Vec T‑122/05

Robert Benkö a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Rozhodnutie 2004/798/ES – Zoznam lokalít európskeho významu pre kontinentálny biogeografický región – Priamo a osobne dotknuté osoby – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES; smernica Rady 92/43; rozhodnutie Komisie 2004/798)

2.      Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií

(Článok 230 štvrtý odsek ES, články 234 ES a 241 ES)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES; smernica Rady 92/43; rozhodnutie Komisie 2004/798)

1.      Priama dotknutosť žalobcu ako podmienka prípustnosti žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES je splnená vtedy, ak predmetné opatrenie Spoločenstva má priamy účinok na právne postavenie žalobcu a nenecháva žiadnu voľnú úvahu adresátom tohto rozhodnutia, ktorí ho majú vykonať, pričom je čisto automatickej povahy a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných vykonávacích ustanovení.

Vlastníci pozemkov nie sú priamo dotknutí rozhodnutím 2004/798, ktorým sa prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre kontinentálny biogeografický región podľa smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov. Režim ochrany, stanovený v článku 6 ods. 2 až 4 smernice, ktorý sa uplatňuje na parcely žalobcov na základe napadnutého rozhodnutia, totiž nemá priame účinky na ich právne postavenie.

V tejto súvislosti, ak je teda pravda, že článok 4 ods. 5 smernice stanovuje, že hneď ako je niektorá lokalita zapísaná do zoznamu uvedeného v odseku 2 treťom pododseku toho istého článku, vzťahujú sa na ňu ustanovenia článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice, potom naposledy uvedené ustanovenia ponechávajú vnútroštátnym orgánom priestor na voľnú úvahu. Z toho vyplýva, že zaradenie určitej lokality do zoznamu lokalít európskeho významu neposkytuje nijaký presný údaj o tom, aké opatrenia budú prijaté vnútroštátnymi orgánmi v súlade s ustanoveniami smernice.

Napokon za predpokladu, že závažné hospodárske dopady a právne nevýhody, a síce zvýšenie administratívnych nákladov a strata hodnoty pozemkov žalobcov sú priamym dôsledkom tohto rozhodnutia, tieto účinky by nemali vplyv na právne postavenie, ale iba na skutkovú situáciu týchto vlastníkov pozemkov, a tak neumožňujú prísť k záveru, že žalobcovia sú priamo dotknutí.

(pozri body 35, 38, 46, 47)

2.      Zmluva vo svojich článkoch 230 ES a 241 ES na jednej strane a v článku 234 ES na druhej strane stanovila ucelený systém procesných prostriedkov a konaní určených na zabezpečenie kontroly zákonnosti aktov inštitúcií a túto kontrolu zverila súdu Spoločenstva. Fyzické alebo právnické osoby nemôžu v tomto systéme z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtom odseku ES priamo napadnúť všeobecne platné akty Spoločenstva, majú však možnosť v závislosti od konkrétneho prípadu odvolávať sa na neplatnosť takých aktov buď incidenčne na základe článku 241 ES pred súdom Spoločenstva, alebo pred vnútroštátnymi súdmi a prinútiť ich, keďže nie sú samy príslušné na konštatovanie neplatnosti uvedených aktov, položiť v tejto súvislosti Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.

(pozri bod 49)

3.      Rozhodnutie 2004/798, ktorým sa prijíma, podľa smernice 92/43, zoznam lokalít európskeho významu pre kontinentálny biogeografický región, ktorý rakúske územia označuje za lokality európskeho významu, sa netýka osobne obcí, na území ktorých sa tieto lokality nachádzajú.

Aj keby totiž boli tieto obce oprávnené na vykonanie smernice, takéto oprávnenie by ich nemohlo individualizovať v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES v rozsahu, v akom sa na jednej strane ich právne postavenie nelíši od právneho postavenia akéhokoľvek iného vnútroštátneho orgánu povereného vykonaním smernice a predovšetkým článku 6 ods. 2 až 4 tejto smernice a na druhej strane vzhľadom na všeobecnú a abstraktnú povahu vymedzenia lokalít určených v rozhodnutí je teda prípadný vplyv povinností vyplývajúcich zo smernice na výkon právomoci týchto obcí, pokiaľ ide o územné plánovanie a ochranu územia, rovnaký vo vzťahu ku všetkým obciam, na území ktorých sa nachádza lokalita určená rozhodnutím.

Všeobecný záujem, aký môže mať územný alebo miestny správny celok ako orgán príslušný pre hospodárske a sociálne záležitosti na svojom území, na dosiahnutie priaznivého výsledku pre hospodársku prosperitu tohto územia, sám osebe nestačí na to, aby bol tento celok považovaný za dotknutý všeobecne platným aktom v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

(pozri body 61 – 64, 72)