Veci T‑117/07 a T‑121/07
Areva a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzačov izolovaných plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Dĺžka trvania porušenia – Pokuty – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokuty – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku v čase porušovania – Výnimky
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenie, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť – Pripísanie zodpovednosti materskej spoločnosti vzhľadom na právne a hospodárske väzby, ktoré ich spájajú
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Dôvod založený na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia – Dôvod založený na nesprávnosti odôvodnenia – Rozlišovanie
(Článok 253 ES)
5. Právo Spoločenstva – Všeobecné zásady práva – Zákaz retroaktivity trestných ustanovení – Oblasť pôsobnosti – Hospodárska súťaž
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 4, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 5)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o dĺžke trvania porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Začiatok plynutia
(Článok 81 ES; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)
8. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 253 ES)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie – Rozsah
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie – Možnosť každého z dlžníkov podať žalobu o neplatnosť proti takému rozhodnutiu
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
12. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Zásada individualizácie trestov – Rozsah
(Článok 81 ods. 1 ES)
13. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zakotvenie v Európskom dohovore o ľudských právach a potvrdenie Chartou základných práv Európskej únie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
14. Hospodárska súťaž – Zásady – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Účinné súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie – Nezávislý a nestranný súd – Neobmedzená právomoc
(Články 81 ES, 229 ES a 230 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
15. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Charakter verejného poriadku
(Článok 81 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
16. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá pokuta – Povinnosť dodržiavať zásadu zverených právomocí
(Články 5 ES a 81 ES; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)
17. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Dočasná povaha – Upustenie od výhrad, ktoré sa ukázali byť nedôvodné, voči určitým spoločnostiam, vedúce k zhoršeniu postavenia spoločnosti, ktorej zostalo napadnuté rozhodnutie určené – Prípustnosť so zreteľom na výkon práva tejto spoločnosti byť vypočutý
(Nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu alebo podnecovateľa porušenia – Pojem
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu porušenia – Úloha, ktorú postupne zastávajú rôzne podniky a spoločnosti, ktoré ich riadia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnenie celosvetového obratu dosiahnutého počas posledného celého roku porušovania a zodpovedajúceho výrobkom a službám, ktoré sú jeho predmetom
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
1. Pod pojmom „podnik“ treba v práve hospodárskej súťaže rozumieť hospodársku jednotku z hľadiska predmetu predmetného porušenia. Článok 81 ods. 1 ES tým, že podnikom zakazuje najmä uzavrieť dohody, alebo sa zúčastniť na zosúladených postupoch, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, je určený hospodárskym jednotkám, z ktorých každá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky cieľ a môžu prispieť k spáchaniu porušenia uvedeného v týchto ustanoveniach.
(pozri bod 63)
2. V súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, podľa ktorej môže byť akákoľvek osoba považovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie, v oblasti hospodárskej súťaže v zásade prislúcha osobe, ktorá riadila podnik v okamihu, keď sa zúčastnil na porušení, zodpovednosť za toto porušenie, aj keď v čase prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie za uvedený podnik zodpovedala alebo ho riadila iná osoba.
Judikatúra za určitých výnimočných okolností pripúšťa, že je možné sa odchýliť od zásady osobnej zodpovednosti na základe kritéria hospodárskej kontinuity, podľa ktorého porušenie pravidiel hospodárskej súťaže možno pripísať hospodárskemu nástupcovi právnickej osoby, ktorá sa tohto porušenia dopustila aj vtedy, ak táto právnická osoba neprestala ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho uvedené porušenie existovať, aby nebol ohrozený potrebný účinok týchto pravidiel najmä v dôsledku zmien právnej formy dotknutých spoločností.
Komisia je oprávnená neuplatniť kritérium tzv. „hospodárskej kontinuity“ a uznať materskú spoločnosť, ktorá priamo riadila podnik pred jeho prevedením do dcérskych spoločností vo výlučnom alebo takmer výlučnom vlastníctve, až do dňa kedy boli uvedené dcérske spoločnosti a podnik prevedené do inej skupiny, za osobne zodpovednú za účasť tohto podniku na porušení.
(pozri body 65, 66, 72, 78)
3. V oblasti hospodárskej súťaže Komisii v zásade prináleží, aby preukázala, že materská spoločnosť skutočne uplatňovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc materskej spoločnosti vo vzťahu k jej dcérskej spoločnosti. Komisia sa však môže dôvodne domnievať, že dcérska spoločnosť, ktorej základné imanie je v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti, v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dáva jej materská spoločnosť, a že táto domnienka zodpovednosti predpokladá, že Komisia nie je povinná preveriť, či materská spoločnosť naozaj vykonávala túto riadiacu právomoc nad svojou dcérskou spoločnosťou. Pokiaľ Komisia v oznámení o výhradách uvedie svoj zámer uznať materskú spoločnosť za osobne zodpovednú na porušenie pripísateľné jej dcérskej spoločnosti s odvolaním sa na domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou, je na materskej spoločnosti, ktorá má v úmysle spochybniť svoju zodpovednosť, aby počas správneho konania alebo neskôr pred súdom Únie predložila dostatočné dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky tým, že preukáže, že aj napriek tomu, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti vlastní jej materská spoločnosť, táto dcérska spoločnosť si skutočne samostatne určovala svoje konanie na trhu.
V rozhodnutí konštatujúcom porušenie musí byť Komisia schopná zohľadniť odpovede dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách. V tejto súvislosti musí mať možnosť nielen prijať alebo odmietnuť tvrdenia dotknutých podnikov, ale tiež pristúpiť k svojej vlastnej analýze skutočností uvedených podnikmi, buď aby upustila od výhrad, ktoré sa ukážu nedôvodné, alebo aby skutkovo, ako aj právne upravila alebo doplnila svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá. Je to tak v prípade, že rozhodnutie Komisie sa opiera nielen o domnienku zodpovednosti vyplývajúcu z vlastníctva celého základného imania dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou, ale aj o skutkové okolnosti predložené počas správneho konania a preukazujúce, že:
– v rámci skupiny mala prevádzková organizácia prednosť pred právnou štruktúrou a činnosti súvisiace s projektmi na najvyššej úrovni boli riadené materskou spoločnosťou a jej predchodkyňami,
– šesť členov správnej rady dcérskych spoločností bolo súbežne alebo postupne členmi správnej rady „zastrešujúcich spoločností“ skupiny pred ich prevodom na inú skupinu,
– vymenovanie nového člena správnej rady svojich dcérskych spoločností pôsobiacich v dotknutom odvetví materskou spoločnosťou podporovalo záver, podľa ktorého materská spoločnosť vykonávala rozhodujúci vplyv na dcérske spoločnosti, a
– pokiaľ ide o reštrukturalizačné operácie v rámci skupiny, zmena obchodného mena dcérskych spoločností skupiny pôsobiacich v dotknutom odvetví, ku ktorej došlo hneď po prevode v rámci skupiny, potvrdila ich začlenenie do skupiny.
Komisia je takisto oprávnená usúdiť, že poverenie funkciami obchodnej povahy nemohlo materskú spoločnosť zbaviť jej zodpovednosti, pokiaľ ona samotná pripustila, že v čase porušenia musela schvaľovať každý návrh ponuky na projekty prekračujúci určitú hranicu alebo obsahujúci určité vysoké riziko pre skupinu.
(pozri body 86, 87, 91, 97, 116, 144)
4. Pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii, najmä ak prijíma rozhodnutie konštatujúce porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, treba rozlišovať medzi výhradou založenou na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia a výhradou založenou na nesprávnosti dôvodov rozhodnutia, z dôvodu chýb v skutkovom stave alebo v právnom posúdení. Posledný uvedený aspekt patrí do vecného preskúmania zákonnosti rozhodnutia a nie do preskúmania porušenia podstatných formálnych náležitostí, a teda nemôže predstavovať porušenie článku 253 ES.
(pozri bod 88)
5. Zásada zákazu retroaktivity trestných ustanovení je spoločnou zásadou pre všetky právne poriadky členských štátov, ktorá je tiež zakotvená v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach, a tvorí neoddeliteľnú časť všeobecných zásad práva, ktorých dodržiavanie súd Únie zabezpečuje. Aj keď z článku 15 ods. 4 nariadenia č. 17 a z článku 23 ods. 5 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že rozhodnutia Komisie ukladajúce pokuty za porušenie práva hospodárskej súťaže nemajú trestnú povahu, nič to nemení na tom, že Komisia je povinná dodržiavať všeobecné zásady práva Únie a najmä zásadu zákazu retroaktivity v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa práva hospodárskej súťaže.
Toto dodržiavanie vyžaduje, aby pravidlá o pripísaní porušení práva hospodárskej súťaže fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedali pravidlám, ktoré platili v čase spáchania porušenia. Pokiaľ možno viacero osôb uznať za osobne zodpovedné za účasť jedného a toho istého podniku na porušení v zmysle práva hospodárskej súťaže, musia sa považovať za solidárne zodpovedné za uvedené porušenie. Navyše za osobne a solidárne zodpovednú za účasť jediného a toho istého podniku na porušení možno považovať osobu, ktorá v okamihu spáchania porušenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, že v okamihu spáchania porušenia účinne vykonávala právomoc kontroly nad prvou spoločnosťou a určovala jej správanie na trhu, ten istý podnik nepriamo riadila.
(pozri body 131 – 134)
6. Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, zásada právnej istoty stanovuje, že v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je ho možné priamo určiť, sa Komisia môže oprieť prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma uvedenými dátumami. Pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, je bežné, že činnosti v rámci protisúťažných postupov a dohôd, ako aj stretnutia, sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj keď Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obyčajne budú len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. V rámci porušenia trvajúceho niekoľko rokov skutočnosť, že k prejavom kartelu dôjde v rozličných obdobiach, ktoré môžu byť oddelené kratšími alebo dlhšími časovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokiaľ rôzne konania, ktoré sú súčasťou tohto porušenia, sledujú ten istý cieľ a patria do rámca jedného pokračujúceho porušenia.
Z toho vyplýva, že pokiaľ dohody porušujúce pravidlá hospodárskej súťaže ako celok vyvolávali účinky medzi dátumom nadobudnutia účinnosti jednej z nich a koncom platnosti druhej z nich, Komisia mohla oprávnene považovať tieto dohody za nepriamy dôkaz o tom, že porušenie nepretržite pokračovalo počas celého dotknutého obdobia. V tejto súvislosti treba dôkazy o opakovaných prejavoch kartelu, ako aj súbor indícií zhromaždených Komisiou o tom, že činnosti, na ktorých sa dotknutý podnik zúčastnil v rámci kartelu, pokračovali počas celého dotknutého obdobia, považovať za dostatočný dôkaz o tom, že kartel trval nepretržite počas obdobia uvedeného v rozhodnutí Komisie.
(pozri body 164 – 166, 176, 177)
7. Podľa článku 25 nariadenia č. 1/2003 sa právomoc Komisie uložiť sankciu z dôvodu porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore premlčí po uplynutí piatich rokov. Premlčanie začína plynúť odo dňa začiatku porušovania. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však začína čas plynúť odo dňa ukončenia porušovania.
(pozri bod 188)
8. Komisii nemožno vytýkať, že osobitne neodôvodnila rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže dvom spoločnostiam, ktorú mali zaplatiť solidárne, a to vzhľadom na skutočnosť, že tieto spoločnosti už v deň prijatia tohto rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, keďže táto okolnosť podľa nej nebránila uloženiu pokuty, ktorá sa má zaplatiť solidárne. Komisia totiž nie je povinná zahrnúť do svojho rozhodnutia presné odôvodnenie určitého počtu aspektov, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie jasne druhoradé.
(pozri bod 200)
9. Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokút uložených z dôvodu porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) je právny účinok, ktorý automaticky vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení týchto článkov.
Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokuty uloženej viacerým osobám z dôvodu účasti dotknutého podniku na porušení článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP vyplýva z toho, že každá z dotknutých osôb môže byť uznaná za osobne zodpovednú za účasť podniku na porušení. Jednotnosť správania podniku na trhu odôvodňuje na účely uplatnenia práva hospodárskej súťaže, aby spoločnosti, alebo všeobecnejšie právne subjekty, voči ktorým možno zaň vyvodzovať osobnú zodpovednosť, zodpovedali solidárne. Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokút uložených z dôvodu porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP v rozsahu, v akom je jej cieľom zaručiť účinné vymáhanie uvedených pokút, sa podieľa na dosiahnutí odstrašujúceho účinku, ktorý vo všeobecnosti právo hospodárskej súťaže sleduje, pričom sa rešpektuje zásada ne bis in idem, ktorá je základnou zásadou práva Únie, potvrdená tiež článkom 4 Protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá pri rovnakom porušení práva hospodárskej súťaže zakazuje sankcionovať viac než jedenkrát to isté správanie podniku na trhu prostredníctvom právnych subjektov, voči ktorým zaň možno vyvodiť osobnú zodpovednosť.
Skutočnosť, že osobná zodpovednosť viacerých spoločností na základe účasti toho istého podniku na porušení nie je rovnaká, nebráni tomu, aby im bola uložená povinnosť solidárne zaplatiť pokutu, pokiaľ solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokuty pokrýva len obdobie, počas ktorého tieto spoločnosti tvorili hospodársku jednotku, čiže tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže.
(pozri body 204 – 206)
10. Pokiaľ žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty možno vykladať ako námietku nezákonnosti smerujúcu proti pravidlám v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže z dôvodu, že tieto pravidlá sú zdrojom neistoty, pokiaľ ide o zaplatenie pokuty, určenie dlžníka platobnej povinnosti a o právnu situáciu solidárnych dlžníkov, uvedený žalobný dôvod vyžaduje vyjadriť sa k samotnej zákonnosti režimu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút v práve hospodárskej súťaže a overiť, či práva a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú, môžu sankcionované spoločnosti s dostatočnou presnosťou poznať.
V tomto ohľade je pojem „solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokút“ tak ako pojem „podnik“ v zmysle hospodárskej súťaže, ktorého je automatickým účinkom, autonómnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej súťaže, na ktorých sa podieľa, a prípadne s odkazom na všeobecné zásady, ktoré vyplývajú zo všetkých vnútroštátnych právnych systémov. Pri neexistencii iných údajov v rozhodnutí, ktorým Komisia uložila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spoločnostiam z dôvodu porušujúceho správania podniku, vyvodzuje voči nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednosť. Navyše spoločnosti, ktorým je uložená pokuta, ktorú majú zaplatiť solidárne, sú povinné zaplatiť jedinú pokutu, ktorej výška sa vypočíta s ohľadom na obrat dotknutého podniku.
Z toho vyplýva, že každá spoločnosť je povinná zaplatiť Komisii celú sumu pokuty a že zaplatenie pokuty jednou z nich oslobodzuje všetky ostatné od povinnosti voči Komisii. Spoločnosti, ktorým je uložená pokuta, ktorú majú zaplatiť solidárne, pričom znášajú, pokiaľ nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednosť za spáchanie porušenia, musia v zásade prispieť rovnakým dielom k zaplateniu pokuty uloženej z dôvodu tohto porušenia. V dôsledku toho, ak spoločnosť, ktorá bola prípadne obvinená Komisiou, zaplatí celú sumu pokuty, môže na základe tohto rozhodnutia Komisie žalovať solidárnych dlžníkov o náhradu, každého vo výške svojho podielu. Ak aj teda rozhodnutie, v ktorom je viacerým spoločnostiam uložené solidárne zaplatenie pokuty, neumožňuje a priori stanoviť, ktorá z týchto spoločností bude skutočne vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva žiadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takže každá z nich môže prípadne podať proti svojim solidárnym dlžníkom žalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatiť nad rámec svojho podielu na pokute.
(pozri body 213, 215)
11. Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokút v práve hospodárskej súťaže nebráni právu každej zo sankcionovaných spoločností podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia, ktorým im Komisia uložila povinnosť zaplatiť solidárne pokutu.
(pozri bod 217)
12. Zásada individuality trestov a sankcií uplatniteľná v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa práva hospodárskej súťaže, stanovuje, že osoba môže byť sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú. To je prípad dvoch spoločností, sankcionovaných z dôvodu účasti podniku na porušení, za skutky, ktoré im boli individuálne vytýkané Komisiou z dôvodu zodpovednosti, ktorá im prislúcha ako subjektu, ktorý priamo alebo nepriamo riadi dotknutý podnik.
(pozri body 219, 220)
13. Požiadavka účinného súdneho preskúmania predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, ktorá je tiež zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských práv. Právo na účinný prostriedok nápravy bolo navyše potvrdené v článku 47 Charty základných práve Európskej únie.
(pozri bod 224)
14. Požiadavka účinného súdneho preskúmania sa uplatňuje najmä na každé rozhodnutie Komisie konštatujúce a stíhajúce porušenie práva hospodárskej súťaže. Podľa článku 17 nariadenia č. 17 a článku 31 nariadenia č. 1/2003 má Všeobecný súd neobmedzenú právomoc preskúmať v zmysle článku 229 ES rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, pričom uloženú pokutu môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.
V rámci žaloby založenej na článku 230 ES sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie pripisujúceho fyzickým alebo právnickým osobám porušenie práva hospodárskej súťaže a z tohto dôvodu ukladajúce týmto osobám pokutu, musí považovať za účinné súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. Intenzita preskúmania vykonávaného súdom Únie, a teda účinná povaha žalôb podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a stanovuje pokutu, je ďalej posilnená neobmedzenou právomocou, ktorá je v tejto oblasti priznaná Všeobecnému súdu. Okrem jednoduchého preskúmania, ktoré umožňuje len zamietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu, neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávňuje k tomu, aby s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrušil, s cieľom zmeniť napríklad výšku uloženej pokuty.
(pozri body 225 – 227)
15. Článok 81 ES a analogicky článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavujú ustanovenia na ochranu verejného poriadku, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh zverených Európskemu spoločenstvu a EHP, takže zodpovednosť a sankciu, ktoré spoločnosti znášajú v prípade porušenia týchto ustanovení, nemožno ponechať na voľnú úvahu týmto spoločnostiam.
(pozri bod 229)
16. Podľa článku 5 ES Európske spoločenstvo koná v medziach právomocí zverených mu v Zmluve a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené. Disponuje teda iba zverenými právomocami.
Pokiaľ Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, má ako jediná právomoc podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 alebo článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 konštatovať toto porušenie a uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti zúčastnili na tomto porušení. Pod hrozbou porušenia zásady zverených právomocí Komisia nemôže delegovať na tretie osoby právomoci, ktoré sú jej takto zverené už citovanými ustanoveniami.
Nemožno sa domnievať, že Komisia delegovala v konkrétnom prípade na vnútroštátny súd alebo na rozhodcu časť svojich právomocí, ktoré sú jej zverené na účely zistenia a sankcionovania takýchto porušení, pokiaľ Komisia v prijatom rozhodnutí v tom istom prípade stanovila príslušnú mieru zodpovednosti, ktorú nesú dve rozdielne spoločnosti za účasť dotknutého podniku na konštatovanom porušení, a teda ich príslušný podiel na pokute, ktorú sú povinné solidárne zaplatiť Komisii.
(pozri body 233, 234, 236)
17. Oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má čisto predbežnú povahu. Z tohto dôvodu Komisia môže a dokonca musí zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo správneho konania, aby najmä upustila od výhrad, ktoré sa ukážu ako nedôvodné. Pokiaľ spoločnosť sankcionovaná za porušenie práva hospodárskej súťaže mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko k upusteniu Komisie od výhrady v napadnutom rozhodnutí, ktorú Komisia pôvodne formulovala voči iným spoločnostiam, aby ich uznala za solidárne zodpovedné s prvým podnikom za účasť toho istého podniku na porušení, pred prijatím tohto rozhodnutia, práva na obranu prvej spoločnosti neboli porušené z dôvodu existencie rozporu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím.
(pozri body 248, 249, 262)
18. Vedúca úloha, ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohľadniť na účely výpočtu výšky pokuty v rozsahu, v akom podniky, ktoré takúto úlohu zastávali, musia znášať osobitnú zodpovednosť v porovnaní s ostatnými podnikmi. Na to, aby podnik bolo možné kvalifikovať ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovať podstatnú hnaciu silu alebo niesť osobitnú a konkrétnu zodpovednosť za jeho fungovanie. Je to tak v prípade, ak podnik zastával úlohu vodcu porušenia tým, že plnil funkciu „európskeho sekretára“ kartelu, ktorá mu priznávala úlohu vodcu pri koordinovaní kartelu a v každom prípade pri jeho konkrétnom fungovaní, a konkrétnejšie vtedy, ak bol uvedený „európsky sekretár“ pre členov kartelu kontaktným bodom a zohrával rozhodujúcu úlohu pri jeho konkrétnom fungovaní tým, že uľahčoval výmenu informácií v rámci kartelu, zhromažďoval, triedil a vymieňal si s ostatnými členmi kartelu základné informácie o fungovaní kartelu a najmä informácie týkajúce sa niektorých obzvlášť významných projektov, organizoval a zabezpečoval služby sekretariátu pre pracovné stretnutia a príležitostne menil kódy slúžiace na utajenie týchto stretnutí alebo kontaktov.
(pozri body 280, 283, 287)
19. V oblasti hospodárskej súťaže v prípade, ak v priebehu dlhodobého porušenia úlohy vodcu porušenia v preukázaných obdobiach vykonáva striedavo niekoľko podnikov riadených rôznymi spoločnosťami, si zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality vyžadujú, aby zvýšenie základnej sumy pokút uložených spoločnostiam riadiacim jeden alebo viacero podnikov, ktoré pod ich vedením zastávali úlohu „vodcu porušenia“, bolo rozdielne, pokiaľ obdobie, počas ktorého uvedený podnik alebo uvedené podniky zastávali pod ich vedením uvedenú úlohu, sa podstatne líši. Úloha vodcu súvisí s fungovaním kartelu a na rozdiel od úlohy podnecovateľa porušenia nevyhnutne prebieha v určitom čase. Treba preto vziať do úvahy, že jednej spoločnosti, ktorá riadila jeden z podnikov zúčastňujúcich sa na karteli, možno pripísať úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, maximálne za obdobie o niečo dlhšie ako jedna štvrtina celkovej doby trvania porušenia, zatiaľ čo inej spoločnosti, ktorá riadila iný podnik zúčastňujúci sa na karteli, možno pripísať úlohu hybnej sily, ktorú predstavovala pre fungovanie kartelu, za obdobie takmer troch štvrtín uvedenej doby.
Z toho vyplýva, že Komisia porušila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, že v totožnej miere zvýšila základnú sumu pokuty spoločnostiam, ktoré prostredníctvom podnikov, ktoré riadili, zastávali úlohu vodcu porušenia, pričom obdobia, počas ktorých predmetný podnik alebo predmetné podniky pod ich vedením vykonávali funkciu vodcu kartelu, sa podstatne líšili.
Naopak, aj za predpokladu, že by Komisia protiprávne uplatnila kritériá súvisiace s kvalifikáciou vodcu porušenia, tým, že by takto nekvalifikovala podnik aj napriek tomu, že zohrával významnú úlohu v rámci kartelu, nemožno z dôvodu tejto protiprávnosti, ku ktorej došlo v prospech inej osoby, vyhovieť výhradám založeným na porušení zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie.
(pozri body 307, 308, 311, 312)
20. Neobmedzená právomoc priznaná súdu Únie v článku 17 nariadenia č. 17 a v článku 31 nariadenia č. 1/2003 ho oprávňuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu, pokiaľ je mu otázka výšky pokuty predložená na posúdenie. V rámci tohto posúdenia je potrebné zabezpečiť, aby zvýšenie súvisiace s úlohou vodcu porušenia, ktorú zohrával dotknutý podnik, bolo stanovené na úrovni, ktorá zabezpečí jeho odstrašujúci účinok.
(pozri body 318, 319)
21. Komisia sa v prípade, keď uložila pokuty viacerým spoločnostiam za účasť podnikov, ktoré boli nimi riadené, na porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže, tým, že pri posudzovaní relatívnej veľkosti a hospodárskej sily jednotlivých podnikov v okamihu porušenia v zásade vychádzala z celosvetového obratu, ktorý jednotlivé podniky dosiahli v poslednom celom roku porušenia, neodchýlila od metódy výpočtu stanovenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, neprekročila právny rámec pre sankcie stanovený v článku 15 nariadenia č. 17 a v článku 23 nariadenia č. 1/2003, ani neporušila zásadu proporcionality. Je to tak konkrétnejšie vtedy, keď Komisia zastáva názor, že s ohľadom na celosvetový charakter kartelu treba vziať za základ na porovnanie relatívnej veľkosti každého podniku podiel na celosvetovom obrate zodpovedajúci dotknutým projektom, ktorý mali jednotlivé podniky v poslednom celom roku účasti podniku na zistenom porušení, tento porovnávací základ verne odráža schopnosť jednotlivých podnikov spôsobiť významnú škodu iným hospodárskym subjektom na území Európskeho hospodárskeho priestoru a poskytuje údaje o tom, do akej miery prispievali k efektívnosti kartelu ako celku alebo naopak k nestabilite kartelu, ktorú by spôsobila ich prípadná neúčasť.
(pozri body 360, 362)