Language of document : ECLI:EU:T:2013:442

Vec T‑376/10

(uverejnenie výňatkov)

Mamoli Robinetteria SpA

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií – Právo na obhajobu – Oznámenie o spolupráci z roku 2002 – Námietka nezákonnosti – Pojem kartel – Výpočet sumy pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 – Závažnosť – Dodatočný koeficient sumy“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 16. septembra 2013

1.      Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, ktorých protiprávnosti sa možno dovolávať – Oznámenie o spolupráci – Zahrnutie – Podmienky

(Články 263 ZFEÚ a 277 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 8 až 27 a 29)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právny rámec – Článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 – Voľná úvaha priznaná Komisii uvedeným článkom – Oznámenie o spolupráci – Neexistencia právneho základu – Neexistencia – Porušenie zásady deľby moci – Neexistencia – Porušenie zásad transparentnosti, riadnej správy veci verejných a rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

1.      Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré mu je určené alebo ktoré sa ho bezprostredne a osobne týka, napadnúť platnosť skorších aktov inštitúcií, ktoré, aj keď nemajú formu nariadenia, predstavujú právny základ sporného rozhodnutia, ak tento účastník konania nemal podľa článku 263 ZFEÚ právo podať priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znáša, bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie. Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania spochybniť uplatniteľnosť akéhokoľvek aktu všeobecnej povahy v prospech akejkoľvek žaloby, všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priamy právny vzťah medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a sporným všeobecným aktom.

Pokiaľ ide o oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, Komisia v ňom v bodoch 8 až 27 jednak všeobecne a abstraktne stanovuje podmienky, ktoré musia podniky spĺňať na to, aby mohli získať úplné alebo čiastočné oslobodenie od pokút za porušenia článku 101 ZFEÚ, a v bode 29 jednak to, že uvedené oznámenie vytvára v podnikoch legitímne očakávania. Hoci je nepochybne pravda, že Komisia neprijala rozhodnutia, ktorými sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, na základe oznámenia o spolupráci, keďže také rozhodnutia vychádzajú z článku 7 nariadenia č. 1/2003, existuje priamy právny vzťah medzi takými rozhodnutiami a všeobecným aktom, ktorý predstavuje oznámenie o spolupráci. Ide najmä o prípad, keď Komisia na základe žiadostí o zníženie pokuty podaných konkurentmi v rámci oznámenia o spolupráci získala informácie, ktoré jej umožnili uskutočniť inšpekcie a zozbierať informácie a dôkazy, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že podnik sa nemohol domáhať zrušenia oznámenia o spolupráci ako všeobecného aktu, toto oznámenie môže byť predmetom námietky nezákonnosti.

(pozri body 48 – 52)

2.      V oblasti hospodárskej súťaže článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17, teraz článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, neobsahuje taxatívny výpočet kritérií, ktoré môže Komisia vziať do úvahy pri stanovení výšky pokuty. Z tohto dôvodu správanie podniku počas správneho konania môže patriť medzi okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri tomto stanovení. V tejto súvislosti cieľom úplného alebo čiastočného oslobodenia od pokút navrhnutého podnikom v rámci oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov je uľahčiť Komisii odhaľovanie a sankcionovanie podnikov, ktoré sú členmi tajných kartelov. Za týchto okolností Komisia mohla podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 v záujme transparentnosti a rovnosti zaobchádzania stanoviť podmienky, za ktorých všetky podniky, ktoré s ňou spolupracujú, môžu získať úplné alebo čiastočné oslobodenie od pokút.

V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenia založené na neexistencii právneho základu na účely prijatia oznámenia o spolupráci a na porušení zásad deľby moci, transparentnosti, riadnej správy vecí verejných, ako aj rovnosti zaobchádzania.

(pozri body 54 – 59)