ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
zo 16. septembra 2004 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Rozsah povinnosti preskúmania – Konverzia na prihlášku národnej ochrannej známky – Článok 58 nariadenia ES č. 40/94“
Vo veci T‑342/02,
Metro-Goldwyn-Mayer Lion Corp., so sídlom v Santa Monice, Kalifornia (Spojené štáty americké), v zastúpení: F. de Visscher, E. Cornu, E. De Gryse a D. Moreau, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: S. Laitinen a D. Botis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník v konaní pred odvolacím senátom ÚHVT:
Moser Grupo Media, SL, so sídlom v Santa Eulalia del Rio (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 5. septembra 2002 (vec R 437/2001‑3), vyhlasujúcemu za neprípustné odvolanie podané proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, týkajúcemu sa námietkového konania medzi Moser Grupo Media, SL, a Metro-Goldwyn-Mayer Lion Corp.,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili a M. Vilaras,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. novembra 2002,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. mája 2003,
po pojednávaní z 28. apríla 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Moser Grupo Media, SL, podala 7. novembra 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady ES č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1) v znení zmien a doplnení.
2 Ochranná známka, ktorej zápis sa požadoval, je toto obrazové označenie:
3 Tovary a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do tried 9, 16, 38, 39 a 41 podľa Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedali tomuto popisu:
– „exponované filmy; kompaktné disky s audiovizuálnymi nahrávkami; kinematografické, optické a fotografické nástroje a prístroje“, patriace do triedy 9,
– „časopisy, fotografie, plagáty, tlačoviny a publikácie“, patriace do triedy 16,
– „telekomunikácie“, patriace do triedy 38,
– „služby distribúcie všetkých druhov publikácií, videonahrávok a filmov“, patriace do triedy 39,
– „filmová tvorba; tvorba videofilmov; služby požičovní videokaziet a filmových požičovní; výroba rozhlasových a televíznych programov; služby poskytované filmovými štúdiami“, patriace do triedy 41.
4 Dňa 9. marca 1998 bola táto prihláška zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 16/1998.
5 Dňa 9. júna 1998 Metro-Goldwyn-Mayer Lion Corp. (ďalej len „žalobkyňa“) podala podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 námietky proti požadovanému zápisu proti všetkým tovarom a službám uvádzaným v prihláške. Námietky sa zakladali na skoršej národnej ochrannej známke MGM zapísanej v Dánsku (triedy 9, 16 a 41), vo Fínsku (triedy 9 a 41), Francúzsku (triedy 9, 15, 16, 35, 38 a 41), v Nemecku (trieda 9), Taliansku (trieda 9, 15, 16, 35, 38 a 41), Portugalsku (trieda 9), Španielsku (trieda 9), vo Švédsku (trieda 9), v krajinách Beneluxu (triedy 9, 15, 16, 20 a 41), Grécku (triedy 9, 15 a 16), Spojenom kráľovstve (triedy 9, 35 a 41) a Rakúsku (triedy 9, 16 a 41), rovnako ako na prihláške ochrannej známky Spoločenstva č. 141820, podanej 1. apríla 1996 a pokrývajúcej tovary a služby patriace do tried 9, 38 a 41.
6 Rozhodnutím z 19. februára 2001 (ďalej len „rozhodnutie námietkového oddelenia“), námietkové oddelenie vyhovelo námietkam vo vzťahu ku všetkým predmetným tovarom a službám. Pri skúmaní veci námietkové oddelenie nebralo do úvahy určité skoršie národné ochranné známky, a to práva prihlásené v Rakúsku, Grécku, Spojenom kráľovstve, ani prihlášku ochrannej známky Spoločenstva. Čo sa týka vyššie uvedených národných ochranných známok, tieto boli vylúčené z nasledujúcich dôvodov. Po prvé listiny predložené na účely preukázania vnútroštátneho zápisu získaného v Rakúsku ukázali, že majiteľom predmetného práva nebola žalobkyňa, ale Metro-Goldwyn-Mayer Film Corp. Po druhé preklad týkajúci sa vnútroštátneho zápisu získaného v Grécku nebol ani správny, ani dostačujúci, a preto nebol akceptovaný. Po tretie dôkazy o vlastníctve vnútroštátnych zápisov v Spojenom kráľovstve sa zakladali výlučne na údajoch pochádzajúcich zo súkromnej databázy, a preto boli nedostačujúce.
7 Rozhodnutie námietkového oddelenia sa zakladalo na dôvode pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a špecifikovalo, že keďže sa námietkam vyhovelo na základe tohto ustanovenia, skúmanie tvrdení založených na iných dôvodoch námietok založených na článku 8 ods. 4 a 5 nebolo potrebné.
8 Dňa 4. apríla 2001 žalobkyňa podľa článku 59 nariadenia č. 40/94 podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Namietala, že námietkové oddelenie malo brať do úvahy skoršie vnútroštátne práva získané v Rakúsku, Grécku alebo Spojenom kráľovstve, rovnako ako prihlášku ochrannej známky Spoločenstva a zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva pre celú Európsku úniu s cieľom zabrániť prípadnej konverzii prihlášky ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky podľa článku 108 nariadenia č. 40/94.
9 Rozhodnutím z 5. septembra 2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát posúdil odvolanie ako neprípustné z dôvodu, že rozhodnutie námietkového oddelenia v zmysle článku 58 nariadenia č. 40/94 neovplyvnilo žalobkyňu negatívne. Žalobkyňa nežiadala ani výslovne, ani implicitne, aby bolo prijaté rozhodnutie smerujúce k zabráneniu Moser Grupo Media, SL, zmeniť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky. Navyše podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 cieľom námietkového konania nemá byť riešiť konflikty medzi ochrannými známkami na národnej úrovni, ale zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva v rozpore so skoršími právami. Podľa odvolacieho senátu povinnosť vykonať preskúmanie námietok nad rámec otázky zápisu ochrannej známky Spoločenstva by bola v rozpore so základnou funkciou námietkového konania a so zásadou hospodárnosti konania.
10 Slovné označenie MGM bolo ako ochranná známka Spoločenstva pre žalobkyňu zapísané 7. októbra 2002.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. novembra 2002 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
12 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia v tej časti, ktorou bolo vyhovené námietkam pre všetky tovary a služby uvádzané v prihláške Moser Grupo Media, SL, a zamietol prihlášku na zápis v celom rozsahu na základe ochranných známok MGM zapísaných na vnútroštátnej úrovni,
– čiastočne zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia, v prvom rade v rozsahu, v akom nezohľadnilo prihlášku ochrannej známky Spoločenstva žalobkyne a subsidiárne, v akom nezohľadnilo národné ochranné známky zapísané v Rakúsku, Grécku a Spojenom kráľovstve,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
13 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
14 Žalobkyňa uvádza v podstate jediný žalobný dôvod zakladajúci sa na porušení článku 42 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 2, rovnako ako článku 58 nariadenia č. 40/94.
Tvrdenia účastníkov konania
15 Žalobkyňa zastáva názor, že odvolací senát pochybil, keď prijal záver, že rozhodnutie námietkového oddelenia ju negatívne neovplyvnilo. Zdôrazňuje, že rozhodnutie námietkového oddelenia nevyhovelo všetkým jej požiadavkám a zbavilo ju jej práva na podrobné preskúmanie jej veci. V tomto smere zdôrazňuje, že z dôvodu, že námietkové oddelenie nezobralo do úvahy ani skoršie národné ochranné známky zapísané v Rakúsku, Grécku alebo Spojenom kráľovstve, ani jej prihlášku ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola v tom čase prejednávaná, Moser Grupo Media, SL, by mohla stále zmeniť svoju prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky v členských štátoch, vo vzťahu ku ktorým jej prihláška ochrannej známky Spoločenstva nebola zamietnutá námietkovým oddelením z dôvodu skorších práv žalobkyne, podľa článku 108 nariadenia č. 40/94. Táto možnosť by bola vylúčená, pokiaľ by námietkové oddelenie zdôvodňovalo svoje rozhodnutie, ako tomu aj malo byť, či už všetkými skoršími národnými právami, alebo prihláškou ochrannej známky Spoločenstva. Následne dôvody, ktoré odôvodňujú rozhodnutie námietkového oddelenia, obmedzujú účinky zamietnutia prihlášky Moser Grupo Media, SL.
16 Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého žalobkyňa nežiadala výslovne, aby zamietnutie malo najširší možný účinok, žalobkyňa uvádza, že takáto žiadosť nie je ani potrebná, ani vyžadovaná nariadením č. 40/94. Žalobkyňa tvrdí, že, založiac svoje námietky na viacerých skorších národných právach a na prihláške ochrannej známky Spoločenstva v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 40/94, jej návrh smeroval k dosiahnutiu zamietnutia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva s čo možno najširším možným účinkom.
17 Tvrdí, že v súlade s pravidlom 20 ods. 6 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1), malo námietkové oddelenie prerušiť námietkové konanie do konečného zápisu ochrannej známky Spoločenstva MGM a potom založiť svoje rozhodnutie na zapísanej ochrannej známke.
18 Okrem toho, rozhodnutie námietkového oddelenia nebrať do úvahy skoršie vnútroštátne práva získané v Rakúsku, Grécku alebo Spojenom kráľovstve sa nezakladá na žiadnom zákonnom dôvode.
19 Dôkaz o zápise ochrannej známky MGM v Rakúsku bol odmietnutý, pretože bol predložený pod menom Metro-Goldwyn-Mayer Film Corp., a nie pod menom žalobkyne. Predsa však ide o tú istú právnickú osobu. V tomto smere žalobkyňa poukazuje na zoznam svojich pobočiek a dcérskych spoločností uvedený v prílohe 6 žaloby.
20 Žalobkyňa tvrdí, že nebol zohľadnený zápis gréckej ochrannej známky, pretože číslo uvedené v preklade nebolo zhodné s číslom v osvedčení o zápise. Ide o nedorozumenie, pretože preklad pripojený k prvému vyjadreniu na podporu námietok nespomína sporné číslo.
21 Nakoniec ochranné známky zapísané v Spojenom kráľovstve neboli brané do úvahy, pretože predložené listiny boli kópiami pochádzajúcimi zo súkromnej databázy. Listiny predložené 20. februára 2000 právnymi zástupcami žalobkyne na žiadosť o doplňujúcu informáciu ÚHVT (osvedčenia o obnovení) však pochádzali z databázy úradu priemyselného vlastníctva Spojeného kráľovstva a sú prijímané v prípadoch miestnych úradov priemyselného vlastníctva.
22 Čo sa týka tvrdenia, že cieľom námietkového konania nie je riešiť konflikty medzi ochrannými známkami na vnútroštátnej úrovni, odvolací senát nezobral do úvahy skutočnosť, že konanie o konverzii na prihlášku národnej ochrannej známky vyplýva zo samotného nariadenia č. 40/94 a menovite z jeho článku 108.
23 Odvolací senát, ako aj námietkové oddelenie preto mali brať do úvahy možnosť Moser Grupo Media, SL, zmeniť svoju prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky, a preto mali zakladať svoje zamietnutie prihlasovanej ochrannej známky na všetkých skorších národných ochranných známkach, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa, a na ochrannej známke Spoločenstva prihlásenej žalobkyňou.
24 Žalobkyňa dodáva, že keďže ochranná známka MGM bola konečne 7. októbra 2002 zapísaná, konanie nemusí byť prerušené a Súd prvého stupňa môže zobrať zápis do úvahy. Keďže námietkové oddelenie rozhodlo, podľa názoru žalobkyne správne, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannou známkou žalobkyne a obrazovou ochrannou známkou Moser Grupo Media, SL, rovnaké zdôvodnenie môže byť uplatnené na teraz už zapísanú ochrannú známku Spoločenstva MGM.
25 Podľa ÚHVT žalobkyňa nežiadala ani implicitne, ani výslovne, aby bolo prijaté rozhodnutie smerujúce k zabráneniu prihlasovateľovi ochrannej známky Spoločenstva zmeniť svoju prihlášku ochrannej známky na prihlášku národnej ochrannej známky.
26 Čo sa týka otázky, či ÚHVT malo povinnosť skúmať námietky čo možno najrozsiahlejším spôsobom, ÚHVT uvádza, že prvotným cieľom námietkového konania je poskytnúť majiteľom skorších práv prostriedok s cieľom zabrániť zápisu ochranných známok Spoločenstva v rozpore s ich skoršími právami a nie brániť práva z ochranných známok alebo riešiť konflikty medzi ochrannými známkami na vnútroštátnej úrovni.
27 ÚHVT zastáva názor, že článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 40/94 jednoducho znamená, že nie je možné odôvodniť zamietnutie námietok skutočnosťou, že ochranná známka nie je doposiaľ zapísaná. V žiadnom prípade pravidlo 20 ods. 6 nariadenia č. 2868/95 neukladá ÚHVT prerušiť námietkové konanie.
28 Navyše články 108 až 110 nariadenia č. 40/94, ktoré stanovujú pravidlá týkajúce sa konverzie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky, nevytvárajú základ pre právny záujem namietateľa žiadať, aby otázky týkajúce sa konverzie na národnú ochrannú známku boli zodpovedané v štádiu námietok. Podľa ÚHVT právny záujem udávaný žalobkyňou musel byť priamy a aktuálny v čase námietkového konania.
29 ÚHVT pripomína, že v praxi sa námietkové oddelenie snaží brať do úvahy čo najviac skorších práv, alebo subsidiárne vydať rozhodnutie s čo najširším územným účinkom pod podmienkou, že to neskomplikuje konanie.
30 Nakoniec, čo sa týka skutočnosti, že námietkové oddelenie nezohľadnilo skoršie národné ochranné známky žalobkyne zapísané v Rakúsku, Grécku a Spojenom kráľovstve, ÚHVT pripomína, že rakúska ochranná známka nebola vo vlastníctve žalobkyne, ale obchodnej spoločnosti z rovnakej skupiny, ktorá je odlišnou právnickou osobou. Čo sa týka gréckej ochrannej známky, číslo zápisu uvedené na osvedčení o zápise nebolo zhodné s číslom uvedeným v preklade. Pokiaľ ide o britské ochranné známky, dôkazy preukazujúce vlastníctvo žalobkyne k nim pochádzajú zo súkromnej databázy. Nebola tu preto záruka, že informácie boli pravdivé a aktuálne. ÚHVT zastáva názor, že námietkové oddelenie dôvodne nezohľadnilo predmetné národné ochranné známky.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
31 Žalobkyňa v podstate vytýka ÚHVT skutočnosť, že Moser Grupo Media, SL, by mohla stále zmeniť svoju prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky v členských štátoch, vo vzťahu ku ktorým jej prihláška ochrannej známky Spoločenstva nebola zamietnutá námietkovým oddelením z dôvodu skorších práv žalobkyne, podľa článku 108 nariadenia č. 40/94, keďže námietkové oddelenie nevzalo do úvahy ani skoršie národné ochranné známky žalobkyne zapísané v Rakúsku, Grécku alebo Spojenom kráľovstve, ani jej prihlášku ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola v tom čase prejednávaná.
32 V tomto smere je potrebné v úvode pripomenúť, že článok 58 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že „každá strana konania negatívne ovplyvnená rozhodnutím sa môže odvolať“.
33 V danom prípade je nesporné, že napadnuté rozhodnutie posúdilo odvolanie ako neprípustné z dôvodu, že žalobkyňa nebola v zmysle článku 58 nariadenia č. 40/94 rozhodnutím námietkového oddelenia negatívne ovplyvnená.
34 V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že námietkové konanie má za cieľ predísť zápisu ochranných známok Spoločenstva v rozpore so skoršími ochrannými známkami alebo právami. Tento výklad je jediný, ktorý môže byť úplne spôsobilý pre dosiahnutie cieľov nariadenia č. 40/94. Je totiž potrebné pripomenúť, že podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 40/94, režim ochranných známok Spoločenstva poskytuje podnikom právo nadobudnúť v jedinom konaní ochranné známky Spoločenstva, ktoré používajú jednotnú ochranu a majú účinky na celom území Spoločenstva a že takto sa uplatní jednotná povaha ochrannej známky Spoločenstva, pokiaľ predmetné nariadenie nestanovuje inak.
35 Následne je potrebné konštatovať, že účelom námietkového konania je dať podnikom možnosť namietať v jedinom konaní proti prihláškam ochranných známok Spoločenstva, ktoré môžu vytvoriť pravdepodobnosť zámeny s ich skoršími ochrannými známkami alebo ich skoršími právami, a nie vopred riešiť možné konflikty na vnútroštátnej úrovni.
36 V danom prípade je nesporné, že námietkam žalobkyne sa vyhovelo pre všetky predmetné tovary a služby a že prihláška ochrannej známky Spoločenstva Moser Grupo Media, SL, bola zamietnutá. Rozhodnutie námietkového oddelenia teda vyhovelo návrhu žalobkyne.
37 Je ešte potrebné skúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého skutočnosť, že námietkové oddelenie neskúmalo ani jej skoršie národné ochranné známky zapísané v Rakúsku, Grécku alebo Spojenom kráľovstve, ani jej prihlášku ochrannej známky Spoločenstva, mala z jej pohľadu negatívne právne dôsledky bez ohľadu na výsledok konania.
38 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že je určite pravdou, že pravidlo 15 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že „námietku možno podať na základe jednej alebo viacerých skorších známok v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia (‚skoršie známky‘) alebo jedného alebo viacerých skorších práv v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia (‚skoršie práva‘).“
39 Navyše z nariadenia č. 40/94 a menovite z článku 108 ods. 1 písm. a), účinného v čase rozhodovania o veci, ktorá predchádzala tomuto sporu, vyplýva, že „prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky spoločenstva môžu požiadať o zmenu svojej prihlášky alebo svojej prihlášky ochrannej známky spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky... do takého rozsahu, že prihláška ochrannej známky spoločenstva bude zamietnutá, vzatá späť alebo považovaná za vzatú späť“.
40 Takisto je pravdou, že dôvody zamietnutia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva určujú, či prihláška ochrannej známky Spoločenstva môže byť zapísaná na vnútroštátnej úrovni. V skutočnosti článok 108 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 40/94 stanovuje, že konverzia sa neuskutoční na účely ochrany v členskom štáte, v ktorom sa v súlade s rozhodnutím úradu alebo v súlade s rozhodnutím vnútroštátneho súdu, na prihlášku ochrannej známky Spoločenstva alebo na ochrannú známku Spoločenstva uplatňujú dôvody zrušenia alebo neplatnosti.
41 Je však nesporné, že konanie o konverzii prihlášky ochrannej známky Spoločenstva na prihlášku národnej ochrannej známky je pre prihlasovateľa ochrannej známky Spoločenstva iba možnosťou. Navyše toto konanie nijako nedáva prihlasovateľom nárok, aby ich prihlášky boli akceptované príslušnými vnútroštátnymi úradmi. Naopak, rozhodnutie o eventuálnom vnútroštátnom zápise je vyhradené príslušným vnútroštátnym úradom. Namietateľ má okrem toho možnosť uplatniť svoje práva pred uvedenými vnútroštátnymi úradmi.
42 Navyše nič nebráni prihlasovateľovi, ktorého prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zamietnutá v nadväznosti na námietkové konanie, aby podal podobnú prihlášku pred vnútroštátnymi úradmi, bez uchýlenia sa ku konaniu o konverzii.
43 Následne je potrebné konštatovať, že záujem, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, sa týka budúceho a neistého právneho stavu.
44 V tomto ohľade je dôležité pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou nie je prípustná, pokiaľ žalobca nemá záujem na zrušení napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T‑480/93 a T‑483/93, Zb. s. II‑2305, bod 59; z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, bod 40, a z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T‑212/00, Zb. s. II‑347, bod 33). Tento záujem musí byť skutočný a aktuálny (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T‑138/89, Zb. s. II‑2181, bod 33) a posudzuje sa ku dňu, kedy bola podaná žaloba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T‑159/98, Zb. VS s. I‑A‑83 a II‑395, bod 28). Pokiaľ sa záujem, na ktorý sa odvoláva žalobca, týka budúceho právneho stavu, musí preukázať, že zásah do tohto stavu je istý. Preto sa žalobca pre zdôvodnenie svojho záujmu, požadujúc zrušenie napadnutého aktu, nemôže dovolávať budúcich a neistých skutočností (rozsudok NBV a NVB/Komisia, už citovaný, bod 33).
45 Je teda potrebné konštatovať, že rozhodnutie námietkového oddelenia vyhovelo návrhom žalobkyne a vyhovelo námietkam pre všetky predmetné tovary a služby, hoci námietkam nebolo vyhovené na základe všetkých ochranných známok uvedených ako dôvody námietok.
46 Čo sa týka tvrdenej potreby zobrať do úvahy prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podanú žalobkyňou, ÚHVT dôvodne vyzdvihuje motív hospodárnosti konania. Keďže námietkam sa mohlo vyhovieť na základe viacerých skorších národných ochranných známok, nebolo potrebné predlžovať konanie jeho prerušením podľa pravidla 20 ods. 6 nariadenia č. 2868/95, s cieľom vyčkať na zápis ochrannej známky Spoločenstva. Pravidlo 20 ods. 6 nariadenia č. 2868/95 totiž stanovuje, že „úrad môže pozastaviť [prerušiť – neoficiálny preklad] akékoľvek konanie o námietke pokiaľ je námietka podaná na základe prihlášky o zápis na základe článku 8 ods. 2 písm. b) nariadenia až do prijatia konečného rozhodnutia tohto konania, alebo ak iné okolnosti sú takého charakteru, že takéto pozastavenie [prerušenie – neoficiálny preklad] je opodstatnené“. Preto prerušenie je pre ÚHVT možnosťou, ku ktorej sa uchýli iba v prípade, ak to považuje za odôvodnené.
47 Prijatie tézu žalobkyne, podľa ktorej ÚHVT má povinnosť prerušiť akékoľvek námietkové konanie založené na prihláške uvádzanej v článku 8 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 40/94, kým nebude v jeho rámci prijaté konečné rozhodnutie, by totiž mohlo viesť k reťazovej reakcii. Môže sa stať, že samotná prihláška uvedená v článku 8 ods. 2 písm. b) nariadenia bude predmetom námietok týkajúcich sa inej prihlášky o zápis, konanie o ktorej by podľa tézy žalobkyne, malo byť takisto prerušené.
48 Čo sa týka otázky, či žalobkyňa žiadala alebo nie, výslovne alebo implicitne, o to, aby rozhodnutie o námietkach malo čo najširší možný účinok, teda aby zahŕňalo všetky skoršie národné ochranné známky, ktorými odôvodňovala svoje námietky, ako aj prihlášku ochrannej známky Spoločenstva, nemožno s argumentáciou žalobkyne súhlasiť. Keďže námietkové oddelenie nemá z vyššie uvedených dôvodov v žiadnom prípade nijakú povinnosť skúmať všetky skoršie ochranné známky alebo práva, otázka účinkov rozsahu námietok na túto povinnosť je úplne irelevantná.
49 Z rovnakých dôvodov nie je tiež potrebné skúmať otázku, či prihláška o zápis ochrannej známky MGM na úrovni Spoločenstva a existencia rakúskej, gréckej a britskej ochrannej známky boli na účely námietok závažnými dôvodmi.
50 Z toho vyplýva, že žalobu je potrebné zamietnuť.
O trovách
51 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalovaného.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2004.