Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht München (Nemecko) 11. marca 2022 – SO/Scalable Capital GmbH
(vec C-189/22)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Amtsgericht München
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: SO
Žalovaná: Scalable Capital GmbH
Prejudiciálne otázky
1. Má sa článok 82 všeobecného nariadenia o ochrane údajov1 vykladať v tom zmysle, že nárok na náhradu škody nemá ani v rámci určovania jeho výšky sankčný charakter, najmä nemá všeobecnú alebo špeciálnu odrádzajúcu funkciu, ale tento nárok na náhradu škody má len kompenzačnú a prípadne satisfakčnú funkciu?
2.a Má sa pri určovaní výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzať z toho, že tento nárok na náhradu ujmy má tiež individuálnu satisfakčnú funkciu – v tomto prípade chápanú ako súkromný záujem poškodeného na tom, aby správanie, ktoré mu spôsobilo ujmu, bolo potrestané, – alebo má tento nárok na náhradu ujmy len kompenzačnú funkciu – v tomto prípade chápanú ako funkciu spočívajúcu v kompenzácii vzniknutej ujmy?
2.b.1. Ak sa má vychádzať z toho, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má tak kompenzačnú, ako aj satisfakčnú funkciu, treba pri určovaní jeho výšky vychádzať z toho, že kompenzačná funkcia má systematickú prednosť alebo aspoň prednosť, ktorá sa má chápať v zmysle vzťahu medzi pravidlom a výnimkou, pred satisfakčnou funkciou? Má to za následok, že satisfakčná funkcia prichádza do úvahy len v prípade úmyselných porušení alebo porušení spôsobených z hrubej nedbanlivosti?
2.b.2. Ak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemá satisfakčnú funkciu, vyplýva dodatočná závažnosť pri určovaní jeho výšky v rámci posudzovania faktorov, ktoré prispeli k vzniku ujmy, len z úmyselných porušení alebo porušení spôsobených z hrubej nedbanlivosti, ktoré sa týkajú ochrany údajov?
3. Má sa pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať zo systematického hierarchického vzťahu alebo aspoň hierarchického vzťahu medzi pravidlom a výnimkou, pri ktorom je ujma spôsobená porušením práva na ochranu údajov menej závažná než ujma a bolesť spôsobená poškodením fyzickej integrity?
4. Môže vnútroštátny súd v prípade, ak sa má vychádzať z toho, že vznikla škoda, vzhľadom na nedostatočnú závažnosť priznať nárok na náhradu škody, ktorý je z materiálneho hľadiska len nepatrný, a preto ho prípadne poškodený vníma len ako symbolický alebo sa všeobecne vníma ako symbolický?
5. Má sa pri posudzovaní následkov náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať z toho, že o krádež totožnosti v zmysle odôvodnenia 75 všeobecného nariadenia o ochrane údajov ide až vtedy, keď páchateľ skutočne prijal totožnosť dotknutej osoby, teda v akejkoľvek podobe sa vydával za dotknutú osobu, alebo spočíva taká krádež totožnosti už v tom, že páchatelia medzitým disponujú údajmi, ktoré umožňujú identifikovať dotknutú osobu?
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).