ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 17. februára 2011 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ANN TAYLOR LOFT – Skoršia národná slovná ochranná známka LOFT – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑385/09,
Annco, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty), v zastúpení: G. Triet, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Freche et fils associés, so sídlom v Paríži (Francúzsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. júla 2009 (vec R 1485/2008‑1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Freche et fils associés a Annco, Inc.,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v štádiu rozhodovania v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia S. Papasavvas a A. Dittrich,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. októbra 2009,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 11. januára 2010,
so zreteľom na to, že nebol podaný návrh na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a že bolo na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodnuté, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 16. marca 2004 podala Annco, Inc., prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia ANN TAYLOR LOFT.
3 Výrobky a služby uvedené v prihláške patria do tried 18, 25 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 18: „koža a imitácie z kože a výrobky z týchto materiálov; zvieracie kože; lodné kufre, kufríky a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové paličky; kabelky, peňaženky, kufre“,
– trieda 25: „oblečenie, obuv, pokrývky na hlavu, šaty, sukne, obleky, rifle, svetre, košele, tričká, tielka, športové súpravy, pulóvre, vesty, rukavice, nočné oblečenie, župany, plavky, blúzky, obuv, nohavice, pletiarsky tovar, čiapky a šiltovky, opasky, šatky a spodná bielizeň“,
– trieda 35: „služby maloobchodného predaja; služby maloobchodného predaja poskytované prostredníctvom svetových elektronických sietí; maloobchodný predaj oblečenia, obuvi, kabeliek, malých kožených doplnkov a doplnkov z imitácie kože, klenot, toaletných prípravkov, vonných zmesí a kozmetiky“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená 20. decembra 2004 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 51/2004.
5 Dňa 18. marca 2005 podala spoločnosť Freche et fils associés na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky a poukázala na pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
6 Námietka sa týkala niektorých výrobkov a služieb označených slovnou ochrannou známkou LOFT zapísanou 22. augusta 2003 vo Francúzsku pod číslom 13089435 s účinnosťou od 16. augusta 2001, pokiaľ ide najmä o výrobky zaradené do tried 18 a 25, a pre každú z týchto tried zodpovedajúce tomuto opisu:
– trieda 18: „koža a imitácie z kože; kožené výrobky alebo výrobky z imitácie kože (s výnimkou kľúčeniek prispôsobených výrobkom, pre ktoré sú určené, rukavíc a opaskov); peňaženky s výnimkou peňaženiek z drahých kovov; kabelky; cestovné tašky; kufre kožené alebo potiahnuté kožou; cestovné kufre, kožušinové prikrývky (kožušiny); jelenica s výnimkou jelenice na čistenie; zvieracia koža; lodné kufre a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové paličky“,
– trieda 25: „oblečenie, spodná bielizeň, iné športové oblečenie než oblečenie na potápanie, opasky, rukavice, obuv, pokrývky na hlavu“.
7 Námietka bola podaná proti všetkým výrobkom a službám, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka.
8 Rozhodnutím z 12. augusta 2008 námietkové oddelenie vyhovelo námietke, pokiaľ ide o výrobky zaradené do tried 18 a 25, pretože existovala pravdepodobnosť zámeny, a zamietol námietku, pokiaľ ide o služby zaradené do triedy 35. Námietkové oddelenie konštatovalo zhodnosť dotknutých výrobkov a uviedlo, že v rámci celkového posúdenia mali označenia LOFT a ANN TAYLOR LOFT priemerný stupeň podobnosti z dôvodu, že návrh týkajúci sa slova loft obsahovali obidve označenia. Vzhľadom na zhodnosť výrobkov a na skutočnosť, že slovo „loft“ malo v prihlasovanej ochrannej známke samostatné rozlišovacie postavenie, by sa mohli spotrebitelia domnievať, že dotknuté výrobky pochádzajú od vzájomne prepojených podnikov.
9 Dňa 10. októbra 2008 žalobkyňa podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).
10 Rozhodnutím z 1. júla 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát odvolanie zamietol. Odvolací senát jednak najmä konštatoval, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a výrobky označené skoršou ochrannou známkou sú zhodné, a jednak, že aj napriek vysokej podobnosti z koncepčného hľadiska existuje medzi kolidujúcimi označeniami v rámci celkového posúdenia nízka podobnosť. Odvolací senát konštatoval, že existuje pravdepodobnosť zámeny, pretože spoločné slovo „loft“ je dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky a jediným prvkov skoršej ochrannej známky. Dotknutá skupina verejnosti, ktorú predstavujú priemerní francúzski kupujúci kožených výrobkov a oblečenia, by sa mohla domnievať, že pôvod výrobkov je rovnaký alebo že ANN TAYLOR LOFT je názov pre nový sortiment výrobkov z dielne spoločnosti Freche et fils associés.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– rozhodol, že žaloba je dôvodná,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zmenil napadnuté rozhodnutie v prospech zápisu ochrannej známky ANN TAYLOR LOFT okrem triedy 35, pre ktorú námietkové oddelenie povolilo zápis a ktorý nebol spochybnený, aj pre triedy 18 a 25,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
12 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia
13 Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody založené na porušení jednak článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 a jednak článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.
14 V prvom rade treba preskúmať žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
15 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, „ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.
16 Navyše podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 207/2009 sa pod skoršími ochrannými známkami rozumejú ochranné známky zapísané v členskom štáte s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
17 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje nebezpečenstvo, že by sa verejnosť mohla domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od toho istého podniku, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT – Terumo (CAPIO), T‑325/06, neuverejnený v Zbierke, bod 70 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 29, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 17].
18 Okrem iného je nepopierateľné, že pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 71 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 22; Canon, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 16, a Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 18).
19 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených výrobkov alebo služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami alebo službami môže tak kompenzovať vyšší stupeň podobnosti ochranných známok a naopak [rozsudok Súdneho dvora z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C‑234/06 P, Zb. s. I‑7333, bod 48; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 25; pozri tiež analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 17]. Vzájomná závislosť týchto skutočností je vyjadrená v odôvodnení č. 8 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého treba pojem podobnosť vykladať vo vzťahu k pravdepodobnosti zámeny, ktorej posúdenie závisí od mnohých okolností a najmä od známosti ochrannej známky na trhu, asociácie, ktorá môže nastať s používaným alebo zapísaným označením, stupeň podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými výrobkami alebo službami (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 72 a tam citovanú judikatúru).
20 Okrem toho sa má celkové posúdenie z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého „existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti“, vyplýva, že vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb má v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny určujúci význam. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 73 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudok SABEL, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 23).
21 Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa má priemerný spotrebiteľ predmetných výrobkov považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Navyše je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ má iba zriedka možnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Takisto je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných výrobkov alebo služieb [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, bod 28, a z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), T‑186/02, Zb. s. II‑1887, bod 38; pozri tiež analogicky rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 26].
22 V prejednávanej veci je skoršia ochranná známka národnou ochrannou známkou zapísanou vo Francúzsku. Ako teda konštatoval odvolací senát v bode 12 napadnutého rozhodnutia, preskúmanie sa preto musí obmedziť na francúzske územie. Rovnako je nesporné, ako to správne uviedol odvolací senát v bode 13 napadnutého rozhodnutia, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí priemerný francúzsky spotrebiteľ kožených výrobkov a oblečenia, čo predstavuje široký okruh skúmaného obyvateľstva. Tieto konštatovania, ktoré žalobkyňa nespochybnila, treba potvrdiť.
23 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné preskúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami odvolacím senátom.
O podobnosti výrobkov
24 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že stanovisko odvolacieho senátu v bode 10 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú dotknuté výrobky zhodné, čo žalobkyňa tiež nespochybnila, treba potvrdiť.
O podobnosti označení
25 Ako už bolo uvedené v bode 20 vyššie, celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti dotknutých ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov (pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Klein Trademark Trust/ÚHVT, C‑254/09 P, Zb. s. I‑7989, bod 45 a tam citovanú judikatúru).
26 Z judikatúry takisto vyplýva, že dve ochranné známky sú si podobné, keď z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti medzi nimi existuje aspoň čiastočná zhodnosť jedného alebo viacerých rozhodujúcich prvkov, čiže vizuálne, fonetické a koncepčné prvky (rozsudky MATRATZEN, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 30, a CAPIO, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 89; pozri tiež analogicky rozsudok SABEL, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 23).
27 V prejednávanej veci skoršiu ochrannú známku tvorí výhradne slovo „loft“, zatiaľ čo prihlasovaná ochranná známka je zložená so slovného spojenia „ann taylor loft“.
28 Po prvé odvolací senát konštatoval, že medzi dotknutými označeniami existuje podobnosť z vizuálneho a fonetického hľadiska, pričom však táto podobnosť nie je vysoká, pretože slovu „loft“ v prihlasovanej ochrannej známke predchádzajú iné prvky. Hoci žalobkyňa tvrdí, že dojmy vyvolané dotknutými označeniami sú z vizuálneho a fonetického hľadiska veľmi odlišné z dôvodu existencie dominantného prvku „ann taylor“ v prihlasovanej ochrannej známke, pripúšťa pritom „nízky stupeň podobnosti medzi dotknutým označeniami“. Záver odvolacieho senátu k tejto otázke treba teda potvrdiť.
29 Po druhé, pokiaľ ide o podobnosť z koncepčného hľadiska, odvolací senát v bodoch 18 a 20 napadnutého rozhodnutia konštatoval, pričom potvrdil výsledok, ku ktorému dospelo námietkové oddelenie, že slovné označenie ANN TAYLOR LOFT sa podobá na celé meno istej anglosaskej osoby, v ktorom možno slovo „ann“ ľahko považovať za meno, slovo „taylor“ za druhé meno alebo časť mena a slovo „loft“ za priezvisko. Odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia dodal, pričom sa opieral o rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. decembra 2008 Harman International Industries/ÚHVT – Becker (Barbara Becker) (T‑212/07, Zb. s. II‑3431), že prvok „loft“ ako meno je dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky. Okrem toho odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že slovo „loft“ má rozlišovací charakter, keďže vo Francúzsku ide o cudzie slovo, ktoré nemusí byť nevyhnutne vnímané ako druhové označenie miesta, kde sa uvádzajú výrobky na trh. Slovo „loft“ možno skôr vnímať ako anglické podstatné meno bez významu alebo ako priezvisko.
30 Žalobkyňa spochybňuje túto analýzu. Podľa nej totiž francúzska verejnosť nebude spoločné slovo obidvoch dotknutých označení „loft“ vnímať ako anglosaské priezvisko, pretože toto slovo sa bude používať vo francúzštine na označenie skladovacieho priestoru prestavaného na priestor, ktorý možno obývať na súkromné alebo obchodné účely. Napriek prítomnosti slova „loft“ v oboch označeniach, prvok „ann taylor“, keďže je rozlišujúcim a dominantným prvkom ochranných známok ANN TAYLOR a ANN TAYLOR LOFT, bude natoľko dominantný, že ostatné zložky budú zanedbateľné. Z koncepčného hľadiska teda neexistuje žiadna podobnosť medzi dotknutými označeniami.
31 Je potrebné konštatovať, že analýzu odvolacieho senátu, keďže sa zakladá na nesprávnom posúdení, nemožno potvrdiť.
32 Ako to už konštatoval odvolací senát vo svojom rozhodnutí, slovo „loft“, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za cudzie slovo, je totiž slovo, ktoré vo francúzskom jazyku predstavuje určitý druh bývania. Hoci pochádza z rovnocenného anglického slova, slovo „loft“ sa z dôvodu jeho začlenenia do francúzskeho jazyka stalo plnohodnotným francúzskym slovom. Z toho vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že má vo francúzštine presný význam, priemerná francúzska verejnosť, keď sa stretne s týmto slovom, spojí si ho s určitým druhom bývania, keďže tento význam pozná, a nie s cudzím priezviskom, ktoré ÚHVT navyše považoval za priezvisko, ktoré nie je práve najbežnejším v anglosaských krajinách. Navyše nemožno účinne tvrdiť, že slovo „loft“ je vo francúzskom jazyku len zriedkavo používané.
33 Tvrdenie žalobkyne spočívajúce v tom, že prvok „ann taylor“ je z hľadiska celkového dojmu dominantné, pretože označenia ANN TAYLOR a ANN TAYLOR LOFT majú u danej verejnosti dobré meno, nemožno preto prijať.
34 V tejto súvislosti stačí konštatovať, že žalobkyňa neuviedla žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že označenia ANN TAYLOR LOFT alebo ANN TAYLOR majú u predmetnej skupiny verejnosti také dobré meno, keďže dôkazy sa týkajú Spojených štátov. Existencia internetovej stránky nemôže v tejto súvislosti postačovať na preukázanie dobrého mena. Samotná žalobkyňa navyše spresňuje, že „podnikla viacero krokov, aby mohla rozšíriť svoju činnosť v iných krajinách, vrátane krajín Európskej únie“, čo je dôkazom neexistencie dobrého mena prihlasovanej ochrannej známky alebo označenia ANN TAYLOR v rámci Európskej únie, osobitne vo Francúzsku, v súčasnosti.
35 Okrem toho, aj za predpokladu, že by bolo možné prvok „ann taylor“ považovať v označení ANN TAYLOR LOFT za dominantný, posúdenie podobnosti z koncepčného hľadiska nemožno vykonať len zohľadnením dominantného prvku, pretože podľa judikatúry možno podobnosť posudzovať výlučne na základe dominantného prvku len v prípade, že všetky ostatné zložky ochrannej známky sú zanedbateľné (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe a ÚHVT, C‑498/07 P, Zb. s. I‑7371, bod 62).
36 Slovo „loft“ v prihlasovanej ochrannej známke však nemožno z hľadiska celkového dojmu považovať za zanedbateľné, lebo dopĺňa prvok „ann taylor“ tak, že mu dodáva vlastnosť, ktorá by sa mohla vzhľadom na dotknuté výrobky vzťahovať na druh oblečenia, ktoré zodpovedá určitému životnému štýlu súvisiacemu s týmto novým druhom bývania alebo z neho preberá určité črty.
37 Navyše nemožno spochybniť, že z hľadiska celkového dojmu, ktorý vyvoláva prihlasovaná ochranná známka, má prvok „ann taylor“, pokiaľ ide o francúzsku verejnosť, zjavne vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť než slovo „loft“ aj preto, že tento posledný uvedený prvok má vo francúzštine jasný a presný význam. Prvok „ann taylor“ odkazuje na anglické mená alebo meno a priezvisko, takže väčšmi pritiahnu pozornosť francúzskej verejnosti.
38 Zo všetkých predchádzajúcich úvah všeobecne vyplýva, že so zreteľom na konštatovanie podobnosti z vizuálneho a fonetického hľadiska, ktorá nie je natoľko vysoká, ako aj na určitú podobnosť z koncepčného hľadiska medzi dotknutými označeniami, treba na záver s prihliadnutím na skutočnosť, že prvok „ann taylor“ je prvkom prihlasovanej ochrannej známky, ktorý má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť a viac priťahuje pozornosť predmetnej skupiny verejnosti, konštatovať, že celková podobnosť je medzi dotknutými označeniami nízka.
O pravdepodobnosti zámeny
39 Treba pripomenúť, že rozdiel medzi dotknutými označeniami existuje, ak je kumulatívne stupeň podobnosti dotknutých ochranných známok a stupeň podobnosti výrobkov alebo služieb označených týmito ochrannými známkami dostatočne vysoký (rozsudok MATRATZEN, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 45).
40 Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na existenciu rozlišovacieho a dominantného prvku „ann taylor“ na začiatku označenia ANN TAYLOR LOFT neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny zo strany predmetnej skupiny verejnosti, keďže sa táto verejnosť môže domnievať, že ide o dva rozdielne výrobky ponúkané pod dohľadom jednej spoločnosti alebo ekonomicky prepojených spoločností.
41 Odvolací senát naopak v bode 19 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že slovo „loft“ je dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky, takže existuje pravdepodobnosť zámeny, pretože ide o zhodné výrobky.
42 Túto poslednú uvedenú analýzu nemožno potvrdiť.
43 V tejto súvislosti treba uviesť, že so zreteľom na konštatovania v rámci analýzy podobnosti dotknutých označení z koncepčného hľadiska, slovo „loft“ nie je v prihlasovanej ochrannej známke dominantným prvkom. Okrem toho z týchto istých konštatovaní takisto vyplýva, že prvok „ann taylor“ treba v prihlasovanej ochrannej známke z dôvodu neexistencie jeho významu u predmetnej skupiny verejnosti považovať za prvok s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou než slovo „loft“, pretože toto posledné uvedené slovo má u uvedenej skupiny verejnosti jasný význam.
44 Navyše z vizuálneho a fonetického hľadiska existuje medzi dotknutými označeniami len nízka podobnosť a určitá podobnosť z koncepčného hľadiska.
45 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odevnom odvetví je bežné, že tá istá ochranná známka predstavuje rôzne kolekcie podľa druhu výrobkov, ktoré označuje. V tomto odvetví je totiž bežné, že ten istý podnik konfekčnej výroby, aby rozlíšil rôzne svoje zamerania výroby v oblasti odevných výrobkov, používa odvodené ochranné známky, čiže označenia odvodené od hlavnej ochrannej známky, s ktorou majú spoločný dominantný prvok [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 2004, New Look/ÚHVT – Naulover (NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection), T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, Zb. s. II‑3471, bod 51 a tam citovanú judikatúru].
46 Vzhľadom najmä na povahu výrobkov a ich spôsob uvádzania na trh, potom na využívané spôsoby v oblasti označovania odevných výrobkov a napokon na očakávania a návyky predmetnej skupiny verejnosti treba konštatovať, že uvedená skupina verejnosti si pri kontakte s oboma dotknutými označeniami neurobí medzi nimi prepojenie, lebo prvok s najvyššou rozlišovacou spôsobilosťou prihlasovanej ochrannej známky sa nezhoduje s jediným prvkom skoršej ochrannej známky a že je bežné, že „pôvodná ochranná známka“ uvádza svoju vlastnú ochrannú známku tak, že jej pridelí prvok, ktorý predstavuje vedľajšie zameranie.
47 Predmetná skupina verejnosti je totiž, ako to správne uviedla žalobkyňa, zvyknutá na to, že ten istý výrobca uvádza na trh rôzne druhy výrobkov, ktoré nesú meno pôvodcu a/alebo dotknutého módneho domu spolu s pomenovaním druhu v závislosti od ich vlastností (športové, módne, pohodlné, atď.).
48 V prejednávanej veci vzhľadom na celkový dojem, ktorý dotknuté označenia vyvolávajú, bola ich podobnosť posúdená ako nízka. Napriek zhodnosti dotknutých výrobkov treba konštatovať, že vzhľadom na nízku podobnosť medzi dotknutými označeniami si predmetná skupina verejnosti, ktorá je zvyknutá na to, že ten istý podnik konfekčnej výroby používa ochranné známky odvodené od hlavnej ochrannej známky, aj tak nespojí označenia ANN TAYLOR LOFT a LOFT, lebo skoršia ochranná známka neobsahuje prvok „ann taylor“, ktorý je, ako bolo konštatované v bode 37 vyššie (pozri tiež bod 43 vyššie) prvkom s najvyššou rozlišovacou spôsobilosťou v prihlasovanej ochrannej známke.
49 Takisto aj za predpokladu, že by si prvok „loft“ zachoval samostatné rozlišovacie postavenie v prihlasovanej ochrannej známke, nemožno z tohto samostatného rozlišovacieho postavenia v uvedenej ochrannej známke okamžite vyvodiť existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými označeniami.
50 Pravdepodobnosť zámeny nemožno totiž určiť in abstracto, ale musí byť posúdená v rámci celkovej analýzy, ktorá zohľadní najmä všetky rozhodujúce okolnosti danej veci (rozsudok SABEL, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 22; pozri tiež rozsudok Súdneho zo 6. októbra 2005, Medion, C‑120/04, Zb. s. I‑8551, bod 37), najmä povahu dotknutých výrobkov a služieb, spôsoby uvádzania na trh, viac‑menej zvýšenú pozornosť skupiny verejnosti, ako aj návyky uvedenej verejnosti v danom odvetví. Preskúmanie relevantných okolností charakterizujúcich túto vec a ktoré sú uvedené v bodoch 45 až 48 vyššie, neurčujú prima facie existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými označeniami.
51 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý, zrušiť napadnuté rozhodnutie.
O návrhu na zmenu napadnutého rozhodnutia
52 Pokiaľ ide o tretí návrh, ktorým sa žalobkyňa v podstate dovoláva, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, aby prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná, treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že odvolací senát je ako taký poverený podľa článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 výkonom právomocí inštancie, ktorá prijala pred ním napadnuté rozhodnutie, Všeobecný súd môže v rámci svojej právomoci zmeniť rozhodnutia vykonať právomoci nižších inštancií ÚHVT, ktorých rozhodnutia možno napadnúť odvolaním pred odvolacím senátom. Všeobecný súd teda môže v tejto súvislosti prijať rozhodnutie, ktoré má právomoc prijať prieskumový pracovník, námietkové oddelenie alebo zrušovacie oddelenie. Naopak nemôže prijať rozhodnutia, ktoré nemajú právomoc prijať tieto inštancie. Z tohto dôvodu Všeobecný súd nemôže zapísať ochrannú známku, keďže zápis nespadá do právomoci ani prieskumového pracovníka, ani námietkového oddelenia [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2009, Securvita/ÚHVT (Natur‑Aktien‑Index), T‑285/08, Zb. s. II‑2171, body 16 až 23].
53 Tretiu časť návrhov treba preto zamietnuť ako neprípustnú.
O trovách
54 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je namieste zaviazať ho na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 1. júla 2009 (vec R 1485/2008‑1) sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti je žaloba neprípustná.
3. ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2011.
Podpisy