Oznámenie v Úradnom vestníku
Žaloba podaná dňa 18. januára 2005: Wieland Werke AG, Buntmetall Amstetten Ges.m.b.H. a Austria Buntmetall AG proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-11/05)
(Jazyk konania: nemčina)
Wieland Werke AG, so sídlom v Ulme (Nemecko), Buntmetall Amstetten Ges.m.b.H., so sídlom v Amstetten (Rakúsko) a Austria Buntmetall AG, so sídlom v Enzesfeld (Rakúsko), v zastúpení: R. Bechtold a U. Soltész, podali 18. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
zrušil rozhodnutie Komisie zo dňa 3. septembra 2004, opravené dňa 20. októbra 2004 (vec COMP/E-1/38.069 - Medené inštalačná trubice),
subsidiárne znížil výšku peňažných pokút uložených v rozhodnutí,
zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Napadnutým rozhodnutím bola žalobcom kvôli porušeniu článku 81 ods. 1 ES v dôsledku množstva dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa dohodnutia si ceny a rozdelenia si trhu s medenými inštalačnými trubicami uložená peňažná pokuta.
Žalobcovia namietajú proti tomuto rozhodnutiu, že nové uloženie peňažnej pokuty v tomto konaní je v rozpore s princípom ne bis in idem, keďže Komisia v rámci konania, ktorého predmetom sú priemyselné medené trubice, COMP/E-1/38.240, rozsiahlu časť tohto istého skutkového stavu už zhodnotila a sankcionovala. Žalobcovia uvádzajú, že Komisia mala pri uložení peňažných pokút vziať minimálne do úvahy už uložené pokuty, a že rozdelenie jediného konania, ktorého predmetom sú medené trubice, na konanie o priemyselných trubiciach a konanie o inštalačných trubiciach, nie je prípustné.
Žalobcovia ďalej namietajú, že peňažné pokuty sú nadsadené, a že pri ich stanovení boli porušené obligatórne zásady konania, akými sú povinnosť zdôvodnenia podľa článku 253 ES, zásada primeranosti a zásada rovnakého zaobchádzania. Žalobcovia sa opierajú okrem iného o to, že:
- určenie závažnosti činu spočíva na nesprávnom a nedostatočnom zhodnotení druhu porušenia, jeho účinkov na trh a územného dosahu dohôd,
- Komisia mala vziať v rámci odlišného skúmania zúčastnených podnikov do úvahy nielen ich podiely na trhu, ale aj absolútnu veľkosť podnikov,
- Komisia nezdôvodnila, podľa akých zásad určila základné výšky peňažných pokút a v oznámení svojich výhrad jednoznačne neozrejmila, že vychádza z obzvlášť závažného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže,
- Komisia pri zvýšení peňažnej pokuty na základe trvania dohôd nesprávne použila svoje usmernenia k metóde stanovovania pokút
1 a okrem toho nezohľadnila to, že podstatné skutočnosti už boli premlčaná,
- Komisia nevzala do úvahy podstatné poľahčujúce okolnosti, akými sú ťažká situácia na trhu a nízke výnosy v odvetví medených trubíc, ako aj okamžité zrušenie dohôd po kontrolách.
Pri zmiernení peňažných pokút voči ostatným podnikom zúčastneným na dohode o spolupráci medzi podnikmi z dôvodu, že na ich spoluprácu sa nevzťahovalo oznámenie o pravidlách zhovievavosti, Komisia okrem iného porušila princíp rovnakého zaobchádzania.
Nakoniec žalobcovia tvrdia, že článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003
2, a síce určenie základnej sumy peňažnej pokuty, ktorá vymedzuje Komisii prakticky neohraničený priestor na voľnú úvahu, porušuje zásadu právnej istoty a tým aj nadradené normy práva Spoločenstva.