Žaloba podaná 17. decembra 2014 – Banco Espírito Santo/Komisia

(vec T-814/14)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Banco Espírito Santo, S.A. (v zastúpení: M. Gorjão-Henriques a L. Bordalo e Sá, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil body 9 a 18 prílohy II rozhodnutia Komisie C(2014) 5682 final, z 3. augusta 2014, štátna pomoc č. SA.39250 (2014/N) – Portugalsko, Riešenie krízovej situácie Banco Espírito Santo, S.A., v rozsahu, v akom považuje žalobkyňu (Banco Espírito Santo, S.A. alebo „BES“) za zodpovednú za vyplatenie odmeny monitorujúcemu správcovi alebo za iné výdavky súvisiace s tým správcom, alebo tieto ustanovenia môže v tomto zmysle vykladať,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení právnych predpisov o uplatňovaní Zmluvy – uloženie povinnosti BES niesť náklady spojené s kontrolou plnenia záväzkov prevzatých Portugalskou republikou:

BES sa ukladajú povinnosti v súvislosti s konaním tretej osoby, ku ktorému nedala súhlas a nemá z neho prospech, pričom táto osoba nebola vybraná podľa kritérií zabezpečujúcich dodržiavanie zásady ekonomicky najvýhodnejšieho riešenia, s prípadným poškodením veriteľov a akcionárov BES,

podľa napadnutého rozhodnutia je monitorujúci správca menovaný fondom na riešenie krízových situácií. Avšak vzhľadom na to, že zodpovednosť menovať jediného monitorujúceho správcu prislúcha iba Portugalskej republike, nie je možné akceptovať, že za výdavky na jeho odmenu v plnom rozsahu zodpovedá BES. Takéto riešenie nie je v súlade so zásadami, ktoré tvoria základ štátnej pomoci: i) posilňuje zvýhodnenie preklenovacej banky, keďže ju oslobodzuje od nákladov od riešenia krízy, ktoré by inak podľa zákona musela znášať, ii) narušuje hospodársku súťaž v prospech preklenovacej banky, keďže ju oslobodzuje od nákladov, ktoré pri schválení štátnej pomoci neboli vyčíslené,

právne predpisy EÚ v oblasti štátnej pomoci neposkytujú žiaden základ pre uloženie povinnosti vyplatiť odmenu monitorovaciemu správcovi zo strany BES, ktorá – ako je známe – nie je adresátom rozhodnutia, ani príjemcom pomoci,

nariadenie (EÚ) o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií uplatniteľné od roku 2016 nič v tejto oblasti nespresňuje s výnimkou toho, že v článku 19 počíta s funkciou správcu, a rovnako nič nespresňuje ani nariadenie č. 1093/2010 a smernica 2014/59/EÚ, u ktorých lehota na prebratie ešte neuplynula,

v rámci práva Európskej únie a v rozsahu pôsobnosti Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž, ktoré je zodpovedné za vypracovanie sporného rozhodnutia, existujú jednoznačné výkladové ustanovenia vzťahujúce sa na monitorujúceho správcu a jeho odmeňovanie, ktoré môžu slúžiť na zaplnenie právnych medzier v predmetnom prípade, najmä pokiaľ ide o štruktúru výšky odmeny monitorovacieho správcu, ktorá sa musí zakladať na dohode strán bez ohľadu na odsúhlasenie zo strany Európskej komisie, potrebnú nezávislosť a prostriedky, ktoré treba poskytnúť,Európska komisia nesmie žalobkyni vnútiť spôsob, akým bude monitorujúci správca odmeňovaný a preto záväzné uloženie takejto finančnej záťaže Európskou komisiou (t. j. bez predchádzajúceho súhlasu BES ohľadom jej výšky) nemá právny základ ani v nariadení (EÚ) č. 806/2014, ani v iných právnych predpisoch,samotná Európska komisia v spornom rozhodnutí iba uviedla, že monitorujúci správca má byť odmeňovaný zlou bankou a táto odmena musí byť vyplácaná „takým spôsobom, aby neohrozovala nezávislosť a efektivitu správcu pri výkone jeho funkcie“. Neexistuje teda konkrétna definícia štruktúry odmeny, najmä jej uplatňovania v praxi alebo jej hraníc.Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad legitímneho očakávania, právnej istoty a viazanosti vlastnými správnymi aktmi:Komisia porušila zásady legitímneho očakávania, právnej istoty a viazanosti vlastnými správnymi aktmi v rozsahu, v akom ukladá BES povinnosť znášať náklady súvisiace s monitorovacím správcom, alebo v rozsahu, v akom príslušné ustanovenia rozhodnutia možno vykladať takýmto spôsobom,vyššie uvedený záver platí o to viac, keď sa konštatuje, že BES, ktorá je vo vzťahu k rozhodnutiu treťou osobou, bola úplne vylúčená z procesu výberu monitorujúceho správcu, takže bez toho, aby boli dotknuté prostriedky a nezávislos

ť požadované rozhodnutím, nemohla zabezpečiť dodržanie svojich povinností (a povinností správcov pri správe cudzieho majetku), ktorých cieľom je zabezpečiť nižšie finančné zaťaženie BES.Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality:Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že BE

S uložila, aby jednostranne a v plnom rozsahu znášala náklady, ktoré sú vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu BES ako subjektu, ktorý je predmetom opatrenia riešenia krízovej situácie, nielen nadmerne zaťažujúce, ale aj prekračuje rámec proporcionálnosti v užšom slova zmysle,o takýto prípad ide predovšetkým preto, že podľa názoru BES zodp

ovednosť za takéto náklady, keďže ich Portugalská vláda formou záväzku neprevzala, zaťažuje priamo Európsku komisiu vzhľadom na v

ýkon jej povinností v súvislosti s oblasťou riešenia krízových situácií bankových inštitúcií a záväzkov prijatých členskými štátmi v súvislosti s týmito opatreniami.