Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 7. apríla 2023 – „Toplofikacija Sofia“ EAD
(vec C-222/23, Toplofikacija Sofia)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka v konaní o platobnom rozkaze: „Toplofikacija Sofia“ EAD
Prejudiciálne otázky
1. Má sa článok 62 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach1 v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že
bráni tomu, aby sa pojem „bydlisko“ fyzickej osoby odvodzoval z vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že trvalé bydlisko štátnych príslušníkov štátu, v ktorom sa nachádza súd konajúci vo veci, je vždy v tomto štáte a nemožno ho preniesť na iné miesto v Európskej únii?
2. Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že pripúšťa vnútroštátnu právnu úpravu a vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej súd štátu nemôže odmietnuť vydať platobný rozkaz proti dlžníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tohto štátu a vo vzťahu ku ktorému existuje odôvodnený predpoklad, že súd nemá medzinárodnú právomoc, z dôvodu, že
je pravdepodobné, že dlžník má bydlisko v inom [členskom] štáte Únie, čo vyplýva z vyhlásenia dlžníka príslušnému orgánu, že má v tomto inom členskom štáte registrovanú adresu? Je v takom prípade relevantné, kedy bolo toto vyhlásenie urobené?
3. Ak medzinárodná právomoc súdu konajúceho vo veci vyplýva z iného ustanovenia ako z článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012, má sa článok 18 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 ods. 2 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že
bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorých hoci platobný rozkaz môže byť vydaný len proti fyzickej osobe s obvyklým pobytom v štáte konajúceho súdu, ale určenie, že dlžník, ak je štátnym príslušníkom tohto štátu, má bydlisko v inom štáte, nemôže byť vykonané len na základe skutočnosti, že dlžník uviedol prvému štátu [konajúceho súdu] registrovanú adresu („aktuálnu“ adresu) nachádzajúcu sa v inom štáte Európskej únie, ak dlžník nemôže preukázať, že sa úplne presťahoval do druhého štátu a nemá žiadnu adresu na území štátu konajúceho súdu? Záleží v takom prípade na tom, kedy bolo vyhlásenie o súčasnej adrese urobené?
4. V prípade, že odpoveď na prvú podotázku tretej prejudiciálnej otázky znie, že vydanie platobného rozkazu je prípustné, je prípustné podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s výkladom článku 22 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch1 , ako je uvedené v rozsudku Alder2 (C-325/11) a v spojení so zásadou účinného uplatňovania práva Únie pri výkone vnútroštátnej procesnej autonómie,
že vnútroštátny súd štátu, ktorého štátni príslušníci sa nemôžu vzdať svojej registrovanej adresy na území tohto štátu a nemôžu ju preniesť do iného štátu, keď rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní bez účasti dlžníka, musí v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 2020/1784 získať od orgánov štátu, v ktorom má dlžník registrovanú adresu, informácie o adrese dlžníka v tomto štáte a o dátume jeho registrácie, aby zistil skutočné miesto obvyklého pobytu dlžníka pred prijatím konečného rozhodnutia vo veci?
____________
1 Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.
1 Ú. v. EÚ L 405, 2020, s. 40.
1 ECLI:EU:C:2012:824.