ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
zo 4. februára 2016 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva STICK MiniMINI Beretta – Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva MINI WINI – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 216/96“
Vo veci T‑247/14,
Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG, so sídlom v Edewechte (Nemecko), v zastúpení: S. Labesius, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Poch, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Salumificio Fratelli Beretta SpA, so sídlom v Barzanò (Taliansko), v zastúpení: G. Ghisletti, F. Braga a P. Pozi, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. februára 2014 (vec R 1159/2013‑4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG a Salumificio Fratelli Beretta SpA,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 17. apríla 2014,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. augusta 2014,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 12. augusta 2014,
so zreteľom na repliku žalobkyne podanú do kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2014,
so zreteľom na dupliku vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 28. januára 2015,
so zreteľom na to, že nebol podaný návrh na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a že bolo na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 rozhodnuté, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 22. júna 2011 podal vedľajší účastník konania Salumificio Fratelli Beretta SpA prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Prihlasovanou ochrannou známkou bolo toto obrazové označenie:
3 Tovary a služby uvedené v prihláške patria najmä do tried 29 a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení tovarov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto popisu:
– trieda 29: „mäso, hydina a divina“,
– trieda 43: „reštauračné služby (strava)“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2011/139 z 26. júla 2011.
5 Dňa 24. októbra 2011 podala žalobkyňa, spoločnosť Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG, v súlade s článkom 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka sa zakladala na skoršej slovnej ochrannej známke Spoločenstva MINI WINI, ktorej prihláška bola podaná 31. júla 2003, a ktorá bola zapísaná 2. marca 2005 pod číslom 3297835.
7 Tovary, ktoré sú chránené skoršou ochrannou známkou, ktorá je základom námietky, sú zaradené predovšetkým do triedy 29 a zodpovedajú tomuto popisu: „Mäsá a údeniny, mäsové konzervy a konzervy údenín, ryby, hydina a divina aj v podobe pripravenej na konzumáciu, v konzervovanej, marinovanej a zmrazenej podobe; mäsové výťažky; rôsol (želatína), huspenina (rôsol); konzervy hotových jedál pozostávajúcich najmä zo zeleniny a/alebo z mäsa a/alebo zo šampiňónov a/alebo z údenín a/alebo zo škrupinového ovocia a/alebo zo zemiakov a/alebo z kapusty a/alebo z ovocia; konzervy so zeleninou a šampiňónmi, hotovými jedlami, hotovými polievkami; zeleninové pasty; konzervované potraviny vhodné do mikrovlnnej rúry; jedlá pripravené na varenie a konzumáciu, ako aj vhodné do mikrovlnnej rúry obsahujúce najmä mäso a údeniny, ryby, hydinu a divinu, šampiňóny, zeleninu, strukoviny, zemiaky a/alebo kapustu; hot dogy; v cestíčku obalené údeniny; šaláty“.
8 Na podporu námietky bol uvedený dôvod nachádzajúci sa v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
9 Rozhodnutím z 30. apríla 2013 vyhovelo námietkové oddelenie čiastočne námietke, pokiaľ ide najmä o tovary „mäso, hydina a divina“ patriace do triedy 29. Domnievalo sa, pokiaľ ide o tovar „údeniny“, jediný tovar, pri ktorom žalobkyňa preukázala riadne používanie svojej ochrannej známky, že existovala pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Pokiaľ ide o služby patriace do triedy 43 zamietla námietku z dôvodu, že uvedené služby a tovar, pre ktoré bolo používanie preukázané, neboli podobné.
10 Vedľajší účastník konania podal 21. júna 2013 na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
11 Štvrtý odvolací senát UHVT svojím rozhodnutím zo 14. februára 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia v celom rozsahu.
12 Odvolací senát vyhlásil najprv návrhy žalobkyne na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia týkajúceho sa služieb zaradených do triedy 43 za neprípustné z dôvodu, že rozširovali predmet odvolania a nespĺňali podmienky uvedené v článku 60 nariadenia č. 207/2009. Po druhé sa domnieval, pokiaľ ide o tovary patriace do triedy 29, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny zo strany príslušnej verejnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 predovšetkým z dôvodu, že ich podobnosť sa obmedzovala na opisný prvok „mini“.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
15 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli.
Právny stav
16 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov ÚHVT (Ú. v. ES L 28, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221), v znení zmien a doplnení, a druhý na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96
17 Na úvod treba pripomenúť, že vedľajší účastník konania podal odvolaciemu senátu odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. V rámci tohto odvolania žalobkyňa, ako odporkyňa, podala svoje pripomienky v odpovedi na návrhy na zmenu uvedeného rozhodnutia týkajúceho sa služieb patriacich do triedy 43. Odvolací senát vyhlásil tieto návrhy za neprípustné.
18 V tejto žalobe vytýka žalobkyňa odvolaciemu senátu porušenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 tým, že vyhlásil jej návrhy na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia za neprípustné. Podľa tohto ustanovenia žalobkyňa pripomína, že „v konaniach inter partes môže žalovaná strana [odporca – neoficiálny preklad] vo svojej reakcii [odpovedi – neoficiálny preklad] na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania formulovať návrhy na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol predmetom odvolania“ a že „v prípade, že žalobca odstúpi od konania, stávajú sa tieto návrhy bezpredmetnými“. Navyše na rozdiel od toho, čo sa zdá, že naznačoval odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia, uvedené ustanovenie nie je v rozpore s nariadením č. 207/2009. Žalobkyňa sa napokon domnieva, že jej návrhy na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia by v prípade, že by boli vyhlásené za prípustné, mali hmotnoprávne dôsledky.
19 ÚHVT uznal, že medzi odvolacími senátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o výklad článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96. V tejto súvislosti upozorňuje Všeobecný súd na rozsudok zo 7. apríla 2011, Intesa Sanpaolo/ÚHVT – MIP Metro (COMIT) (T‑84/08, Zb., EU:T:2011:144). Domnieva sa však, že o tejto otázke nie je nevyhnutné rozhodnúť, keďže návrhom podaným žalobkyňou týkajúcim sa dotknutých služieb by sa jednak nevyhovelo, pokiaľ ide o predmet sporu a jednak práva na obranu žalobkyne neboli porušené.
20 Vedľajší účastník konania tvrdí, že odvolací senát správne vyložil nariadenie č. 216/96 s prihliadnutím na nariadenie č. 207/2009 a vyhlásil návrhy podané žalobkyňou za neprípustné v rámci jej pripomienok podaných v odpovedi.
21 Po prvé treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo uvádza odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia, znenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 žiadnym spôsobom nespomína „žiadosti“ v zmysle žiadostí o predloženie dôkazu o používaní, o prerušení a na nariadenie pojednávania.
22 Podľa judikatúry vyplýva zo znenia článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, že v rámci konania pred odvolacím senátom môže odporca vo svojich pripomienkach uplatniť svoje právo napadnúť napadnuté rozhodnutie. Samotné jeho postavenie ako odporcu mu tak umožňuje napadnúť predovšetkým platnosť rozhodnutia námietkového oddelenia. Toto ustanovenie navyše neobmedzuje toto právo na dôvody, ktoré už boli uplatnené v odvolaní. Stanovuje totiž, že návrhy sú založené na bode, ktorý nebol uvedený v odvolaní. Navyše toto ustanovenie nijako neodkazuje na skutočnosť, že sám odporca mohol podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Toto rozhodnutie tak možno napadnúť prostredníctvom samostatného odvolania, ako je upravené v článku 60 nariadenia č. 207/2009, alebo prostredníctvom návrhov upravených v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 (pozri v tomto zmysle rozsudok COMIT, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:T:2011:144, bod 23).
23 Po druhé na rozdiel od toho, ako sa odvolací senát nesprávne domnieval, uznanie prípustnosti návrhov podaných žalobkyňou v rámci jej pripomienok v odpovedi nepovoľuje odporcovi pred odvolacím senátom podať odvolanie pri nedodržaní lehoty a nezaplatení poplatku za odvolanie upravené v článku 60 nariadenia č. 207/2009.
24 Zo znenia článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 totiž jasne vyplýva, že možnosť formulovať návrhy na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol predmetom odvolania, je obmedzená na konania inter partes. Tieto návrhy treba formulovať v pripomienkach v odpovedi podaných v rámci uvedených konaní. Preto, ako to správne zdôraznila žalobkyňa, toto ustanovenie upravuje, že také návrhy sa stávajú bezpredmetnými v prípade odstúpenia odvolateľa pred odvolacím senátom. Na účely napadnutia rozhodnutia námietkového oddelenia je preto samostatné odvolanie, ako je upravené v článku 60 nariadenia č. 207/2009, jediným opravným prostriedkom, ktorý umožňuje s istotou uplatniť svoje námietky. Z toho vyplýva, že návrhy na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol predmetom odvolania v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, sú odlišné od odvolania upraveného v článku 60 nariadenia č. 207/2009. Ako to správne tvrdila žalobkyňa, podmienky uvedené v článku 60 nariadenia č. 207/2009 sa tak na uvedené návrhy neuplatnia.
25 V danom prípade treba uviesť, že v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, žalobkyňa, ako odporkyňa pred odvolacím senátom, uviedla v rámci svojich pripomienok v odpovedi, a to v stanovenej lehote, návrhy na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia týkajúceho sa služieb, ktoré patria do triedy 43. Navyše, ako sa uviedlo v bode 23 a 24 vyššie, nemusela v tomto rámci dodržať lehotu a zaplatiť poplatok za odvolanie upravené v článku 60 nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát preto nesprávne zamietol uvedené návrhy ako neprípustné.
26 Navyše, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne a ÚHVT týkajúce sa dôvodnosti argumentácie žalobkyne týkajúcej sa služieb patriacich do triedy 43, treba pripomenúť, že kontrola, ktorú vykonáva Všeobecný súd podľa článku 65 nariadenia č. 207/2009, je kontrolou zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT. V rámci tejto kontroly môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania v prípade, ak v čase jeho prijatia obsahovalo dôvody pre zrušenie alebo zmenu uvedené v článku 65 ods. 2 tohto nariadenia (rozsudok z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb., EU:C:2008:739, bod 123). Táto právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu však neznamená, že mu je priznaná právomoc vykonať posúdenie, ku ktorému sa uvedený senát ešte nevyjadril (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb., EU:C:2011:452, body 71 a 72).
27 V danom prípade preto neprináleží Všeobecnému súdu, aby posúdil dôvodnosť tvrdenia, ktoré neposudzoval odvolací senát.
28 Na záver treba prvému dôvodu založenému na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 vyhovieť a následne čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamietlo návrhy žalobkyne týkajúce sa služieb patriacich do triedy 43.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
29 Na úvod treba pripomenúť, že druhý žalobný dôvod žalobkyne sa týka zamietnutia námietky týkajúcej sa tovarov patriacich do triedy 29.
30 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát najprv dospel k nesprávnemu záveru, že rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky nie je vyššia ako priemerná, následne, že úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti je priemerná a napokon, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
31 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
32 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky nezapíše ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.
33 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté tovary alebo služby s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb., EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].
34 Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 predpokladá pravdepodobnosť zámeny súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, Zb., EU:T:2009:14, bod 42 a citovanú judikatúru].
35 Vzhľadom na tieto zásady je potrebné preskúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, ktoré vykonal odvolací senát.
O príslušnej skupine verejnosti
36 Žalobkyňa sa najprv domnieva, že úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti pri ich kúpe bude slabá z dôvodu, že dotknuté výrobky sú lacné. Ďalej sa domnieva, že odvolací senát vo svojom posúdení zanedbal taliansku verejnosť, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ mal zriedka možnosť priamo porovnať rozličné ochranné známky.
37 Podľa judikatúry treba v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Tiež treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie dotknutých výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb., EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].
38 V prípade, ak je skoršia ochranná známka chránená na celom území Európskej únie, treba zohľadniť vnímanie kolidujúcich ochranných známok spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb na tomto území. V každom prípade treba pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky Spoločenstva postačuje, že relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je daný v časti Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb., EU:T:2006:397, bod 76 a citovanú judikatúru].
39 V danom prípade ÚHVT správne tvrdil a odvolací senát správne uviedol, že z dôvodu, že dotknuté výroky sú výrobkami bežnej spotreby, predstavuje príslušnú skupinu verejnosti priemerný spotrebiteľ Únie, ktorý mal byť riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2007, Cabrera Sánchez/ÚHVT – Industrias Cárnicas Valle (el charcutero artesano), T‑242/06, EU:T:2007:391, bod 38].
40 Tvrdenia žalobkyne tento záver nevyvracajú. Odvolací senát totiž nijako neopomenul zohľadniť taliansku verejnosť. Výslovne na ňu odkázal v bode 39 napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že pojem „mini“ sa v celej Únii, vrátane Talianska, chápal ako znamenajúci „malý“. Rovnako v bode 45 uvedeného rozhodnutia, po pripomenutí judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer (C‑342/97, Zb., EU:C:1999:323), správne uviedol, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, spotrebiteľ mal zriedka možnosť priamo porovnať rozličné ochranné známky, ale musel sa spoľahnúť na nedokonalú predstavu týchto známok, ktorú si uchoval v pamäti.
41 Tvrdenia žalobkyne, pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, treba preto zamietnuť.
O porovnaní výrobkov
42 Podľa ustálenej judikatúry treba pri posudzovaní podobnosti medzi tovarmi alebo službami zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vzťah medzi tovarmi alebo službami vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčnú alebo doplnkovú povahu. Rovnako možno zohľadniť ďalšie okolnosti, ako sú distribučné kanály dotknutých tovarov [pozri rozsudok z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, Zb., EU:T:2007:219, bod 37 a citovanú judikatúru].
43 V prejednávanej veci sú všetky výrobky označené prihlasovanou ochrannou známkou obsiahnuté v skoršej ochrannej známke. Treba preto dospieť k záveru, že dotknuté výrobky sú zhodné s výrobkami skoršej ochrannej známky, čo napokon žalobkyňa nespochybňuje.
O porovnaní označení
44 Žalobkyňa tvrdí, že dominantné prvky sporných označení sú jednak prvok „minimini“ pre prihlasovanú ochrannú známku a jednak výraz „mini wini“ pre skoršiu ochrannú známku. Domnieva sa, že uvedené označenia sú vo veľkej miere podobné, keďže obe obsahujú pojem „mini“ a majú podobnú výslovnosť, keďže po vyslovení uvedeného pojmu nasleduje vyslovenie skupiny písmen „ini“ pri každom z označení. Podľa nej tvoria tieto dva prvky pre každú z ochranných známok rým a preto sú ľahšie zapamätateľné a rozpoznateľné príslušnou skupinou verejnosti. Odvolaciemu senátu ďalej vytýka, že nezohľadnil skutočnosť, že prvok „minimini“ je centrálnym prvkom prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu jeho veľkosti a jeho dôležitého postavenia. Napokon sa domnieva, že písmeno „w“ skoršej ochrannej známky možno opticky vnímať ako prevrátené písmeno „m“.
45 Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť dotknutých označení, musí byť založené na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vyvolávajú s prihliadnutím najmä na ich rozlišovacie a dominantné prvky. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb., EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).
46 Posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok sa nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a na jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek (pozri rozsudok ÚHVT/Shaker, už citovaný v bode 45 vyššie, EU:C:2007:333, bod 41 a citovanú judikatúru). Posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné (rozsudky ÚHVT/Shaker, už citovaný v bode 45 vyššie, EU:C:2007:333, bod 42, a z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C‑193/06 P, EU:C:2007:539, bod 42). Takým môže byť najmä prípad, ak táto zložka sama osebe môže dominovať dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, takže všetky ostatné zložky ochrannej známky sú v celkovom dojme, ktorý táto ochranná známka vytvára, zanedbateľné (rozsudok Nestlé/ÚHVT, už citovaný, EU:C:2007:539, bod 43).
47 Navyše podľa judikatúry treba uviesť, že verejnosť vo všeobecnosti neposudzuje opisný prvok tvoriaci súčasť kombinovanej ochrannej známky ako rozlišovací a dominantný v celkovom dojme vytváranom ochrannou známkou [rozsudok z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb., EU:T:2003:184, bod 53; zo 6. októbra 2004, New Look/ÚHVT – Naulover (NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection), T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, Zb., EU:T:2004:293, bod 34, a zo 7. júla 2005, Miles International/ÚHVT – Biker Miles (Biker Miles), T‑385/03, Zb., EU:T:2005:276, bod 44].
O vizuálnom porovnaní
48 Najprv treba pripomenúť, že na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prvku tvoriaceho ochrannú známku treba preskúmať, či je tento prvok dostatočne spôsobilý identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ako tovary a služby pochádzajúce od určitého podniku, a tak odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov alebo služieb iných podnikov. V rámci tohto posúdenia je potrebné zohľadňovať predovšetkým vnútorné vlastnosti dotknutého prvku s ohľadom na otázku, či vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, tento prvok má alebo nemá opisnú povahu [pozri rozsudok z 13. júna 2006, Inex/ÚHVT – Wiseman (Vyobrazenie kravskej kože), T‑153/03, Zb., EU:T:2006:157, bod 35 a citovanú judikatúru].
49 V danom prípade treba uviesť, že obe dotknuté označenia obsahujú pojem „mini“, ktorý evokuje vlastnosť dotknutých výrobkov. Ako totiž odvolací senát správne zanalyzoval v bode 39 napadnutého rozhodnutia, uvedený pojem odkazuje na malú veľkosť výrobkov, čo žalobkyňa navyše nespochybňuje. Tento pojem je preto opisný a z toho dôvodu menej spôsobilý identifikovať výrobky, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ako pochádzajúce od určitého podniku.
50 Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, opakovanie pojmu „mini“ v prvku „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky nemá za následok to, že by sa uvedený prvok stal viac rozlišovacím. Totiž aj za predpokladu, že by bolo potrebné uvedený prvok analyzovať ako celok, ako to tvrdí žalobkyňa, príslušná skupina verejnosti bude vnímať tento prvok ako jednoduché opakovanie pojmu „mini“. Uvedená príslušná skupina verejnosti v ňom bude vidieť iba údaj o veľmi malej veľkosti dotknutých výrobkov. Táto verejnosť nebude vnímať dotknutý prvok ako rozlišovací prvok.
51 Navyše verejnosť vo všeobecnosti neposudzuje opisný prvok tvoriaci súčasť kombinovanej ochrannej známky ako rozlišovací a dominantný v celkovom dojme vytváranom ochrannou známkou. Slabá rozlišovacia spôsobilosť prvku kombinovanej ochrannej známky nevyhnutne neznamená, že by prvok nemohol predstavovať dominantný prvok, keďže predovšetkým z dôvodu svojho umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať a uchovať si ho v pamäti (pozri v tomto zmysle rozsudok Vyobrazenie kravskej kože, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:T:2006:157, bod 32 a citovanú judikatúru).
52 Treba preto preskúmať, či prvok „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky možno vnímať ako dominantný prvok uvedenej ochrannej známky z dôvodu jeho umiestnenia v označení alebo jeho veľkosti.
53 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kombinovanú ochrannú známku možno považovať za podobnú s inou ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo podobná s jednou zo zložiek kombinovanej ochrannej známky, len vtedy, ak táto zložka predstavuje dominantný prvok v celkovom dojme, ktorý kombinovaná ochranná známka vyvoláva. Je to tak v prípade, keď táto zložka môže sama dominovať obrazu tejto ochrannej známky, ktorý si príslušná skupina verejnosti uchová v pamäti, takže všetky ostatné zložky ochrannej známky sú zanedbateľné pri celkovom dojme, ktorý vytvára ochranná známka [rozsudok z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb., EU:T:2002:261, bod 33]. Posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno teda len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné.
54 V danom prípade tak treba konštatovať, že pokiaľ ide o slová „stick“, „fratelli“, „beretta“, „1812“, „gli originali“, ktoré ho obklopujú, nepredstavuje prvok „minimini“ dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky v zmysle judikatúry už citovanej v bode 53 vyššie.
55 Ako uviedol odvolací senát, slová „fratelli“, „1812“ a „gli originali“ prihlasovanej ochrannej známky zaiste priťahujú menej pozornosti príslušnej skupiny verejnosti z dôvodu ich malej veľkosti a prvok „stick“ uvedenej ochrannej známky sa stane súčasťou celkového dojmu pre anglofónnu verejnosť, ktorá ho pochopí ako popis formy dotknutých výrobkov.
56 Pozornosť verejnosti však vzbudí prvok „beretta“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý na rozdiel od prvku „mini“ nemá význam v relevantných jazykoch. Treba spresniť, rovnako ako to urobil odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia, že skutočnosť, že priemerný taliansky spotrebiteľ môže rozpoznať tento prvok ako priezvisko, nie je relevantná, keďže nemá ekvivalent v skoršom označení a nemá s ním nič podobné. Treba uviesť, že uvedený prvok je zapísaný bielo v tmavom ovále, čo ho vizuálne odlišuje.
57 Preto všetky prvky, ktoré tvoria prihlasovanú ochrannú známku, a konkrétne prvok „beretta“, prispievajú k vytvoreniu obrazu uvedenej ochrannej známky, ktorý si príslušná skupina verejnosti uchová v pamäti, a nie sú preto zanedbateľné. Treba tak konštatovať, že vizuálne porovnanie sporných označení treba vykonať na základe všetkých jeho prvkov a nielen na základe prvkov „minimini“ pre uvedenú ochrannú známku a „mini wini“ pre skoršiu ochrannú známku.
58 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba napadnuté rozhodnutie potvrdiť v rozsahu, v akom sa v bode 41 napadnutého rozhodnutia uvádza, že sporné označenia predstavujú nízku vizuálnu podobnosť.
59 Okrem toho aj za predpokladu, že písmeno „w“ skoršej ochrannej známky možno vnímať ako prevrátené písmeno „m“, nemá toto tvrdenie žalobkyne vplyv na údajne dominantnú povahu prvku „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky a nemôže zvýšiť stupeň podobnosti sporných označení.
O fonetickom porovnaní
60 Pokiaľ ide o fonetické porovnanie, treba potvrdiť konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého je daná nízka podobnosť medzi spornými označeniami.
61 Treba totiž konštatovať, že rovnako ako rozhodol odvolací senát v bode 42 napadnutého rozhodnutia, príslušná skupina verejnosti zameria svoju pozornosť na prvok „beretta“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť a v určitom rozsahu na prvok „stick“ uvedenej ochrannej známky, pokiaľ ide o časť verejnosti, ktorá nepozná jeho význam. Tieto dva prvky však nemajú ekvivalent v skoršej ochrannej známke. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa sporné označenia nevyslovujú rovnako.
62 Z toho vyplýva, že odvolací senát správne rozhodol, že fonetická podobnosť sporných označení je naďalej nepatrná.
O koncepčnom porovnaní
63 Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie, odvolací senát správne rozhodol, že sporné označenia sú iba nepatrne podobné, keďže majú spoločný iba pojem „mini“, ktorý len opisuje povahu dotknutých výrobkov.
64 Treba preto dospieť k záveru, že odvolací senát správne rozhodol, že sporné označenia boli nepatrne podobné z koncepčného hľadiska.
O pravdepodobnosti zámeny
65 Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že z dôkazov, ktoré mu poskytla, nevyvodil vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky. Tiež mu vytýka, že sa pri svojom posúdení dostatočne nesústredil na talianskeho spotrebiteľa. Navyše sa domnieva, že príslušná skupina verejnosti bude mať tendenciu skrátiť prihlasovanú ochrannú známku pri zapamätaní si alebo pomenovaní dotknutých výrobkov. Okrem toho sa domnieva, že slová „stick“, „gli originali“ a „fratelli beretta 1812“ prihlasovanej ochrannej známky nebudú vnímané ako rovnako dôležité prvky ako je prvok „minimini“ uvedenej ochrannej známky. Podľa nej je totiž tento prvok okrem skutočnosti, že nemá žiaden význam, najčitateľnejším prvkom tejto ochrannej známky. Odvolací senát mal preto sporný prvok považovať za najdominantnejší prvok celkového dojmu, ktorý vyvoláva prihlasovaná ochranná známka, alebo mal aspoň uznať jeho samostatné rozlišovacie postavenie. Odvolací senát sa dopustil pochybenia, keď vylúčil existenciu pravdepodobnosti zámeny.
66 Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených výrobkov a služieb. Nízky stupeň podobnosti medzi uvedenými výrobkami môže byť kompenzovaný vysokou mierou podobnosti ochranných známok a naopak (rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, bod 17, a VENADO s rámcom a i., už citovaný v bode 38 vyššie, EU:T:2006:397, bod 74).
67 Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobkyňou, treba pripomenúť, že existencia vyššej ako priemernej rozlišovacej spôsobilosti z dôvodu známosti ochrannej známky na trhu nevyhnutne predpokladá, že túto ochrannú známku pozná minimálne značná časť príslušnej skupiny verejnosti [pozri rozsudok z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, Zb., EU:T:2006:202, bod 34 a citovanú judikatúru]. V danom prípade sa preukázalo, že príslušnou skupinou verejnosti je spotrebiteľ Únie.
68 Na preskúmanie, či má ochranná známka zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu svojej známosti vo verejnosti, treba zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci, predovšetkým podiel na trhu, ktorý má ochranná známka, intenzitu, zemepisný rozsah a dĺžku jej používania, výšku investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, veľkosť dotknutých kruhov verejnosti, ktoré rozoznávajú tovary alebo služby ako pochádzajúce od podniku určeného vďaka ochrannej známke, ako aj vyjadrenia obchodných a priemyselných komôr alebo iných profesionálnych združení (pozri rozsudok VITACOAT, už citovaný v bode 67 vyššie, EU:T:2006:202, bod 35 a citovanú judikatúru).
69 V prejednávanej veci predložila žalobkyňa odvolaciemu senátu tie isté dôkazy, aké predložila námietkovému oddeleniu. Ide o tieto dôkazy:
– potvrdenie generálneho riaditeľa žalobkyne, ktoré uvádza objem predajov a obraty za roky 2006 až 2009,
– kópie etikiet výrobkov,
– list mediálnej agentúry žalobkyne o sumách určených na televíznu reklamu od roku 2005 do roku 2009 (358 700 eur až 476 300 eur, 668 až 934 spotov za rok),
– reklamné brožúry údených mäsových výrobkov,
– CD nosič obsahujúci príklady televíznej reklamy,
– faktúry a objednávky výrobkov identifikovaných ako údené mäsové výrobky predávané pod ochrannou známkou MINI WINI,
– kópie obrazoviek internetových stránok online maloobchodníkov s potravinami ponúkajúcich údené mäsové výrobky predávané pod ochrannou známkou MINI WINI,
– výpis z registra Nemeckého úradu pre patenty a ochranné známky (Deutsches Patent‑und Markemamt) týkajúci sa slovnej ochrannej známky MINI WINI,
– kópie obrazoviek internetových stránok s reklamami na údené mäsové výrobky predávané pod ochrannou známkou MINI WINI,
– kópia fotografie výrobkov žalobkyne vo fľaši a vyhlásenie žalobkyne o rôznych aspektoch jej výrobkov, ako aj ich ingrediencií.
70 Najprv treba uviesť, že dôkazy týkajúce sa objemov predaja a reklamného materiálu skoršej ochrannej známky nemožno považovať za priame dôkazy o existencii vyššej rozlišovacej spôsobilosti z dôvodu eventuálnej známosti ochrannej známky vo verejnosti. Objemy predaja a reklamné materiály totiž samé osobe nepreukazujú, že verejnosť, ktorej sú určené dotknuté výrobky, vníma označenie ako údaj o obchodnom pôvode [pozri analogicky rozsudok z 12. septembra 2007 Glaverbel/ÚHVT (Štruktúra aplikovaná na sklenený povrch), T‑141/06, EU:T:2007:273, bod 41].
71 Pokiaľ ide ďalej o výrobu a vysielanie televíznych spotov, žalobkyňa predložila predovšetkým list mediálnej agentúry, ktorý vo forme tabuľky uvádza počet vysielaní televíznych spotov, ktoré robili reklamu výrobkom skoršej ochrannej známky od roku 2005 do roku 2009, ako aj príslušné vynaložené výdavky. Z tejto tabuľky vyplýva, že dotknuté televízne spoty dosiahli za uvedené obdobie úroveň 668 až 934 vysielaní za rok a boli potrebné výdavky od 358 700 eur až 476 300 eur ročne. Hoci sú tieto údaje relevantné, neumožňujú dospieť k záveru, že skoršia ochranná známka je známa minimálne podstatnej časti dotknutej verejnosti. Tieto údaje zaiste predstavujú nepriamy dôkaz. Nestačia však samé osebe na preukázanie nadobudnutia vyššej ako priemernej rozlišovacej spôsobilosti, keďže nevychádzali predovšetkým z prvkov, ktoré uvádzali, že dotknuté televízne spoty mali účinok na verejnosť, ktorej je skoršia ochranná známka určená [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2009, Lange Uhren/ÚHVT (Geometrické polia na ciferníku hodiniek), T‑152/07, EU:T:2009:324, bod 145 a citovanú judikatúru].
72 Napokon treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ako napríklad prieskum verejnej mienky, štúdie trhu alebo vyjadrenia profesionálnych združení uvádzajúce podiel relevantnej verejnosti, ktorá na základe uvedenej ochrannej známky identifikuje výrobky ako pochádzajúce od žalobkyne. Navyše ako uviedol odvolací senát, predložené dôkazy nepriniesli žiadny nepriamy dôkaz o časti trhu ovládanej žalobkyňou.
73 Odvolací senát sa preto správne v bode 50 napadnutého rozhodnutia domnieval, že hoci predložené dôkazy preukázali používanie skoršej ochrannej známky v Nemecku pre údeniny, neumožnili dospieť k záveru, že úroveň rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky bola vyššia ako priemerná. Skutočnosť, že ochranná známka sa používala v Únii už určitý počet rokov totiž nestačí sama osebe na preukázanie, že relevantná verejnosť identifikuje výrobky ako pochádzajúce od určeného podniku na základe uvedenej ochrannej známky.
74 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne treba zamietnuť, pokiaľ ide o vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú mala skoršia ochranná známka. Odvolací senát sa preto správne v bode 47 napadnutého rozhodnutia domnieval, že z dôvodu neexistencie významu označenia MINI WINI ako celku bola vnútorná rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky priemerná.
75 Okrem toho treba pripomenúť, že na účely analýzy pravdepodobnosti zámeny tvorí relevantné územie celá Únia, keďže skoršia ochranná známka je ochrannou známkou Spoločenstva. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát sa nedopustil pochybenia tým, že sa viac nesústredil na taliansku verejnosť. Treba tiež pripomenúť, že už vopred sa stanovilo, že relevantná verejnosť, vrátane talianskej verejnosti, by chápala prvok „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky ako jednoduché opakovanie pojmu „mini“.
76 Okrem toho, hoci je pravda, že ochrannú známku možno skrátiť [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Monster Energy/ÚHVT – Balaguer (icexpresso + energy coffee), T‑61/14, EU:T:2015:750, bod 55 a citovanú judikatúru], v bodoch 56 a 61 vyššie sa preukázalo, že prvok „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky mal menšiu rozlišovaciu spôsobilosť ako prvok „beretta“ uvedenej ochrannej známky a priťahoval menej pozornosti príslušnej skupiny verejnosti. Preto treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne pokiaľ ide o tendenciu spotrebiteľa skracovať prihlasovanú ochrannú známku tak, že jediný prvok, ktorý si zapamätá, je prvok „minimini“, pričom odignoruje ostatné prvky.
77 Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, prvok „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky nie je jediným textovým prvkom, ktorý je výborne čitateľný v zmysle rozsudku z 20. októbra 2009, Aldi Einkauf/ÚHVT – Goya Importaciones y Distribuciones (4 OUT Living) (T‑307/08, EU:T:2009:409). Ako sa totiž preukázalo v bodoch 56 a 61 vyššie, prvok „beretta“ uvedenej ochrannej známky nie je menej vnímateľný, ako prvok „minimini“ tejto ochrannej známky. Tvrdenie žalobkyne treba preto zamietnuť.
78 S prihliadnutím na vyššie uvedené treba takisto konštatovať, že prihlasované označenie nepozostáva zo slovného spojenia obchodného mena vedľajšieho účastníka konania a zo skoršej ochrannej známky používanej prakticky zhodným spôsobom. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa tak nepreukázalo, že prvok „minimini“ prihlasovanej ochrannej známky disponuje samostatným rozlišovacím postavením v zmysle rozsudku zo 6. októbra 2005 Medion (C‑120/04, Zb., EU:C:2005:594).
79 Na záver treba po prvé uviesť, že úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti pre dotknuté výrobky je priemerná. Po druhé skoršia ochranná známka má z dôvodov uvedených v bode 74 vyššie priemernú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Po tretie treba pripomenúť, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú sporné označenia, sú zhodné. Po štvrté z bodov 44 až 64 vyššie vyplýva, že uvedené označenia predstavujú z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska len nepatrný stupeň podobnosti.
80 Z týchto vyššie uvedených úvah vyplýva, že odvolací senát správne dospel k záveru, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a že nebolo nevyhnutné preskúmať dôkaz používania.
81 Druhý žalobný dôvod žalobkyne treba preto zamietnuť.
82 Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol návrhy žalobkyne na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia týkajúceho sa služieb, ktoré patria do triedy 43.
O trovách
83 Podľa článku 134 ods. 3 prvej vety Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že každý z nich znáša vlastné trovy konania. Keďže v prejednávanej veci mali účastníci konania úspech len sčasti, je potrebné uložiť každému z nich povinnosť, aby znášali svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 14. februára 2014 (vec R 1159/2013‑4) sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta návrhy Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG na zmenu rozhodnutia námietkového oddelenia týkajúceho sa služieb, ktoré patria do triedy 43.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Meica Ammerländische Fleischwarenfabrik Fritz Meinen GmbH & Co. KG, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Salumificio Fratelli Beretta SpA znášajú svoje vlastné trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. februára 2016.
Podpisy