Vec T‑62/08

ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme – Predĺženie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Pojem výhoda – Zásada ochrany legitímnej dôvery – Poskytnutie pomoci“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Náhrada poskytnutá za vyvlastnenie aktív – Vylúčenie

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie ich pripomienok – Právo príjemcu pomoci zúčastniť sa na konaní v primeranom rozsahu – Hranice

(Článok 88 ods. 2 ES)

3.      Právo Únie – Zásady – Právo na obhajobu – Uplatnenie na správne konania začaté Komisiou – Preskúmanie plánovanej pomoci – Rozsah

(Článok 88 ods. 2 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Oznámenie Komisii – Rozsah povinnosti – Nevyhnutnosť oznámiť opatrenia pomoci v štádiu zámeru

(Článok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, články 2 a 3)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje protiprávnosť pomoci a nariaďuje sa jej vymáhanie – Ešte nevyplatená pomoc

(Článok 88 ods. 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 88 ES – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Ochrana – Podmienky a obmedzenia

(Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voči vnútroštátnemu opatreniu – Legitímna dôvera príjemcu v zákonnosť predĺženia uvedeného opatrenia – Neexistencia

(Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

1.      Zvýhodnenia v zmysle článku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a tým sú porovnateľné so subvenciou, akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo služieb za preferenčných podmienok. Naopak náhrada škody, ktorú sú vnútroštátne orgány povinné prípadne zaplatiť jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, má úplne inú právnu povahu a nepredstavuje pomoc v zmysle článkov 87 ES a 88 ES.

Ako štátna pomoc naopak musí byť kvalifikované opatrenie, ktoré predstavuje predĺženie opatrenia, ktorým bola podniku poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada za vyvlastnenie v rámci znárodnenia v odvetví elektroenergetiky, pokiaľ bola táto zvýhodnená tarifa priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez možnosti predĺženia. Navyše opatrenie, ktoré je len jednou z výhodných tarifných podmienok, ktorých predĺženie má za cieľ „umožniť rozvoj a reštrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov“, nemôže byť považované za právne pokračovanie v náhrade poskytnutej podniku po znárodnení.

(pozri body 57, 60, 63, 72, 74, 99, 101)

2.      Konanie o preskúmaní štátnej pomoci je so zreteľom na jeho celkovú štruktúru konaním začatým proti členskému štátu, ktorý je vzhľadom na svoje povinnosti voči Spoločenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci. V rámci tohto konania sa preto iné dotknuté osoby ako členský štát zodpovedný za poskytnutie pomoci nemôžu zapojiť do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môže urobiť tento členský štát. Preto plnia predovšetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu. V tejto súvislosti žiadne ustanovenie upravujúce konanie o preskúmaní štátnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi dotknutými osobami. Navyše konanie o preskúmaní štátnej pomoci nie je konaním začatým „proti“ príjemcovi pomoci, čo by znamenalo, že by príjemca mohol uplatňovať také široké práva ako samotné právo na obhajobu. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma v oblasti štátnej pomoci, sú totiž určené jedine dotknutým členským štátom a nikomu inému.

Všeobecné právne zásady, ako sú právo byť vypočutý alebo zásada riadnej správy vecí verejných, neumožňujú súdu Spoločenstva rozšíriť procesné práva, ktoré priznáva dotknutým osobám v rámci konaní o preskúmaní štátnej pomoci Zmluva a sekundárne právo. Neumožňuje to ani skutočnosť, že žalobca má aktívnu legitimáciu na konanie proti napadnutému rozhodnutiu.

Zo žiadneho ustanovenia týkajúceho sa štátnej pomoci ani z judikatúry totiž nevyplýva povinnosť Komisie vypočuť príjemcu štátnych prostriedkov s ohľadom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnosť informovať dotknutý členský štát – alebo a fortiori príjemcu pomoci – o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokiaľ dotknuté osoby a daný členský štát vyzvala na predloženie pripomienok.

(pozri body 161 – 163, 166 – 168)

3.      V oblasti kontroly štátnej pomoci si zásada rešpektovania práva na obhajobu vyžaduje, aby daný členský štát mohol účinne vyjadriť svoje názory na pripomienky predložené dotknutými tretími osobami podľa článku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia založiť svoje rozhodnutie, a pokiaľ členskému štátu nebola daná príležitosť vyjadriť sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôže použiť v rozhodnutí proti tomuto štátu. Na to, aby takéto porušenie práva na obhajobu viedlo k zrušeniu rozhodnutia, je však potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viesť k odlišnému výsledku konania.

(pozri bod 189)

4.      Pre nové pomoci, ktoré členské štáty zamýšľajú zaviesť, je stanovené konanie o predbežnom preskúmaní, bez ktorého nebude žiadna pomoc považovaná za riadne zavedenú. V súlade s článkom 88 ods. 3 ES a článkami 2 a 3 nariadenia č. 659/1999 o uplatnení článku 88 ES sa totiž akékoľvek zámery súvisiace s poskytnutím alebo upravením pomoci musia oznámiť Komisii a nemôžu sa vykonať skôr, ako ich Komisia implicitne alebo výslovne povolí.

Členské štáty musia teda splniť dve neoddeliteľné povinnosti, t. j. vopred oznámiť zámery pomoci a odložiť vykonanie týchto zámerov, kým Komisia nerozhodne o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným trhom.

Pomoc môže byť považovaná za poskytnutú, aj keď jej suma príjemcovi ešte nebola vyplatená.

Navyše opatrenia pomoci musia byť Komisii oznámené, keď sú ešte v štádiu zámeru, t. j. predtým, ako budú vykonané, a teda keď ešte môžu byť upravené v súlade s prípadnými pripomienkami Komisie. Je totiž potrebné zaistiť Komisii príležitosť v dostatočnom čase a vo všeobecnom záujme vykonať prieskum každého nového zámeru v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a vykonať tak predbežné preskúmanie. Tvrdiť, že Komisia môže konštatovať porušenie článku 88 ods. 3 ES len po tom, ako overila, že každému prijímateľovi boli skutočne poskytnuté výhody priznané dotknutým opatrením, by bolo v rozpore s logikou systému predbežného preskúmania štátnej pomoci.

(pozri body 228 – 230, 234 – 236)

5.      Zo znenia článku 14 nariadenia č.°659/199 o uplatnení článku 88 ES, podľa ktorého v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc, vyplýva systematická povaha vymáhania pomoci.

Pokiaľ je Komisia počas správneho konania informovaná o tom, že napadnuté pomoci ešte neboli vyplatené ich prijímateľom, nie je zaručené, že také platby neboli vykonané následne, predovšetkým odvtedy, keď došlo k informovaniu Komisie, do oznámenia konečného rozhodnutia. V každom prípade nemožno Komisii vytýkať, že v snahe zabezpečiť maximálnu možnú právnu istotu jasne uviedla konkrétne dôsledky svojho rozhodnutia.

Skutočnosť, že pomoc ešte nebola vyplatená jej prijímateľovi, totiž nemôže ovplyvniť platnosť napadnutého rozhodnutia, ale len spôsoby vymáhania pomoci. Vymáhanie pomoci sa má v zásade vykonať podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho práva, avšak pod podmienkou, že tieto ustanovenia sa uplatnia takým spôsobom, že nespôsobia faktickú nemožnosť vymoženia, ktoré vyžaduje právo Spoločenstva, a na riešenie súdnych sporov týkajúcich sa tohto výkonu je príslušný len vnútroštátny súd.

Povinnosť členského štátu vypočítať presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôcť, osobitne ak tento výpočet závisí od informácií, ktoré Komisii neoznámil, zapadá do širšieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá navzájom zaväzuje Komisiu a členské štáty pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti štátnej pomoci. Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmať, ktoré okolnosti jej mohli byť predložené.

(pozri body 239, 241, 250, 251)

6.      Vzhľadom na imperatívnu povahu preskúmania štátnej pomoci vykonávaného Komisiou podľa článku 88 ES podniky môžu mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci, ktorá im bola poskytnutá, v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodržaný uvedený postup stanovený týmto článkom. Obozretne konajúci hospodársky subjekt musí byť totiž za normálnych okolností schopný ubezpečiť sa, že uvedený postup bol dodržaný. Osobitne pokiaľ sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže je protiprávna podľa článku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci v takom prípade nemôže mať legitímnu dôveru v dodržanie pravidiel jej poskytnutia.

Príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna, sa však môžu dovolávať mimoriadnych okolností, na ktorých mohla byť oprávnene založená ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z tohto dôvodu vzniesť námietky proti jej vráteniu.

Navyše prijatie nariadenia č. 659/1999 o uplatnení článku 88 ES vytvorilo novú situáciu, čo sa týka vymáhania nezlučiteľnej pomoci, z čoho treba vyvodiť všetky právne dôsledky. Článok 14 ods. 1 tohto nariadenia potvrdzuje systematickú povahu vymáhania (prvá veta), pričom stanovuje výnimku (druhá veta), ak by vymáhanie bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie. Existuje teda ustanovenie sekundárneho práva, ktoré Komisia musí zohľadniť pri prijímaní svojich rozhodnutí a ktoré ju môže viesť k tomu, že prípadne nebude požadovať vymáhanie nezlučiteľnej pomoci. Je nesporné, že porušenie takého ustanovenia možno uplatniť na podporu zrušenia rozhodnutia v časti, v ktorej sa nariaďuje vymáhanie.

(pozri body 269 –271, 275, 276)

7.      Samotná skutočnosť, že kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci sa zdá jej príjemcovi pochybná, zjavne nestačí na odôvodnenie akejkoľvek legitímnej dôvery z jeho strany v zákonnosť pomoci alebo v to, že sporné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

Preto rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti opatreniu spočívajúcemu v priznaní zvýhodnenej tarify za dodávky elektriny nemôže vyvolať legitímnu dôveru v zákonnosť neskoršieho predĺženia uvedeného opatrenia alebo v skutočnosť, že táto zvýhodnená tarifa nepredstavuje pomoc.

(pozri body 283, 284, 288)