Spojené veci T‑101/05 a T‑111/05
BASF AG a UCB SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Kartely v sektore vitamínových výrobkov – Cholínchlorid (vitamín B 4) – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Pokuty – Odstrašujúci účinok – Opakovanie porušenia – Spolupráca počas správneho konania – Jediné a nepretržité porušenie“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Zohľadnenie veľkosti sankcionovaného podniku – Relevantnosť – Povinnosť zohľadniť pravdepodobnosť opakovania porušenia sankcionovaným podnikom a pokuty už uložené za iné protisúťažné činnosti alebo v treťom štáte – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakovanie porušenia – Pojem – Neexistencia premlčacej lehoty – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Oznámenie Komisie týkajúce sa neuloženia alebo zníženia pokút výmenou za spoluprácu obvinených podnikov – Kogentná povaha vo vzťahu ku Komisii
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 a článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, časť D)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Výsluchy – Neexistencia zápisnice a zvukovej nahrávky zo stretnutia s podnikom v rámci oznámenia o spolupráci – Formálne náležitosti, ktorých sa podnik nedožadoval – Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných – Neexistencia
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 65 písm. c); nariadenie Rady č. 17, článok 11 a článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04]
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia pred zásahom Komisie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 a článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým možno pristupovať ako k jedinému porušeniu – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc
(Článok 229 ES, nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Povinnosť uplatniť „lex mitior“ – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
1. Komisia neporušuje nariadenia č. 17 a č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, keď na účely uplatnenia zvýšenia východiskovej sumy pokuty s cieľom zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok neposudzuje pravdepodobnosť opakovania porušenia sankcionovaným podnikom, ale sa obmedzuje na zohľadnenie jeho veľkosti, pričom táto skutočnosť by sa mohla použiť ako ukazovateľ vplyvu, ktorý mohol mať dotknutý podnik na trhu.
Opatrenia prijaté dotknutým podnikom v snahe predísť opakovaniu porušenia, teda nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že došlo k porušeniu, pretože prijatie programu na zosúladenie Komisiu nezaväzuje na zníženie pokuty. Za týchto podmienok sa musí zamietnuť aj tvrdenie, podľa ktorého už nebolo nutné po pokutách uložených dotknutému podniku na inom trhu, iným rozhodnutím Komisie, tento podnik naďalej odstrašovať. Uloženie pokuty za iné protisúťažné činnosti nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že došlo k porušeniu, a preto nezaväzuje Komisiu, aby z tohto dôvodu znížila pokutu.
To isté platí aj pre odsúdenia v tretích krajinách. Cieľ odstrašenia, ktorý je Komisia oprávnená sledovať počas stanovenia výšky pokuty, má zabezpečiť, aby podniky pri výkone svojich činností v rámci Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru dodržiavali súťažné pravidlá stanovené Zmluvou. Z toho vyplýva, že odstrašujúcu povahu pokuty uloženej z dôvodu porušenia súťažných pravidiel Spoločenstva nemožno určiť ani len v závislosti od osobitnej situácie odsúdeného podniku, ani v závislosti od jeho dodržiavania súťažných pravidiel stanovených v tretích štátoch mimo Európskeho hospodárskeho priestoru.
(pozri body 46, 47, 50, 52, 53)
2. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy sú relevantnými právnymi základmi, podľa ktorých môže Komisia ukladať podnikom a združeniam podnikov pokuty za porušenia článkov 81 ES a 82 ES. Na základe týchto ustanovení sa pri stanovení výšky pokuty musia zohľadniť dĺžka trvania a závažnosť porušenia. Závažnosť porušenia sa určuje s odkazom na množstvo iných faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje voľnou úvahou. Zohľadnenie priťažujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže. Analýza závažnosti spôsobeného porušenia musí zohľadniť prípadné opakovanie porušenia, ktoré môže odôvodňovať značné zvýšenie základnej čiastky pokuty.
Na uznanie, že ide o prípad opakovania porušenia, totiž stačí, aby Komisia bola konfrontovaná s porušeniami spadajúcimi pod to isté ustanovenie Zmluvy ES, pričom nie je nevyhnutné, aby sa týkali toho istého trhu výrobkov.
Nestanovenie maximálnej lehoty na konštatovanie opakovania porušenia v nariadeniach č. 17 a č. 1/2003 alebo v usmerneniach prijatých Komisiou k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO neporušuje zásadu právnej istoty. Zistenie a posúdenie osobitných vlastností opakovania porušenia totiž patrí do voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v súvislosti s výberom skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely stanovenia výšky pokút. V tomto rámci nemožno Komisiu viazať prípadnou premlčacou dobou na takéto zistenie. V tomto ohľade opakovanie porušenia predstavuje dôležitú skutočnosť, ktorú má Komisia posúdiť, keďže jej zohľadnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom prípade zohľadniť skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o takomto sklone, vrátane napríklad času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami.
Ak súd Spoločenstva musí rozhodnúť o posúdení opakovania porušenia Komisiou, výkon jeho neobmedzenej právomoci môže odôvodniť predloženie a zohľadnenie doplňujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí nie je ako také požadované na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES. Preto môže zohľadniť skutočnosť, že dotknutý podnik sa podieľal na porušení, aj keď Komisia túto okolnosť vo svojom rozhodnutí opomenula.
(pozri body 64 – 67, 70, 71)
3. V rámci usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa percentuálna sadzba zodpovedajúca zvýšeniu alebo zníženiu pokuty uskutočnenému na základe priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností musí uplatniť na základnú čiastku pokuty stanovenú v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania porušenia.
(pozri bod 73)
4. So zreteľom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovať s Komisiou, mohli vyvodzovať z tohto oznámenia o nezdaňovaní pokút alebo znížení ich výšok vo veciach týkajúcich sa kartelov, bola teda Komisia povinná postupovať v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce dotknutého podniku na účely stanovenia výšky pokuty ukladanej tomuto podniku.
(pozri bod 89)
5. Na to, aby sa podniku mohla znížiť pokuta z dôvodu jeho spolupráce počas správneho konania, musí jeho správanie uľahčovať úlohu Komisie spočívajúcu v zisťovaní a potláčaní porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva. Spoluprácou spadajúcou do pôsobnosti časti D oznámenia o nezdaňovaní pokút alebo znížení ich výšok vo veciach týkajúcich sa kartelov, ktorá sa týka najmä poskytnutia informácií, dokumentov alebo iných dôkazných materiálov prispievajúcich k potvrdeniu existencie porušenia, ktorého sa dopustil, nie je skutočnosť, že podnik poskytne v rámci svojho vyšetrovania týkajúceho sa kartelu Komisii k dispozícii informácie týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo v treťom štáte, ktorý nie je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré neboli použité Komisiou ani priamo, ani nepriamo na účely preukázania existencie porušenia v Európskom hospodárskom priestore.
Na druhej strane zníženie pokuty na základe tohto oznámenia môže byť odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a všeobecnejšie konanie dotknutého podniku by mohli byť v danej súvislosti považované za skutočnú spoluprácu z jeho strany. Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca použitého v texte oznámenia a najmä v jeho úvode a v jeho časti D ods. 1, zníženie pokuty na základe uvedeného oznámenia môže byť totiž priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedčí o takom duchu spolupráce. Za prejav takého duchu spolupráce nemožno považovať ani správanie podniku, ktorý napriek tomu, že bol povinný odpovedať na otázku položenú Komisiou, na ňu odpovedal neúplne alebo klamlivo, ani správanie podniku, ktorý predložil Komisii dokumenty v rámci odpovede na žiadosť o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17, podniku, ktorý za tohto predpokladu konal na základe zákonnej povinnosti, hoci tieto informácie mohli slúžiť na preukázanie existencie protisúťažného správania proti podniku, ktorý ich poskytol, alebo proti inému podniku.
(pozri body 90 – 92, 108, 111)
6. Komisii nemožno vytýkať, že porušila zásadu riadnej správy vecí verejných v dôsledku nevyhotovenia zápisnice alebe zvukového záznamu zo stretnutia s podnikom na účely spolupráce, ktorá by mohla byť odmenená na základe oznámenia, o nezdaňovaní pokút alebo znížení ich výšok vo veciach týkajúcich sa kartelov, ak tento podnik účinne nežiadal túto inštitúciu o uskutočnenie týchto formálnych náležitostí.
Čo sa týka posúdenia písomného vyhlásenia osoby, ktorá sa zúčastnila na stretnutí, ako dôkazu o obsahu stretnutia, Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa nebráni tomu, aby účastníci konania predkladali takéto vyhlásenia. Ich posúdenie je však vyhradené Súdu prvého stupňa, ktorý môže v prípade, že skutočnosti, ktoré sú tam opísané, sú rozhodujúceho významu pre vyriešenie sporu, nariadiť ako dôkazný prostriedok výsluch autora tohto dokumentu ako svedka.
(pozri body 96, 97)
7. Skončenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže po prvom zásahu Komisie, upravené v bode 3 tretej zarážke usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, môže byť logicky poľahčujúcou okolnosťou len vtedy, ak existujú dôvody predpokladať, že dotknuté podniky boli motivované ukončiť svoje protisúťažné správania predmetným zásahom, pričom prípad, keď porušenie sa skončilo ešte pred dňom prvého zásahu Komisie, nespadá pod toto ustanovenie usmernení. Táto hypotéza je dostatočne zohľadnená pri výpočte vytýkanej dĺžky trvania porušenia.
Danie výpovede vedúcim pracovníkom, ktorí mali pri porušení určujúcu úlohu, taktiež neodôvodňuje zníženie uloženej pokuty. Ide totiž o opatrenie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže zamestnancami podniku, čo v každom prípade predstavuje jeho povinnosť, a nemožno naň preto prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť.
(pozri body 128, 129)
8. Kvalifikácia určitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porušenie alebo viacero porušení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú možno uložiť, pretože zistenie viacerých porušení môže spôsobiť uloženie viacerých samostatných pokút, a to vždy v medziach stanovených článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy. Konštatácia viacerých porušení môže tiež priniesť prospech ich pôvodcom v prípade, že niektoré z nich sú premlčané.
V tomto ohľade sa pojem jediné porušenie môže vzťahovať na právnu kvalifikáciu určitého protisúťažného správania spočívajúceho v dohodách, zosúladených postupoch a v rozhodnutiach združení podnikov. Môže sa tiež vzťahovať na osobnú povahu zodpovednosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Podnik, ktorý sa podieľal na porušení svojím vlastným správaním, ktoré možno zahrnúť pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup spadajúce do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES, s cieľom prispieť k realizácii porušenia ako celku, totiž môže v rámci celého obdobia svojej účasti na dotknutom porušení zodpovedať tiež za správania iných podnikov v rámci tohto istého porušenia. To platí aj vtedy, ak sa preukáže, že predmetný podnik vedel o porušujúcich správaniach iných účastníkov alebo ich rozumne mohol predpokladať a že bol pripravený akceptovať z toho vyplývajúce riziko. Tento záver má svoj pôvod v koncepcii široko rozšírenej v právnych poriadkoch členských štátov týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porušenia spôsobené viacerými subjektmi v závislosti od ich účasti na porušení ako celku. Táto koncepcia teda nie je v rozpore so zásadou, podľa ktorej má zodpovednosť za takéto porušenia osobnú povahu, neopomína individuálnu analýzu dôkazov porušenia a neporušuje práva zúčastnených podnikov na obranu. Prípad porušenia článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať zo skupiny činností alebo nepretržitého správania, ktoré sú súčasťou „celkového plánu“ z dôvodu ich rovnakého predmetu narúšajúceho hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu. V takom prípade má Komisia právo pripísať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení posudzovanom ako celok, aj keď sa preukáže, že dotknutý podnik sa priamo podieľal len na jednej alebo viacerých činnostiach tvoriacich porušenie. Podobne aj skutočnosť, že rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spoločného cieľa, nebráni existencii rovnakého protisúťažného cieľa, a teda porušenia, a to pod podmienkou, že každý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spoločného cieľa.
Pojem jediný cieľ nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu dotknutom porušením, pretože ovplyvnenie hospodárskej súťaže, či už ako predmet, alebo účinok, je spoločnou základnou zložkou každého správania spadajúceho do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný cieľ môže pojem jediné a nepretržité porušenie pripraviť o časť jeho zmyslu, keďže by mala za následok, že viaceré správania týkajúce sa určitého hospodárskeho odvetvia, ktoré článok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovať za súčasti jediného porušenia. Preto je na účely kvalifikácie rôznych porušení ako jediného a nepretržitého porušenia potrebné overiť, či sa navzájom doplňujú v tom zmysle, že účelom každého z nich bolo čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci globálneho plánu sledujúceho jediný cieľ, pričom rôzne protisúťažné konania boli „úzko spojené“. V tomto ohľade je namieste zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo spochybniť takúto väzbu, ako napríklad doba uplatnenia, obsah (vrátane použitých metód) a súčasne aj cieľ rôznych dotknutých konaní.
Svetový kartel týkajúci sa rozdelenia svetových trhov stiahnutím sa severoamerických výrobcov z európskeho trhu a stiahnutím sa európskych výrobcov zo severoamerického trhu na jednej strane a kartel vytvorený európskymi výrobcami po konečnom ukončení svetového kartelu, ktorý sa týkal rozdelenia trhu a zákazníkov a stanovenia cien na celom území Európskeho hospodárskeho priestoru na druhej strane, sa preto musia považovať za dve samostatné porušenia článku 81 ods. 1 ES a nie len jediné a nepretržité porušenia, vzhľadom na neexistenciu súbežnosti medzi ich vykonaním, keďže sledujú rôzne ciele a boli dosahované rôznymi metódami, a vzhľadom na neexistenciu dôkazov preukazujúcich zámer európskych výrobcov pristúpiť k svetovým dohodám s cieľom neskoršieho uskutočnenia rozdelenia trhu Európskeho hospodárskeho priestoru.
(pozri body 157 – 161, 179 – 181, 199 – 201, 209)
9. Pokiaľ ide o stanovenie sumy pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, neobmedzená právomoc zverená súdu Spoločenstva článkom 31 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ho oprávňuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále, pokiaľ mu je otázka ich výšky predložená na posúdenie. V tejto súvislosti Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Spoločenstva v prípade, že rozhoduje v rámci uvedenej právomoci.
(pozri bod 213)
10. Zásada zákazu spätnej účinnosti nebráni uplatneniu usmernení, ktoré by prípadne mohli mať priťažujúci účinok vo vzťahu k pokutám uloženým za porušenia spôsobené pred ich prijatím, ale len pod podmienkou, že politiku, ktorú uskutočňujú, bolo možné rozumne predpokladať v tom období, keď došlo k spáchaniu dotknutých porušení. V dôsledku toho právo Komisie, čo i podmienené, spätne uplatniť na úkor dotknutých osôb pravidlá správania, ktoré majú mať vonkajšie účinky, ako sú napríklad usmernenia, vylučuje akúkoľvek povinnosť tejto inštitúcie uplatňovať „lex mitior“.
(pozri body 233, 234)