Language of document : ECLI:EU:T:2019:140

Vec T59/17

L

proti

Európskemu parlamentu

 Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) zo 7. marca 2019

„Verejná služba – Akreditovaný asistent poslanca – Ukončenie zmluvy – Narušenie vzťahu dôvery – Externé činnosti – Zjavne nesprávne posúdenie – Žiadosť o náhradu škody“

1.      Úradníci – Akreditovaní asistenti poslancov – Prepustenie z dôvodov týkajúcich sa vzájomného vzťahu dôvery – Povinnosť odôvodnenia – Posudzovacia právomoc orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy – Rozsah

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c), článok 5a a článok 139 ods. 1 písm. d)]

(pozri body 27 – 29)

2.      Úradníci – Akreditovaní asistenti poslancov – Prepustenie z dôvodov týkajúcich sa vzájomného vzťahu dôvery – Súdne preskúmanie – Hranice

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c) a článok 5a]

(pozri bod 30)

3.      Úradníci – Akreditovaní asistenti poslancov – Prepustenie z dôvodov týkajúcich sa vzájomného vzťahu dôveryKritériá posúdenia – Výkon externých činností dotknutou osobou bez podania predchádzajúcej žiadosti o povolenie – Výkon uvedených činností podľa pokynov európskeho poslanca – Nepresvedčivý dôvod narušenia vzťahu dôvery pre odôvodnenie ukončenia zmluvy

[Služobný poriadok úradníkov, článok 12b ods. 1; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c), článok 5a a článok 139 ods. 1 písm. d)]

(pozri body 40 – 44)

4.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Prípustnosť napriek neuskutočneniu konania pred podaním žaloby v zmysle služobného poriadku – Podmienka – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

(pozri bod 53)

5.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky

(Článok 340 ZFEÚ)

(pozri bod 56)

6.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

(pozri body 58, 59)

Zhrnutie

V rozsudku L/Parlement (T‑59/17), vyhlásenom 7. marca 2019, Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Parlamentu týkajúce sa ukončenia zmluvy akreditovaného asistenta poslanca (ďalej len „AAP“) európskym poslancom z dôvodu narušenia vzťahu dôvery preto, že AAP vykonával externú činnosť bez toho, aby predtým podal žiadosť o povolenie. V tejto súvislosti Všeobecný súd rozhodoval o otázke, v akom rozsahu mohla byť „dôvera“ uvedená v článku 139 ods. 1 písm. d) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“), ktorá je základom pracovného vzťahu medzi akreditovaným asistentom a poslancom, narušená v zmysle uvedeného článku z dôvodu neoznámeného výkonu externých činností, ak zo spisu vyplýva, že uvedený poslanec uvedené činnosti inicioval.

Všeobecný súd rozhodol, že orgánu Parlamentu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) jednak neprislúcha, aby nahrádzal svojím posúdením posúdenie dotknutého parlamentného poslanca, pokiaľ ide o existenciu narušenia vzťahu dôvery, OOUPZ sa však musí ubezpečiť, že uvádzaný dôvod sa zakladá na skutkových okolnostiach, ktoré ho môžu dostatočne presvedčivo odôvodniť, a jednak, pokiaľ sa inštitúcia, ktorá rozhoduje o ukončení zmluvy AAP, odvoláva predovšetkým na stratu dôvery, na ktorej sa zakladá rozhodnutie o ukončení, súd je povinný preskúmať, či je tento dôvod presvedčivý.

Všeobecný súd sa v prejednávanej veci domnieval, že predmetný európsky poslanec nemohol nevedieť, že žalobca vykonával právnické povolanie súbežne s výkonom funkcie AAP, keďže podľa údajov uvedených v spise vykonával túto funkciu podľa pokynov uvedeného poslanca, a že európsky poslanec vedel, že táto činnosť nebola oznámená podľa článku 12b ods. 1 služobného poriadku, a preto OOUPZ nevypočul európskeho poslanca v súvislosti so spornými externými činnosťami, ako to stanovuje článok 6 ods. 2 vykonávacích opatrení k hlave VII PZOZ. Všeobecný súd okrem iného uvádza, že európsky poslanec nemohol rozumne očakávať, že sporné externé činnosti sa vzhľadom na ich povahu formálne oznámia Parlamentu prostredníctvom oficiálnej žiadosti o povolenie. Išlo totiž predovšetkým o podanie žiadostí o azyl v Rusku a vo Švajčiarsku s cieľom umožniť európskemu poslancovi vyhnúť sa trestu odňatia slobody, o zastupovanie poslanca na súdoch na rovnaké účely, a vstupovanie do vecí ad hoc týkajúcich sa ľudských práv na účely propagácie uvedeného poslanca s cieľom sťažiť jeho uväznenie z dôvodu trestného konania začatého voči nemu. Všeobecný súd rozhodol, že dôvod uvedený európskym poslancom ako odôvodnenie rozhodnutia o ukončení, t. j. strata dôvery, nie je presvedčivý a že v dôsledku toho vyhovením žiadosti o ukončenie zmluvy, ktorú podal európsky poslanec, sa OOUPZ dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.