ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. októbra 2014

Vec T‑529/12 P

Moises Bermejo Garde

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Vymenovanie na miesto riaditeľa – Späťvzatie kandidatúry žalobcu – Vymenovanie iného uchádzača – Návrhy na zrušenie – Zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste napadnutého z dôvodu nedostatku právomoci autora aktu v konaní na prvom stupni – Neposkytnutie výslovnej odpovede na všetky dôvody a tvrdenia uvedené účastníkmi konania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Neprípustnosť návrhov na zrušenie rozhodnutí prijatých na základe napadnutého oznámenia o voľnom pracovnom mieste – Článok 91 ods. 2 služobného poriadku – Návrh na náhradu škody – Právo na účinnú súdnu ochranu – Povinnosť Súdu pre verejnú službu poskytnúť odôvodnenie – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť – Zamietnutie žaloby“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 25. septembra 2012, Bermejo Garde/EHSV (F‑51/10), a smerujúce k čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 25. septembra 2012, Bermejo Garde/EHSV (F‑51/10), sa zrušuje v rozsahu, v akom zamietol návrh žalobcu na náhradu škody bez odôvodnenia. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Návrh na náhradu škody, ktorý podal M. Bermejo Garde na Súd pre verejnú službu, sa zamieta. M. Bermejo Garde znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace tak s konaním na Súde pre verejnú službu, ako aj s týmto konaním, a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré M. Bermejo Garde vynaložil v prvostupňovom konaní.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatočné odôvodnenie – Rozsah povinnosti odôvodnenia

(Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I, článok 7 ods. 1)

2.      Súdne konanie – Odôvodnenie rozsudkov – Rozsah – Povinnosť vyjadriť sa ku všetkým dôvodom a tvrdeniam uvádzaným účastníkmi konania – Neexistencia

(Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I, článok 7 ods. 1)

1.      Keď rozsudok Súdu pre verejnú službu neumožňuje dotknutej osobe poznať dôvody, pre ktoré tento súd nevyhovel tvrdeniam uvádzaným na podporu návrhu na náhradu škody a Všeobecnému súdu neposkytuje dostatok údajov, aby mohol vykonať svoje súdne preskúmanie, je namieste dospieť k záveru o porušení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z článku 36 Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na Súd pre verejnú službu podľa článku 7 ods. 1 prílohy I tohto štatútu.

(pozri body 46 a 47)

2.      V záujme hospodárnosti konania a pri dodržaní zásady riadneho výkonu spravodlivosti môže súd Únie rozhodnúť o žalobe bez toho, aby sa nutne musel vyjadriť ku všetkým dôvodom a tvrdeniam uvádzaným účastníkmi konania.

Toto konštatovanie platí tým skôr v prípadoch, keď súd Únie dospeje k záveru o nedostatku právomoci autora napadnutého aktu. Nedostatok právomoci, uvedený v prvom rade v článku 263 druhom odseku ZFEÚ, totiž ovplyvňuje samotný základ a teda odôvodnenie existencie napadnutého aktu. Pokiaľ teda neexistuje dôvod, aby sa akt prijatý tým, kto na to nemal právomoc, nachádzal v právnom poriadku Únie, na jeho obsahu v zásade veľmi nezáleží.

(pozri body 54 a 55)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. februára 2002, Rada/Bohringer, C‑23/00 P, Zb. s. I‑1873, bod 52