Vec T‑47/15
Spolková republika Nemecko
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Energia z obnoviteľných zdrojov – Pomoc, ktorú priznávajú určité ustanovenia nemeckého zákona v znení zmien a doplnení v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie (zákon EEG z roku 2012) – Podpora elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a nižší príplatok EEG pre energeticky náročných odberateľov – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Pojem štátna pomoc – Výhoda – Štátne prostriedky“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 10. mája 2016
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhod, ktoré sú pripísateľné štátu – Mechanizmus stanovený zákonom na účely kompenzácie množstva elektriny, ktoré je väčšie než množstvo dodané dodávateľmi konečným odberateľom, v prospech niektorých prevádzkovateľov sietí – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Zásah štátu, ktorým sa znížujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Znížené sadzby príplatku na financovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Štátne opatrenia smerujúce k priblíženiu podmienok hospodárskej súťaže podmienkam, ktoré prevládajú v iných členských štátoch – Neexistencia vplyvu, pokiaľ ide o posúdenie pomoci
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Opatrenie na kompenzáciu štrukturálnej výhody – Neexistencia vplyvu, pokiaľ ide o posúdenie pomoci
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Verejná politika na podporu výrobcov elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie – Prostriedky, ktoré možno považovať za poplatok, získané z príplatku uloženého dodávateľom tohto druhu energie a kolektívne spravované prevádzkovateľmi pod dominantným vplyvom štátu, ktorí sú porovnateľní so subjektom vykonávajúcim štátnu koncesiu – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 25, 26)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 36, 37, 40)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 49)
4. Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje obmedzenie výšky príplatku na financovanie podpory elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v prospech podnikov výrobného odvetvia s vysokým odberom elektriny a bráni tak prevádzkovateľom sústav a dodávateľom elektriny vyberať od týchto podnikov časť dodatočných nákladov súvisiacich s elektrinou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie, oslobodzuje uvedené podniky od záťaže, ktorú bežne znášajú, a predstavuje pre tieto podniky výhodu.
(pozri body 52, 55)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 56)
6. Opatrenie nemôže uniknúť posúdeniu ako štátnej pomoci z jediného dôvodu, že v prípade podnikov, ktoré sú príjemcami, odstraňuje štrukturálnu nevýhodu.
(pozri bod 61)
7. Za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa považuje iba zvýhodnenie poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov. Z vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa právneho rámca podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (elektrina podľa EEG), ktorá stanovuje jednak schému podpory výrobcov elektriny podľa EEG prostredníctvom výkupných cien a trhových prémií, financovanú z príplatku EEG, ktorý znášajú dodávatelia elektriny a ktorý možno vyberať od konečných odberateľov, získavaného a spravovaného prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS), a jednak osobitný systém kompenzácie priznávajúci obmedzenie príplatku EEG, ktorý dodávateľ elektriny môže preniesť na energeticky náročných odberateľov, vyplývajú štátne prostriedky v zmysle tohto ustanovenia.
Po prvé v tejto súvislosti uvedený príplatok, ktorý spočíva v rozdiele – podľa pomeru predávaných množstiev – medzi cenou získanou pri predaji elektriny a finančnou záťažou vyplývajúcou zo zákonnej povinnosti platiť za elektrinu podľa EEG podľa sadzieb stanovených zákonom, ktoré sú dodávatelia elektriny oprávnení požadovať od konečných odberateľov, vyberajú a spravujú PPS a jeho účelom je v konečnom dôsledku pokryť náklady spôsobené výkupnými cenami a trhovými prémiami stanovenými dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou tým, že výrobcom elektriny podľa EEG zaručuje vyššiu cenu elektriny, ktorú vyrábajú, než je trhová cena, takže predovšetkým vykonáva verejnú politiku na podporu výrobcov elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie stanovenú štátom prostredníctvom zákona.
Po druhé PPS sú na základe dotknutej právnej úpravy poverené spravovaním systému podpory výroby elektriny podľa EEG. V tejto súvislosti majú súbor povinností a oprávnení, pričom sú poverení úlohami riadenia a správy tohto systému, ktoré sú z hľadiska ich účinkov porovnateľné so štátnou koncesiou. Prostriedky zapojené do fungovania tejto právnej úpravy sú spravované výlučne na účely verejného záujmu podľa pravidiel, ktoré predtým vymedzil dotknutý vnútroštátny zákonodarca. V tejto súvislosti uvedené prostriedky spočívajúce v dodatočných nákladoch prenesených na konečných odberateľov a platených dodávateľmi elektriny v prospech PPS za elektrinu podľa EEG, ktorej cena nepresahuje cenu elektriny zakúpenej na trhu, neprechádzajú priamo od konečných odberateľov na výrobcov tohto druhu elektriny, t. j. medzi samostatnými hospodárskymi subjektmi, ale vyžadujú zásah sprostredkovateľov, ktorí sú poverení ich výberom a správou. Tieto prostriedky získané z príplatku a spoločne spravované PPS preto zostávajú pod dominantným vplyvom orgánov verejnej moci.
Po tretie dotknuté prostriedky, získané z uvedeného príplatku a určené tak na financovanie systému podpory elektriny vyrobenej podľa EEG, ako aj na financovanie systému kompenzácie, sú získané vďaka poplatkom, ktoré boli v konečnom dôsledku uložené súkromným subjektom na základe dotknutej právnej úpravy. Táto právna úprava totiž umožňuje, aby PPS ukladali cenový dodatok dodávateľom, ktorí ho môžu následne preniesť na konečných odberateľov podľa pravidiel vymedzených touto právnou úpravou, a to najmä vzhľadom na transparentnosť na faktúrach, pričom títo dodávatelia v praxi prenášajú finančnú záťaž vyplývajúcu z príplatku EEG na konečných odberateľov, a to s cieľom náhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s výdavkami spojenými s uvedenou povinnosťou. Vzhľadom na to, že záťaž predstavuje 20 až 25 % celkovej sumy faktúry priemerného konečného odberateľa, jej prenesenie na konečných odberateľov treba považovať za dôsledok, ktorý stanovil a organizoval dotknutý vnútroštátny zákonodarca.
Práve z dôvodu tejto právnej úpravy sú koneční odberatelia elektrickej energie de facto povinní platiť tento cenový dodatok alebo dodatočné náklady. Ide o záťaž, ktorú jednostranne uložil štát v rámci svojej politiky podpory výrobcov elektriny podľa EEG a ktorá je z hľadiska jej účinkov porovnateľná s poplatkom za spotrebu elektriny v dotknutom členskom štáte. Túto záťaž totiž stanovuje verejnoprávny orgán na účely verejného záujmu, a to ochrany klimatického systému a životného prostredia zabezpečovaním udržateľného rozvoja zásobovania energiou prostredníctvom rozvoja technológií výroby elektriny podľa EEG, a podľa objektívneho kritéria v závislosti od množstva elektriny, ktorú dodávatelia dodali svojim konečným odberateľom. V dôsledku toho treba dotknuté sumy kvalifikovať ako štátne prostriedky, ktoré možno považovať za poplatok.
Tento záver platí aj pre zvýhodnenie energeticky náročných odberateľov, pretože mechanizmus kompenzácie stanovený dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou predstavuje dodatočné zaťaženie pre PPS. Každé zníženie sumy príplatku EEG má totiž presne za následok zníženie súm, ktoré od energeticky náročných odberateľov vyberajú dodávatelia elektriny, a možno ho považovať za krok vedúci k stratám príjmov pre PPS. Tieto straty sú však na účely ich vyrovnania následne prenesené na iných dodávateľov a v dôsledku toho na iných konečných odberateľov. Priemerný konečný odberateľ v dotknutom členskom štáte sa tak určitým spôsobom podieľa na dotáciách pre veľkých odberateľov, ktorí využívajú obmedzenie príplatku EEG.
Napokon neexistencia účinného prístupu štátu k prostriedkom získaným z dotknutého príplatku v tom zmysle, že sa nepochybne neprejavujú v štátnom rozpočte, nemá účinky na dominantný vplyv štátu na používanie týchto prostriedkov a na jeho schopnosť z dôvodu prijatia dotknutej právnej úpravy vopred rozhodnúť o cieľoch, ktoré sa majú sledovať, a o použití všetkých uvedených prostriedkov.
(pozri body 81, 92 – 96, 106, 108, 110 – 112, 118, 127, 128)