Vec T‑124/14

Fínska republika

proti

Európskej komisii

„EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Rozvoj vidieka – Jednorazová finančná oprava – Oprávnenosť výdavkov vynaložených na nákup použitého materiálu a zariadenia – Odchylný režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky – Článok 55 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1974/2006“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 11. decembra 2015

1.      Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický, historický a teleologický výklad

(Nariadenie Komisie č. 1974/2006, článok 55 ods. 1)

2.      Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Zohľadnenie rôznych jazykových verzií

(Nariadenie Komisie č. 1974/2006, článok 55 ods. 1)

3.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie prostredníctvom EPFRV – Podpora rozvoja vidieka – Oprávnenosť výdavkov vynaložených na nákup použitého materiálu a zariadenia – Odchylný režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky – Povinnosť reštriktívneho výkladu – Neexistencia

(Nariadenie Komisie č. 1974/2006, článok 55 ods. 1)

4.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie prostredníctvom EPFRV – Podpora rozvoja vidieka – Oprávnenosť výdavkov vynaložených na nákup použitého materiálu a zariadenia – Odchylný režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky – Obmedzenie na riadne opodstatnené prípady – Voľná úvaha členských štátov

(Nariadenie Komisie č. 1974/2006, článok 55 ods. 1)

5.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie prostredníctvom EPFRV – Podpora rozvoja vidieka – Oprávnenosť výdavkov vynaložených na nákup použitého materiálu a zariadenia – Odchylný režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky – Vykonanie – Voľná úvaha členských štátov – Hranice

(Nariadenie Rady č. 1698/2005; nariadenie Komisie č. 1974/2006, článok 55 ods. 1)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 24)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 25)

3.      Prvý pododsek článku 55 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV, predstavuje všeobecné alebo základné pravidlo v oblasti oprávnených výdavkov v prípade investícií a druhý pododsek stanovuje odlišné riešenie pre mikropodniky, malé a stredné podniky, čo ho v každom prípade umožňuje označiť za výnimku. Také kvalifikovanie však nevyhnutne neznamená, že ide o výnimku v striktnom slova zmysle, ale môže označovať existenciu špeciálneho a odlišného režimu v porovnaní s režimom stanoveným v hlavnom alebo všeobecnom pravidle. V tejto súvislosti z druhého pododseku jasne nevyplýva zámer normotvorcu Únie zakotviť takú výnimky v striktnom slova zmysle, ani stanoviť obyčajné povolenie členskému štátu na vytvorenie odchylného a špeciálneho režimu pre mikropodniky, malé a stredné podniky, keďže výrazy „odchylne“ a „a len“, vnímané spoločne, sa môžu vykladať oboma spôsobmi. Existencia týchto dvoch vyššie uvedených obmedzujúcich výrazov v tej istej vete tak nepredstavuje dostatočne presný a jasný dôkaz, ktorý by umožnil odpovedať na otázku, či druhý pododsek predstavuje výnimku v striktnom slova zmysle alebo odchýlku, ktorá upravuje možnosť stanoviť odlišný a špeciálny režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky.

Z toho vyplýva, že sa nevyhnutne neuplatní judikatúra vychádzajúca zo zásady rímskeho práva singularia non sunt extendenda, podľa ktorej sa pravidlá práva Únie upravujúce výnimky majú vykladať reštriktívne s cieľom zachovať potrebný účinok všeobecného pravidla, od ktorého sa odchyľujú, keďže takýto reštriktívny výklad sa neuplatní, ak druhý pododsek má byť označený za odchýlku, ktorá upravuje možnosť stanoviť odlišný a špeciálny režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky.

(pozri body 28 – 30)

4.      Podľa jednoznačného znenia druhého pododseku článku 55 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV, členské štáty disponujú voľnou úvahou pri zriadení a vykonávaní odlišného a špeciálneho režimu pre mikropodniky, malé a stredné podniky, keďže v tejto súvislosti môžu v riadne opodstatnených prípadoch stanoviť podmienky, za ktorých možno kúpu použitého zariadenia považovať za oprávnený výdavok. Vzhľadom na štruktúru uvedeného druhého pododseku je za týchto podmienok kritérium riadne opodstatnených prípadov priamo spojené s oprávnením a voľnou úvahou členského štátu na zriadenie a vykonávanie odlišného a špeciálneho režimu pre mikropodniky, malé a stredné podniky.

Kritérium riadne opodstatneného prípadu sa obmedzuje na označenie spôsobu, akým má členský štát vykonávať svoju voľnú úvahu na základe druhého pododseku a predovšetkým odôvodniť tento výkon. Inak povedané, zakaždým, keď členský štát považuje za vhodné použiť svoje oprávnenie a uvedenú voľnú úvahu, je povinný buď v rámci prípadného rozhodnutia prijať všeobecne záväzné pravidlá, alebo v rámci prípadného rozhodnutia týkajúceho sa individuálneho prípadu nákupu použitého zariadenia uviesť relevantné dôvody na podporu tohto rozhodnutia tak, aby bolo splnené uvedené kritérium a aby sa Komisii umožnila jeho kontrola. Je nutné konštatovať, že toto ponímanie je rovnaké vo všetkých jazykových verziách druhého pododseku a že stačí na zabezpečenie možnosti Komisie vykonávať primeranú kontrolu a posteriori výkonu voľnej úvahy členským štátom v zmysle druhého pododseku v súlade s cieľmi relevantných pravidiel Únie.

Okrem toho ak mal normotvorca Únie zámer vyžadovať od členských štátov, aby stanovili všeobecne záväzné pravidlá, ktoré by vopred spresňovali všetky prípady, kedy môže byť nákup použitého materiálu a zariadenia považovaný za oprávnený, mal to jasne uviesť. V súlade so zásadou právnej istoty by však osoby podliehajúce súdnej právomoci, vrátane členských štátov, nemali znášať ťažkosti súvisiace s výkladom z dôvodu nepresnej právnej úpravy, ktorá stanovuje voči nim nepriaznivé finančné dôsledky.

(pozri body 33 – 36)

5.      Článok 55 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV, sa má vykladať v tom zmysle, že druhý pododsek povoľuje členským štátom, priznávajúc im v tejto súvislosti voľnú úvahu, zaviesť a vykonať odlišný a špeciálny režim v oblasti oprávnených výdavkov v prípade investícií pre mikropodniky, malé a stredné podniky tým, že spresnia podmienky, za ktorých možno nákup použitého zariadenia považovať za oprávnený výdavok, bez toho, aby bolo potrebné, aby členský štát presne a vopred definoval vo všeobecne záväznej právnej úprave prípady, keď investícia zodpovedá riadne opodstatnenému prípadu. Naďalej však platí, že toto posledné kritérium vyžaduje od členského štátu pri výkone jeho voľnej úvahy predložiť dôvody, na základe ktorých sa javí, že rozhodnutie stanoviť všeobecne záväzné pravidlá alebo rozhodnutie, ktoré sa týka individuálneho prípadu, bolo prijaté v súlade s kritériami a cieľmi relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy a relevantnej právnej úpravy Únie.

V tejto súvislosti oprávnenie členských štátov stanoviť a vykonať odlišný a špeciálny režim pre mikropodniky, malé a stredné podniky, pokiaľ ide o nákup použitého materiálu, plne zapadá do cieľov nariadenia č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV a nariadenia č. 1974/2006, a teda nevyžaduje reštriktívny výklad pravidiel uvedeného režimu vzhľadom na uvedené ciele. Stále však platí, že kritérium riadne opodstatnených prípadov nachádzajúce sa v druhom pododseku článku 55 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 sa má vykladať v súlade s týmito cieľmi, aby sa zabránilo tomu, že členský štát použije svoju voľnú úvahu v zmysle druhého pododseku v súlade s úvahami, ktoré sú uvedeným cieľom cudzie, a aby sa umožnilo Komisii vykonať v tejto súvislosti efektívnu kontrolu.

(pozri body 41, 54)