Žaloba podaná 19. februára 2014 – Taliansko/Komisia

(vec T-122/14)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: S. Fiorentino, avvocato dello Stato, a G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Európskej komisie č. C(2013) 8681 final z 9. decembra 2013, ktorým podľa rozsudku Súdneho dvora zo 17. novembra 2011 vo veci C-469/09 Komisia uložila Talianskej republike povinnosť zaplatiť sumu 6 252 000 eur ako penále.

Napadnuté rozhodnutie sa vzťahuje na druhý semester omeškania, to znamená na obdobie od 17. mája do 17. novembra 2012.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto dôvody.

Prvý dôvod založený na porušení článku 260 ods. 1 a ods. 3 druhom pododseku ZFEÚ, ako aj na porušení rozsudku, ktorý sa má vykonať, týkajúceho sa pohľadávok voči podnikom v situácii „preventívneho vyrovnania“ alebo v režime „riadenej správy“.

Rozhodnutie totiž neodčítava od pomoci dlžnej po uplynutí referenčného semestra pohľadávky voči týmto podnikom, ktoré vznikli v rámci príslušných konkurzných konaní, hoci talianska vláda sa domnieva, že ide o pohľadávky, pre vymoženie ktorých členský štát dokázal všetku potrebnú starostlivosť a ktoré musia byť preto vylúčené zo sumy naďalej dlžných pomocí z titulu rozsudku, ktorý sa má vykonať.

2.    Druhý dôvod založený na porušení článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj na nepresnom uplatnení článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3).

V tejto súvislosti sa uvádza, že rozhodnutie ukladá talianskym orgánom povinnosť uplatniť na sumy dlžné podnikmi z titulu vrátenia štátnej pomoci úroky na zostavenom základe, ako uvádza článok 11 nariadenia č. 794/2004. Talianska vláda spochybňuje tento bod a uvádza, že aj podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (a najmä rozsudku z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret a Scott SA) tento režim výpočtu úrokov sa nemôže uplatniť v oblasti rozhodnutí o vymáhaní predchádzajúcich nadobudnutiu účinnosti nariadenia č. 794/2004, a ešte menej s odkazom na rozhodnutia predchádzajúce uverejneniu oznámenia Komisie o úrokových sadzbách uplatniteľných v prípade vymáhania nezákonnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 110 z 8. mája 2003, s. 21).