ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 5. októbra 2009
Vec T‑58/08 P
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Antonovi Pieterovi Roodhuijzenovi
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Spoločný systém zdravotného poistenia – Zahrnutie nemanželského partnera“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 27. novembra 2007, Roodhuijzen/Komisia (F‑122/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Antonovi Pieterovi Roodhuijzenovi v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Konanie – Žaloba – Právomoc súdu Spoločenstva – Obmedzenia – Zákaz rozhodovať ultra petita
2. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Osobná pôsobnosť – Nemanželský partner úradníka – Pojem – Právomoc súdu Spoločenstva na jeho výklad
[Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1; príloha VII článok 1 ods. 2 písm. c) bod ii)]
3. Právo Spoločenstva – Výklad – Zásady – Autonómny výklad – Obmedzenia – Odkaz v určitých prípadoch na právo členských štátov
4. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Osobná pôsobnosť – Nemanželský partner úradníka – Pojem – Autonómny pojem služobného poriadku
[Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1; príloha VII článok 1 ods. 2 písm. c) bod i)]
1. Vzhľadom na to, že súd Spoločenstva, ktorý prejednáva žalobu o neplatnosť, nemôže rozhodnúť ultra petita, nemôže ani zmeniť hlavný predmet žaloby, ani uviesť žalobný dôvod ex offo, okrem výnimočných prípadov, v ktorých si verejný záujem vyžaduje takúto intervenciu. V rámci sporu, ktorého rozsah bol vymedzený účastníkmi konania, súd Spoločenstva, hoci má rozhodovať o predloženom návrhu, nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože inak by mohol byť nútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách.
Keď je medzi účastníkmi konania sporný výklad a uplatnenie ustanovenia práva Spoločenstva, súdu Spoločenstva prináleží pre rozhodnutie sporu uplatniť príslušné právne predpisy na skutkové okolnosti predložené účastníkmi konania. Podľa zásady iura novit curia sa pôsobnosť dispozičnej zásady konania nevzťahuje na prípady určovania zmyslu zákona súdom, a teda súd Spoločenstva nie je povinný ani oznámiť účastníkom konania výklad, ktorý hodlá uplatniť, aby sa k nemu mohli vyjadriť.
(pozri body 34 – 36)
Odkaz: návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Léger k rozsudku Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, C‑252/96 P, Zb. s. I‑7421, I‑7422, bod 36; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Cosmas k rozsudku Súdneho dvora z 11. januára 2000, Holandsko a van der Wal/Komisia, C‑174/98 P a C‑189/98 P, Zb. s. I‑1, I‑3, body 95 a 96; Súdny dvor, 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C‑470/02 P, neuverejnené v Zbierke, bod 69; Súdny dvor, 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C‑172/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 41; Súd prvého stupňa, 20. júna 2007, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, T‑246/99, neuverejnený v Zbierke, bod 102; Súd prvého stupňa, 18. decembra 2008, Belgicko/Genette, T‑90/07 P a T‑99/07 P, Zb. s. II‑3859, body 72 až 75
2. Súdu pre verejnú službu prináleží vyložiť a uplatniť pojem „nemanželské partnerstvo“ uvedený v článku 72 ods. 1 služobného poriadku a článku 1 ods. 2 písm. c) bodu i) prílohe VII služobného poriadku, keďže tieto ustanovenia nevyžadujú rozhodnutie, ktoré by patrilo do výlučnej právomoci dotknutého členského štátu a podliehalo by súdnemu preskúmaniu podľa právneho poriadku tohto štátu.
Autonómny výklad pojmu „nemanželské partnerstvo“ sa netýka výlučnej právomoci členských štátov v oblasti rodinného stavu osôb a poskytovania dávok, ktoré z toho vyplývajú. V rozsahu, v akom sa totiž uvedená definícia vzťahuje na pojem služobného poriadku, je jej pôsobnosť nevyhnutne obmedzená rámcom stanoveným v služobnom poriadku. Upravuje len priznanie určitých sociálnych výhod poskytovaných týmto poriadkom úradníkom alebo zamestnancom Európskych spoločenstiev a nespôsobuje nijaké právne účinky v členských štátoch, ktoré si voľne stanovujú uplatňovanie právnych režimov zabezpečujúcich právne uznanie jednotlivých druhov partnerských zväzkov iných ako manželstvo.
(pozri body 44, 45 a 87)
Odkaz: Súdny dvor, 17. apríla 1986, Reed, 59/85, Zb. s. 1283, body 13 až 15; Súdny dvor, 1. apríla 2008, Maruko, C‑267/06, Zb. s. I‑1757, body 59 a 73; Belgicko/Genette, už citovaný, bod 57 a tam citovaná judikatúra
3. Pre pojmy použité v právnom predpise Spoločenstva, ktorý pri vymedzení svojho obsahu a pôsobnosti neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov, sa musí nájsť autonómny výklad, ktorý treba hľadať so zreteľom na kontext daného predpisu a účel predmetnej právnej úpravy. Pri neexistencii výslovného odkazu však môže uplatnenie práva Spoločenstva niekedy vyžadovať odkaz na právne predpisy členských štátov, a to vtedy, keď súd Spoločenstva nedokáže v práve Spoločenstva alebo v jeho všeobecných zásadách identifikovať kritériá umožňujúce mu definovať význam a rozsah pôsobnosti takého ustanovenia prostredníctvom autonómneho výkladu.
(pozri bod 70)
Odkaz: Súdny dvor, 18. januára 1984, Ekro, 327/84, Zb. s. 107, bod 11; Súd prvého stupňa, 18. decembra 1992, Díaz García/Parlament, T‑43/90, Zb. s. II‑2619, bod 36; Súd prvého stupňa, 18. decembra 1992, Khouri/Komisia, T‑85/91, Zb. s. II‑2637, bod 32
4. Pokiaľ ide o nároky na dávky zdravotného poistenia stanovené v článku 72 ods. 1 služobného poriadku, pojem „nemanželské partnerstvo“ je samostatným pojmom. S ohľadom na veľkú rozmanitosť vnútroštátnych právnych úprav, čo sa týka zavedenia právnych režimov umožňujúcich právne uznanie rôznych foriem zväzkov iných ako manželstvo, totiž pojem „úradník, ktorý je zaregistrovaný ako stály nemanželský partner“, uvedený v prvej vete článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku, nemôže byť sám osebe vykladaný ako odkazujúci na režim „registrované partnerstvo“, jasne definovaný vo všetkých členských štátoch. S ohľadom na túto skutočnosť a na súčasný stav vývoja rôznych vnútroštátnych právnych úprav sa teda pojem „registrované partnerstvo“ odlišuje od „manželstva“, ktorého znaky sú jasne definované vo všetkých členských štátoch.
Z toho vyplýva, že pojem „registrované partnerstvo“ uvedený v služobnom poriadku môže byť definovaný len s ohľadom na všetky relevantné ustanovenia služobného poriadku, predovšetkým s ohľadom na informácie vyplývajúce z podmienok uvedených v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku. V prípade neexistencie všeobecne prijatého pojmu „registrované partnerstvo“ len odkaz na taký druh partnerského vzťahu v prvej vete uvedeného článku totiž neposkytuje dostatočnú informáciu o definícii tohto pojmu. Okrem toho pojem „zaregistrovaný“ uvedený v prvej vyššie uvedenej vete totiž odkazuje iba na niektoré formálne predpoklady, ktoré sú spresnené v prvej podmienke uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku a nemožno ho teda chápať ako stanovujúci konkrétnu podmienku „zaregistrovania“ alebo tak, že partnerský vzťah má byť „upravený podľa zákona“ podobne ako manželstvo.
Navyše pojem „nemanželské partnerstvo“ tak, ako môže byť vyvodený z podmienok uvedených v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku, treba vykladať s ohľadom na odôvodnenie č. 8 nariadenia č. 723/2004, v ktorom normotvorca Spoločenstva zamýšľal za určitých podmienok rozšíriť výhody poskytované manželským párom aj na „úradníkov v inom ako manželskom vzťahu uznanom členským štátom ako stabilné partnerstvo“.
Preto existencia nemanželského partnerstva v zmysle služobného poriadku predpokladá jednak zväzok medzi dvoma osobami, s výnimkou vyživovaných osôb, na ktoré sa vzťahujú iné ustanovenia služobného poriadku, a jednak splnenie určitých formálnych predpokladov, akým je predloženie oficiálneho dokumentu uznaného členským štátom, potvrdzujúceho stav dotknutých osôb ako partnerov v nemanželskom zväzku.
Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že na základe relevantných ustanovení služobného poriadku je pojem „nemanželské partnerstvo“ možné definovať ako pojem, ktorý má určitú podobnosť s manželstvom. Podľa týchto ustanovení sa však nevyžaduje, aby „nemanželské partnerstvo“ bolo porovnateľné s manželstvom. Taká požiadavka by stanovovala ďalšiu podmienku, ktorá nie je upravená v služobnom poriadku, a ktorá by spôsobila diskrimináciu niektorých úradníkov z dôvodu abstraktného druhu ich partnerského vzťahu, hoci platná vnútroštátna právna úprava uznáva tento partnerský vzťah a požadované podmienky podľa služobného poriadku sú splnené. Hoci služobný poriadok vyžaduje pre uznanie existencie „nemanželského partnerstva“ dôkaz o spolužití, ktoré sa vyznačuje určitou stabilitou, nevyžaduje, aby medzi partnermi existovali konkrétne vzájomné práva a povinnosti. Podobnosť s manželstvom, ktorá sa vyžaduje podľa služobného poriadku, vyplýva práve z takého spolužitia, ako aj z požiadavky určitých formálnych predpokladov.
(pozri body 73, 75 – 77, 81 – 86, 91 a 96)