NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 3. septembra 2020(1)
Vec C‑563/19 P
Recylex SA,
Fonderie et Manufacture de Métaux SA,
Harz‑Metall GmbH
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Kartely – Nákupné ceny použitých olovených batérií – Bod 26 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 – Čiastočné oslobodenie od pokuty – Uplatniteľné kritérium – Klasifikácia na účely zníženia pokuty – Chronologické poradie“
1. Odvolaním, ktoré je predmetom týchto návrhov, sa spoločnosti Recylex SA, Fonderie et Manufacture de Métaux SA a Harz‑Metall GmbH (ďalej len spoločne „Recylex“ alebo „odvolateľky“) domáhajú zrušenia rozsudku z 23. mája 2019, Recylex a i./Komisia(2), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorú uvedené spoločnosti podali proti rozhodnutiu Európskej komisie z 8. februára 2017 týkajúcemu sa postupu podľa článku 101 ZFEÚ(3) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
2. Súdny dvor má na základe podaného odvolania rozhodnúť najmä o výklade bodu 26 tretieho odseku oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch(4) (ďalej len „oznámenie o zhovievavosti z roku 2006“), v ktorom sa upravuje čiastočné oslobodenie od pokuty, pokiaľ ide o niektoré prvky porušovania práva, v prospech spoločností spĺňajúcich určité podmienky. Súdny dvor musí predovšetkým objasniť, v akom rozsahu sa zmenili kritériá, ktoré sa vyžadujú od podnikov na účely priznania čiastočného oslobodenia od pokuty stanoveného v uvedenom ustanovení, v porovnaní s predchádzajúcim znením oznámenia o zhovievavosti(5) (ďalej len „oznámenie o zhovievavosti z roku 2002“), a to vzhľadom na odlišné znenie, ako Komisia použila v bode 23 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
I. Právny kontext
3. V treťom oddiele oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa upravuje zníženie pokuty. Časť A s názvom „Podmienky na zníženie pokuty“ obsahuje body 23 až 26. Podľa bodu 23 „podniky, ktoré odhalili svoju účasť na údajnom karteli ovplyvňujúcom Spoločenstvo, ale nespĺňajú podmienky uvedené v oddiele II [týkajúcom sa oslobodenia od pokuty], môžu mať nárok na zníženie pokuty, ktorá by im bola v opačnom prípade uložená“. V súlade s nasledujúcim bodom 24 „na splnenie podmienok na zníženie pokuty podnik musí poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými Komisia už disponuje“. V bode 25 sa vymedzuje pojem „pridaná hodnota“. V poslednej vete tohto bodu sa spresňuje, že „… na posúdenie hodnoty predloženého dôkazu [bude mať] vplyv to, do akej miery sa bude treba spoľahnúť na iné zdroje, aby svedčili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takže presvedčivému dôkazu sa prisúdi vyššia hodnota ako napr. vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyžadujú dosvedčenie“.
4. V bode 26 prvom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa uvádza:
„V každom konečnom rozhodnutí, ktorým sa ukončí správne konanie, Komisia určí, do akej výšky sa danému podniku zníži pokuta, ktorá by sa mu v opačnom prípade udelila v plnej výške. Pre:
– prvý podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie o 30 – 50 %,
– druhý podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie o 20 – 30 %,
– každý ďalší podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie do výšky 20 %.“
5. Podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 „ak je žiadateľ o zníženie pokuty prvý, ktorý predložil presvedčivý dôkaz v zmysle bodu 25 a Komisia tento dôkaz využila pri preukázaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva, Komisia nebude brať tieto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol“(6).
6. Podľa bodu 23 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 „… ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutočností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závažnosť alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohľadní tieto prvky pri stanovovaní akejkoľvek pokuty, ktorá má byť uložená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz“ [neoficiálny preklad].
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
7. Okolnosti predchádzajúce sporu sa uvádzajú, pokiaľ sú významné na účely prejednávanej veci, v bodoch 1 až 11 a 67 až 72 napadnutého rozsudku.
8. Odvolateľky sú spoločnosti usadené vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku a pôsobia v oblasti výroby recyklovaného olova a iných produktov (polypropylénu, zinku a špeciálnych kovov).
9. Sporným rozhodnutím Komisia konštatovala, že Recylex a ďalšie tri skupiny podnikov – Campine NV a Campine Recycling NV (ďalej len spoločne „Campine“), Eco‑Bat Technologies Ltd, Berzelius Metall GmbH a Société de traitement chimique des métaux SAS (ďalej len spoločne „Eco‑Bat“) a Johnson Controls, Inc., Johnson Controls Tolling GmbH & Co. KG a Johnson Controls Recycling GmbH (ďalej len spoločne „JCI“) – sa v rozpore s článkom 101 ZFEÚ zúčastnili jediného a pokračujúceho porušenia v odvetví nákupu použitých olovených automobilových batérií používaných na výrobu recyklovaného olova, ktorého sa dopustili v období od 23. septembra 2009 do 26. septembra 2012 a ktoré spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa koordinácie cien (pozri článok 1 sporného rozhodnutia).
10. Vyšetrovanie sa začalo na základe žiadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorú 22. júna 2012 podala JCI. Dňa 13. septembra 2012 Komisia priznala tejto spoločnosti podmienečné oslobodenie od pokút podľa bodu 18 uvedeného oznámenia (odôvodnenie 29 sporného rozhodnutia).
11. V období od 26. do 28. septembra 2012 Komisia vykonala inšpekcie v priestoroch spoločností JCI, Recylex, Eco‑Bat a Campine nachádzajúcich sa v Belgicku, vo Francúzsku a v Nemecku (odôvodnenie 30 sporného rozhodnutia).
12. Eco‑Bat požiadala o zhovievavosť 27. septembra 2012 a Recylex 23. októbra 2012, pričom v prípade, že by sa ich žiadostiam nevyhovelo, podali žiadosti o zníženie pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Dňa 4. decembra 2012 Campine požiadala o zníženie pokuty na základe toho istého oznámenia (odôvodnenie 31 sporného rozhodnutia).
13. Dňa 24. júna 2015 Komisia začala správne konanie voči spoločnostiam JCI, Recylex, Eco‑Bat a Campine, pričom im oznámila, z čoho ich dôvodne podozrieva. Listom z rovnakého dňa Komisia informovala Eco‑Bat a Recylex o svojich predbežných záveroch, podľa ktorých dôkazy, ktoré jej poskytli, mali značnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 24 a 25 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 a o tom, že z uvedeného dôvodu mala v úmysle znížiť pokutu, ktorá im mala byť uložená. Ďalej Komisia informovala Campine o svojom zámere neznížiť pokutu vo vzťahu k tejto spoločnosti (odôvodnenie 33 sporného rozhodnutia).
14. V spornom rozhodnutí Komisia uložila odvolateľkám za ich účasť na zistenom porušení v období od 23. septembra 2009 do 26. septembra 2012 spoločne a nerozdielne pokutu vo výške 26 739 000 eur [pozri článok 1 ods. 1 písm. d) a článok 2 ods. 1 písm. d)].
15. Komisia sa vyjadrila k uplatneniu oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 na podniky zodpovedné za porušovanie v odôvodneniach 384 až 411 sporného rozhodnutia.
16. Komisia predovšetkým priznala spoločnosti JCI prospech od oslobodenia od pokút podľa bodu 8 písm. a) predmetného oznámenia, a to na základe konštatovania, že spolupráca tohto podniku spĺňa podmienky stanovené v bode 12 daného oznámenia (odôvodnenia 384 až 386 sporného rozhodnutia).
17. V druhom rade Komisia uznala, že Eco‑Bat ako prvá poskytla dôkazy so značnou pridanou hodnotou, a tejto spoločnosti priznala maximálne zníženie výšky pokuty o 50 % v zmysle bodu 26 prvého odseku prvej zarážky oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 (odôvodnenia 387 až 393 sporného rozhodnutia).
18. V treťom rade Komisia priznala spoločnosti Recylex zníženie pokuty o 30 % v zmysle bodu 26 prvého odseku druhej zarážky oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, a to na základe predpokladu, že Recylex ako druhá poskytla dôkazy so značnou pridanou hodnotou týkajúce sa najmä: i) pôvodu kartelu; ii) niekoľkých protisúťažných kontaktov, ktoré iné podniky neuviedli; iii) multilaterálneho stretnutia vo Windhagene z 23. septembra 2009, ktoré predstavovalo začiatok porušovania, a iv) rôznych telefónnych kontaktov a textových správ vymenených medzi samotnou spoločnosťou Recylex a jej konkurentmi (odôvodnenia 394 až 399 sporného rozhodnutia). Komisia odmietla tvrdenia spoločnosti Recylex, ktorých cieľom bolo dosiahnuť významnejšie zníženie pokuty v rozsahu od 30 % do 50 %. Hoci Komisia konkrétne pripustila, že Recylex poskytla ako prvá vysvetlenia vo veci stretnutia vo Windhagene, uviedla, že išlo o skutočnosti týkajúce sa „organizačných otázok“, pričom už počas inšpekcie v spoločnosti Campine Komisia získala „presvedčivé dôkazy“ týkajúce sa programu rokovania a obsahu tohto stretnutia (odôvodnenie 401 sporného rozhodnutia, ktoré odkazuje na odôvodnenia 68 a 69). Komisia rovnako odmietla tvrdenie spoločnosti Recylex, podľa ktorého táto ako prvá poskytla dôkazy týkajúce sa činnosti kartelu vo Francúzsku. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že „už skôr mala k dispozícii informácie týkajúce sa geografického rozšírenia kartelu, a to aj pokiaľ ide o Francúzsko“ (odôvodnenie 402 sporného rozhodnutia).
19. Komisia napokon zamietla žiadosť o zníženie pokuty, ktorú podala Campine (odôvodnenia 404 až 411 sporného rozhodnutia).
III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
20. Dňa 18. apríla 2017 podala Recylex na základe článku 263 ZFEÚ žalobu proti spornému rozhodnutiu, ktorou sa domáhala zníženia výšky uloženej pokuty. Na podporu svojej žaloby uviedla Recylex šesť žalobných dôvodov. Prvými dvoma žalobnými dôvodmi namietala nesprávne uplatnenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Uvedená spoločnosť v podstate uviedla, že v jej prospech sa malo podľa uvedeného ustanovenia rozhodnúť o čiastočnom oslobodení od pokuty, keďže ako prvá poskytla presvedčivé dôkazy, na základe ktorých Komisia zistila jednak dátum začatia porušenia (prvý dôvod), jednak rozšírenie porušenia na francúzsky trh (druhý dôvod). Tretím žalobným dôvodom Recylex namietala zvýšenie pokuty, ktorá jej bola uložená, o 10 %, a to na základe bodu 37 usmernení k metóde stanovovania pokút(7). Štvrtým žalobným dôvodom uvedená spoločnosť namietala, že Komisia jej na základe nesprávneho právneho posúdenia priznala namiesto zníženia pokuty o 50 %, v súlade s prvou zarážkou prvého odseku bodu 26 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, zníženie pokuty o 30 % podľa druhej zarážky predmetného ustanovenia, a to napriek tomu, že bola prvým podnikom, ktorý poskytol presvedčivé dôkazy o dĺžke trvania porušenia a o jeho geografickom rozsahu. Piatym žalobným dôvodom Recylex poukázala na rozpor so zásadami proporcionality a zákazu diskriminácie, ako aj zásadou individualizácie trestov. Napokon v šiestom žalobnom dôvode Recylex Všeobecnému súdu navrhla, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc a priznal žalobkyniam odklad platby s ohľadom na celú zvyšnú výšku pokuty.
21. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v plnom rozsahu a uložil spoločnosti Recylex povinnosť nahradiť trovy konania.
IV. Konanie na Súdnom dvore a závery účastníkov konania
22. Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 23. júla 2019 podala Recylex odvolanie, ktoré je predmetom týchto návrhov.
23. Vo svojom odvolaní Recylex navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej Všeobecný súd potvrdil pokutu, ktorú jej uložila sporným rozhodnutím Komisia, a v časti, v ktorej jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania,
– zrušil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej jej Komisia uložila pokutu vo výške 26 739 000 eur,
– znížil výšku uloženej pokuty(8) a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.
24. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnosti Recylex povinnosť nahradiť trovy konania.
V. Analýza
A. Predbežné poznámky
25. Cieľom programov zhovievavosti je zabezpečiť, aby sa podniky zúčastňujúce sa na tajnom karteli, ktorý je zo svojej samotnej podstaty zložité odhaliť a vyšetrovať, odhodlali kartel oznámiť a spolupracovať s orgánom hospodárskej súťaže, čím umožnia takéto porušovanie rýchlo ukončiť. Predmetné programy vychádzajú z myšlienky, že cieľ odhaliť a sankcionovať kartely v záujme trhov, spotrebiteľov a samotných poškodených v dôsledku takýchto nezákonných konaní má prednosť pred cieľom ukladať sankcie podnikom, ktoré sa rozhodnú spolupracovať.(9)
26. Oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 obsahuje usmernenia, ktoré má Komisia v úmysle dodržiavať pri vybavovaní žiadostí o zhovievavosť, a to na účely transparentnosti a s vedomím očakávania, ktoré takéto oznámenie vyvolá v rámci podnikov zamýšľajúcich spolupracovať.(10) Ide teda o pravidlá správania, ktoré majú vyvolávať vonkajšie účinky, a naznačujú postup, ktorý sa má dodržiavať a od ktorého sa Komisia nemôže v konkrétnom prípade odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so zásadou rovnosti zaobchádzania.(11)
27. Treba tiež poznamenať, že pravidlá o zhovievavosti predstavujú výnimku vo vzťahu k ustanoveniam práva Únie, ktoré zakazujú protisúťažné dohody, pričom z tohto dôvodu sa majú vykladať reštriktívne.(12)
28. Recylex uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody.
29. Prvý a druhý odvolací dôvod sa oba zameriavajú na spochybnenie výkladu bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý poskytol Všeobecný súd, ako aj spochybnenie spôsobu, akým Všeobecný súd toto pravidlo uplatnil na situáciu odvolateliek. Týmito dvoma odvolacími dôvodmi sa preto budem zaoberať spoločne.
30. Tretím odvolacím dôvodom Recylex Všeobecnému súdu vytýka nesprávny záver, podľa ktorého sa Komisia nedopustila pochybenia, keď neuplatnila zníženie pokuty v rámci rozpätia 30 až 50 % v súlade s bodom 26 prvým odsekom prvou zarážkou oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
B. O prvom a druhom odvolacom dôvode
31. Prvý odvolací dôvod sa týka bodov 79 až 99 napadnutého rozsudku a delí sa na tri časti. V prvej časti Recylex namieta, že odôvodnenie Všeobecného súdu je nesúdržné a nejasné, pokiaľ ide o právne kritériá, ktoré sú základom pre priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. V druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex poukazuje na skreslenie dôkazov a porušenie pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena v rozsahu, v akom Všeobecný súd dospel k názoru, že rukou písané poznámky spoločnosti Campine umožnili Komisii odhaliť existenciu multilaterálneho protisúťažného stretnutia, ktoré sa odohralo 23. septembra 2009 vo Windhagene.
32. Druhým odvolacím dôvodom, zameraným na body 100 až 108 napadnutého rozsudku, Recylex namieta nesprávny výklad a uplatnenie podmienok pre priznanie čiastočného oslobodenia podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 v rozsahu, v akom Všeobecný súd dospel k názoru, že Komisia konala správne, keď odmietla uplatniť uvedené pravidlo na odvolateľky, pričom vychádzal iba z konštatovania, že Komisii už bola známa skutočnosť, že protisúťažná dohoda sa rozšírila aj na Francúzsko.
1. O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu a o druhom odvolacom dôvode: nesúdržnosť dôvodov a nesprávny výklad právneho kritéria príslušného na účely priznania čiastočného oslobodenia
a) Napadnutý rozsudok
33. V bodoch 79 až 99 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zaoberal prvým žalobným dôvodom, ktorým Recylex spochybnila rozhodnutie Komisie nepriznať tejto spoločnosti čiastočné oslobodenie od pokuty v súvislosti s dôkazmi týkajúcimi sa stretnutia vo Windhagene z 23. septembra 2009, ktoré Recylex predložila.
34. V bodoch 84 a 85 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najskôr odkázal na zmysel a účel bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 a následne na základe toho, čo už konštatoval v rozsudku z 29. februára 2016, Deutsche Bahn a i./Komisia(13) (ďalej len „rozsudok Deutsche Bahn“), spresnil, že použitie výrazu „prvý, ktorý predložil presvedčivý dôkaz“ umožňovalo použiť reštriktívny výklad predmetného ustanovenia s tým, že jeho uplatnenie sa obmedzilo na prípady, keď podnik, ktorý sa zúčastnil na karteli, poskytne Komisii „novú informáciu“. V bode 86 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že logika čiastočného oslobodenia od pokuty tak, ako sa vykladá v judikatúre týkajúcej sa bodu 23 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, najmä v rozsudku z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia(14) (ďalej len „rozsudok LG Display“), sa nezmenila vzhľadom na odlišné znenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, pričom kritérium uplatňovania tohto ustanovenia ďalej spočíva v poskytnutí dôkazov týkajúcich sa „novej skutočnosti“, ktorá zvyšuje vážnosť alebo predlžuje trvanie porušovania práva a nevzťahuje sa na prípady, keď podnik poskytol iba dôkazy umožňujúce podporiť dôkazy týkajúce sa existencie porušenia. S odkazom na bod 81 rozsudku LG Display Všeobecný súd ďalej uviedol, že ak podnik poskytol informácie týkajúce sa „skutočností, ktoré neboli predtým Komisii neznáme“, žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa má zamietnuť bez potreby porovnávať dôkaznú hodnotu takýchto informácií s informáciami, ktoré skôr poskytol iný podnik (bod 88 napadnutého rozsudku). Posúdenie dôkaznej hodnoty informácií poskytnutých žiadateľom o čiastočné oslobodenie od pokuty sa podľa Všeobecného súdu vyžaduje iba v prípade, ak sa takéto informácie týkajú novej skutočnosti, ktorá zvyšuje vážnosť alebo predlžuje trvanie porušovania práva (bod 89 napadnutého rozsudku).
35. Na základe vyššie uvedených zásad Všeobecný súd odmietol všetky tvrdenia, ktoré Recylex uviedla v rámci prvého žalobného dôvodu.
36. V bodoch 100 až 108 Všeobecný súd preskúmal druhý žalobný dôvod, ktorým Recylex spochybnila rozhodnutie Komisie nepriznať jej čiastočné oslobodenie od pokuty v súvislosti s dôkazmi, ktoré táto spoločnosť predložila vo veci porušovania práva vo Francúzsku. V bode 104 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd odvolal na zásady uvedené v bodoch 82 až 89 tohto rozsudku, pričom neskôr v bodoch 105 až 107 tieto zásady uplatnil s tým, že dospel k záveru, na základe ktorého druhý žalobný dôvod zamietol.
b) Tvrdenia účastníkov konania
37. V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex Všeobecnému súdu vytýka nesúdržné a nejasné odôvodnenie, pokiaľ ide o právne kritérium uplatniteľné na účely priznania čiastočného oslobodenia od pokuty podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. V niektorých bodoch napadnutého rozsudku Všeobecný súd podľa odvolateľky odkázal na kritérium založené na neznalosti Komisie, pokiaľ ide o skutočnosti, na ktoré sa vzťahujú dôkazy poskytnuté dotknutým podnikom (body 88, 91 a 96), kým v iných odkázal na kritérium založené na schopnosti Komisie vyšetriť takéto skutočnosti na základe dôkazov, ktoré predložil dotknutý podnik (body 93 a 95).
38. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Recylex Všeobecnému súdu vytýka, že svoje odôvodnenie založil na kritériu „znalosti“ Komisie, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú predmetom dôkazov poskytnutých podnikom žiadajúcim o priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty. Pokiaľ sa však takéto kritérium skutočne použilo v bode 23 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 podľa odvolateľky naopak neposkytuje nijaký základ pre jeho uplatnenie.
39. Recylex zastáva názor, že kritérium uplatniteľné na základe bodu 26 tretieho odseku uvedeného oznámenia spočíva v preskúmaní, či bola dotknutá spoločnosť prvým podnikom, ktorý poskytol také presvedčivé dôkazy, že Komisii umožnili primerane preukázať dodatočné skutkové okolnosti, ktoré môžu zvýšiť vážnosť alebo predĺžiť trvanie porušovania práva. Podľa uvedeného ustanovenia preto nie je významná okolnosť, či Komisia v čase podania žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty už mala informácie o skutočnostiach, na ktoré sa vzťahujú dôkazy, ktoré sú základom podanej žiadosti, ale či Komisia mohla alebo nemohla bez použitia poskytnutých dôkazov primerane preukázať pravdivosť uvedených skutočností.
40. Recylex sa na rozdiel od tvrdenia Všeobecného súdu domnieva, že uplatnenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 si vyžaduje skutočné porovnanie medzi dôkaznou hodnotou informácií poskytnutých podnikom, ktorý žiada o čiastočné oslobodenie od pokuty, a dôkaznou hodnotou informácií, ktorými Komisia disponovala predtým. Na podporu svojho tvrdenia Recylex odkazuje na body 405 a 406 rozsudku Deutsche Bahn, ako aj na rozsudky z 29. februára 2016, Schenker/Komisia(15), a zo 17. mája 2013, MRI/Komisia(16).
41. Recylex napokon uvádza, že v bodoch 88 a 89 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne vychádzal z judikatúry týkajúcej sa bodu 23 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, keďže toto ustanovenie a bod 26 tretí odsek oznámenia z roku 2006 sa zakladajú na odlišných kritériách pre priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty.
42. Komisia poznamenáva, že cieľom inštitútu čiastočného oslobodenia od pokuty, ktorý predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého treba podniky trestať za porušenie ustanovení v oblasti hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustili, je stimulovať rýchlosť spolupráce podnikov, a to vytvorením atmosféry neistoty prostredníctvom priznávania menej významných znížení pokút pre tých, ktorí sú pri spolupráci pomalší.
43. V súlade s uvedeným cieľom kritérium uplatniteľné na účely priznania čiastočného oslobodenia od pokuty v zmysle bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vyžaduje podľa Komisie splnenie dvoch podmienok: i) podnik žiadajúci o oslobodenie musí byť prvý, ktorý preukázal skutočnosti, o ktoré neboli Komisii predtým známe, a ii) tieto skutočnosti musia Komisii umožniť, aby dospela k novým záverom vo veci závažnosti a trvania porušovania práva. Podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 majú mať preto presvedčivú povahu výlučne dôkazy poskytnuté žiadajúcim podnikom, nie dôkazy, ktorými už Komisia disponovala predtým.
44. Hoci znenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 nie je totožné so znením bodu 23 tretím odsekom oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, zámerom pri prijatí nového oznámenia z roku 2006 nebolo podľa Komisie spochybniť kritérium, ktoré bolo základom uvedeného ustanovenia, ani jeho výklad alebo účel.
45. Komisia napokon poznamenáva, že kritérium, ktoré Recylex považuje za relevantné, by nebolo v súlade s cieľmi oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Na jednej strane by ho bolo zložité uplatniť v praxi, pretože by vyžadovalo porovnanie dôkaznej hodnoty informácií poskytnutých podnikom s informáciami týkajúcimi sa tej istej skutočnosti, ktoré Komisia mala už predtým, a to s cieľom preskúmať, či informácie Komisie predstavujú presvedčivé dôkazy v zmysle bodu 25 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, t. j. dôkazy, ktoré nie je potrebné dosvedčiť inými dôkazmi. Na druhej strane v prípade analogického uplatnenia na žiadosti o úplné oslobodenie od pokuty by predmetné kritérium mohlo viesť k situácii, v ktorej by dva podniky súčasne mohli ťažiť z úplného oslobodenia od pokuty(17), hoci cieľom oznámenia o zhovievavosti je zabezpečiť, aby odmenu vo forme úplného oslobodenia bolo možné priznať iba jednému podniku.
c) Hodnotenie
46. Predovšetkým je potrebné zamietnuť námietky, ktoré Recylex vznáša v súvislosti s napadnutým rozsudkom, pokiaľ ide o súdržnosť a jasnosť odôvodnenia Všeobecného súdu. Body 84 až 89 napadnutého rozsudku, ktorých sa uvedené výhrady týkajú, nie sú z môjho pohľadu nijakým spôsobom nejasné. Z príslušného odôvodnenia totiž jednoznačne vyplýva, že Všeobecný súd poskytol výklad bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 v takom zmysle, že uplatnenie tohto ustanovenia sa obmedzuje iba na prípad, v ktorom podnik podieľajúci sa na karteli poskytne Komisii „novú informáciu“ (bod 85), čiže predloží dôkazy týkajúce sa „nových skutočností“ (bod 86), „ktoré boli predtým Komisii neznáme“ (bod 84). Z uvedených bodov odôvodnenia je rovnako zrejmé, že v prípade nesplnenia danej podmienky, t. j. ak sa dôkazy predložené dotknutým podnikom netýkajú skutočností, ktoré boli predtým Komisii neznáme, žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty sa má podľa Všeobecného súdu zamietnuť bez ohľadu na akékoľvek posudzovanie dôkaznej hodnoty takýchto informácií (bod 88), ako aj to, že predmetné posúdenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak dotknutý podnik poskytol dôkazy týkajúce na „novej skutočnosti“ (bod 89).
47. Analýza Všeobecného súdu v bodoch 90 až 115 napadnutého rozsudku týkajúca sa prvého žalobného dôvodu, ako aj v bodoch 105 až 108 týkajúca sa druhého žalobného dôvodu sa vykonala v striktnom súlade so zásadami uvedenými v bodoch 84 až 89 napadnutého rozsudku a s výkladom bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý Všeobecný súd poskytol v uvedených bodoch napadnutého rozsudku. V súlade s takýmto výkladom sa Súdny dvor v skutočnosti obmedzil na posúdenie, či Komisia v čase podania žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty spoločnosťou Recylex, „už vedela“ jednak o protisúťažnom stretnutí vo Windhagene a o tom, že porušovanie začalo na jeseň 2009 (prvý žalobný dôvod), jednak o skutočnosti, že kartel sa týkal aj územia Francúzska(18) (druhý žalobný dôvod).
48. Skutočnosť, že Všeobecný súd použil v dvoch rôznych častiach napadnutého rozsudku v súvislosti s ručne písanými poznámkami spoločnosti Campine odlišnú terminológiu, pričom na jednej strane konštatoval, že tieto poznámky „obsahovali viacero informácií, ktoré preukazovali, že išlo o záznam z protisúťažného stretnutia“ („they contain information that established that this was a record of anticompetitive discussions“) (bod 93), a na druhej strane uviedol, že „z obsahu a významu týchto poznámok bolo možné preukázať, že viaceré uvedené podniky a ich zástupcovia sa 23. septembra 2009 zúčastnili na protisúťažnom stretnutí“ („it was possible to establish from the content and meaning of the handwritten notes that the various undertakings referred to and their representatives had participated, on 23 September 2009, in an anticompetitive meeting“) (bod 95)(19), nespochybňuje vyššie uvedené tvrdenia.
49. Aj bez ohľadu na skutočnosť, že použitie slovesa „to establish“ v bode 95 napadnutého rozsudku nevyjadruje verne výraz použitý vo francúzštine – hoci nejde o autentické znenie, ide o jazyk, v ktorom bol rozsudok vyhotovený(20) – Všeobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku v skutočnosti jednoznačne uviedol, že pri skúmaní danej veci sa nezaoberal posudzovaním dôkaznej hodnoty informácií, ktorými Komisia disponovala už pred podaním žiadosti o zhovievavosť spoločnosťou Recylex. Inými slovami, Všeobecný súd si nepoložil otázku, či takéto informácie boli „presvedčivé“ a či by samy osebe Komisii umožňovali náležite preukázať skutočnosti, ktorých sa týkali dôkazy poskytnuté spoločnosťou Recylex, a už vôbec sa k tejto problematike nevyjadril, ako sa podľa všetkého naopak domnieva Recylex. K tejto otázke sa vrátim pri analýze druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu.
50. Na základe vyššie uvedených úvah preto zastávam názor, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba v rozsahu, v akom označuje odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 79 až 99 napadnutého rozsudku ako nesúdržné a nedostatočne jasné, zamietnuť ako nedôvodnú.
51. Niektoré tvrdenia uvedené v rámci uvedenej časti a druhý odvolací dôvod poukazujú na nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu, ktorého sa mal dopustiť pri výklade bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
52. Na účely preskúmania tejto námietky považujem za potrebné ponechať na úvod bokom otázku týkajúcu sa významu, ktorý sa má pripísať zmenám, ktoré sa v oznámení o zhovievavosti zaviedli do režimu čiastočného oslobodenia od pokuty, hoci v rámci protichodných tvrdení účastníkov konania ide o ústrednú otázku. Namiesto venovania pozornosti rozdielom vo formulovaní dvoch po sebe nasledujúcich znení oznámenia o zhovievavosti sa mi zdá totiž vhodnejšie, aspoň pre začiatok, vychádzať z gramatickej, systematickej a teleologickej analýzy bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
53. Pokiaľ ide o gramatické hľadisko, znenie uvedeného bodu umožňuje identifikovať štyri podmienky, ktoré musí spĺňať žiadosť podniku o priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty.
54. Prvá podmienka má časový charakter: podnik musí byť prvý, ktorý predloží Komisii dôkazy spĺňajúce požiadavky na účely priznania čiastočného oslobodenia od pokuty. Rovnaká podmienka sa stanovuje v bode 8 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 v súvislosti s úplným oslobodením od pokuty. Existencia časovej podmienky má zásadný význam z hľadiska účinnosti programu zhovievavosti, keďže pre podniky predstavuje podnet na čo najskoršiu spoluprácu s orgánom hospodárskej súťaže. Neexistencia takejto podmienky by viedla k tomu, že podniky by uprednostnili vyčkávaciu taktiku – najmä s prihliadnutím na negatívne dôsledky, ktorým by sa vystavili pri oznámení kartelu – v očakávaní, že aj ostatní účastníci kartelu sa rozhodnú nespolupracovať. Vyčkávacia taktika naopak stráca výhodu v prípade, keď si je každý podnik vedomý, že iba ak oznámi kartel skôr ako ostatní účastníci môže mať prospech z oslobodenia od pokuty.(21) Stanovenie časovej podmienky môže tiež podnietiť určitú mieru vzájomnej nedôvery medzi účastníkmi kartelu, ktorá môže prispieť k jeho skoršiemu zániku alebo k jeho oznámeniu. Uvedené platí jednak pre priznanie úplného oslobodenia od pokuty, jednak, aj keď s nevyhnutnými rozdielmi, v prípade spolupráce spĺňajúcej iba požiadavky na čiastočné oslobodenie alebo na zníženie pokuty. Z predmetnej podmienky vyplýva, že iba jeden podnik – ktorý prvý v chronologickom poradí predložil dôkazy v zmysle bodu 26 ods. 3 oznámenia o zhovievavosti – môže využiť čiastočné oslobodenie od pokuty, rovnako ako iba v prospech jedného podniku možno priznať úplné oslobodenie, ako správne zdôraznila Komisia.
55. Druhá podmienka stanovená v bode 26 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa týka hodnoty dôkazov poskytnutých podnikom, ktorý podáva žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty: musí ísť o „presvedčivé dôkazy“. Z bodu 25 uvedeného oznámenia vyplýva, že za „presvedčivé“ sa majú považovať dôkazy, ktoré si v prípade spochybnenia nevyžadujú dosvedčenie. Inými slovami, na to, aby podnik mohol využiť čiastočné oslobodenie od pokuty, musí predložiť dôkazy, ktoré samy osebe umožnia Komisii primerane preukázať skutočnosti, na ktoré takýto podnik poukazuje.(22)
56. Podľa tretej podmienky, podnik, ktorý žiada o priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty, musí Komisii predložiť dôkazy týkajúce sa „dodatočných skutočností“. Ako jasnejšie vyplýva z iných jazykových znení, napríklad z francúzskeho („éléments de fait supplémentaires“), anglického („additional facts“) alebo španielskeho („hechos adicionales“), tento pojem sa vzťahuje na ďalšie, doplňujúce skutočnosti, ktoré slúžia na vytvorenie uceleného obrazu alebo doplnenie vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sú Komisii už známe.(23) Je vhodné zdôrazniť, že na základe tejto podmienky sa má „doplniť“ skutkový základ, z ktorého Komisia vychádza pri posúdení porušenia práva, nie dôkazný základ.(24)
57. Štvrtá podmienka sa týka toho, do akej miery môžu skutočnosti, ktorých sa týkajú podnikom predložené dôkazy, zvýšiť vážnosť alebo predĺžiť trvanie porušovania práva. Je potrebné, aby poskytnutá spolupráca doplnila existujúci skutkový základ takým spôsobom, aby Komisia mohla dospieť k novému záveru(25) o porušení v porovnaní so záverom, ku ktorému dospela predtým na základe informácií, ktoré jej poskytli iné podniky, alebo vďaka vlastnému vyšetrovaniu.
58. Vyššie uvedené podmienky sú kumulatívne.
59. Ak po gramatickej analýze znenia bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti bude nasledovať posúdenie jeho postavenia z hľadiska systematiky oznámenia o zhovievavosti, skutočnosť, ktorá vystúpi ihneď do popredia, je zaradenie režimu čiastočného oslobodenia od pokuty do bodu, v ktorom sa vymedzujú dôsledky spolupráce upravenej v bode 24 tohto oznámenia, spočívajúce v znížení pokuty. Z dôvodov, ktoré uvediem neskôr, sa však nedomnievam, že táto skutočnosť týkajúca sa systematiky oznámenia by mala mať rozhodujúci vplyv na výklad pravidiel týkajúcich sa čiastočného oslobodenia od pokuty, najmä tým spôsobom, že by spoluprácu vedúcu k takémuto druhu oslobodenia od pokuty uvádzala do rámca spolupráce stanovenej v bode 24 predmetného oznámenia.
60. Bod 26 tretí odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa totiž riadi odlišnou logikou než bod 24 tohto oznámenia, a to nielen vzhľadom na vyššie uvedené podmienky pre priznanie výhody(26), ale aj na spôsob, akým sa podnik za spoluprácu odmeňuje. Pokiaľ uplatnenie bodu 24 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vedie v súlade s bodom 26 prvým odsekom tohto oznámenia k zníženiu pokuty na základe percentuálnych zliav, o ktorých sa rozhodlo v závislosti od skutočného prínosu – z hľadiska kvality a času zásahu – každého podniku, v treťom odseku bodu 26 predmetného oznámenia sa stanovuje, že Komisia pri určovaní výšky prípadnej pokuty, ktorá sa má podniku uložiť, nezohľadňuje skutkové okolnosti, ktorých sa týka žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty, čiže v podstate časť nezákonného konania dotknutej spoločnosti. Z tohto hľadiska je čiastočné oslobodenie od pokuty obdobou úplného oslobodenia priznávaného v prospech podniku, ktorý má „rozhodujúci prínos pre začatie vyšetrovania alebo zistenie porušovania“(27).
61. Rozdielny charakter kritérií, ktorými sa podmieňuje uplatnenie čiastočného oslobodenia od pokuty, v porovnaní s prípadmi zníženia pokuty stanovenými v bode 24 v spojení s bodom 26 prvým odsekom oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ako aj stanovený odlišný spôsob odmeňovania sú prejavom kvalitatívneho rozdielu, pokiaľ ide o podnikom poskytovanú spoluprácu. Na to, aby v prospech určitého podniku bolo možné priznať čiastočné oslobodenie od pokuty, nie je postačujúce, že takýto podnik poskytne „dôkazy predstavujúce značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými už Komisia disponuje“ a ktoré „posilňujú schopnosť Komisie odhaliť údajný kartel“(28), hoci by išlo o presvedčivé dôkazy podľa bodu 25 poslednej vety predmetného oznámenia, ale vyžaduje sa quid pluris. Je teda potrebné, aby dôkazy poskytnuté podnikom odhalili Komisii iný rozmer porušenia, pokiaľ ide o jeho trvanie alebo závažnosť.
62. Ak by uvedené neplatilo, situácia upravená v bode 26 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 by sa líšila od situácie, na ktorú sa vzťahujú body 24 a 25 tohto oznámenia – kde sa už predpokladá možnosť, že podnik poskytne „presvedčivé dôkazy“ –, iba povahou skutočností, ktorých sa príslušné dôkazy týkajú. Proti takejto blízkosti predmetných situácií svedčí, okrem dosiaľ uvedených skutočností, aj neexistencia akéhokoľvek výslovného odkazu v bode 26 treťom odseku na dôkazný základ, ktorým Komisia disponuje v čase podania žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty, a to na rozdiel od bodu 24, v ktorom sa výslovne uvádza, že podniky majú poskytnúť dôkazy predstavujúce značnú pridanú hodnotu „dôkazov, ktorými Komisia už disponuje“.
63. Napokon, pokiaľ ide o ciele bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, spočívajú jednak v tom, že Komisii umožňujú odmeniť podnik poskytujúci nové dôkazy, ktoré odhaľujú dlhšie trvanie alebo väčšiu závažnosť kartelu, ktorý jej už bol známy a v súvislosti s ktorým už priznala inému zúčastnenému podniku úplné oslobodenie od pokuty, jednak v tom, že podniku, ktorý už nespĺňa podmienky na oslobodenie od pokuty, zabezpečuje, že v prípade, ak v rámci spolupráce poskytne nové dôkazy z hľadiska vyšetrovania, tento prínos nepovedie k zvýšenej sankcii, ktorá by sa mu uložila, ak by dané skutočnosti neodhalil.(29) Podnik, ktorý iba prispel k zlepšeniu znalosti Komisie, ktorou táto inštitúcia disponovala vo vzťahu k určitému obdobiu alebo konkrétnemu aspektu porušovania práva, nespĺňa s ohľadom na uvedené ciele podmienky na čiastočné oslobodenie od pokuty, a to napriek významu a užitočnosti dokumentov poskytnutých na účely potvrdenia dôkazného rámca, ktorým Komisia disponuje, pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa povahy, rozsahu alebo mechanizmov kartelu, ktoré sú tejto inštitúcii už známe.(30)
64. Na základe predchádzajúcich úvah a v súlade s gramatickým, systematickým a teleologickým výkladom bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006 sa domnievam, že uvedené ustanovenie sa má vykladať tak, že na to, aby sa určitému podniku priznala výhoda spočívajúca v čiastočnom oslobodení od pokuty, nie je postačujúce, že dotknutý podnik poskytne presvedčivé dôkazy, ktoré Komisii umožnia preukázať také skutočnosti, ktoré zvýšia vážnosť alebo predĺžia trvanie porušovania práva, ale že okrem toho je potrebné, aby tieto skutočnosti neboli v čase podania žiadosti Komisii už známe, a to v zmysle, ktorý vysvetlím neskôr.
65. Uvedenému záveru podľa môjho názoru neodporuje skutočnosť, že do bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa neprebrali jednoznačnejšie pojmy použité v bode 23 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
66. Je nepochybné, že výraz „skutočnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe“ je jednoznačný, pokiaľ ide o požiadavku, aby žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty poskytla Komisii „nové informácie“.(31) Podľa môjho názoru by však nebolo správne odvodiť iba zo skutočnosti, že rovnaký výraz sa neprebral do oznámenia z roku 2006, zámer Komisie odstrániť takúto požiadavku z podmienok pre priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty.
67. Na jednej strane, ako sa uviedlo vyššie, znenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 možno v každom prípade, hoci je vzhľadom na použitie pojmu „dodatočné skutočnosti“ menej jednoznačné, vykladať tak, že na základe žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty sa Komisia musí oboznámiť s ďalšími skutočnosťami, ktoré predtým nepoznala.
68. Na druhej strane z vyhlásení Komisie sprevádzajúcich prijatie oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vyplýva, že kritérium týkajúce sa priznania čiastočného oslobodenia od pokuty sa nezmenilo, ale iba spresnilo, najmä pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu, ktorá sa vyžaduje od dôkazov poskytnutých dotknutými podnikmi.(32)
69. Na rozdiel od tvrdenia odvolateľky preto nie je možné pripísať rozhodujúci význam porovnaniu dvoch odlišných znení bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 a bodu 23 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
70. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah sa preto domnievam, že Všeobecný súd poskytol správny výklad bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006, pričom dospel k záveru, že jednou z podmienok správneho uplatnenia tohto ustanovenia je, aby sa dôkazy poskytnuté dotknutým podnikom týkali skutočností, ktoré predtým neboli Komisii známe.
71. Treba však vysvetliť, že na zamietnutie žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty nestačí, že Komisia by mohla na základe jednoduchých domnienok predpokladať skutočnosti, ktoré sú predmetom informácií poskytnutých dotknutým podnikom, ale je potrebné, aby už predtým disponovala dôkazmi, aj keď iba nepriamymi, ktoré by jej umožňovali dospieť k záveru, že takéto skutočnosti sú pravdivé, hoci ich ešte nemôže primerane preukázať. V takýchto prípadoch totiž informácie poskytnuté dotknutým podnikom neumožňujú „zaviesť“ nový dôkaz, ale iba posilňujú schopnosť Komisie preukázať skutočnosti, ktorých sa takéto informácie týkajú, a z tohto dôvodu spĺňajú len podmienky týkajúce sa zníženia pokuty.(33)
72. Na záver, na účely splnenia podmienok pre priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty je potrebné, aby dotknutý podnik oboznámil Komisiu ako prvý s takými skutočnosťami, ktoré predlžujú trvanie alebo zvyšujú vážnosť porušovania práva, a predložil dôkazy, ktoré uvedenej inštitúcii umožnia predmetné skutočnosti preukázať. Ak boli takéto skutočnosti Komisii už známe v zmysle, ktorý sa objasňuje v predchádzajúcom odseku, alebo ak poskytnuté informácie nedosahujú požadovanú dôkaznú úroveň, dotknutý podnik môže prípadne využiť zníženie pokuty podľa bodu 26 prvého odseku príslušného oznámenia.
73. Názor spoločnosti Recylex, podľa ktorého na účely uplatnenia bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006 sa nevyžaduje, aby skutočnosti, ktorých sa žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty týka, boli predtým Komisii neznáme, treba preto podľa môjho názoru odmietnuť.(34) Z uvedeného vyplýva, na rozdiel od tvrdenia, ktoré Recylex uviedla v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, a ako naopak správne poznamenal Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku, že porovnanie dôkaznej hodnoty informácií, ktoré Recylex poskytla na podporu svojej žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty, s dôkazmi, ktorými Komisia už disponovala ku dňu podania uvedenej žiadosti, nie je v každom prípade relevantné, ak sa poskytnuté dôkazy týkajú skutočností, ktoré boli Komisii už známe vo vyššie uvedenom zmysle. V takomto prípade je totiž uplatnenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006 v každom prípade vylúčené.
74. Napokon konštatujem, že ak by sa toto ustanovenie aj malo uplatniť, príslušný výklad, ktorý navrhuje Recylex, je podľa môjho názoru nesprávny. Táto spoločnosť v podstate uvádza, že nárok na čiastočné oslobodenie od pokuty patrí dotknutému podniku vždy, keď Komisia nie je v čase podania príslušnej žiadosti schopná primerane preukázať skutočnosti, ktorých sa dôkazy poskytnuté na podporu žiadosti týkajú. Takýto výklad, ktorý v podstate podmieňuje zamietnutie žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty požiadavkou, aby Komisia v súvislosti s predmetnými skutočnosťami už disponovala presvedčivými dôkazmi, nielenže nenachádza oporu v bode 26 treťom odseku oznámenia z roku 2006, ale nemožno ho zaradiť ani medzi podmienky, ktorým podlieha uplatňovanie bodu 24. Podľa tohto bodu totiž musia mať dôkazy poskytnuté dotknutým podnikom pre Komisiu značnú pridanú hodnotu, ktorá posilňuje jej schopnosť odhaliť údajný kartel, neukladá však povinnosť automaticky vyhovieť žiadosti o zníženie pokuty vo všetkých prípadoch, v ktorých Komisia ešte nie je schopná preukázať skutočnosti, ktorých sa predmetné dôkazy týkajú. Pokiaľ je zrejmé, že žiadosť o zníženie pokuty možno zamietnuť, ak Komisia už disponuje dostatočnými dôkazmi, miera, do akej môžu podnikom poskytnuté dôkazy viesť k zníženiu pokuty, závisí vo všetkých ostatných prípadov od konkrétneho posúdenia ich hodnoty, ktoré treba vykonať v každom jednotlivom prípade.
d) Závery týkajúce sa prvej časti prvého odvolacieho dôvodu a druhého odvolacieho dôvodu
75. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah Súdnemu dvoru navrhujem, aby prvú časť prvého odvolacieho dôvodu zamietol.
76. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Recylex Všeobecnému súdu vytýka jednak nesprávny výklad právneho kritéria, ktorým sa riadi uplatňovanie bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006, jednak skutočnosť, že v súlade s iným kritériom, ktoré Recylex považuje za relevantné, nepreskúmal, či by dôkazy, ktorými Komisia disponovala pred podaním žiadosti o zhovievavosť spoločnosťou Recylex, tejto inštitúcii umožňovali primerane preukázať existenciu porušovania práva vo Francúzsku. Na základe vyššie uvedených úvah je potrebné obe tieto námietky a z tohto dôvodu druhý odvolací dôvod ako celok zamietnuť.
2. O druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu: skreslenie dôkazov a porušenie pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena
a) Napadnutý rozsudok
77. V bodoch 91 až 96 napadnutého rozsudku, ktoré sú predmetom druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd konštatoval, že z ručne písaných poznámok, ktoré vyhotovil zamestnanec spoločnosti Campine, získaných počas inšpekcie vykonanej v priestoroch tohto podniku od 26. do 28. septembra 2012 a interpretovaných s ohľadom na všeobecné informácie o karteli, ktoré poskytla spolu so svojou žiadosťou o zhovievavosť JCI, bolo možné odvodiť záver o existencii multilaterálneho protisúťažného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v čase okolo 23. septembra 2009. Hoci sa v uvedených poznámkach výslovne neuvádzalo miesto tohto stretnutia, pričom ako dátum bol zaznamenaný 24. september 2009, a nie 23. september 2009, podľa Všeobecného súdu predmetné poznámky obsahovali viacero informácií umožňujúcich dospieť k záveru, že ide o správu zo stretnutia, na ktorom sa rokovalo o nákupnej cene použitých batérií, a nie o správu z rokovania o predĺžení zmluvy o spracovaní za poplatok medzi spoločnosťami JCI a Campine, ako uviedla Campine. V bode 94 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že na určenie dátumu vzniku kartelu nie je podstatné disponovať informáciou o mieste uskutočnenia prvého protisúťažného stretnutia. Na základe uvedených dôkazov Všeobecný súd konštatoval, že Komisii „bola známa“ skutočnosť, že 23. septembra 2009 sa uskutočnilo protisúťažné stretnutie, a to predtým, než jej Recylex v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť poskytla príslušné informácie, ktoré skôr iba posilnili schopnosť Komisie danú skutočnosť preukázať (pozri bod 96 napadnutého rozsudku).
b) Tvrdenia účastníkov konania
78. Prostredníctvom druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex namieta, že Všeobecný súd zjavne skreslil ručne písané poznámky spoločnosti Campine a informácie poskytnuté spoločnosťou JCI, a to v rozsahu, v akom usúdil, že uvedené dôkazy umožňovali Komisii preukázať, že 23. septembra 2009 došlo k realizácii multilaterálneho protisúťažného stretnutia, ako aj určiť príslušný dátum ako začiatok porušovania. Recylex na jednej strane uvádza, že informácie poskytnuté spoločnosťou JCI 28. júna 2012 neobsahujú nijaký odkaz na akékoľvek protisúťažné stretnutie alebo kontakty zo septembra 2009 a nijakým spôsobom nenaznačujú, že by kartel vznikol v danom období. Na druhej strane Recylex poznamenáva, že ručne písané poznámky spoločnosti Campine odkazovali na iný dátum ako 23. september 2009 (24. september 2009), že sa v nich neuvádzajú informácie ani o účastníkoch stretnutia, ani o protisúťažnej povahe tohto stretnutia a napokon, že Campine počas celého správneho konania popierala, že tieto poznámky sa týkajú protisúťažných kontaktov, a to napriek tomu, že ako žiadateľ o zhovievavosť bola povinná poskytnúť Komisii lojálnu spoluprácu.
79. V rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex uvádza, že je povinnosťou Komisie, aby preukázala existenciu skutkových okolností predstavujúcich porušenie. Ručne písané poznámky spoločnosti Campine, hoci aj interpretované s ohľadom na informácie, ktoré 28. júna 2012 poskytla JCI, nepredstavujú podľa spoločnosti Recylex absolútne a konzistentné dôkazy o existencii porušenia spáchaného prostredníctvom organizácie protisúťažného stretnutia vo Windhagene 23. septembra 2009. Tým, že Všeobecný súd dospel k záveru, že predmetné poznámky umožnili Komisii preukázať, že k danému stretnutiu došlo, porušil podľa odvolateľky pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.
80. Komisia zastáva názor, že tvrdenia spoločnosti Recylex v rámci vyššie uvedených námietok sú neprípustné, keďže v podstate naliehajú na Súdny dvor, aby opätovne preskúmal dôkazy. Komisia rovnako spochybňuje uvedené tvrdenia z vecného hľadiska.
c) Hodnotenie
81. Obe výhrady spoločnosti Recylex vychádzajú podľa môjho názoru z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Na rozdiel od toho, čo uvádza Recylex, Všeobecný súd v bodoch 93 až 97 napadnutého rozsudku vôbec nekonštatoval, že dôkazy, ktorými Komisia disponovala pred podaním žiadosti o zhovievavosť spoločnosťou Recylex, t. j. ručne písané poznámky spoločnosti Campine a informácie, ktoré 28. júna 2012 poskytla JCI, predstavovali dostatočný dôkaz o skutočnosti, že vo Windhagene sa 23. septembra 2009 uskutočnilo protisúťažné stretnutie účastníkov kartelu.(35)
82. Ako som už uviedol v bode 49 vyššie, Všeobecný súd naopak iba konštatoval, že vyššie uvedené dokumenty posudzované spoločne umožnili Komisii oboznámiť sa so skutočnosťou, že 23. septembra 2009 sa uskutočnilo protisúťažné stretnutie. Uvedené jednoznačne vyplýva jednak z odôvodnenia Všeobecného súdu v bodoch 85 až 89 napadnutého rozsudku týkajúceho sa výkladu bodu 26 tretieho odseku oznámenia z roku 2006, ktorý sa uplatňuje v bodoch 91 až 97 tohto rozsudku(36), jednak, a to predovšetkým, z bodov 96 a 97 predmetného rozsudku.
83. Na základe analýzy ručne písaných poznámok spoločnosti Campine, vykonanej s ohľadom na dokumenty poskytnuté spoločnosťou JCI, Všeobecný súd dospel v prvom z vyššie uvedených bodov rozsudku k záveru, že „Komisii bola známa skutočnosť, že 23. septembra 2009 sa uskutočnilo protisúťažné stretnutie, a to už predtým, než dostala informácie od spoločnosti Recylex“(37). Je pravda, že v rovnakom bode Všeobecný súd ďalej spresňuje, že informácie poskytnuté spoločnosťou Recylex „umožnili posilniť schopnosť Komisie uvedenú skutočnosť preukázať“. Nedomnievam sa však, že z tejto vety, najmä ak sa vykladá s ohľadom na celkové odôvodnenie, ktorého je súčasťou, by bolo možné odvodiť, že zámerom Všeobecného súdu bolo konštatovať, že vyššie uvedené poznámky a dokumenty boli samy osebe dostatočné na primerané preukázanie skutočnosti, že predmetné stretnutie sa uskutočnilo.
84. V bode 97 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhlásil tvrdenia spoločnosti Recylex vychádzajúce z porovnania dôkaznej hodnoty dokumentov, ktoré táto spoločnosť poskytla, s dôkazmi, ktorými Komisia už disponovala, za irelevantné. V súlade s výkladom bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý Všeobecný súd poskytol v bodoch 85 až 89 napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné takéto porovnanie vykonať. Z tohto dôvodu nemohol dospieť k záveru, ako sa nesprávne domnieva Recylex, že dôkazy, ktorými Komisia disponovala, boli samy osebe dostatočné na preukázanie dátumu začatia porušovania, nezávisle od informácií, ktoré v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť poskytla Recylex.
d) Závery týkajúce sa druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu a prvého odvolacieho dôvodu ako celku
85. Na základe vyššie uvedených úvah sa domnievam, že aj druhá a tretia časť prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Recylex sa majú zamietnuť, pričom nie je potrebné posudzovať, či sa Všeobecný súd dopustil skreslenia skúmaných dôkazov, tak, ako uvádza Recylex. V tejto súvislosti poukazujem na to, že Recylex v rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu nespochybnila, že uvedené dôkazy umožnili Komisii dozvedieť sa o konaní protisúťažného stretnutia medzi účastníkmi kartelu 23. septembra 2009, ako konštatoval Všeobecný súd, ale iba to, že Komisia bola schopná primerane preukázať túto skutočnosť predtým, ako získala informácie, ktoré jej poskytla Recylex.
86. S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.
C. O treťom odvolacom dôvode: nesprávne uplatnenie bodu 26 prvého odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006
1. Napadnutý rozsudok
87. Tretí odvolací dôvod smeruje proti bodom 136 až 154 napadnutého rozsudku, ktorými Všeobecný súd zamietol štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Recylex. V rámci uvedeného žalobného dôvodu Recylex uviedla, že Eco‑Bat, ktorú Komisia považuje za prvý podnik, ktorý poskytol dôkazy so značnou pridanou hodnotou, si nesplnila svoju povinnosť spolupráce s Komisiou, pretože jej poskytla neúplné a zavádzajúce informácie týkajúce sa území, na ktorých došlo k porušeniu, a preto sa jej nemala priznať výhoda stanovená v bode 26 prvom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Recylex uviedla, že po vylúčení Eco‑Bat mala túto spoločnosť nahradiť a v súlade s bodom 26 prvým odsekom prvou zarážkou oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 využiť maximálne zníženie pokuty o 50 %.
88. Všeobecný súd sa nezaoberal tvrdeniami, ktoré Recylex uviedla vo veci spolupráce spoločnosti Eco‑Bat, pričom na otázku, či v prípade ak dva podniky predložili dôkazy so značnou pridanou hodnotu, môže druhý podnik zaujať miesto prvého podniku, pokiaľ sa preukáže, že spolupráca prvého z nich nie je v súlade s požiadavkami bodu 12 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, odpovedal záporne.(38) Na základe reštriktívneho výkladu pravidiel týkajúcich sa zhovievavosti dospel Všeobecný súd v bodoch 147 až 150 napadnutého rozsudku k záveru, že zo znenia predmetného oznámenia ani z jeho logiky nevyplýva, že nesplnenie povinnosti spolupráce by malo vplyv na chronologické poradie žiadostí o zhovievavosť.
89. Z tohto dôvodu Všeobecný súd konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď Recylex nepriznala zníženie pokuty v rozsahu od 30 do 50 %.
2. Tvrdenia účastníkov konania
90. Recylex uvádza, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil oznámenie z roku 2006 a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že aj keby spolupráca spoločnosti Eco‑Bat nespĺňala podmienky uvedené v bode 12 uvedeného oznámenia, Recylex nemohla zaujať miesto spoločnosti Eco‑Bat v rámci poradia týkajúceho sa zníženia pokuty podľa bodu 26 prvého odseku tohto oznámenia. Recylex zastáva názor, že zo znenia, štruktúry a cieľov oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vyplýva, že na podnik, ktorého spolupráca nespĺňa podmienky bodu 12 predmetného oznámenia, sa nemá prihliadať na účely klasifikácie podľa bodu 26 prvého odseku oznámenia, pričom sa netreba zaoberať otázkou určenia jeho postavenia v rámci príslušného poradia. Na rozdiel od tvrdenia Všeobecného súdu sa Recylex domnieva, že takýto prístup by v nijakom prípade nemohol oslabiť motiváciu podnikov, aby čo najrýchlejšie spolupracovali s Komisiou, ale skôr by ich ešte viac povzbudil k účinnej, úplnej a rýchlej spolupráci.
91. Komisia zastáva názor, že tretí odvolací dôvod je neopodstatnený. Aj v prípade, ak by Eco‑Bat porušila svoju povinnosť spolupracovať, viedlo by to jedine k vylúčeniu tejto spoločnosti z poskytnutia výhody spočívajúcej v znížení pokuty, ktorá jej bola uložená, pričom by to neprinieslo nijakú výhodu pre Recylex, ktorá by nemohla zaujať postavenie spoločnosti Eco‑Bat, pretože v každom prípade nespĺňa podmienku, aby bola „prvým“ podnikom, ktorý poskytol dôkazy so značnou pridanou hodnotou. Výklad navrhovaný spoločnosťou Recylex nie je podľa názoru Komisie v súlade s cieľom oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, keďže by nielenže nezvýšil motiváciu účastníkov kartelu spolupracovať čo najrýchlejšie s Komisiou, ale dokonca by teoreticky mohol viesť k situácii, že v prospech dvoch podnikov by sa priznalo zníženie pokuty v rámci rovnakého rozpätia.
3. Hodnotenie
92. Na to, aby podnik mohol využiť zníženie pokuty podľa bodu 24 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, musí poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými táto inštitúcia už disponuje.
93. Podľa poslednej vety bodu 24 musí dotknutý podnik tiež splniť všetky kumulatívne podmienky stanovené v bode 12 písm. a), b) a c) tohto oznámenia. Spolupráca podniku s Komisiou má byť „skutočná, úplná a neprerušovaná, a to od okamihu predloženia svojej žiadosti, až do zakončenia správneho konania“ [bod 12 písm. a)], „podnik musel ukončiť svoju účasť na údajnom karteli okamžite po predložení žiadosti“ [bod 12 písm. b)] a pri zvažovaní predloženia žiadosti Komisii „podnik nesmel ničiť, falšovať ani zatajovať dôkazy, ani vyzrádzať zámer predložiť žiadosť ani nič z jej obsahu“ [bod 12 písm. c)]. Podľa bodu 30 druhého odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 ak Komisia zistí, že podnik nesplnil podmienky stanovené v bode 12 tohto oznámenia, podnik „nebude čerpať nijaké výhody“.
94. V bode 24 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa preto jednak stanovuje hmotnoprávna požiadavka na účely priznania výhody spočívajúcej v znížení pokuty – čiže zaslanie informácií s osobitnou dôkaznou hodnotou Komisii – jednak sa vyžaduje dodržiavanie niektorých podmienok, ktoré možno označiť ako podmienky zásluhovosti a ktoré sa týkajú správania podniku pred aj po podaní žiadosti o zníženie pokuty. V prípade nedostatočného splnenia hmotnoprávnej požiadavky dotknutý podnik nesplnil podmienky na účely zníženia pokuty v súlade s bodom 29 predmetného oznámenia, kým v prípade nedodržania podmienok zásluhovosti podnik síce splnil podmienky na zníženie pokuty, na základe vyššie uvedeného bodu 30 druhého odseku však nebude čerpať nijaké výhody.
95. V bode 26 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa stanovujú kritériá na určenie výšky zníženia pokuty v prospech podniku, ktorý spĺňa podmienky na účely takéhoto zníženia a tiež dodržiava podmienky zásluhovosti podľa vyššie uvedeného bodu 12.
96. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v rámci systému uvedeného oznámenia sa v prvej fáze vymedzuje na časovom základe rozsah zníženia pokuty, ktoré možno priznať jednotlivému podniku, pričom až následne, v rámci daného rozsahu, sa v závislosti od pridanej hodnoty poskytnutých dôkazov určuje, o akú konkrétnu hodnotu sa pokuta zníži.(39)
97. Výsledkom takéhoto systému je posilnenie časovej podmienky ako motivačného faktora na spoluprácu, ktorého významom z hľadiska účinnosti programu zhovievavosti som sa už zaoberal vyššie.(40) Podniky sú si vedomé, že iba ak začnú spolupracovať skôr ako ostatné, budú môcť splniť podmienky pre maximálne zníženie pokuty, a to nezávisle od skutočnej pridanej hodnoty poskytnutých dôkazov, ktorá sa vyhodnotí až v ďalšej fáze s cieľom stanoviť výšku zníženia pokuty v rámci prideleného rozsahu.
98. Z uvedeného vyplýva, že časový rozmer spolupráce, a teda chronologické poradie predkladania žiadostí o zníženie pokuty, má v systéme oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 rozhodujúcu úlohu.(41)
99. Riadiť sa názorom spoločnosti Recylex by preto znamenalo nielen neprihliadať na znenie bodu 26 prvého odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorým sa rozsah zníženia pokuty určuje iba v závislosti od chronologického poradia, v akom boli predložené príslušné žiadosti, ale ísť proti samotnému systému predmetného oznámenia.
100. Ako správne uvádza Komisia, aj v prípade, ak by Eco‑Bat nesplnila vyššie uvedené podmienky zásluhovosti a prišla by o možnosť čerpať výhody, Recylex by napriek tomu nemohla využiť rozsah zníženia pokuty podľa prvej zarážky uvedeného bodu, a to z jednoduchého dôvodu, že nebola prvým podnikom, ktorý predložil dôkazy so značnou pridanou hodnotou, a preto nespĺňa podmienky stanovené v bode 26 prvom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
101. Strata výhody spočívajúcej v znížení pokuty z dôvodu nedodržania podmienok podľa bodu 12 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, nemá rovnaké účinky ako rozhodnutie o nesplnení hmotnoprávnej požiadavky podľa bodu 24 tohto oznámenia, a preto nemôže byť v prospech ostatných účastníkov programu zhovievavosti Komisie, ktorí podali žiadosť neskôr, a spochybniť tak chronologické poradie predkladania žiadostí, ktoré je základom pre určovanie rozsahu zníženia pokuty podľa bodu 26 prvého odseku predmetného oznámenia.(42)
102. Na základe predchádzajúcich úvah sa domnievam, že aj tretí odvolací dôvod spoločnosti Recylex treba zamietnuť ako nedôvodný.
VI. Predbežné závery
103. S ohľadom na súbor vyššie uvedených úvah zastávam názor, že všetky odvolacie dôvody uvedené spoločnosťou Recylex, ako aj odvolanie ako celok, treba zamietnuť.
VII. O trovách
104. Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 137 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku vzťahuje na konania o odvolaní, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
105. Vzhľadom na to, že Súdnemu dvoru navrhujem, aby odvolanie zamietol, ako aj na to, že Komisia podala návrh v príslušnom zmysle, odvolateľkám je podľa môjho názoru potrebné uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.
VIII. Návrh
106. Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– odvolateľkám uložil povinnosť nahradiť trovy konania.