTVE. Vzhľadom na skutočnosť, že suma vo výške 1 200 miliónov eur stanovená v článku 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 predstavuje len maximálnu hornú hranicu rozpočtu RTVE a mechanizmy vysvetlené v bodoch 164 až 167 vyššie zaručujú, že výška pomoci pre RTVE neprekročí čisté náklady na splnenie záväzkov verejnej služby, Komisia nebola povinná vykonať detailnejšie posúdenie.

179    Po štvrté v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že Komisia mala reagovať na pripomienky niektorých vnútroštátnych orgánov treba konštatovať, že v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia sama Komisia vyslovila pochybnosti, pokiaľ ide o primeranosť opatrenia, ale po svojom preskúmaní dospela k záveru, že neexistuje riziko nadmernej náhrady. V každom prípade skutočnosť, že podrobne nepreskúmala všetky kritické pripomienky vnútroštátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona nie je sama o sebe spôsobilá preukázať zjavne nesprávne posúdenie, najmä keď ide o oblasť, v ktorej majú členské štáty širokú diskrečnú právomoc a preskúmanie zo strany Komisie je obmedzené.

180    Žalobkyniam sa teda nepodarilo preukázať, že konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa zdá byť maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur prezieravá, je poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

181    Vzhľadom na uvedené úvahy treba zamietnuť výhradu založenú na neexistencii dostatočne podrobnej kontroly ex ante.

–       O výhrade založenej na nezohľadnení zníženia komerčných príjmov

182    Žalobkyne tvrdia, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že ekonomická kríza zapríčinila zníženie komerčných príjmov v roku 2010 a teda zníženie celkových príjmov RTVE.

183    Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom a RTVE spochybňuje tieto tvrdenia.

184    V tejto súvislosti treba uviesť, že už podľa systému zmiešaného financovania zavedeného zákonom č. 17/2006 nebola kritériom na určenie rozpočtu RTVE výška komerčných príjmov, ale náklady na záväzky verejnej služby. Ako vyplýva z odôvodnenia 7 napadnutého rozhodnutia, podľa systému zmiešaného financovania náhrada na rok 2009 poskytovaná zo španielskeho štátneho rozpočtu vzrástla z dôvodu zníženia príjmov RTVE z reklamy v danom roku.

185    Samotná skutočnosť, že Komisia nezohľadnila, že príjmy RTVE z reklamy sa v systéme zmiešaného financovania zmenšili, nie je spôsobilá preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

186    Preto treba zamietnuť aj túto výhradu a v dôsledku toho celú prvú časť piateho žalobného dôvodu.

 O druhej časti založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

187    Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ. Na jednej strane dostatočne neodôvodnila konštatovanie, podľa ktorého neexistovalo riziko nadmernej náhrady. Na druhej strane sa dostatočne nevyjadrila k otázke narušení hospodárskej súťaže, ktoré boli spôsobené povinnosťou zaplatiť príspevky zakotvenou zákonom č. 8/2009.

–       O prvej výhrade založenej na nedostatočnom odôvodnení neexistencie rizika nadmernej náhrady

188    Žalobkyne tvrdia, že Komisia dostatočne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o neexistenciu rizika nadmernej náhrady. V prvom rade sa mala viac vyjadriť k pripomienkam niektorých vnútroštátnych orgánov týkajúcim sa pochybností spojených s nadmernou náhradou. Ďalej Komisia neposkytla žiadnu osobitnú informáciu o podnikateľskom pláne RTVE na nasledujúce roky, ani o čistých nákladoch na poskytovanie verejnej služby. Okrem stručného uvažovania Komisie uvedeného v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, žiadne iné spresnenie neumožňovalo určiť skutočnosti, na ktorých bolo odôvodnenie Komisie založené. Preto nemohli na základe rozhodnutia predložiť iné pripomienky než tie, ktoré uviedli v žalobe. Okrem toho Komisia nemohla odkázať na odôvodnenie uvedené v jej predchádzajúcom rozhodnutí týkajúcom sa RTVE.

189    Komisia podporovaná RTVE sa domnieva, že v odôvodneniach 67 až 69 a 71 až 73 napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnila záver, že neexistovali nepriame dôkazy o nadmernej náhrade.

190    Vzhľadom na požiadavky spojené s povinnosťou odôvodnenia pripomenuté v bode 86 vyššie treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné.

191    V prvom rade na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, o ktoré Komisia opierala svoj záver, že neexistuje riziko nadmernej náhrady, neobmedzovalo len na odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia. Komisia odkázala tiež v odôvodneniach 67 až 73 uvedeného rozhodnutia na kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 164 až 167 vyššie. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Komisia odkázala na tieto mechanizmy aj v odôvodneniach 14, 16 a 17 tohto rozhodnutia.

192    Ďalej pokiaľ ide o výhradu žalobkýň založenú na abstraktnej povahe týchto úvah treba pripomenúť, že z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia len schválila schému pomoci, ktorá umožňovala, aby bola RTVE poskytnutá pomoc zodpovedajúca čistým nákladom za splnenie záväzkov verejnej služby a že sa nevyslovila k otázke pomoci vo výške 1 200 miliónov eur.

193    Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že Komisia mala reagovať na pripomienky niektorých vnútroštátnych orgánov, treba konštatovať, že rozhodnutie dostatočne odôvodnila, ak z neho jasne a jednoznačne vyplýva jej uvažovanie a dotknuté osoby sa tak môžu oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušný súd môže vykonať svoje preskúmanie, pričom sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkretizovalo všetky relevantné skutkové a právne skutočnosti. Komisia teda po tom, ako v odôvodneniach 67 až 76 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, prečo bolo opatrenie primerané, nebola povinná osobitne odpovedať na všetky kritické pripomienky vnútroštátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona. To platí ešte viac v oblastiach, kde členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy a kde je v dôsledku toho preskúmanie Komisie obmedzené.

194    Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisii nič nebráni v tom, aby odkázala na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktoré sa týkali financovania RTVE a boli teda súčasťou kontextu napadnutého rozhodnutia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 86 vyššie. Keďže v prejednávanej veci bola veľká časť kontrolných mechanizmov zavedená už zákonom č. 17/2006, Komisia bola o to viac oprávnená odkázať na svoje predchádzajúce rozhodnutia a preskúmať len, či jej pôvodné posúdenie týchto mechanizmov nebolo spochybnené zmenami, ktoré priniesol zákon č. 8/2009 (pozri bod 65 vyššie).

195    Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého nedokázali na základe napadnutého rozhodnutia predložiť iné pripomienky, než tie, ktoré uviedli v žalobe, Všeobecný súd konštatuje, že nič im nebránilo v tom, aby uviedli tvrdenia smerujúce k spochybneniu účinnosti kontrolných mechanizmov systémom financovania RTVE. Žalobkyne však v tomto ohľade nepredložili nijaké tvrdenie.

196    Preto treba prvú výhradu druhej časti piateho žalobného dôvodu zamietnuť.

–       O druhej výhrade týkajúcej sa narušení spôsobených povinnosťou zaplatiť príspevok

197    Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, lebo sa nedostatočne vyjadrila k narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré boli spôsobené povinnosťou zaplatiť príspevok, čo viedlo najmä k zníženiu ich konkurencieschopnosti v porovnaní s RTVE. Konštatovanie uvedené v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené článkami 4 až 6 zákona č. 8/2009 boli oddeliteľné od existujúceho systému financovania RTVE nebolo dostatočné. Žalobkyne vo svojej replike tiež uvádzajú, že zákon č. 8/2009 obsahuje diskriminačný prvok, lebo dani podliehajú len prevádzkovatelia, ktorí na území Španielskeho kráľovstva pôsobia celoštátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spoločenstve, a ostatní prevádzkovatelia náklady na financovanie RTVE neznášajú.

198    Komisia a RTVE nesúhlasia s týmito tvrdeniami, pričom RTVE spochybňuje prípustnosť tvrdenia žalobkýň uvedeného až v štádiu repliky.

199    Druhú výhradu druhej časti piateho žalobného dôvodu treba tiež zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prípustnosť tvrdenia žalobkýň uvedeného až v štádiu repliky. Stačí len pripomenúť, že v odôvodneniach 61 až 66 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, prečo tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neboli neoddeliteľnou súčasťou prvkov pomoci zavedených týmto zákonom a nebolo potrebné preskúmať ich zlučiteľnosť so spoločným trhom v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

200    Preto treba druhú časť zamietnuť v celom rozsahu a v dôsledku toho aj piaty žalobný dôvod.

201    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné žalobu zamietnuť.

 O trovách

202    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu vlastných trov konania a spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania Komisie a RTVE, v súlade s ich návrhmi.

203    Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Preto Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Telefónica de España, SA, a Telefónica Móviles España, SA, znášajú svoje vlastné trovy konania a spoločne a nerozdielne trovy konania Európskej komisie a Corporación de Radio y Televisión Española, SA (RTVE).

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Czúcz Labucka Gratsias

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie pred Všeobecným súdom

Právny stav

1. O prípustnosti žaloby a žalobných dôvodov

2. O veci samej

O prvom dôvode založenom na porušení procesných práv zaručených článkom 108 ods. 2 ZFEÚ

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení pojmu nová pomoc v zmysle článku 108 ZFEÚ a článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999

O pravidlách upravujúcich zmeny existujúcej schémy pomoci

O prístupe Komisie v prejednávanej veci

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o oddeliteľnosť zmeny existujúcej schémy

O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa konštatovania Komisie, podľa ktorého tri daňové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom č. 8/2009 neboli neoddeliteľnou súčasťou pomoci

O prvej časti týkajúcej sa podmienok, za ktorých musí byť spôsob financovania pomoci považovaný za jej neoddeliteľnú súčasť

O druhej časti týkajúcej sa uplatnenia týchto podmienok

O piatom dôvode založenom na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia

O prvej časti založenej na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ

– O výhrade založenej na nedostatku dostatočne podrobného preskúmania

– O výhrade založenej na nezohľadnení zníženia komerčných príjmov

O druhej časti založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

– O prvej výhrade založenej na nedostatočnom odôvodnení neexistencie rizika nadmernej náhrady

– O druhej výhrade týkajúcej sa narušení spôsobených povinnosťou zaplatiť príspevok

O trovách

* Jazyk konania: španielčina.