Vec C‑101/08

Audiolux SA a i.

proti

Groupe Bruxelles Lambert SA (GBL) a i.

a

Bertelsmann AG a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Luxembursko)]

„Smernice 77/91/EHS, 79/279/EHS a 2004/25/ES – Všeobecná zásada ochrany menšinových akcionárov v práve Spoločenstva – Neexistencia – Právo obchodných spoločností – Získanie kontroly – Povinná ponuka – Odporúčanie 77/534/EHS – Etický kódex“

Abstrakt rozsudku

Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana menšinových akcionárov

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25, odôvodnenie č. 8 a článok 3 ods. 1 písm. a); smernica Rady 77/91, články 20 a 42, a smernica Rady 79/279, príloha; odporúčanie Komisie 77/534, príloha]

Právo Spoločenstva neobsahuje všeobecnú právnu zásadu, na základe ktorej sú menšinoví akcionári chránení tým, že väčšinový akcionár, ktorý vykonáva alebo získa kontrolu v spoločnosti, je povinný ponúknuť menšinovým akcionárom odkúpenie ich akcií za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené na nadobudnutie obchodného podielu, ktorým väčšinový akcionár získal alebo posilnil svoju kontrolu v spoločnosti.

Skutočnosť, že sekundárne právne predpisy Spoločenstva obsahujú niektoré ustanovenia o ochrane menšinových akcionárov, totiž sama osebe nepostačuje na vyvodenie záveru o existencii všeobecnej zásady práva Spoločenstva, najmä ak pôsobnosť týchto ustanovení je obmedzená na presne stanovené a určité práva. Na to, aby takáto zásada vznikla, je potrebné overiť, či takéto ustanovenia obsahujú informácie, ktoré preukazujú existenciu skúmanej zásady, a tieto ustanovenia budú mať informatívnu hodnotu iba v prípade, ak majú záväznú povahu.

Po prvé články 20 a 42 smernice 77/91 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení, a bod 2 písm. a) zoznamu C prílohy smernice 79/279 o koordinácii podmienok prijatia cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov sa uplatňujú iba na situácie presne určené a zreteľne odlišné od situácie väčšinového akcionára, ktorý nadobudol obchodný podiel, ktorým získal alebo posilnil svoju kontrolu v spoločnosti za určitých podmienok, a tieto ustanovenia sa prevažne obmedzujú na regulovanie veľmi špecifických situácií práva obchodných spoločností tým, že ukladajú spoločnosti určité povinnosti zamerané na ochranu všetkých akcionárov. Týmto ustanoveniam teda chýba všeobecná povaha, ktorou sa vyznačujú všeobecné právne zásady.

Po druhé, pokiaľ ide o tretiu všeobecnú zásadu a sedemnáste doplňujúce ustanovenie etického kódexu, ktorý tvorí prílohu odporúčania 77/534, ako aj o smernicu 2004/25 o ponukách na prevzatie, tak etický kódex, ako aj táto smernica nepoukazujú výslovne na existenciu všeobecnej zásady ochrany menšinových akcionárov v práve Spoločenstva. Pokiaľ ide o etický kódex, na jednej strane zásady riadneho správania, ktoré odporúča, majú ako pramene práva rovnakú hodnotu ako zásady, ktoré sa uplatňujú na trhu, čo je však nezlučiteľné s hypotézou, podľa ktorej sa tretia všeobecná zásada a sedemnáste doplňujúce ustanovenie uvedeného kódexu opierajú o všeobecnú zásadu práva Spoločenstva. Na druhej strane žiadne z týchto ustanovení etického kódexu nevyjadruje povinnosť rovnakého zaobchádzania s akcionármi absolútne a záväzne. Pokiaľ ide o smernicu 2004/25, jej článok 1, článok 5 ods. 1, články 15 a 16 sa vzťahujú na špecifické situácie, čiže nie je možné z nich vyvodiť všeobecnú zásadu s určitým obsahom. Týmto ustanoveniam rovnako chýba všeobecná povaha, ktorou sa vyznačujú všeobecné právne zásady. Okrem toho, hoci odôvodnenie č. 8 tejto smernice odkazuje na všeobecné zásady práva Spoločenstva, nič to nemení na tom, že toto odôvodnenie je zamerané iba na procesné záruky a netýka sa zásady rovnosti zaobchádzania s akcionármi. Rovnako nemožno z použitia pojmu „všeobecné zásady“ v článku 3 tejto smernice vyvodiť, že normotvorca Spoločenstva tým mal v úmysle považovať zásady zakotvené v tomto článku za všeobecné zásady práva Spoločenstva. Z formulácie „na účely uplatňovania tejto smernice“ vyplýva, že ide iba o zásady relevantné pre uplatňovanie uvedenej smernice členskými štátmi.

Navyše zaobchádzanie, ktorého cieľom je uložiť väčšinovému akcionárovi povinnosť uzatvoriť zmluvu so všetkými menšinovými akcionármi za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené na nadobudnutie podielu, ktorým väčšinový akcionár získal alebo posilnil kontrolu v spoločnosti, a ktoré by zodpovedalo právu všetkých akcionárov na odkúpenie ich akcií väčšinovým akcionárom, nemôže byť chápané ako špecifické vyjadrenie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti práva obchodných spoločností. Uvedená zásada totiž nemôže sama osebe založiť osobitnú povinnosť väčšinového akcionára voči ostatným akcionárom ani nemôže určiť, ktorá špecifická situácia sa s takouto povinnosťou spája. Nemôže byť ani rozhodujúca pre voľbu medzi rôznymi možnými prostriedkami ochrany menšinových akcionárov, ktoré odporúča etický kódex, ktorý tvorí prílohu odporúčania 77/534, a toto odporúčanie. Takéto zaobchádzanie predpokladá voľbu právnych predpisov založenú na vyváženosti predmetných záujmov a na predchádzajúcom stanovení presných a podrobných pravidiel a nemôže byť odvodené zo všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania. Všeobecné zásady práva Spoločenstva sa totiž v hierarchii noriem nachádzajú na úrovni ústavných zákonov, kým uvedené zaobchádzanie je natoľko podrobné, že vyžaduje legislatívne spracovanie, ktoré sa realizuje na úrovni Spoločenstva prostredníctvom sekundárneho právneho aktu Spoločenstva. Z tohto dôvodu takéto zaobchádzanie nemôže byť považované za samostatnú všeobecnú zásadu práva Spoločenstva.

(pozri body 34, 42 – 45, 50, 51, 55, 57, 61 – 64 a výrok)