Vec T‑60/05

Union française de l’express (UFEX) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Medzinárodný trh rýchlej poštovej prepravy – Rozhodnutie, ktorým sa zamieta sťažnosť – Zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti súdom Spoločenstva – Preskúmanie a opätovné zamietnutie sťažnosti – Verejnoprávny podnik“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Určenie priorít Komisiou

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Sťažnosť oznamujúca štátnu pomoc a zneužitie dominantného postavenia

(Články 82 ES, 87 ES a 88 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Konštatovanie ukončenia porušovania Komisiou

5.      Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Poskytnutie krížových dotácií podnikom so zákonným monopolom jeho dcérskej spoločnosti činnej v oblasti hospodárskej súťaže

(Článok 82 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Sťažnosť spadajúca do delenej právomoci medzi Spoločenstvo a vnútroštátne orgány – Povinnosť Komisie prijať rozhodnutie o existencii porušenia – Neexistencia

(Článok 82 ES; nariadenie Komisie č. 773/2004; oznámenie Komisie 2004/C 101/04)

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Skúmanie sťažností – Zohľadnenie záujmu Spoločenstva spojeného s prešetrením veci

(Články 81 ES a 82 ES)

8.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Odmietnutie Komisie pokračovať v preskúmavaní sťažnosti, ktorá ju vyzýva konať podľa článku 86 ods. 3 ES – Vylúčenie

[Článok 3 písm. g) ES, články 10 ES a 86 ES; nariadenia Rady č. 17 a č. 1/2003; nariadenia Komisie č. 2842/98 a č. 773/2004]

1.      Záujem na konaní žalobcu, ktorý podal žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie zamietajúcemu jeho sťažnosť o oznámení konania, ktoré môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia, možno odoprieť iba za výnimočných okolností, najmä ak možno s istotou určiť, že Komisia nemôže prijať rozhodnutie konštatujúce porušenie spôsobené podnikom v napadnutom dominantnom postavení. Tak je tomu v prípade, ak je preukázané, že možnosti obhajoby vyšetrovaného podniku sú skutočne obmedzené nadmernou dĺžkou celého správneho konania.

(pozri body 54 – 58)

2.      Pokiaľ ide o preskúmanie sťažností oznamujúcich porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, Komisia pri rozhodovaní o pridelení rôznych stupňov dôležitosti sťažnostiam, ktoré sú jej podané, môže nie len určiť poradie, v ktorom budú sťažnosti preskúmané, ale aj zamietnuť sťažnosť pre nedostatok dostatočného záujmu Spoločenstva na pokračovaní v šetrení veci. Hoci sťažnosť oznamujúcu údajné postupy v rozpore so Zmluvou môže Komisia vykonávajúca svoju diskrečnú právomoc v tejto oblasti odložiť pre nedostatok záujmu Spoločenstva, nemožno ju však iba na základe skutočnosti, že takéto konanie bolo ukončené, odložiť bez toho, aby Komisia overila, či účinky obmedzujúce hospodársku súťaž nepretrvávajú, a prípadne, či závažnosť údajného narušenia hospodárskej súťaže a jeho účinky nie sú spôsobilé založiť záujem Spoločenstva na tejto sťažnosti. Ak účinky obmedzujúce hospodársku súťaž pretrvávajú, Komisia je povinná preskúmať, či buď závažnosť namietaného porušenia, alebo pretrvávanie jeho účinkov zakladajú záujem Spoločenstva na sťažnosti, čo predovšetkým znamená v každom jednotlivom prípade, že zohľadňuje dĺžku trvania a závažnosť oznámených porušení, ako aj ich vplyv na hospodársku súťaž v Spoločenstve. Ak účinky obmedzujúce hospodársku súťaž nepretrvávajú, zostáva Komisia povinná zohľadniť dĺžku trvania a závažnosť namietaného porušenia.

V rámci preskúmania záujmu Spoločenstva na pokračovaní preskúmavania sťažnosti nie je Komisia povinná posúdiť závažnosť, dĺžku trvania a pretrvávanie účinkov porušenia oznámeného v stanovenom poradí.

Pochybenie Komisie spočívajúce v tom, že sa domnievala, že nie je povinná pri svojom posudzovaní záujmu Spoločenstva prihliadať na závažnosť a dĺžku trvania namietaného porušenia, nie je vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti relevantné, ak toto pochybenie nemohlo mať rozhodujúci vplyv na jej výrok. Tak je tomu v prípade, ak Komisia zastáva názor, že neexistuje záujem Spoločenstva postačujúci na pokračovanie šetrenia sťažnosti po tom, ako iba v snahe o riadnu správu, ale účinne, preskúmala závažnosť a dĺžku trvania porušenia.

(pozri body 65, 69, 70, 73, 74, 78)

3.      Pokiaľ ide o sťažnosť oznamujúcu štátnu pomoc a konanie, ktoré by mohlo predstavovať zneužitie dominantného postavenia, Komisia disponuje možnosťou šetriť obidva aspekty sťažnosti oddelene. Okrem toho skutočnosť, že Komisia začala konanie v oblasti štátnej pomoci a že v tejto súvislosti vykonala podrobnejšie šetrenie, nevylučuje jej možnosť, aby zamietla pre nedostatok záujmu Spoločenstva časť sťažnosti týkajúcu sa zneužitia dominantného postavenia podľa kritérií, ktoré sa na ňu vzťahujú. Hoci totiž v rámci výkonu výlučnej právomoci určiť prípadný nesúlad pomoci so spoločným trhom je Komisia povinná na konci fázy predbežného preskúmania buď rozhodnúť, že dotknuté štátne opatrenie nepredstavuje „pomoc“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES, alebo rozhodnúť, že opatrenie, aj keď predstavuje pomoc, je zlučiteľné so spoločným trhom, alebo rozhodnúť o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES, disponuje naopak v rámci svojej nevýlučnej právomoci, pokiaľ ide o sťažnosť oznamujúcu zneužitie dominantného postavenia, diskrečnou právomocou týkajúcou sa určenia priorít a nie je povinná zaujať stanovisko k existencii prípadného porušenia.

(pozri body 106, 107)

4.      Ak Komisia zistila neexistenciu hospodárskeho odôvodnenia pokračovania v správaní predstavujúcom zneužitie dominantného postavenia, môže sa v zásade domnievať, že namietané porušenie sa skončilo, ak neexistujú skutočnosti dostatočne preukazujúce opak. Tak je tomu v prípade, ak žiaden hospodársky dôvod neodôvodňuje, aby podnik v dominantnom postavení fakturoval prístup k svojej sieti svojej dcérskej spoločnosti činnej na inom trhu otvorenom hospodárskej súťaži, keďže tento podnik je povinný stanoviť konkurentom rovnaké podmienky prístupu.

(pozri bod 109)

5.      Samotná skutočnosť, že sa podniku udelí výlučné právo s cieľom zaručiť poskytnutie služby všeobecného hospodárskeho záujmu týmto podnikom, nebráni tomu, aby mal uvedený podnik zisk z činností, ktoré sú mu vyhradené, ani tomu, aby svoju činnosť rozšíril do oblastí, ktoré nie sú vyhradené. Nadobudnutie účasti v podniku a analogicky udelenie krížových dotácií môže vyvolať problémy vo vzťahu k pravidlám Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže v prípade, ak zdroje používané podnikom majúcim monopol vyplývajú z neprimeraných alebo diskriminačných cien alebo z iných zneužití na vyhradenom trhu.

Z judikatúry však nevyplýva, že udelenie krížových dotácií ako také predstavuje zneužitie dominantného postavenia nezávisle od politík uplatňovaných vo vyhradenom odvetví a v odvetví otvorenom hospodárskej súťaži. Fakturovanie poskytovania služieb podnikom zastávajúcim zákonný monopol svojej dcérskej spoločnosti činnej na trhu otvorenom hospodárskej súťaži nevyhnutne nepredstavuje prekážku pre konkurentov, najmä ak sú tieto dotácie použité dcérskou spoločnosťou na dosahovanie veľmi vysokých ziskov alebo na vyplácanie vysokých dividend. Skutočnosť, že podnik dosahuje veľmi vysoké zisky, totiž nemá vplyv na výber dodávateľa zákazníkom.

(pozri body 113 – 116)

6.      Pokiaľ ide o preskúmanie sťažnosti, ktoré spadá do delenej právomoci medzi Komisiu a vnútroštátne orgány, Komisia nie je povinná viesť vyšetrovanie alebo prijať konečné rozhodnutie o existencii alebo neexistencii namietaného porušenia. Z toho vyplýva, že subjektívny postoj orgánov alebo vnútroštátnych súdov, podľa ktorého je Komisia v lepšej pozícii na vyriešenie sťažnosti, nie je spôsobilý zaviazať Komisiu pokračovať v šetrení, ako keby táto sťažnosť patrila do jej výlučnej právomoci. Ak žalobca nie je spokojný so spôsobom, akým boli zohľadnené jeho práva orgánmi hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnymi súdmi, prislúcha mu vykonať potrebné kroky pred týmito orgánmi alebo preskúmať vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré sú mu dostupné.

Rovnako existencia spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnym orgánom nie je spôsobilá založiť výlučnú právomoc Komisie ani anticipovať jej rozhodnutie o existencii záujmu Spoločenstva na veci. V tomto zmysle Komisia tiež nie je povinná uprednostniť vec, ak vnútroštátny súd preruší konanie až do vydania rozhodnutia Komisiou. Okrem toho, keďže existuje konkurenčná právomoc Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže, komunitárna dimenzia trhu nie je spôsobilá zaviazať Komisiu rozhodnúť o určitom stupni závažnosti porušenia alebo existencii záujmu Spoločenstva na danej veci.

(pozri body 152, 153, 155, 156, 158)

7.      V rámci posúdenia záujmu Spoločenstva na pokračovaní v šetrení veci je Komisia povinná zohľadniť okolnosti prejednávaného prípadu a predovšetkým skutkové a právne okolnosti uvedené v sťažnosti, ktorá jej bola predložená. Komisii predovšetkým prináleží zvážiť význam namietaného porušenia pre fungovanie spoločného trhu, pravdepodobnosť možnosti preukázať jeho existenciu a rozsah potrebných vyšetrovacích opatrení s cieľom naplniť, za čo najlepších podmienok, jej poslanie dohľadu nad dodržiavaním článku 81 ES a 82 ES.

V rámci posúdenia záujmu Spoločenstva preto môže byť zohľadnená skutočnosť, že je ťažké právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu porušenia na účely prijatia rozhodnutia konštatujúceho toto porušenie.

(pozri body 178, 179)

8.      Zo znenia odseku 3 článku 86 ES a z celkového účelu ustanovení tohto článku vyplýva, že Komisia nie je povinná v zmysle uvedených ustanovení začať konať a že jednotlivci nemôžu od tohto orgánu požadovať, aby Komisia zaujala stanovisko v určitom zmysle. Rozhodnutie, ktorým Komisia odmieta vyhovieť sťažnosti, ktorá ju vyzýva konať na základe článku 86 ods. 3 ES, teda nepredstavuje napadnuteľný akt, ktorý je spôsobilý byť predmetom žaloby o neplatnosť.

Preto ani skutočnosť, že táto sťažnosť bola predložená na nerelevantnom právnom základe, ani prípadné pochybenie Komisie v tejto súvislosti, ako je posúdenie sťažnosti v rámci nariadenia č. 17, zatiaľ čo ani toto uvedené nariadenie, ani nariadenia č. 1/2003, č. 2842/98 a č. 773/2004 nie sú uplatniteľné na článok 86 ES, ani keby sa Komisia domnievala, že ich musí uplatniť, ani citácia ustanovení, akými sú článok 3 písm. g) ES a článok 10 ES, v sťažnostiach rozhodnutí Komisie nemôžu poskytnúť sťažovateľovi právo podať žalobu proti rozhodnutiam Komisie patriacim do pôsobnosti článku 86 ES.

Rovnako skutočnosť, že sťažovateľ spojí sťažnosť smerujúcu proti členskému štátu so sťažnosťou smerujúcou proti podniku, mu nemôže poskytnúť právo napadnúť časť rozhodnutia Komisie týkajúcu sa sťažnosti smerujúcej proti členskému štátu. V tomto zmysle sa právna povaha takéhoto rozhodnutia nemení z dôvodov, ktoré Komisia uviedla pri nevyhovení sťažnosti s ohľadom na článok 86 ES, ako ani vzhľadom na okolnosť, že Komisia nerozlišovala medzi jednotlivými aspektmi svojho rozhodnutia a oznámila sťažovateľovi existenciu jeho práva na podanie žaloby.

(pozri body 189, 191 – 194)