ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 10. septembra 2015 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci kabelky – Skorší dizajn – Dôvod výmazu – Osobitý charakter – Článok 6 nariadenia (ES) č. 6/2002 – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑525/13,
H&M Hennes & Mauritz BV & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: H. Hartwig a A. von Mühlendahl, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Yves Saint Laurent SAS, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: N. Decker, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 8. júla 2013 (vec R 207/2012‑3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi H&M Hennes & Mauritz BV & Co. KG a Yves Saint Laurent SAS,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 20. januára 2014,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. januára 2014,
so zreteľom na to, že nebol podaný návrh na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a že bolo na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 rozhodnuté, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 30. októbra 2006 podal vedľajší účastník konania, Yves Saint Laurent SAS, prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva (ďalej len „sporný dizajn“) na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) na základe nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).
2 Sporný dizajn, ktorý je určený na použitie na „kabelkách“ patriacich do triedy 03‑01 v zmysle dohody podpísanej v Locarne 8. októbra 1968, ktorou sa zavádza medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, v znení neskorších zmien a doplnení, je zo šiestich pohľadov vyobrazený takto:
3 Sporný dizajn bol zapísaný pod číslom 613294‑0001 a uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 135/2006 z 28. novembra 2006.
4 Dňa 3. apríla 2009 podala žalobkyňa, H&M Hennes & Mauritz BV & Co. KG, na ÚHVT návrh na výmaz sporného dizajnu v zmysle článkov 4 až 9 nariadenia č. 6/2002, ako aj článku 25 ods. 1 písm. c) až f) alebo g) toho istého nariadenia. Vo svojom návrhu na výmaz sa žalobkyňa obmedzila na tvrdenie, že sporný dizajn nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 tohto nariadenia.
5 Na podporu svojho návrhu na výmaz a na preukázanie údajnej neexistencie osobitého charakteru sporného dizajnu žalobkyňa upriamila pozornosť na skorší dizajn, ktorý je vyobrazený takto:
6 Rozhodnutím zo 4. novembra 2011 výmazový odbor zamietol návrh na výmaz.
7 Dňa 25. januára 2012 podala žalobkyňa na ÚHVT podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru.
8 Rozhodnutím z 8. júla 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie. Po tom, čo konštatoval, že dokumenty predložené žalobkyňou preukazovali sprístupnenie kabelky, ktorá je predmetom skoršieho dizajnu, verejnosti, odvolací senát preskúmal osobitý charakter sporného dizajnu. Identifikoval informovaného užívateľa uvedeného dizajnu ako informovanú ženu, ktorá sa zaujíma o kabelky ako ich prípadná užívateľka. Podľa odvolacieho senátu mali oba predmetné dizajny spoločné charakteristiky, predovšetkým predĺženú siluetu a rúčku v tvare remienka pripojeného k telu kabelky systémom krúžkov posilnených nitmi, ale sa zároveň odlišovali pokiaľ ide o tvar, štruktúru a povrchovú úpravu, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu v celkovom dojme, ktorý tieto výrobky vyvolávali. V tejto súvislosti sa odvolací senát domnieval, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu bola veľká, ale že v prejednávanej veci z pohľadu informovanej užívateľky neodstraňovala dôležité rozdiely tvaru, štruktúry a povrchovej úpravy, ktoré odlišujú obe kabelky.
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhlásil sporný dizajn za neplatný,
– uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane tých, ktoré mu vznikli v konaní pred odvolacím senátom.
10 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
11 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol prílohu A.6 žaloby ako neprípustnú,
– zamietol žalobu,
– potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– vyhlásil sporný dizajn za platný,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane tých, ktoré mu vznikli v konaní pred ÚHVT.
Právny stav
12 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 6 nariadenia č. 6/2002, ktorý sa delí na dve časti. V prvej časti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne a bez dostatočného odôvodnenia stanovilo, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu nemala žiadny vplyv na záver, podľa ktorého predmetné dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa rozdielny celkový dojem. V druhej časti žalobkyňa tvrdí, že hoci napadnuté rozhodnutie uznalo túto vysokú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu, urobil sa v ňom nesprávny záver, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi sú dostatočne výrazné na vytvorenie odlišného celkového dojmu.
13 V rámci prvej časti jediného žalobného dôvodu žalobkyňa poukazuje na výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd sa domnieva, že je nevyhnutné preskúmať túto výhradu oddelene pred tvrdeniami k veci samej.
14 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
O výhrade založenej na nedostatku odôvodnenia
15 Je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 62 nariadenia č. 6/2002 musia byť rozhodnutia ÚHVT odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má ten istý rozsah, aký má povinnosť, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenia autora aktu musia byť jasné a jednoznačné. Táto povinnosť má dvojaký cieľ, a to jednak oboznámiť dotknuté osoby s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby vykonali podrobný výklad, ktorý by sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal jednotlivo všetkými úvahami vyjadrenými účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania [pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Bell & Ross/ÚHVT – KIN (Puzdro náramkových hodiniek), T‑80/10, EU:T:2013:214, bod 37 a citovanú judikatúru].
16 Okrem toho je tiež potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ obsahujú tieto dôvody chyby, tieto majú vplyv na legálnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2013:214, bod 38 a citovanú judikatúru).
17 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát sa domnieval, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi boli také podstatné, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu nemohla ovplyvniť záver o odlišnom celkovom dojme, ktorý vyvolávajú. V prvom rade odvolací senát v bode 42 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „je pravda, že medzi dvoma [predmetnými] modelmi kabeliek existujú spoločné charakteristiky, ale [že] z dôvodov už uvedených [v bodoch 30 až 34] [predstavujú] rozdiely týkajúce sa tvaru, štruktúry a povrchovej úpravy kabeliek rozdiely určujúce celkový dojem z pohľadu informovanej užívateľky“. Ďalej v bode 44 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu je faktorom, ktorý je pri posúdení osobitého charakteru dizajnu potrebné zohľadniť v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 a ktorý v tejto súvislosti slúži na posilnenie alebo spresnenie vnímania užívateľom. Nakoniec odvolací senát v bode 45 toho istého rozhodnutia priznal, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu je v rámci módneho tovaru, akým sú kabelky, veľká a uviedol, že „takého potvrdenie nemôže automaticky znamenať, v rozpore s tým, čo tvrdí [žalobkyňa], že [sporný dizajn] kabelky vyvoláva rovnaký celkový dojem ako kabelka, ktorá je predmetom skoršieho dizajnu“. Zdôraznil, že „podľa odseku 1 článku 6 [nariadenia č. 6/2002 je] totiž východiskom posúdenia tohto celkového dojmu osoba informovaného užívateľa“, že „v prejednávanej veci táto veľká miera tvorivej voľnosti nijako nezmaže z pohľadu informovanej užívateľky podstatné rozdiely týkajúce sa tvaru, štruktúry a povrchovej úpravy, ktoré odlišujú obe kabelky“ a že „v prípade prejednávanej veci tak nie je veľká miera tvorivej voľnosti pôvodcu nijako nezlučiteľná… so záverom, že obe kabelky vyvolávajú rozdielny celkový dojem“.
18 Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát jasne a jednoznačne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu nemala v prejednávanej veci žiadny vplyv na záver, podľa ktorého predmetné dizajny vyvolávajú u informovanej užívateľky rozdielny celkový dojem. Výhrada založená na nedostatku odôvodnenia musí byť preto zamietnutá ako nedôvodná.
O veci samej
19 Keďže sa dve časti jediného žalobného dôvodu týkajú údajnej chyby, ktorej sa v prejednávanej veci pri uplatnení článku 6 nariadenia č. 6/2002 dopustil odvolací senát, Všeobecný senát sa domnieva, že je ich potrebné skúmať spoločne.
20 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý verejnosti už bol sprístupnený pred dňom podania prihlášky, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti. Článok 6 ods. 2 toho istého nariadenia spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
21 Z odôvodnenia 14 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že pri posúdení osobitého charakteru dizajnu je potrebné zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a mieru tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu. V prejednávanej veci predstavuje sporný dizajn, rovnako ako skorší dizajn, kabelku.
22 Navyše z článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ako aj z ustálenej judikatúru vyplýva, že preskúmanie osobitého charakteru sporného dizajnu závisí od celkového dojmu, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa [pozri rozsudok z 25. októbra 2013, Merlin a i./ÚHVT – Dusyma (Hry), T‑231/10, EU:T:2013:560, bod 28 a citovanú judikatúru].
23 Pokiaľ ide o pojem informovaný užívateľ, vzhľadom na ktorého sa musí osobitý charakter sporného dizajnu posudzovať, odvolací senát ho v prejednávanej veci definoval ako informovanú ženu, ktorá sa zaujíma o kabelky ako ich prípadná užívateľka.
24 Pokiaľ ide o úroveň pozornosti informovaného užívateľa je potrebné pripomenúť, podobne ako tvrdí odvolací senát, že podľa judikatúry možno pojem informovaný užívateľ chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, Zb., EU:C:2011:679, bod 53).
25 Z judikatúry tiež vyplýva, že hoci nie je informovaný užívateľ riadne informovaným a primerane pozorným a obozretným priemerným spotrebiteľom, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri jeho posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborníkom, ani „majstrom“ vo svojom odbore, schopným vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať. Prívlastok „informovaný“ tak naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudok PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, už citovaný v bode 24 vyššie, EU:C:2011:679, bod 59).
26 Odvolací senát sa domnieval, že informovaná užívateľka nebola v prejednávanom prípade ani priemerným kupujúcim kabeliek, ani osobitne obozretným znalcom, ale osobou s priemernými vedomosťami o výrobku v súlade s úrovňou pozornosti, ktorú požaduje judikatúra už citovaná v bodoch 24 a 25 vyššie.
27 Žalobkyňa nenamieta voči záverom odvolacieho senátu týkajúcim sa definície a úrovne pozornosti informovanej užívateľky, ktoré je potrebné potvrdiť.
28 Pokiaľ ide o mieru tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu z judikatúry vyplýva, že sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločné pre viaceré dizajny používané na dotknutý výrobok [rozsudky z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Motor s vnútorným spaľovaním), T‑11/08, EU:T:2011:447, bod 32, a Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2013:214, bod 112].
29 Preto čím má pôvodca dotknutého dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkové odlišné dojmy. Naopak, čím je voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým viac stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkové odlišné dojmy. Vysoká miera voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu tak posilňuje záver, že dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem (rozsudky Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 28 vyššie, EU:T:2011:447, bod 33, a Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2013:214, bod 113).
30 V prejednávanej veci sa odvolací senát správne domnieval, že v rámci módneho tovaru, akým sú kabelky, je miera tvorivej voľnosti pôvodcu veľká. Navyše žalobkyňa toto posúdenie nespochybňuje. Napriek tomu však v podstate uvádza, že odvolací senát sa dopustil pochybenia, keďže kritérium „tvorivej voľnosti pôvodcu“ malo byť súčasťou analýzy osobitého charakteru sporného dizajnu, a že tým prehodil poradie fáz tohto postupu. Jeho prístup pozostávajúci v prvej fáze z porovnania dvoch predmetných dizajnov a záveru, že u informovanej užívateľky nevyvolávajú rovnaký celkový dojem, a v druhej fáze z preskúmania výhrady založenej na tvorivej voľnosti pôvodcu, je tak chybný. Okrem toho rozdiely medzi predmetnými dizajnmi nie sú dostatočne výrazné na vytvorenie odlišného celkového dojmu u informovanej užívateľky.
31 Po prvé je nutné konštatovať, že „dvojfázové odôvodnenie“, ako ho presadzuje žalobkyňa, nevyžaduje ani uplatniteľná právna úprava, ani judikatúra.
32 Znenie článku 6 nariadenia č. 6/2002 týkajúce sa posúdenia osobitého charakteru totiž vo svojom odseku 1 upravuje kritérium celkového dojmu vyvolaného kolidujúcimi dizajnmi a vo svojom odseku 2 uvádza, že na tento účel je nutné zohľadniť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu (pozri bod 20 vyššie). Z týchto ustanovení a najmä z článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že posúdenie osobitého charakteru dizajnu Spoločenstva sa v podstate vykoná preskúmaním v štyroch fázach. Toto preskúmanie pozostáva z určenia po prvé odvetvia výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, po druhé informovaného užívateľa uvedených výrobkov v závislosti od ich účelu a s odvolaním sa na tohto informovaného užívateľa od úrovne skorších poznatkov, ako aj úrovne pozornosti pri porovnaní dizajnov, pokiaľ je to možné priamom, po tretie miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu a po štvrté výsledku porovnania predmetných dizajnov zohľadňujúc predmetné odvetvie, mieru tvorivej voľnosti pôvodcu a celkové dojmy, ktoré u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a všetky skoršie dizajny sprístupnené verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, EU:T:2013:584, bod 21 a citovanú judikatúru].
33 Ako vyplýva z judikatúry a najmä judikatúry citovanej v bode 29 vyššie, na ktorú sa odvolala samotná žalobkyňa, faktor týkajúci sa miery tvorivej voľnosti pôvodcu môže „posilniť“ (alebo naopak spresniť) záver o celkovom dojme, ktorý vyvoláva každý predmetný dizajn. Ani z údajnej schémy, ktorú v judikatúre identifikovala žalobkyňa, ani z výňatku z rozsudku Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je uvedený v bode 29 žaloby, nevyplýva, že posúdenie miery tvorivej voľnosti pôvodcu predstavuje abstraktnú fázu, ktorá predchádza porovnaniu celkového dojmu, ktorý vyvoláva každý z predmetných dizajnov.
34 Je potrebné tiež vyvrátiť všetky tvrdenia uvedené v bode 33 žaloby a týkajúce sa bodu 44 napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia sa zakladajú z časti na nesprávnom výklade tohto bodu a sú v každom prípade nepodložené. Odvolací senát v uvedenom bode konštatoval:
„Pokiaľ ide o mieru tvorivej voľnosti pôvodcu, senát pripomína, že ide správne o faktor, ktorý je potrebné zohľadniť v zmysle článku 6 ods. 2 [nariadenia č. 6/2002] pri posúdení osobitého charakteru. … Neexistuje však ‚reciprocita‘ vo vlastnom slova zmysle, ani automatickosť. V rozsudku [Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 28 vyššie, EU:T:2011:447], ktorý uvádza [žalobkyňa] na podporu svojho predpokladu Všeobecný súd potvrdil, že miera voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu tak ‚posilňuje‘ záver, že dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem… Miera tvorivej voľnosti tak nemôže sama osebe vyvolať výsledok týkajúci sa posúdenia osobitého charakteru. Toto posúdenie sa musí totiž zakladať na celkovom dojme, ako ho uvádza odsek 1 článku 6 [nariadenia č. 6/2002]. Hoci je teda pravda, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu sa musí zohľadniť, východisko posúdenia osobitého charakteru dizajnu musí v každom prípade predstavovať vnímanie informovaným užívateľom. Inými slovami miera tvorivej voľnosti pôvodcu musí slúžiť na zmiernenie hodnotenia – v zmysle, ako to potvrdzuje Všeobecný súd, ‚posilnenia‘ alebo naopak spresnenia – získaného na základe vnímania informovaného užívateľa. Miera tvorivej voľnosti pôvodcu tak nie je, v rozpore s tým, čo tvrdí [žalobkyňa], východiskom posúdenia osobitého charakteru, ale ako uvádza odsek 2 článku 6 [nariadenia č. 6/2002] aspekt, ktoré je potrebné ‚zohľadniť‘ pri analýze vnímania informovaným užívateľom.“
35 Odvolací senát sa tak nedopustil pochybenia, keď uviedol, že faktor týkajúci sa tvorivej voľnosti pôvodcu nemôže sám osebe podmieňovať posúdenie osobitého charakteru dizajnu, ale naopak je prvkom, ktorý je v tomto posúdení potrebné zohľadniť. Senát sa tak správne domnieval, že uvedený faktor je skôr faktorom, ktorý umožňuje spresniť posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu, ako autonómnym faktorom, ktorý určuje požadovaný rozdiel medzi dvoma dizajnmi tak, aby mal jeden z nich osobitý charakter.
36 Po druhé pokiaľ ide o porovnanie celkových dojmov, ktoré vyvoláva sporný dizajn a skorší dizajn, odvolací senát v bode 30 napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa odlišujú troma charakteristikami, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú ich celkové vizuálne hľadisko, t. j. všeobecným tvarom, štruktúrou a povrchovou úpravou.
37 V prvom rade odvolací senát uviedol, že telo sporného dizajnu má zreteľne obdĺžnikový tvar z dôvodu prítomnosti troch priamok, ktoré označujú boky a dno kabelky a vyvolávajú dojem, že ide o relatívne hranatý predmet. Naopak, telo skoršieho dizajnu má podľa neho ohnuté boky a dno a jeho obrys vyvoláva dojem oblosti. Ďalej sa odvolací senát domnieval, že telo sporného dizajnu sa prezentuje ako vyrobené z jedného kusu kože, bez rozdelenia alebo viditeľného stehu s výnimkou krátkej dĺžky v spodných rohoch. Naopak, strany tela skoršieho dizajnu sú podľa neho rozdelené stehmi na tri časti, t. j. vrchnú zakrivenú časť, ktorá je zakončená hrdlom kabelky, a dve spodné časti rovnakej veľkosti, ktoré sú rozdelené zvislým stehom. Nakoniec odvolací senát uviedol, že povrchová úprava sporného dizajnu je úplne hladká s výnimkou dvoch obrubových stehov v spodných rohoch. Naopak, povrch skoršieho dizajnu je podľa neho posiaty výraznými a plastickými dekoračnými motívmi, t. j. hrdlo lemované riasením vo vrchnej časti kabelky, zvislý steh deliaci kabelku na dve časti a riasenie v spodnej časti kabelky. Z dôvodu každého z týchto troch faktorov sa odvolací senát domnieval, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi sú značné a ovplyvňujú tak podstatne celkový dojem u informovanej užívateľky. V prípade sporného dizajnu je celkový dojem modelu kabelky charakteristický základnými líniami a jednoduchosťou tvaru, zatiaľ čo v prípade skoršieho dizajnu vytvára kabelka dojem väčšej „prepracovanosti“, ktorá je typická oblinami a ozdobným povrchom s dekoratívnymi motívmi.
38 Pokiaľ ide o spoločné charakteristiky oboch predmetných dizajnov, t. j. ich veľkého obrysu a prítomnosti rúčky v tvare remienka pripojeného k telu kabelky systémom krúžkov posilnených nitmi, odvolací senát sa domnieval, že nepostačujú na to, aby tieto dizajny vyvolali v očiach informovanej užívateľky rovnaký celkový dojem. Predovšetkým uviedol, že použitie krúžkov na oboch kabelkách sa značne odlišuje, keďže v prípade sporného dizajnu boli dosť viditeľné a ponechávali otvor, čo nebolo prípadom skoršieho dizajnu, pričom tento detail bol pre informovanú užívateľku evidentný.
39 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že posúdenie celkového dojmu, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva dizajn, zahŕňa spôsob, akým je výrobok predstavujúci uvedený dizajn používaný [pozri rozsudok z 21. novembra 2013, El Hogar Perfecto del Siglo XXI/ÚHVT – Wenf International Advisers (Vývrtka), T‑337/12, Zb., EU:T:2013:601, bod 46 a citovanú judikatúru]. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že remienky a rúčka kolidujúcich dizajnov sú používané zjavne odlišne, keďže sporný dizajn predstavuje kabelku, ktorá sa nosí výlučne v ruke, zatiaľ čo skorší dizajn predstavuje kabelku na plece.
40 V tomto kontexte a vzhľadom na odôvodnenia, ktoré sú uvedené vyššie, je potrebné sa domnievať, že rozdiely medzi predmetnými dizajnmi sú dôležité a že podobnosť medzi nimi je v celkovom dojme, ktorý vyvolávajú, zanedbateľná. Preto je potrebné potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu, v ktorom sa domnieval, že sporný dizajn vyvoláva u informovanej užívateľky celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn.
41 Vyššie uvedené posúdenie nemôže byť spochybnené tvrdeniami žalobkyne.
42 Prvou výhradou založenou na neexistencii kontextuálnej analýzy charakteristík predmetných kabeliek žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát neskúmal podobnosti medzi predmetnými dizajnmi, ani nespresnil rozdiely medzi nimi, ani neanalyzoval, či tieto rozdiely alebo podobnosti boli malé, obvyklé alebo veľké, s cieľom prísť k záveru o vyvolanom celkovom dojme vzhľadom na veľkú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu. Túto výhradu je potrebné zamietnuť ako skutkovo nepodloženú na základe odôvodnení uvedených v bodoch 36 až 38 vyššie, ktoré opisujú postupné fázy tejto analýzy, ktorú vykonal odvolací senát v bodoch 30 až 42 napadnutého rozhodnutia.
43 Druhou výhradou žalobkyňa tvrdí, že hoci nie sú rozdiely medzi predmetnými dizajnmi nepodstatné, nie sú dostatočne zrejmé na vytvorenie odlišného celkového dojmu u informovanej užívateľky. Podľa nej napadnuté rozhodnutie neuvádza tento aspekt a neprihliada na kritériá stanovené judikatúrou.
44 Je nutné konštatovať, že táto výhrada, ak by sme ju aj považovali za prípustnú, nie je dôvodná. Na jednej strane z bodov 37 až 42 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že odvolací senát pozorne preskúmal spoločné prvky oboch predmetných dizajnov predtým, ako prišiel k názoru, že rozdiely medzi nimi ovplyvňujú celkový dojem, ktorý vyvolávajú, pričom tento záver potvrdil aj Všeobecný súd (pozri bod 40 vyššie). Na druhej strane, ako vyplýva z bodu 42 vyššie, odvolací senát v prejednávanej veci správne uplatnil kritériá stanovené judikatúrou.
45 Preto je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu bez nutnosti vyjadriť sa k prípustnosti tretieho návrhu žalobkyne a prípustnosti tretieho a štvrtého návrhu vedľajšieho účastníka konania, ako aj prílohy žaloby, ktorú tento spochybnil.
O trovách
46 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
47 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
48 Okrem toho vedľajší účastník konania navrhol uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní pred ÚHVT. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred výmazovým odborom. Preto sa návrhu vedľajšieho účastníka konania smerujúcemu k tomu, aby bola žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, uložená povinnosť nahradiť trovy správneho konania pred ÚHVT, môže vyhovieť, iba pokiaľ ide o nevyhnutné náklady vynaložené vedľajším účastníkom konania v konaniach pred odvolacím senátom (pozri rozsudok Puzdro náramkových hodiniek, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2013:214, bod 164 a citovanú judikatúru).
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť H&M Hennes & Mauritz BV & Co. KG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tie, ktoré vznikli spoločnosti Yves Saint Laurent SAS v rámci konania pred odvolacím senátom Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. septembra 2015.
Podpisy