Žaloba podaná 23. septembra 2011 - Nemecko/Komisia
(vec T-500/11)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie Komisie K(2011) 4922 v konečnom znení z 13. júla 2011 v konaní o štátnej pomoci N 438/2010 K(2011) v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že celý program podriadených pôžičiek podlieha nariadeniu Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis,
subsidiárne zrušil celé rozhodnutie,
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie týkajúcemu sa programu podriadených pôžičiek WACHSTUM pre podniky s ratingom v spolkovej krajine Sachsen-Anhalt v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že celý program podriadených pôžičiek podlieha nariadeniu (ES) č. 1998/2006 o pomoci de minimis.
Žalobou sa napáda názor Komisie, že už na základe tej okolnosti, že tieto pôžičky poskytuje zvláštna úverová inštitúcia, treba vychádzať z toho, že sa neposkytujú za obvyklých trhových podmienok a je preto potrebné dodržať ustanovenia nariadenia de minimis.
Na podporu žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ZFEÚ v spojení s článkami 1 a 2 nariadenia č. 1998/2006 tým, že existencia zvýhodnenia bola zistená nesprávne resp. len tvrdená
Konštatovanie Komisie, že na opatrenie sa vzťahuje nariadenie de minimis, je vecne nesprávne. Adresáti programu pôžičiek neboli zvýhodnení v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, takže program pôžičiek nemožno v hlavných prípadoch jeho použitia už preto považovať za pomoc.
Komisia nesmela dospieť k záveru o existencii zvýhodnenia iba na základe okolnosti, že pôžičky poskytuje zvláštna úverová inštitúcia. Najmä v prípade pôžičiek záleží na podmienkach ich poskytnutia. Na posúdenie toho, či došlo k zvýhodneniu, sú rozhodujúce požadovaná úroková sadzba, zabezpečenie pôžičky, ako aj celková situácia podniku, ktorému je pôžička poskytnutá. Treba zistiť, či by súkromný investor poskytol porovnateľnú pôžičku s rovnakou úrokovou sadzbou a rovnakým zabezpečením, aké boli dohodnuté v danom prípade.
Podľa doterajšej rozhodovacej praxe Komisie by boli tieto indikátory pri podriadených pôžičkách konkretizované prostredníctvom tzv. metódy Brandenburg na základe oznámenia Komisie o referenčných sadzbách tak, že nejde o pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia sa od tejto rozhodovacej praxe zrazu odkláňa a opiera sa iba o povahu úverovej inštitúcie, ktorá poskytuje pôžičky. Táto povaha je však ako indikátor úplne nevhodná, lebo aj zvláštne úverové inštitúcie môžu pôsobiť v trhových podmienkach.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ
Žalobkyňa ďalej tvrdí, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, lebo Komisia sa uspokojila s paušálnymi domnienkami a závermi, ale nepreukázala, prečo nie sú podmienky poskytnutia pôžičiek trhovo obvyklé a prečo sa zrazu odkláňa od svojej doterajšej rozhodovacej praxe.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý v jeho rôznych podobách
Ďalej sa uvádza, že došlo k porušeniu zásady práva byť vypočutý v jeho rôznych podobách, lebo Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia neprerokovala zmenu svojho názoru so spolkovou vládou.
____________1 - Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, s. 5).