Žaloba podaná 9. júla 2021 – PB/Komisia

(vec T-407/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: PB (v zastúpení: L. Levi a M. Vandenbussche, advokátky)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

rozhodol, že táto žaloba je prípustná a dôvodná,

a následne

zrušil rozhodnutie Komisie z 5. mája 2021, oznámené 10. mája 2021, týkajúce sa vrátenia i) 4 241 507 eur (zákazka TACIS/2006/101-510) (základná suma) alebo 4 674 256,92 eur (základná suma zvýšená o úroky z omeškania k 30. aprílu 2021) a ii) 1 197 055,86 eur (zákazka CARDS/2008/166-429) (základná suma) alebo 1 298 608,85 eur (základná suma zvýšená o úroky z omeškania k 30. aprílu 2021), z ktorej sa má odpočítať 399 825 eur,

nariadil vrátenie všetkých čiastok, ktoré Komisia prípadne na základe tohto rozhodnutia vymohla, navýšených o úroky z omeškania so sadzbou uplatňovanou Európskou centrálnou bankou, zvýšenou o 7 percentuálnych bodov,

nariadil zaplatenie 10 000 eur z dôvodu náhrady ujmy s výhradou upresnenia,

uložil Komisii nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení rozpočtového nariadenia v rozsahu, v akom Komisia nemá voči nemu žiadnu pohľadávku, prípadne žiadnu konkrétnu pohľadávku.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, povinnosti náležitej starostlivosti a zásady nestrannosti zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie na odôvodnenie začatia konania o vymáhaní uvádza skutočnosť, že žalobca nevykonal oznámenie o dlhu, nereagoval na upomienku ani na výzvu. Žalovaná tým však opomenula na jednej strane spresniť, že žalobca tieto dokumenty napadol, a na druhej strane uviesť, že belgický súd rozhodol o svojej príslušnosti konať vo veci žaloby podanej HB, ktorá sa týka dvoch zmlúv. Žalobca dodáva, že žalovaná rovnako porušila svoju povinnosť odôvodnenia, keďže nevysvetlila dôvody, ktoré ju v prejednávanej veci viedli k rozhodnutiu, ku ktorému dospela. Žalobca sa nakoniec domnieva, že Komisia starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti spornej veci.

Tretí žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Komisie prijať rozhodnutia, ktoré predstavujú exekučný titul, nedostatku právneho základu a zjavne nesprávnom posúdení. Žalobca tvrdí, že Komisia nemala právomoc prijať dve rozhodnutia, ktoré predstavujú exekučný titul a na základe ktorých sa vymáha pohľadávka, o ktorej Komisia uvádza, že ju má voči hospodárskemu subjektu, ktorého riadi žalobca a s ktorým je podľa nej solidárne zodpovedný, keďže tým, že v zmluve, ktorú uzavreli, nie je rozhodcovská doložka, patrí právomoc v ich sporoch zmluvnej povahy do právomoci súdov Únie. Žalobca však tvrdí, že ak Komisia nemá právomoc prijať dve rozhodnutia týkajúce sa tohto subjektu, nemôže mať právomoc ich prijať ani voči nemu, keďže príčina jeho žaloby je zmluvnej povahy.

____________