ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 12. januára 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Články 77 až 79 – Prostriedky nápravy – Súbežné uplatnenie – Vzťah – Procesná autonómia – Účinnosť pravidiel ochrany stanovených týmto nariadením – Konzistentné a jednotné uplatňovanie týchto pravidiel v celej Európskej únii – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie“
Vo veci C‑132/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) z 2. marca 2021 a doručený Súdnemu dvoru 3. marca 2021, ktorý súvisí s konaním:
BE
proti
Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság
za účasti:
Budapesti Elektromos Művek Zrt.,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia P. G. Xuereb, A. Kumin a I. Ziemele (spravodajkyňa),
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. mája 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– BE, v zastúpení: I. Kulcsár, ügyvéd,
– Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság, v zastúpení: G. Barabás, jogtanácsos, za právnej pomoci G. J. Dudás a Á. Hargita, ügyvédek,
– maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: O. Serdula, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci E. De Bonis a M. F. Severi, avvocati dello Stato,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a J. Sawicka, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg, Z. Teleki a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. septembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 1 a článku 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi BE na jednej strane a Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (Národný úrad pre ochranu údajov a slobodu informácií, Maďarsko, ďalej len „dozorný orgán“) na druhej strane vo veci zamietnutia žiadosti BE o zaslanie výpisov zo zvukového záznamu valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti, na ktorom sa BE zúčastnil.
Právny rámec
Právo Únie
3 Podľa odôvodnení 10, 11, 141 a 143 nariadenia 2016/679:
„(10) S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci [Európskej ú]nie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie. …
(11) Účinná ochrana osobných údajov v rámci celej Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracúvaní rozhodujú…
…
(141) Každá dotknutá osoba by mala mať právo podať sťažnosť na jednom dozornom orgáne, a to predovšetkým v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, a mať v súlade s článkom 47 Charty právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že boli porušené jej práva podľa tohto nariadenia, alebo ak dozorný orgán nereaguje na sťažnosť, čiastočne alebo v plnom rozsahu ju odmietne, nevyhovie jej alebo nekoná v prípade, keď je takéto konanie nevyhnutné na ochranu práv dotknutej osoby. …
…
(143) … Každá fyzická alebo právnická osoba by mala mať na príslušnom vnútroštátnom súde účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré má voči nej právne účinky. … Návrh na začatie konania proti dozornému orgánu by sa mal podávať na súdoch členského štátu, v ktorom má dozorný orgán sídlo, pričom toto konanie by malo prebiehať v súlade s procesným právom tohto členského štátu. Tieto súdy by mali vykonávať plnú právomoc, ktorá by mala zahŕňať právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú relevantné pre daný spor.“
4 Články 60 až 63 tohto nariadenia stanovujú mechanizmy spolupráce, vzájomnej pomoci a konzistentnosti medzi dozornými orgánmi členských štátov.
5 Článok 77 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.“
6 Článok 78 ods. 1 tohto nariadenia uvádza:
„Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.“
7 Článok 79 ods. 1 nariadenia 2016/679 stanovuje:
„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“
8 Článok 81 tohto nariadenia s názvom „Prerušenie konania“ znie:
„1. Ak má príslušný súd členského štátu vedomosť o tom, že na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, skontaktuje tento súd v inom členskom štáte s cieľom potvrdiť existenciu takýchto konaní.
2. Ak na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, môže každý príslušný súd, ktorý nezačal konať ako prvý, svoje konanie prerušiť.
3. Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť príslušnosť, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v uvedených veciach a ak jeho právny poriadok pripúšťa ich spojenie.“
Maďarské právo
9 Ustanovenie § 22 az információs önrendelkezési jogról és az információszabadságról szóló 2011. évi CXII. törvény (zákon č. CXII z roku 2011 o práve na sebaurčenie v oblasti informácií a slobodnom prístupe k informáciám), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:
„Dotknutá osoba môže v rámci výkonu svojich práv v súlade s ustanoveniami kapitoly VI:
a) požiadať [dozorný orgán], aby začal vyšetrovanie týkajúce sa zákonnosti opatrenia prijatého prevádzkovateľom spracúvania údajov v prípade, ak prevádzkovateľ spracúvania údaje obmedzil výkon práv dotknutej osoby vymedzených v § 14 alebo zamietol žiadosť dotknutej osoby, ktorou táto osoba chcela uplatniť svoje práva, a
b) požiadať, aby [dozorný orgán] uskutočnil správne konanie vo veci ochrany osobných údajov v prípade, ak sa dotknutá osoba domnieva, že prevádzkovateľ spracúvania údajov alebo prípadne poverený prevádzkovateľ spracúvania údajov alebo sprostredkovateľ konajúci na základe jeho pokynov, pri spracúvaní jej osobných údajov porušil ustanovenia týkajúce sa spracovania osobných údajov obsiahnuté v právnych predpisoch alebo v záväznom právnom akte Európskej únie.“
10 Ustanovenie § 23 zákona č. CXII z roku 2011, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:
„1. Dotknutá osoba môže podať žalobu proti prevádzkovateľovi spracúvania údajov alebo sprostredkovateľovi – pokiaľ ide o spracovateľské operácie, ktoré patria do jeho pôsobnosti – v prípade, ak sa domnieva, že prevádzkovateľ a sprostredkovateľ konajúci na účet prevádzkovateľa spracúvania údajov a na základe jeho pokynov, pri spracúvaní jej osobných údajov porušil ustanovenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov obsiahnuté v právnych predpisoch alebo v záväznom právnom akte Európskej únie.
…
4. Účastníkom súdneho konania môžu byť aj osoby, ktoré inak nemajú procesnú spôsobilosť. [Dozorný orgán] môže vstúpiť do súdneho konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov dotknutej osoby.
5. Ak súd vyhovie žalobe, rozhodne, či došlo k porušeniu, a uloží prevádzkovateľovi spracúvania údajov alebo sprostredkovateľovi povinnosť
a) zastaviť operácie nezákonného spracovania údajov;
b) obnoviť zákonnosť spracúvania osobných údajov alebo
c) konať určitým spôsobom s cieľom zaručiť účinnosť výkonu práv dotknutej osoby,
a prípadne zároveň rozhodne o nárokoch na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy.“
Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
11 Dňa 26. apríla 2019 sa BE zúčastnil valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktorej je akcionárom, a pri tejto príležitosti položil otázky členom správnej rady tejto spoločnosti, ako aj iným účastníkom tohto valného zhromaždenia. Následne BE požiadal uvedenú spoločnosť, ako prevádzkovateľa spracúvania osobných údajov, aby mu poskytla zvukový záznam vyhotovený počas uvedeného valného zhromaždenia.
12 Dotknutá spoločnosť poskytla BE iba časti z tohto záznamu, ktoré obsahovali jeho vystúpenia, bez vystúpení ostatných účastníkov predmetného valného zhromaždenia.
13 BE preto požiadal dozorný orgán, aby jednak konštatoval, že táto spoločnosť tým, že mu neposkytla uvedený záznam obsahujúci odpovede na jeho otázky, konala protiprávne a v rozpore s nariadením 2016/679, a jednak aby nariadil uvedenej spoločnosti, aby mu poskytla dotknutý záznam. Dozorný orgán túto žiadosť zamietol rozhodnutím z 29. novembra 2019.
14 BE podal na základe článku 78 ods. 1 tohto nariadenia proti tomuto rozhodnutiu dozorného orgánu žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhal v prvom rade zmeny uvedeného rozhodnutia alebo subsidiárne jeho zrušenia.
15 Súbežne s predložením veci dozornému orgánu BE podal druhú žalobu, tentoraz podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, na občianskoprávny súd, a to Fővárosi Ítélőtábla (Odvolací súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), ktorou napadol rozhodnutie prevádzkovateľa spracúvania údajov.
16 Zatiaľ čo prvú z týchto žalôb stále prejednáva vnútroštátny súd, Fővárosi Ítélőtábla (Odvolací súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť, vyhovel druhej žalobe z dôvodu, že prevádzkovateľ spracúvania údajov porušil právo na prístup BE k jeho osobným údajom.
17 Vnútroštátny súd uvádza, že musí preskúmať tie isté skutkové okolnosti a to isté tvrdenie o porušení nariadenia 2016/679, ako sú tie, o ktorých Fővárosi Ítélőtábla (Odvolací súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) už s konečnou platnosťou rozhodol. Pýta sa, akým spôsobom má spájať posudzovanie zákonnosti rozhodnutia prijatého prevádzkovateľom spracúvania osobných údajov občianskoprávnym súdom so správnym konaním, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia dozorného orgánu uvedeného v bode 13 tohto rozsudku, ktoré je predmetom opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje, a najmä, či má jeden prostriedok nápravy prednosť pred druhým.
18 Súbežný výkon prostriedkov nápravy stanovených v článkoch 77 až 79 nariadenia 2016/679 by totiž mohol viesť k prijatiu protichodných rozhodnutí týkajúcich sa rovnakých skutočností.
19 Takáto situácia by mohla ohroziť právnu istotu, pokiaľ ide tak o súkromné osoby, ako aj o dozorné orgány.
20 Vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na nezávislosť dozorných orgánov, ako aj na prednosť ich právomocí definovaných nariadením 2016/679 v systéme ochrany osobných údajov by boli úlohy a právomoci týchto orgánov ohrozené, ak by tieto orgány boli pri svojom posudzovaní viazané posúdeniami občianskoprávneho súdu, ktorý predtým začal konať o tom istom skutkovom stave na základe článku 79 ods. 1 tohto nariadenia.
21 Keďže ustanovenia uvedeného nariadenia nestanovujú žiadne pravidlo prednosti medzi prostriedkami nápravy stanovenými v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia, vnútroštátny súd sa domnieva, že Súdnemu dvoru prináleží objasniť vzťah medzi týmito prostriedkami nápravy.
22 Za týchto okolností Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 77 ods. 1 a článok 79 ods. 1 nariadenia [2016/679] vykladať v tom zmysle, že správny prostriedok nápravy upravený v článku 77 predstavuje nástroj na uplatnenie práv verejného práva, zatiaľ čo súdny prostriedok nápravy upravený v článku 79 predstavuje nástroj na uplatnenie práv súkromného práva? V prípade kladnej odpovede treba z toho vyvodiť, že dozorný orgán, ktorému prináleží rozhodovať o správnych prostriedkoch nápravy, má prednostnú právomoc rozhodnúť o existencii porušenia?
2. V prípade, že dotknutá osoba – ktorá sa domnieva, že jej osobné údaje boli spracované v rozpore s nariadením [2016/679] – uplatní svoje právo podať sťažnosť podľa článku 77 ods. 1 [tohto] nariadenia a súčasne svoje právo podať súdny prostriedok nápravy podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý z týchto dvoch výkladov je v súlade s článkom 47 Charty základných práv:
a) dozorný orgán a súd sú povinné preskúmať existenciu porušenia nezávisle a v dôsledku toho môžu dokonca dospieť k odlišným záverom, alebo
b) rozhodnutie dozorného orgánu má prednosť, pokiaľ ide o posúdenie existencie porušenia, vzhľadom na oprávnenia uvedené v článku 51 ods. 1 nariadenia [2016/679] a právomoci priznané článkom 58 ods. 2 písm. b) a d) nariadenia?
3. Má sa nezávislosť dozorného orgánu, zaručená článkom 51 ods. 1 a článkom 52 ods. 1 nariadenia [2016/679], vykladať v tom zmysle, že uvedený orgán pri posudzovaní a rozhodovaní v konaní o sťažnosti upravenom v článku 77 [tohto nariadenia] nie je viazaný obsahom právoplatného rozsudku súdu príslušného podľa článku 79 [uvedeného nariadenia], a preto môže dokonca o tom istom údajnom porušení prijať odlišné rozhodnutie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
23 Európska komisia vyjadruje pochybnosti o prípustnosti prejudiciálnych otázok. Uvádza, že ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ku dňu prijatia tohto návrhu tak dozorný orgán, ako aj občianskoprávny súd vydali svoje rozhodnutia, takže tieto otázky sú ako také hypotetické. Vnútroštátny súd sa v skutočnosti pýta na vzťah medzi rozhodnutiami dvoch vnútroštátnych súdov, a to správnym súdom a občianskoprávnym súdom. Táto otázka však nebola sformulovaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
24 V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh predložený vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 10. februára 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Premlčacia doba), C‑219/20, EU:C:2022:89, bod 20 a citovaná judikatúra].
25 Návrh na začatie prejudiciálneho konania musí okrem toho v súlade s článkom 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosť, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatňujúcou sa na spor vo veci samej.
26 V prejednávanej veci je nesporné, že dozorný orgán, na ktorý bola podaná sťažnosť na základe článku 77 ods. 1 nariadenia 2016/679, vydal svoje rozhodnutie pred podaním žaloby na občianskoprávny súd, ktorý rozhodol o žalobe, ktorú podal BE na základe článku 79 ods. 1 tohto nariadenia. Zo skutočností uvedených vnútroštátnym súdom vyplýva, že o tejto žalobe bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom. Navyše je pravda, že vnútroštátny súd v prejudiciálnych otázkach, ktoré položil Súdnemu dvoru, uviedol len tieto dve ustanovenia.
27 Skutočnosť, že vnútroštátny súd položil otázku s odkazom len na určité ustanovenia práva Únie, však nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v znení svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré mu poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu [rozsudok z 10. februára 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Premlčacia doba), C‑219/20, EU:C:2022:89, bod 34 a citovaná judikatúra].
28 Na jednej strane však vnútroštátny súd uvádza, že podľa vnútroštátneho procesného práva nie je viazaný právoplatným rozsudkom vydaným občianskoprávnym súdom, ktorý rozhodol o žalobe, ktorú podal BE na základe článku 79 ods. 1 nariadenia 2016/679. Na druhej strane vzhľadom na to, že BE nevzal späť svoju žalobu podanú na vnútroštátnom súde na základe článku 78 ods. 1 tohto nariadenia, ktorou sa domáhal zmeny či dokonca zrušenia rozhodnutia dozorného orgánu uvedeného v bode 13 tohto rozsudku, tomuto poslednému uvedenému súdu prináleží rozhodnúť o zákonnosti tohto rozhodnutia vydaného pred vyhlásením rozsudku občianskoprávneho súdu.
29 Svojimi otázkami tak vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba na základe článku 78 ods. 1 nariadenia 2016/679 proti tomuto rozhodnutiu dozorného orgánu vydanému na základe článku 77 ods. 1 tohto nariadenia, chce vedieť, či je podľa ustanovení tohto posledného uvedeného nariadenia právoplatný rozsudok vydaný súdom, na ktorý bola podaná žaloba podľa článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia, záväzný, pokiaľ ide o určenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv zaručených týmto istým nariadením.
30 Za týchto podmienok s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa tento súd v podstate pýta, či sa majú článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a článok 79 ods. 1 nariadenia 2016/679 v spojení s článkom 47 Charty základných práv (ďalej len „Charta“) vykladať v tom zmysle, že prostriedky nápravy stanovené jednak v tomto článku 77 ods. 1 a tomto článku 78 ods. 1, ako aj jednak v tomto článku 79 ods. 1 možno uplatniť súčasne a nezávisle, alebo či niektorý z nich má prednosť.
31 Takto upravené prejudiciálne otázky sú preto prípustné.
O veci samej
32 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 2. decembra 2021, Vodafone Kabel Deutschland, C‑484/20, EU:C:2021:975, bod 19 a citovaná judikatúra).
33 Pokiaľ ide o znenie ustanovení nariadenia 2016/679 uvedených v bode 30 tohto rozsudku, treba v prvom rade pripomenúť, že článok 77 ods. 1 tohto nariadenia spresňuje, že „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy“, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu. Ďalej podľa článku 78 ods. 1 uvedeného nariadenia „bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy“, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka. Napokon článok 79 ods. 1 toho istého nariadenia zaručuje každej osobe „bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, právo na účinný súdny prostriedok nápravy“.
34 Tieto ustanovenia nariadenia 2016/679 tak ponúkajú rôzne prostriedky nápravy osobám, ktoré poukazujú na porušenie tohto nariadenia, pričom každý z týchto opravných prostriedkov musí byť možné uplatniť „bez toho, aby boli dotknuté“ ostatné.
35 Zo znenia týchto ustanovení v prvom rade vyplýva, že nariadenie 2016/679 nestanovuje prednostnú alebo výlučnú právomoc, ani nijaké pravidlo prednosti posúdenia vykonaného uvedeným orgánom alebo súdmi, ktoré sú v nich uvedené, pokiaľ ide o existenciu porušenia práv priznaných týmto nariadením. Prostriedok nápravy upravený v článku 78 ods. 1 tohto nariadenia, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu prijatého na základe článku 77 uvedeného, a prostriedok nápravy stanovený v článku 79 ods. 1 toho istého nariadenia možno teda uplatniť súbežne a nezávisle.
36 Takéto konštatovanie ďalej potvrdzuje kontext, do ktorého patria predmetné ustanovenia nariadenia 2016/679.
37 Aj keď totiž normotvorca Únie výslovne upravil vzťah medzi prostriedkami nápravy stanovenými v nariadení 2016/679 v prípade súbežného podania prostriedku nápravy dozornému orgánu alebo na súd viacerých členských štátov v súvislosti so spracovaním osobných údajov tým istým prevádzkovateľom, treba konštatovať, že pokiaľ ide o prostriedky nápravy stanovené v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia, to tak nie je.
38 Na jednej strane články 60 až 63 nariadenia 2016/679 stanovujú mechanizmy spolupráce, vzájomnej pomoci a koordinácie, na základe ktorých dozorné orgány poskytujú vzájomnú pomoc, informujú sa a vykonávajú spoločné operácie s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia v celej Únii.
39 Na druhej strane článok 81 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia stanovuje pravidlá týkajúce sa prípadov začatia konania na viacerých súdoch rôznych členských štátov.
40 Naopak také pravidlá, keď sa v rámci toho istého členského štátu podá jednak sťažnosť na dozorný orgán a jednak na súdne prostriedky nápravy v súvislosti s tým istým spracovaním osobných údajov, však nariadenie 2016/679 neupravuje.
41 Okrem toho z článku 78 ods. 1 nariadenia 2016/679 v spojení s odôvodnením 143 tohto nariadenia vyplýva, že súdy, na ktoré bol podaný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu dozorného orgánu, by mali mať plnú rozhodovaciu právomoc, a najmä právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky týkajúce sa sporu, o ktorom rozhodujú.
42 Napokon, pokiaľ ide o ciele sledované uvedeným nariadením, najmä z jeho odôvodnenia 10 vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v rámci Únie. Odôvodnenie 11 toho istého nariadenia okrem toho uvádza, že účinná ochrana týchto údajov si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb. Ako uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, rozhodnutie normotvorcu Únie ponechať dotknutým osobám možnosť súbežne a nezávisle uplatniť prostriedky nápravy stanovené jednak v článku 77 ods. 1 a článku 78 ods. 1 nariadenia 2016/679 a jednak v článku 79 ods. 1 tohto nariadenia je v súlade s cieľom uvedeného nariadenia.
43 Nariadenie 2016/679 totiž ukladá najmä príslušným orgánom členských štátov povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv zaručených v článku 16 ZFEÚ a v článku 8 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i., C‑645/19, EU:C:2021:483, bod 45).
44 Poskytnutie viacerých prostriedkov nápravy tiež posilňuje cieľ uvedený v odôvodnení 141 nariadenia 2016/679, ktorým je zaručiť každej dotknutej osobe, ktorá sa domnieva, že došlo k porušeniu práv, ktoré jej toto nariadenie priznáva, mať právo na účinný prostriedok nápravy v súlade s článkom 47 Charty.
45 V dôsledku toho v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie každému členskému štátu na základe zásady procesnej autonómie členských štátov prináleží upraviť náležitosti správneho konania a náležitosti súdneho konania na účely zabezpečenia ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie.
46 Preto prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe vnútroštátnych procesných ustanovení určil, ako sa majú tieto prostriedky nápravy stanovené nariadením 2016/679 uplatniť v takom prípade, o aký ide vo veci samej.
47 Vzhľadom na to by náležitosti uplatňovania týchto súbežných a nezávislých prostriedkov nápravy stanovených týmto nariadením nemali spochybniť potrebný účinok a účinnú ochranu práv zaručených týmto nariadením.
48 Tieto náležitosti však nesmú byť menej priaznivé ako náležitosti, pokiaľ ide o obdobné prostriedky nápravy stanovené na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku (zásada ekvivalencie) ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2022, EPIC Financial Consulting, C‑274/21 a C‑275/21, EU:C:2022:565, bod 73 a citovanú judikatúru).
49 Súdom členských štátov pritom prináleží, aby v zmysle zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ zabezpečili súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, pričom článok 19 ods. 1 ZEÚ okrem iného ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany (rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 57).
50 Konkrétne, keď členské štáty definujú procesné podmienky súdnych prostriedkov nápravy určených na zabezpečenie ochrany práv priznaných nariadením 2016/679, musia zaručiť dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zakotvené v článku 47 Charty, ktorý predstavuje potvrdenie zásady účinnej súdnej ochrany (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 59).
51 Členské štáty sa tak musia ubezpečiť, že konkrétne náležitosti uplatnenia prostriedkov nápravy stanovených v článku 77 ods. 1, článku 78 ods. 1 a článku 79 ods. 1 nariadenia 2016/679 nemajú neprimeraný vplyv na právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom podľa článku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 76).
52 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že systém prostriedkov nápravy stanovený maďarským právom je koncipovaný tak, že prostriedky nápravy stanovené v článku 78 ods. 1 a článku 79 ods. 1 nariadenia 2016/679 sú nezávislé. Vnútroštátny súd totiž spresňuje, že podľa tohto práva nie je viazaný rozhodnutím súdu, na ktorý bola podaná žaloba na základe tohto článku 79 ods. 1, hoci skutkové okolnosti, o ktorých rozhodujú tieto súdy, sú rovnaké.
53 Nemožno preto vylúčiť, že rozhodnutia vydané týmito dvoma súdmi si navzájom odporujú, keďže jedno konštatuje porušenie ustanovení nariadenia 2016/679 a druhé neexistenciu takéhoto porušenia.
54 V tomto prípade by existencia dvoch protichodných rozhodnutí na jednej strane spochybnila cieľ zabezpečiť konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v celej Únii, ktorý je uvedený v odôvodnení 10 tohto nariadenia.
55 Ochrana priznaná na základe rozhodnutia vydaného v nadväznosti na podanie prostriedku nápravy na základe článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorým sa konštatuje porušenie ustanovení tohto nariadenia, by totiž nebola v súlade s druhým súdnym rozhodnutím vyplývajúcim z prostriedku nápravy podaného na základe článku 78 ods. 1 toho istého nariadenia, ktoré malo opačný výsledok.
56 Na druhej strane by z toho vyplývalo oslabenie ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, keďže takýto nesúlad by spôsobil situáciu právnej neistoty.
57 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a článok 79 ods. 1 nariadenia 2016/679 v spojení s článkom 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú súbežné a nezávislé uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených jednak v tomto článku 77 ods. 1 a tomto článku 78 ods. 1, ako aj jednak v tomto článku 79 ods. 1 Členským štátom prináleží, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie stanovili náležitosti týkajúce sa vzťahu týchto prostriedkov nápravy, aby bola zabezpečená účinnosť ochrany práv zaručených týmto nariadením, konzistentné a jednotné uplatňovanie jeho ustanovení, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom tak, ako je uvedené v článku 47 Charty.
O trovách
58 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a článok 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
umožňujú súbežné a nezávislé uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených jednak v tomto článku 77 ods. 1 a tomto článku 78 ods. 1, ako aj jednak v tomto článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia. Členským štátom prináleží, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie stanovili náležitosti týkajúce sa vzťahu týchto prostriedkov nápravy, aby bola zabezpečená účinnosť ochrany práv zaručených týmto nariadením, konzistentné a jednotné uplatňovanie jeho ustanovení, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom tak, ako je uvedené v článku 47 Charty základných práv.
Podpisy