Vec T‑562/10

HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Povinnosť odôvodnenia – Rozsudok pre zmeškanie – Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania – Zastavenie konania“

Abstrakt rozsudku

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Iránu

(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 961/2010)

2.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Obmedzenie Súdnym dvorom – Nariadenie, ktoré ukladá reštriktívne opatrenia voči Iránu – Čiastočné zrušenie pre porušenie povinnosti odôvodnenia – Nevyhnutnosť ochrániť prípadnú vecnú odôvodnenosť uvedených opatrení – Zachovanie účinkov uvedeného nariadenia počas obdobia umožňujúceho jeho prípadné nahradenie

(Článok 264 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 41; nariadenie Rady č. 961/2010)

1.      Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je stanovená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, a osobitne v prípade rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov prijatého v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007, v článku 36 ods. 3 uvedeného nariadenia, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné alebo či má prípadne vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie, a jednak umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej sa možno odchýliť iba v prípade naliehavých dôvodov. Odôvodnenie preto v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Únie.

S výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie či jej členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, je teda Rada povinná na základe článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 oznámiť subjektu dotknutému opatrením, ktoré bolo prijaté na základe článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia, konkrétne a osobitné dôvody, pre ktoré zastáva názor, že toto ustanovenie sa na dotknutú osobu uplatňuje, a to tak, že uvedie skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu.

Navyše odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia treba posúdiť nielen so zreteľom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj všetky právne pravidlá upravujúce príslušnú oblasť. Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté.

Keďže odôvodnenie, ktoré poskytla Rada na odôvodnenie zaradenia mena subjektu do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, nie je postačujúce s ohľadom na tieto požiadavky, treba vyvodiť záver o porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a v článku 36 ods. 3 uvedeného nariadenia a zrušiť toto nariadenie v rozsahu, v akom sa týka uvedeného subjektu.

(pozri body 32 – 34, 36, 39, 40)

2.      Keďže nariadenie č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007, sa má zrušiť v rozsahu, v akom sa týka subjektu dotknutého rozhodnutím o zmrazení finančných prostriedkov prijatým v súlade s článkom 16 ods. 1 uvedeného nariadenia z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia, nemožno vylúčiť, že pokiaľ ide o vec samu, uloženie reštriktívnych opatrení voči uvedenému subjektu sa môže ukázať ako odôvodnené.

Zrušenie nariadenia č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa týka tohto subjektu, s okamžitým účinkom by mohlo vážne a nenapraviteľne zasiahnuť účinnosť reštriktívnych opatrení, ktoré toto nariadenie ukladá, keďže v čase predchádzajúcom jeho prípadnému nahradeniu novým aktom by uvedený subjekt mohol konať tak, aby sa obišiel účinok následných reštriktívnych opatrení.

Na základe článku 264 ZFEÚ a článku 41 Štatútu Súdneho dvora treba preto účinky nariadenia č. 961/2010 v rozsahu, v akom zahŕňa meno tohto subjektu do zoznamu tvoriaceho prílohu VIII tohto nariadenia, zachovať počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť dva mesiace odo dňa vyhlásenia rozsudku.

(pozri body 41 – 43)