ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 3. júna 2021 (*)
„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh recyklácie automobilových batérií – Oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 – Bod 26 – Čiastočné oslobodenie od pokuty – Dodatočné skutočnosti zvyšujúce vážnosť alebo predlžujúce trvanie porušovania práva – Skutočnosti známe Európskej komisii – Zníženie pokuty – Zaradenie na účely zníženia – Chronologické poradie“
Vo veci C‑563/19 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 23. júla 2019,
Recylex SA, so sídlom v Paríži (Francúzsko),
Fonderie et Manufacture de Métaux SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko),
Harz‑Metall GmbH, so sídlom v Goslare (Nemecko),
v zastúpení: M. Wellinger, avocat, a S. Reinart a K. Bongs, Rechtsanwältinen,
žalobcovia,
ďalší účastník konania:
Európska komisia, v zastúpení: J. Szczodrowski, I. Rogalski a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory A. Arabadžiev, podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, vo funkcii sudkyne druhej komory, sudcovia A. Kumin, T. von Danwitz (spravodajca) a P. G. Xuereb,
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. septembra 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Spoločnosti Recylex SA, Fonderie et Manufacture de Métaux SA a Harz‑Metall GmbH sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 23. mája 2019, Recylex a i./Komisia (T‑222/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:356), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o zníženie pokuty, ktorá im bola uložená rozhodnutím Komisie C(2017) 900 final z 8. februára 2017 vo veci konania podľa článku 101 ZFEÚ (AT.40018 – Recyklácia automobilových batérií) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
Nariadenie (ES) č. 1/2003
2 Článok 23 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a článok 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:
„2. Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:
a) porušujú [článok 101 alebo 102 ZFEÚ]…
…
3. Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.“
Oznámenie o zhovievavosti z roku 2002
3 Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o zhovievavosti z roku 2002“) stanovovalo:
„Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutočností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závažnosť alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohľadní tieto prvky pri stanovovaní akejkoľvek pokuty, ktorá má byť uložená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz.“
Oznámenie o zhovievavosti z roku 2006
4 Podľa bodov 8, 10 a 11, ako aj bodu 12 písm. a) oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o zhovievavosti z roku 2006“), ktoré patria do oddielu II tohto oznámenia, nazvaného „Oslobodenie od pokút“:
„(8) Komisia v prípade podniku, ktorý vyzradí svoju účasť na údajnom karteli ovplyvňujúcom [Úniu] poskytne oslobodenie od akejkoľvek pokuty, ktorá by bola inak uložená, ak tento podnik ako prvý predloží informácie a dôkazy, ktoré Komisii podľa jej názoru umožnia:
a) vykonať cielenú inšpekciu v súvislosti s údajným kartelom …, alebo
b) zistiť porušenie článku 81 Zmluvy o ES v súvislosti s údajným kartelom.
…
(10) Oslobodenie od pokuty podľa bodu 8 písm. a) nebude možné, ak v čase predloženia žiadosti Komisia už disponovala dostatočnými dôkazmi na to, aby mohla prijať rozhodnutie vykonať inšpekciu v súvislosti s údajným kartelom, alebo už vykonala takúto inšpekciu.
(11) Oslobodenie od pokuty podľa bodu 8 písm. b) sa udelí len pri dodržaní kumulatívnych podmienok, že Komisia v čase predloženia žiadosti nemala dostatok dôkazov na to, aby v súvislosti s údajným kartelom mohla konštatovať porušenie článku [101 ZFEÚ], a zároveň nebol v súvislosti s údajným kartelom podmienečne oslobodený od pokuty podľa bodu 8 písm. a) žiaden podnik. Aby podnik mohol žiadať o oslobodenie od pokuty, musí byť prvý, ktorý poskytne usvedčujúce dôkazy o činnosti údajného kartelu z príslušného obdobia, ako aj vyhlásenie spoločnosti, obsahujúce informácie vymedzené v bode 9 písm. a), ktoré umožnia Komisii konštatovať porušenie článku [101 ZFEÚ].
(12) Okrem podmienok ustanovených v bode 8 písm. a) a v bodoch 9 a 10 alebo v bode 8 písm. b) a v bode 11 musí podnik na to, aby mohol žiadať o oslobodenie od uloženia pokuty, splniť všetky nasledujúce podmienky:
a) Spolupráca podniku… je skutočná…, úplná a neprerušovaná, a to od okamihu predloženia svojej žiadosti, až do zakončenia správneho konania,…“
5 Podľa bodov 23 až 26 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktoré sú upravené v jeho oddiely III s názvom „Zníženie pokuty“:
„(23) Podniky, ktoré odhalili svoju účasť na údajnom karteli ovplyvňujúcom [Úniu], ale nespĺňajú podmienky uvedené v oddiele II, môžu mať nárok na zníženie pokuty, ktorá by im bola v opačnom prípade uložená.
(24) Na splnenie podmienok na zníženie pokuty podnik musí poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými Komisia už disponuje, a musí splniť všetky kumulatívne podmienky ustanovené v bodoch 12 písm. a) až 12 písm. c) tohto oznámenia.
(25) Pojem ‚pridaná hodnota‘ sa týka rozsahu, do ktorého poskytnuté dôkazy svojím charakterom a obšírnosťou posilňujú schopnosť Komisie odhaliť údajný kartel. Komisia pri uvedenom posudzovaní zvyčajne pokladá písomný dôkaz pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutočnosťami za dôkaz vyššej hodnoty ako dôkaz získaný dodatočne. Usvedčujúci dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutočnosťami sa vo všeobecnosti pokladá za dôkaz vyššej hodnoty ako dôkaz súvisiaci s nimi nepriamo. Rovnako bude mať na posúdenie hodnoty predloženého dôkazu vplyv to, do akej miery sa bude treba spoľahnúť na iné zdroje, aby svedčili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takže presvedčivému dôkazu sa prisúdi vyššia hodnota ako napr. vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyžadujú dosvedčenie.
(26) V každom konečnom rozhodnutí, ktorým sa ukončí správne konanie, Komisia určí, do akej výšky sa danému podniku zníži pokuta, ktorá by sa mu v opačnom prípade udelila v plnej výške. Pre:
– prvý podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie o 30 – 50 %,
– druhý podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie o 20 – 30 %,
– každý ďalší podnik, ktorý poskytne značnú pridanú hodnotu: zníženie do výšky 20 %.
Pri určovaní výšky zníženia pokuty pre každé z uvedených rozmedzí Komisia zohľadní, kedy bol dôkaz spĺňajúci podmienku v bode 24 predložený, ako aj rozsah, v akom tento dôkaz predstavuje pridanú hodnotu už existujúcich dôkazov.
Ak je žiadateľ o zníženie pokuty prvý, ktorý predložil presvedčivý dôkaz v zmysle bodu 25 a Komisia tento dôkaz využila pri preukázaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva, Komisia nebude brať tieto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol.“
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
6 Recylex, Fonderie et Manufacture de Métaux, ako aj Harz‑Metall (ďalej spoločne len ako „Recylex“) sú spoločnosťami so sídlom vo Francúzsku, v Belgicku a tiež v Nemecku a pôsobia v odvetví výroby recyklovaného olova a iných výrobkov.
7 Po predložení žiadosti o oslobodenie od pokút 22. júna 2012 podľa oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 spoločnosťami Johnson Controls Inc., Johnson Controls Tolling GmbH & Co. KG a Johnson Controls Recycling GmbH (ďalej spoločne len ako „JCI“) sa začalo viesť vyšetrovanie proti spoločnostiam Recylex, JCI a dvom ďalším skupinám spoločností, konkrétne spoločnostiam Campine NV a Campine Recycling NV (ďalej spoločne len ako „Campine“) a spoločnsotiam Eco‑Bat Technologies Ltd, Berzelius Metall GmbH a Société de traitement chimique des métaux SAS (ďalej spoločne len ako „Eco‑Bat“) vo veci kartelu v odvetví nákupu použitých automobilových batérií. Komisia priznala JCI 13. septembra 2012 podmienečné oslobodenie od pokút podľa bodu 18 uvedeného oznámenia.
8 V období od 26. do 28. septembra 2012 uskutočnila Komisia neohlásené inšpekcie v priestoroch rôznych dotknutých spoločností v Belgicku, Nemecku a vo Francúzsku.
9 Eco‑Bat a Recylex požiadali 27. septembra 2012 a 23. októbra 2012 o oslobodenie od pokuty alebo v prípade zamietavého rozhodnutia o zníženie pokuty, pričom v rámci týchto žiadostí predložili vyhlásenia podniku a listinné dôkazy. Campine požiadala 4. decembra 2012 taktiež o zníženie pokuty.
10 Komisia 24. júna 2015 začala správne konanie proti JCI, Recylex, Eco‑Bat a Campine a v tejto súvislosti im doručila príslušné oznámenie o výhradách. Listom z rovnakého dňa Komisia informovala Eco‑Bat a Recylex o jej predbežnom závere, podľa ktorého mali dôkazy predložené týmito spoločnosťami značnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 24 a 25 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, a preto ich oboznámila so svojím úmyslom znížiť pokutu, ktorá im mala byť uložená. Komisia zároveň oznámila spoločnosti Campine, že vo vzťahu k nej nezamýšľa pristúpiť k zníženiu pokuty.
11 V spornom rozhodnutí prijatom 8. februára 2017 Komisia konštatovala, že Recylex, JCI, Campine a Eco‑Bat sa v rozpore s článkom 101 ZFEÚ zúčastnili na karteli predstavujúcom jediné a pokračujúce porušenie v oblasti nákupu použitých automobilových batérií, ku ktorému došlo v období od 23. septembra 2009 do 26. septembra 2012 a ktoré spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch zameraných na koordináciu cien.
12 Týmto rozhodnutím Komisia uložila spoločnosti Recylex spoločne a nerozdielne pokutu vo výške 26 739 000 eur za jej účasť na konštatovanom porušení počas obdobia od 23. septembra 2009 do 26. septembra 2012, pričom toto porušenie sa vzťahovalo na územia viacerých členských štátov vrátane Francúzska.
13 V tomto kontexte sa Komisia vyjadrila k uplatneniu oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 na podniky zodpovedné za uvedené porušenie.
14 V prvom rade táto inštitúcia priznala spoločnosti JCI oslobodenie od pokút podľa bodu 8 písm. a) tohto oznámenia, keď konštatovala, že spolupráca tejto spoločnosti splnila podmienky stanovené v bode 12 uvedeného oznámenia.
15 V druhom rade Komisia uznala, že Eco‑Bat bola prvou spoločnosťou, ktorá poskytla dôkazy so značnou pridanou hodnotou, a priznala jej maximálne zníženie výšky pokuty, konkrétne vo výške 50 % v zmysle bodu 26 prvého odseku prvej zarážky oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
16 Po tretie Komisia priznala spoločnosti Recylex zníženie pokuty o 30 % v zmysle bodu 26 prvého odseku druhej zarážky oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, keďže sa domnievala, že Recylex poskytla ako druhá spoločnosť dôkazy so značnou pridanou hodnotou týkajúce sa najmä pôvodu kartelu, rôznych protisúťažných kontaktov, ktoré iné spoločnosti neuviedli, multilaterálneho stretnutia vo Windhagene, ktoré sa konalo v septembri 2009 (ďalej len „stretnutie vo Windhagene“) a ktoré predstavovalo začiatok porušovania, ako aj rôznych telefonických kontaktov a textových správ vymenených medzi samotnou spoločnosťou Recylex a jej konkurentmi.
17 Komisia odmietla tvrdenia spoločnosti Recylex, ktorých cieľom bolo dosiahnuť významnejšie zníženie pokuty v rozsahu od 30 do 50 %. Aj keď sa Komisia domnievala, že Recylex ako prvá poskytla vysvetlenia vo veci stretnutia vo Windhagene, zdôraznila, že dôkazy, ktoré jej boli v tejto súvislosti predložené, sa týkali len organizačných otázok a že už počas inšpekcie v spoločnosti Campine získala „presvedčivé dôkazy“ týkajúce sa programu rokovania a obsahu tohto stretnutia. Komisia taktiež odmietla tvrdenie spoločnosti Recylex, podľa ktorého táto spoločnosť ako prvá poskytla dôkazy týkajúce sa územného rozsahu kartelu, ktorý zahŕňal aj Francúzsko. V tejto súvislosti Komisia predovšetkým zdôraznila, že už mala k dispozícii informácie o geografickom rozsahu kartelu vrátane francúzskeho územia.
18 Komisia napokon po štvrté nevyhovela žiadosti o zníženie pokuty, ktorú predložila Campine.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
19 Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 18. apríla 2017 podala Recylex na základe článku 263 ZFEÚ žalobu o zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená sporným rozhodnutím. Na podporu tejto žaloby bolo uvedených šesť žalobných dôvodov. Prvý a druhý žalobný dôvod sa zakladali na nesprávnom uplatnení tretieho odseku bodu 26 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. V tejto súvislosti Recylex v zásade uviedla, že sa jej podľa uvedeného odseku malo priznať čiastočné oslobodenie od pokuty s ohľadom na dôkazy, ktoré predložila jednak v súvislosti so skutočnosťou, že porušenie sa začalo na stretnutí vo Windhagene (prvý žalobný dôvod), a jednak so skutočnosťou, že územný rozsah porušenia sa vzťahoval aj na Francúzsko (druhý žalobný dôvod). V rámci štvrtého žalobného dôvodu Recylex namietala, že Komisia pochybila pri uplatnení bodu 26 prvého odseku tohto oznámenia, keď jej nepriznala zníženie pokuty vo výške 50 %. Ďalšie tri žalobné dôvody uvedené pred Všeobecným súdom nie sú relevantné na účely preskúmania odvolania.
20 Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorá mu bola predložená, v celom rozsahu.
Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
21 Vo svojom odvolaní Recylex navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v časti potvrdzujúcej pokutu, ktorá jej bola uložená sporným rozhodnutím, a v časti, v ktorej sa jej ukladá povinnosť nahradiť trovy konania,
– zrušil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej sa jej ukladá pokuta vo výške 26 739 000 eur,
– znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená, v závislosti od odvolacích dôvodov, ktorým sa vyhovie a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.
22 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil spoločnosti Recylex povinnosť nahradiť trovy konania.
O odvolaní
O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu a o druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
23 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu namiereného proti bodom 79 až 99 napadnutého rozsudku a založeného na nesprávnom právnom posúdení Recylex namieta, že odôvodnenie Všeobecného súdu je nesúdržné a nejasné, pokiaľ ide o právne kritériá, ktoré sú základom pre priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
24 V druhom odvolacom dôvode namierenom proti bodom 100 až 108 napadnutého rozsudku Recylex ďalej namieta, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení kritérií priznania čiastočného oslobodenia od pokuty upravených v bode 26 treťom odseku uvedeného oznámenia, keď dospel k záveru, že táto spoločnosť sa nemohla dožadovať takéhoto oslobodenia, pretože Komisii už boli známe skutkové okolnosti, ktorých sa týkali informácie poskytnuté touto spoločnosťou, t. j. na jednej strane o existencii stretnutia vo Windhagene, a na druhej strane o územnom rozsahu kartelu, ktorý zahŕňal aj Francúzsko. Recylex sa domnieva, že mala právo sa dožadovať takéhoto oslobodenia, pretože Komisia s pomocou dôkazov, ktoré mala k dispozícii, nedokázala po právnej stránke dostatočne preukázať uvedené skutkové okolnosti. Podľa spoločnosti Recylex otázka, či Komisii tieto skutkové okolnosti boli alebo neboli známe, nie je relevantná.
25 Na podporu tejto argumentácie Recylex uvádza, že znenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 sa líši od analogického ustanovenia oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, konkrétne bodu 23 písm. b) posledného odseku tohto oznámenia, ktorý výslovne odkazuje na „skutočnosti, ktoré boli Komisii predtým neznáme“. To znamená, že kritérium založené na tom, či boli dotknuté skutočnosti Komisii známe, ktoré bolo relevantné v kontexte oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, sa už podľa oznámenia z roku 2006 neuplatní. V tomto rámci by bolo potrebné porovnať dôkaznú hodnotu informácií oznámených predmetným podnikom a dôkaznú hodnotu informácií nachádzajúcich sa v spise Komisie.
26 Komisia sa domnieva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
27 Na úvod treba poznamenať, že oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 nahradilo od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie 8. decembra 2006 oznámenie o zhovievavosti z roku 2002. V tomto rámci bod 26 tretí odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 nahradil bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
28 V tomto ohľade treba zdôrazniť, že bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 stanovoval, že „ak podnik poskyt[ol] dôkaz týkajúci sa skutočností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré [mali] priamy vplyv na závažnosť alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohľadn[ila] tieto prvky pri stanovovaní akejkoľvek pokuty, ktorá [mala] byť uložená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz“. Podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 „ak je žiadateľ o zníženie pokuty prvý, ktorý predložil presvedčivý dôkaz… a Komisia tento dôkaz využila pri preukázaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva, Komisia nebude brať tieto dodatočné skutočnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol“.
29 Teda aj keď oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 odkazovalo výslovne na „skutočnosti, ktoré boli predtým Komisii neznáme“, ktoré mali „priamy vplyv na závažnosť alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie“, oznámenie o zhovievavosti z roku 2006 sa odvoláva na „dodatočné skutočnosti zvyšujúce vážnosť alebo predlžujúce trvanie porušovania práva“.
30 V judikatúre týkajúcej sa bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 Súdny dvor zastával názor, že čiastočné oslobodenie upravené týmto ustanovením si vyžaduje splnenie dvoch podmienok, t. j. aby dotknutý podnik ako prvý preukázal skutočnosti, ktoré boli predtým Komisii neznáme, alebo po druhé, aby tieto skutočnosti vzhľadom na to, že majú priamy vplyv na závažnosť alebo dĺžku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umožnili Komisii dospieť k novému záveru o porušení (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 66, ako aj citovaná judikatúra).
31 Súdny dvor spresnil, že pojmy „skutočnosti…, ktoré Komisii neboli známe“ sú jednoznačné a umožňujú prijať reštriktívny výklad bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 v tom zmysle, že Komisia sa obmedzí len na prípady, keď jej spoločnosť zúčastnená na karteli poskytne novú informáciu týkajúcu sa závažnosti alebo dĺžky trvania porušenia (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a.i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 67, ako aj citovaná judikatúra).
32 Súdny dvor tiež rozhodol, že význam, ktorý treba pripísať týmto pojmom, by mal tiež zabezpečiť ciele sledované v bode 23 písm. b) poslednom odseku uvedeného oznámenia a konkrétne účinnosť programu zhovievavosti, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby porušovatelia oznámili protiprávne konania, čím sa tieto konania rýchlo a úplne skončia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a.i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 68, ako aj citovanú judikatúru).
33 V tomto ohľade Súdny dvor rozhodol, že treba zabezpečiť potrebný účinok tohto ustanovenia, ktorý v prípade, že podnik s cieľom dosiahnuť úplné oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 poskytol Komisii dôkazy, ktoré jej umožnia konštatovať porušenie článku 101 ZFEÚ, ale neoznámil informácie preukazujúce, že dotknuté porušenie trvalo dlhšie, ako uvádzajú dané dôkazy, podnecuje prostredníctvom priznania čiastočného oslobodenia od pokuty ostatné podniky, ktoré sa zúčastnili tohto porušenia, aby oznámili tieto informácie ako prvé (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a.i./Komisia, C‑617/13 P, EU:C:2016:416, bod 69, ako aj citovaná judikatúra).
34 Treba konštatovať, že rozdiely existujúce medzi znením bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 a znením bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 nemôžu odôvodňovať záver, že reštriktívny výklad tohto posledného uvedeného ustanovenia prijatý Súdnym dvorom nemožno uplatniť na bod 26 tretí odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Predovšetkým okolnosť, že slovné spojenie „skutočnosti, ktoré boli predtým neznáme“ použité v bode 23 písm. b) poslednom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, nebolo výslovne prevzaté do bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, nemôže odôvodniť iný výklad tohto bodu 26 tretieho odseku.
35 Podľa bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 musí dotknutý podnik na to, aby sa mohol dovolávať čiastočného oslobodenia od pokuty, predložiť Komisii dôkazy týkajúce sa dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť alebo predlžujúcich trvanie porušovania práva. Ide o skutočnosti, ktoré dopĺňajú alebo sa pridávajú ku skutočnostiam, o ktorých už Komisia vedela a ktoré menia vecnú alebo časovú pôsobnosť porušenia konštatovaného Komisiou. Len vo vzťahu k týmto skutočnostiam, ktoré sa pridávajú k pôvodnému okruhu porušenia, sa môže uplatniť čiastočné oslobodenie od pokuty.
36 Ako Všeobecný súd správne zdôraznil v bode 86 napadnutého rozsudku, znenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 nemení logiku čiastočného oslobodenia od pokuty vykladaného v judikatúre s ohľadom na formuláciu bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
37 Za týchto podmienok sa má bod 26 tretí odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vykladať tak, že sa vzťahuje na prípady, keď spoločnosť, ktorá sa zúčastnila na karteli, poskytne Komisii rozhodujúce dôkazy, ktoré jej umožnia preukázať nové skutkové okolnosti týkajúce sa závažnosti alebo dĺžky trvania porušenia, a vylučuje prípady, keď sa uvedená spoločnosť obmedzila na poskytnutie informácií umožňujúcich posilniť dôkazy o existencii porušenia.
38 Ako v zásade zdôraznil generálny advokát v bodoch 59 až 62 svojich návrhov, tento výklad potvrdzuje aj štruktúra bodu 26 uvedeného oznámenia. Čo sa totiž týka skutkových okolností, ktoré už sú Komisii známe, samotné predloženie dôkazov, ktoré majú významnú pridanú hodnotu, môže odôvodňovať zníženie pokuty v súlade s prvým odsekom tohto bodu 26 vykladaného v spojení s bodmi 24 a 25 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Čiastočné oslobodenie od pokuty upravené v treťom odseku uvedeného bodu 26 sa preto musí priznať výhradne podniku, ktorý predloží informácie o nových skutočnostiach, ktoré boli predtým Komisii neznáme.
39 Napokon, ako uviedol aj generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, tento výklad zodpovedá tiež cieľom sledovaným pravidlom čiastočného oslobodenia od pokuty upraveným v bode 26 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý sa zhoduje s cieľom, ktorý v minulosti sledoval bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ako je uvedené v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku. Cieľom uvedeného bodu 26 tretieho odseku je podnietiť podniky k tomu, aby plne spolupracovali s Komisiou, aj keď sa im nepriznalo podmienečné oslobodenie podľa bodu 8 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. Ak by totiž neexistovalo pravidlo upravené v bode 26 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, tieto podniky by sa mohli obávať, že ak predložia dôkazy, ktoré majú vplyv na trvanie alebo závažnosť porušenia a navyše neboli predtým Komisii známe, vystavia sa riziku zvýšenia pokút, ktoré im môžu byť uložené.
40 V tomto kontexte, ako zdôraznil aj Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že pri výklade bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 Súdny dvor konštatoval, že ak sa informácie predložené podnikom týkajú skutočností, ktoré neboli predtým Komisii neznáme, žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty podaná takýmto podnikom sa musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné porovnať dôkaznú hodnotu týchto informácií s dôkaznou hodnotou informácií predložených inými účastníkmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, C‑227/14 P, EU:C:2015:258,bod 81). Toto konštatovanie platí aj v kontexte bodu 26 tretieho odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa netýkajú „dodatočných skutočností“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.
41 Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil a uplatnil požiadavky stanovené v bode 26 treťom odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, keďže Komisia už vedela o existencii stretnutia vo Windhagene a o územnom rozsahu kartelu skôr, ako Recylex podala svoju žiadosť o čiastočné oslobodenie od pokuty.
42 V súvislosti s výhradou spoločnosti Recylex uvedenou v bode 23 tohto rozsudku týkajúcej sa údajne nedostatočnej súdržnosti a jasnosti odôvodnenia Všeobecného súdu uvedeného v bodoch 79 až 99 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 46 až 56 svojich návrhov, že Všeobecný súd v uvedených bodoch napadnutého rozsudku z právneho hľadiska dostatočne odôvodnil potvrdenie sporného rozhodnutia spočívajúceho v odmietnutí čiastočného oslobodenia od pokuty podľa bodu 26 tretieho odseku tohto oznámenia.
43 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba prvú časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod zamietnuť ako neopodstatnené.
O druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu
Argumentácia účastníkov konania
44 V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex tvrdí, že Všeobecný súd zjavne skreslil rukou písané poznámky vyhotovené zamestnancom spoločnosti Campine, ktoré boli zabavené pri inšpekcii priestorov tejto spoločnosti, vykladané s prihliadnutím na informácie poskytnuté spoločnosťou JCI v kontexte jej žiadosti o oslobodenie od pokút z 22. júna 2012, keď v bode 95 napadnutého rozsudku konštatoval, že tieto dôkazy Komisii umožnili po právnej stránke potvrdiť existenciu stretnutia vo Windhagene a určiť dátum tohto stretnutia ako okamih začiatku porušenia. Recylex na jednej strane tvrdí, že informácie predložené spoločnosťou JCI jednak neodkazujú na stretnutie alebo protisúťažné kontakty zo septembra 2009, a jednak vôbec nenaznačujú, že by kartel vznikol v tomto konkrétnom okamihu. Na druhej strane Recylex poznamenáva, že v rukou písaných poznámkach sa uvádzal iný dátum, ako ten, ktorý stanovila Komisia, konkrétne 24. september namiesto 23. septembra 2009, že tieto poznámky neobsahujú ani nijaké informácie o účastníkoch stretnutia alebo jeho protisúťažnej povahe, a napokon, že Campine počas celého správneho konania popierala, že tieto poznámky majú protisúťažný obsah.
45 V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Recylex uvádza, že Všeobecný súd opomenul, že je povinnosťou Komisie preukázať existenciu skutkových okolností predstavujúcich porušenie. Rukou písané poznámky jedného zo zamestnancov spoločnosti Campine vykladané hoci aj vo svetle informácií, ktoré poskytla JCI, nepredstavujú presné a jednoznačné dôkazy o existencii porušenia spáchaného na stretnutí vo Windhagene. Všeobecný súd porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, keď konštatoval, že predmetné poznámky umožnili Komisii po právnej stránke dostatočne preukázať, že sa konalo uvedené stretnutie.
46 Podľa Komisie sú tvrdenia uvádzané spoločnosťou Recylex v tomto rámci na jednej strane neprípustné v rozsahu, v akom predstavujú žiadosť o opätovné preskúmanie dôkazov, a na druhej strane nedôvodné.
Posúdenie Súdnym dvorom
47 Bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či tvrdenia spoločnosti Recylex predstavujú alebo nepredstavujú žiadosť o opätovné preskúmanie dôkazov, a z tohto dôvodu rozhodnúť o prípustnosti takejto žiadosti, treba uviesť, že Recylex vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, najmä jeho bodov 85 až 97, keď sa domnieva, že sa Všeobecný súd vyjadril k otázke, či rukou písané poznámky zaistené počas kontroly v priestoroch spoločnosti Campine, vykladané s ohľadom na informácie, ktoré už skôr poskytla JCI, nevyhnutne stačili na to, aby sa po právnej stránke dostatočným spôsobom preukázal dátum a obsah stretnutia vo Windhagene, ako začiatočného okamihu porušenia.
48 Ako totiž zdôraznil aj generálny advokát v bodoch 81 až 84 svojich návrhov, z bodov 93 až 97 napadnutého rozsudku v zásade vyplýva, že Všeobecný súd sa obmedzil len na konštatovanie, že takéto rukou písané poznámky vykladané s ohľadom na informácie predložené spoločnosťou JCI, umožnili Komisii dozvedieť sa o existencii stretnutia vo Windhagene a o jeho protisúťažnej povahe. Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Recylex, Všeobecný súd sa nevyjadril k otázke, či tieto informácie, samy osebe umožnili Komisii, aby po právnej stránke dostatočným spôsobom určila dátum a obsah tohto stretnutia.
49 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Recylex vo svojom odvolaní nespochybňuje, že rukou písané poznámky a informácie predložené spoločnosťou JCI umožnili Komisii dozvedieť sa o konaní sa stretnutia vo Windhagene.
50 Pokiaľ sa Recylex domnieva, že Všeobecný súd mal porovnať dôkazy, ktorými už Komisia disponovala s dôkazmi, ktoré predložila Recylex, a teda vykonať porovnanie, ktoré ho malo priviesť k záveru, že dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase podania žiadosti o čiastočné oslobodenie od pokuty spoločnosťou Recylex, jej neumožňovali po právnej stránke dostatočným spôsobom preukázať existenciu a obsah tohto stretnutia, je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku poznamenal, že tvrdenia uvádzané spoločnosťou Recylex boli v tomto smere irelevantné. Z dôvodov uvedených v bode 40 tohto rozsudku je predmetný záver Všeobecného súdu odôvodnený, keďže takéto porovnanie nebolo potrebné vykonať.
51 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že druhá a tretia časť prvého odvolacieho dôvodu sú zjavne nedôvodné, a preto s ohľadom na úvahy uvedené v bode 43 tohto rozsudku sa prvý odvolací dôvod musí zamietnuť v celom rozsahu.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
52 Vo svojom treťom odvolacom dôvode namierenom proti bodom 136 až 154 napadnutého rozsudku Recylex tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení bodu 26 prvého odseku oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, keď sa domnieval, že ani znenie tohto oznámenia, ani jeho štruktúra nepodporovali výklad v tom zmysle, že v prípade, ak dva podniky poskytli dôkazy s významnou pridanou hodnotou, ten podnik, ktorý ich poskytol ako druhý, získa postavenie prvého podniku, ak jeho spolupráca nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 12 predmetného oznámenia. Všeobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 153 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia správne odmietla priznať spoločnosti Recylex zníženie pokuty o 30 až 50 % podľa bodu 26 prvého odseku prvej zarážky tohto oznámenia aj napriek tomu, že Eco‑Bat podľa spoločnosti Recylex porušila svoju povinnosť spolupráce, keď poskytla len neúplné a zavádzajúce informácie v súvislosti s územiami, na ktoré sa vzťahuje zistené porušenie.
53 Zo znenia, štruktúry a cieľov oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 vyplýva, že na podnik, ktorého spolupráca nespĺňa podmienky uvedené v bode 12 predmetného oznámenia, sa nemá prihliadať na účely klasifikácie podľa bodu 26 prvého odseku uvedeného oznámenia, a preto nevzniká otázka o jeho umiestnení v rámci tohto poradia.
54 Komisia tvrdí, že tento tretí odvolací dôvod je nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
55 Podľa bodu 24 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 na to, aby sa podnik mohol domáhať zníženia pokuty, ako je stanovené v bode 26 prvom odseku tohto oznámenia, musí poskytnúť Komisii také dôkazy o údajnom porušovaní práva, ktoré predstavujú značnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými Komisia už disponuje, a musí splniť všetky kumulatívne podmienky ustanovené v bodoch 12 tohto oznámenia, čo zahŕňa najmä skutočnú, úplnú, neprerušovanú a rýchlu spoluprácu počas celého správneho konania.
56 Podniku tak možno nepriznať zníženie pokuty, ak sa nespráva v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 12 tohto oznámenia. Skutočnosť, že sa podnik vylúči zo zníženia pokuty, však nemôže viesť k tomu, že podniky, ktoré neskôr predložili dôkazy s významnou pridanou hodnotou, môžu tento podnik nahradiť v chronologickom zaradení upravenom v bode 26 prvom odseku uvedeného oznámenia.
57 V tejto súvislosti treba konštatovať, že žiadne ustanovenie oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 nepredpokladá zmenu zaradenia, na ktorú sa Recylex v prejednávanej veci odvoláva. Bod 26 prvý odsek tohto oznámenia zakotvuje len kritérium chronologickej povahy, keď upravuje hranice zníženia pokuty, ktoré závisia výlučne od poradia, v akom dotknuté podniky poskytli Komisii dôkazy so značnou pridanou hodnotou. Rovnako ani žiadna skutočnosť uvedená v bodoch 23, 24, 29 a 30 uvedeného oznámenia nepredpokladá zmenu zaradenia tohto charakteru. To znamená, že ani znenie týchto bodov, ani štruktúra oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 nepriznávajú druhému podniku v poradí, teda spoločnosti Recylex, právo nahradiť prvú spoločnosť, teda Eco‑Bat, z dôvodu, že Eco‑Bat nesplnila podmienky stanovené v bode 12 tohto oznámenia.
58 Opačný výklad, ku ktorému sa prikláňa Recylex, by navyše nebol odôvodnený ani s ohľadom na cieľ sledovaný programami zhovievavosti, ktorý tak ako uviedol Všeobecný súd v bode 148 napadnutého rozsudku, spočíva vo vyvolaní atmosféry neistoty vnútri kartelov s cieľom podporiť ich oznámenie Komisii [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, DHL Express (Italy) a DHL Global Forwarding (Italy), C‑428/14, EU:C:2016:27, bod 82, ako aj citovanú judikatúru].
59 Na dosiahnutie tohto cieľa je totiž potrebné podnietiť podniky k tomu, aby pri vyšetrovaní spolupracovali s Komisiou čo najskôr a čo najúčinnejšie. Ak by sa pripustila zmena v zaradení podnikov, ktoré neboli najrýchlejšie v rámci spolupráce z dôvodu nedodržania požiadaviek stanovených v bode 12 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 iným podnikom, bolo by to v rozpore s cieľom zrýchlenia rozkladu kartelov sledovaného týmto oznámením.
60 Treba preto konštatovať, že Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 136 až 154 napadnutého rozsudku rozhodol, že Recylex sa nemôže domáhať vyššieho zníženia pokuty, a to v rozsahu 30 až 50 %, keďže podľa sporného rozhodnutia bola iba druhým podnikom, ktorý poskytol významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 26 prvého odseku druhej zarážky oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
62 Keďže nemožno vyhovieť ani jednému z troch odvolacích dôvodov uvedených na podporu odvolania, musí sa odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
63 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
64 Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti Recylex povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Recylex SA, Fonderie et Manufacture de Métaux SA a Harz‑Metall GmbH sú povinné nahradiť trovy konania.
Podpisy