Žaloba podaná 8. októbra 2010 - MOL/Komisia

(vec T-499/10)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt. (Budapešť, Maďarsko) (v zastúpení: N. Niejahr, advokát, F. Carlin, barister, a C. van der Meer, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť napadnuté rozhodnutie,

subsidiárne zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaďuje žalobkyni vrátenie súm, a

zaviazať žalovanú na náhradu svojich vlastných trov konania a na náhradu trov konania žalobkyne v súvislosti s týmto konaním.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa touto žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 3553 v konečnom znení z 9. júna 2010, ktorým sa vyhlasuje pomoc udelená maďarskými orgánmi v prospech Hungarian Oil & Gas Plc ("MOL") za nezlúčiteľnú so spoločným trhom, ktorá vyplýva z dohody uzavretej medzi MOL a Maďarskom, ktorá dovoľuje spoločnosti, aby bola v skutočnosti oslobodená od banských poplatkov zvýšených po prijatí zmeny maďarského banského zákona v januári 2008 [štátna pomoc C 1/2009 (ex NN 69/08)]. Napadnuté rozhodnutie označuje žalobkyňu za príjemcu údajnej štátnej pomoci a ukladá Maďarsku povinnosť vymôcť od žalobkyne pomoc aj s úrokmi.

Žalobkyňa na podporu svojich žalobných návrhov uvádza tri žalobné dôvody.

Po prvé tvrdí, že žalovaná z právneho hľadiska nesprávne posúdila, keď dospela k záveru, že predĺženie banských práv žalobkyne v roku 2005 spoločne posudzované s následnou zmenou banského zákona predstavuje neoprávnenú a nezlúčiteľnú štátnu pomoc a žalobkyni nariadila vrátenie tejto údajne štátnej pomoci aj s úrokmi. Žalobkyňa najmä tvrdí, že žalovaná porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodla, že:

dohoda o predlžení z roku 2005 spolu so zmenou banského zákona v roku 2008 tvoria opatrenie jednorázovej štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ,

údajné podporné opatrenie je selektívne, pretože toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnych záveroch spočívajúcich v tom, že vhodným referenčným rámcom je povoľovací systém, o aký ide v banskom zákone,

údajné podporné opatrenie zvýhodnilo žalobkyňu, hoci žalobkyňa platí vyššie banské poplatky a platby, ako sú tie, ktoré by musela platiť v prípade neexistencie údajného podporného opatrenia alebo na základe zmeny banského zákona v roku 2008 a Maďarsko v každom prípade konalo ako hospodársky subjekt a dohoda o predĺžení bola odôvodnená hospodárskymi okolnosťami,

údajné podporné opatrenie narušilo hospodársku súťaž, hoci ostatné subjekty na trhu neplatili zvýšené poplatky v súlade s banským zákonom v jeho znení zmien a doplnení.

Po druhé a subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ, lebo neposúdila dohodu o predĺžení (ktorá v období medzi jej uzavretím v roku 2005 a zmenou banského zákona v roku 2008 nebola podporným štátnym opatrením a stala sa štátnou pomocou len po tom, čo banský zákon nadobudol účinnosť v roku 2008) so zreteľom na existujúce pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci.

Po tretie a subsidiárne v prípade, že by Všeobecný súd dospel k záveru, že opatrenie predstavuje novú pomoc, žalobkyňa uvádza, že tým, že bolo nariadené, aby žalobkyňa vrátila čiastky, žalovaná porušila článok 14 ods. 1 rokovacieho poriadku, pretože toto vrátenie narúša legitímnu dôveru žalobkyne v súvislosti so stabilitou dohody o predĺžení a narúša zásadu právnej istoty.

____________