Language of document : ECLI:EU:T:2011:33

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 8. februára 2011 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva INSULATE FOR LIFE – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009] – Výlučne potvrdzujúce rozhodnutie – Čiastočná neprípustnosť“

Vo veci T‑157/08,

Paroc Oy AB, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), v zastúpení: J. Palm,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 21. februára 2008 (vec R 54/2008‑2), týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia INSULATE FOR LIFE ako ochrannej známky Spoločenstva,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia E. Cremona a S. Frimodt Nielsen,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. apríla 2008,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. januára 2009,

so zreteľom na písomnú otázku Všeobecného súdu pre účastníkov konania,

so zreteľom na nepodanie návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania a po rozhodnutí na základe správy sudcu spravodajcu a na základe uplatnenia článku 135a rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

 O prvej prihláške ochrannej známky

1        Dňa 4. mája 2004 podala žalobkyňa, spoločnosť Paroc Oy AB, na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prvú prihlášku ochrannej známky Spoločenstva (ďalej len „prvá prihláška“) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia INSULATE FOR LIFE.

3        Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:

–        trieda 6: „obyčajné kovy a ich zliatiny; stavebný materiál z kovu; prenosné stavby z kovu; kovový materiál na železničné trate; káble a drôty z obyčajných kovov s výnimkou elektrických; kovové pánty a drobný železiarsky tovar; kovové potrubia a rúry; bezpečnostné schránky; iné výrobky z kovov, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; rudy“,

–        trieda 17: „kaučuk, gutaperča, guma, azbest, sľuda a výrobky z týchto materiálov, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; plastové výlisky ako polotovary; tesniace, upchávacie a izolačné materiály; nekovové pružné rúry“,

–        trieda 19: „stavebné materiály (nekovové); nekovové neohybné rúry pre stavebníctvo; asfalt, smola a bitúmen; nekovové prenosné stavby; pomníky okrem kovových“.

4        Rozhodnutím z 25. augusta 2005 prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky pre všetky predmetné výrobky z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009].

5        Dňa 24. októbra 2005 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

6        Rozhodnutím z 3. apríla 2006 (ďalej len „prvé rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie a na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 potvrdil zamietnutie zápisu slovného označenia INSULATE FOR LIFE. Odvolací senát sa v podstate domnieval, že príslušná skupina verejnosti, široká alebo špecializovaná, bude spojenie slov „insulate for life“ bezprostredne a bez osobitného úsilia o podrobnejšie preskúmanie vnímať ako označenie, podľa ktorého žalobkyňa poskytuje izolačný a odolný materiál, ktorý môže vydržať celý život. Vzhľadom na to, že zo syntaktického, gramatického, fonetického a/alebo sémantického hľadiska nie sú jeho prvky umiestnené vedľa seba neobvyklým spôsobom, toto spojenie slov opisuje vlastnosti dotknutých výrobkov, a teda jednoznačne nemá rozlišovaciu spôsobilosť (pozri body 15 a 18 až 20 prvého rozhodnutia).

7        Žalobkyňa proti prvému rozhodnutiu nepodala žalobu na Súd prvého stupňa.

 O druhej prihláške

8        Dňa 24. mája 2007 žalobkyňa podala na ÚHVT druhú prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia č. 40/94 (ďalej len „druhá prihláška ochrannej známky“).

9        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia INSULATE FOR LIFE.

10      Výrobky a služby uvedené v prihláške patria jednak do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody, pokiaľ ide o výrobky zodpovedajúce výrobkom opísaným v bode 3 vyššie, a jednak do triedy 37 v zmysle Niceskej dohody, pokiaľ ide o služby zodpovedajúce tomuto opisu: „Stavebníctvo; opravy; inštalačné služby“.

11      Rozhodnutím z 23. októbra 2007 prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky pre všetky predmetné výrobky a služby z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

12      Dňa 20. decembra 2007 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

13      Rozhodnutím z 21. februára 2008 (ďalej len „druhé rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol a na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 potvrdil zamietnutie zápisu slovného označenia INSULATE FOR LIFE.

14      Odvolací senát v podstate najskôr odkázal na dôvody uvedené v bodoch 15 až 20 prvého rozhodnutia, keď uviedol jednak, že tvrdenia predložené žalobkyňou, pokiaľ ide o výrobky patriace do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody boli v podstate rovnaké ako tvrdenia uvedené na podporu prvej prihlášky, a jednak, že žalobkyňa „neuviedla nijakú skutočnosť, ktorá by umožnila konštatovať zmenu ustálenej judikatúry v danej oblasti alebo akýkoľvek vývoj dotknutých trhov, ktorý by mohol odvolací senát viesť k prehodnoteniu dôvodov, na základe ktorých predtým zamietol [prvú] prihlášku“. Odvolací senát v tejto súvislosti spresnil, že skutočnosť, že prvé rozhodnutie bolo založené na článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 je irelevantná, keďže na zamietnutie prihlášky postačuje, aby sa uplatnil jeden z absolútnych dôvodov stanovených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94, a ďalej, že slovné označenie opisujúce vlastnosti dotknutých výrobkov nemá z tohto dôvodu vo vzťahu k tým istým výrobkom jednoznačne rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Odvolací senát preto uviedol, že sa má presnejšie vyjadriť len k tvrdeniam „ktoré ešte neboli rozvinuté v [prvej] prihláške…“, ako aj k spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky na zápis, pokiaľ ide o služby patriace do triedy 37 v zmysle Niceskej dohody (pozri body 12 až 15 napadnutého rozhodnutia).

15      Okrem toho, pokiaľ ide o tieto služby, odvolací senát v podstate uviedol, že príslušná skupina verejnosti, široká alebo špecializovaná, bude vnímať „[prihlasované] slovné označenie, posudzované ako celok, bezprostredne a bez rozsiahlejšej analytickej úvahy ako poukázanie na to, že žalobkyňa poskytuje služby s dlhou životnosťou, ktoré súvisia s používaním osobitne odolného izolačného materiálu, a nie ako označenie obchodného pôvodu uvedených služieb“. Odkaz šírený prihlasovaným označením je jasný, priamy a bezprostredný bez toho, aby mu bolo možné priznať nejednoznačnosť, ktorú by bolo potrebné vyložiť, nepresnosť, náznakovosť alebo sugestívnosť. Z tohto dôvodu a vzhľadom na jeho opisný charakter nemá slovné označenie INSULATE FOR LIFE rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Toto posúdenie nemôže byť spochybnené ani skutočnosťou, že dané slovné označenie bolo zapísané ako ochranná známka pre tie isté výrobky najmä vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve. Režim ochranných známok Spoločenstva je totiž autonómnym systémom so svojimi vlastnými pravidlami zaväzujúcimi ÚHVT pri posudzovaní spôsobilosti označení na zápis ako ochrannej známky Spoločenstva. Okrem toho takéto rozhodnutia o zápise na vnútroštátnej úrovni predstavujú len okolnosť, ktorú ÚHVT môže, ale nemusí v tejto súvislosti zohľadniť (pozri body 17 až 19 napadnutého rozhodnutia).

16      Napokon sa odvolací senát domnieval, že samotná okolnosť, že v predchádzajúcich veciach prieskumový pracovník zastával menej striktný prístup než v prejednávanej veci, nemôže narušiť zásadu rovnosti pred zákonom, ani odôvodniť zrušenie rozhodnutia, ktoré je primerané a v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 40/94. V každom prípade spresnil, že je sporné, či prihlasované označenie je skutočne porovnateľné s ostatnými označeniami, ktoré žalobkyňa uviedla (body 21 a 22 napadnutého rozhodnutia).

 Návrhy účastníkov konania

17      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec ÚHVT na zápis prihlasovanej ochrannej známky,

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

18      ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

 Tvrdenia účastníkov konania

19      Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

20      Podľa žalobkyne slovné označenie INSULATE FOR LIFE nie je z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti, zloženej z priemerných spotrebiteľov a odborníkov v stavebnom priemysle, opisné pre výrobky a služby, pre ktoré sa zápis žiadal. Aj keď je výraz „insulate“ opisný, slovné označenie ako celok je sugestívne, jeho zmysel je s ohľadom na predmetné výrobky a služby „nepresný, odmeraný, vágny a neurčitý“, a umožňuje tak príslušnej skupine verejnosti identifikovať ich obchodný pôvod.

21      Navyše aj keď spojenie slov „insulate for life“ neodráža žiaden značne vysoký stupeň vynaliezavosti, nepostačuje to na určenie, že nemá nijakú rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa žalobkyne pokiaľ by sa mali prijať úvahy odvolacieho senátu, bolo by možné zapísať len ochranné známky spĺňajúce určitú úroveň jazykovej a umeleckej tvorivosti alebo imaginatívneho charakteru, čo by znamenalo, že by sa na sugestívne slogany uplatnilo prísnejšie kritérium ako na ostatné ochranné známky.

22      Žalobkyňa spochybňuje, že príslušná skupina verejnosti bezprostredne pochopí slovné označenie INSULATE FOR LIFE ako opis dotknutých výrobkov a služieb. Napokon, práve z dôvodu druhej časti uvedeného označenia („for life“) je prihlasovaná ochranná známka sugestívna, pretože je „odmeraná, vágna a neurčitá“, pokiaľ ide o uvedené výrobky a služby, a môže vyvolať všetky druhy významov a asociácií. Na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého výraz „life“ nie je čisto opisný, žalobkyňa spresňuje, že pokiaľ ide o ochrannú známku Thomson Life, nemecký súd, ktorý položil Súdnemu dvoru predbežnú otázku vo veci, v ktorej Súdny dvor vydal rozsudok zo 6. októbra 2005, Medion (C‑120/04, Zb. s. I‑8551), sa rovnako domnieval, že tento výraz má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.

23      Navyše skutočnosť, že každý z prvkov ochrannej známky, ktorý je skúmaný samostatne, nemá rozlišovaciu spôsobilosť, neznamená, že toto posúdenie sa uplatní aj na označenie ako celok. Pokiaľ ide o také sugestívne ochranné známky, ako je slovné označenie INSULATE FOR LIFE, žalobkyňa tvrdí, že postačuje, ak sú dostatočne invenčné a ak ľahko vyvolávajú množstvo asociácií alebo sugescií bez toho, aby nevyhnutne vyžadovali osobitné úsilie zo strany príslušnej skupiny verejnosti o podrobnejšie preskúmanie. V tejto súvislosti odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že minimálna rozlišovacia spôsobilosť postačuje na to, aby bolo možné predmetné slovné označenie zapísať.

24      Podľa žalobkyne odvolací senát nepreukázal, že slovné označenie INSULATE FOR LIFE nie je spôsobilé odlíšiť jej služby od služieb iných podnikov. Odmieta tvrdenie, podľa ktorého sa toto slovné označenie musí chápať tak, že znamená „vysoko kvalitnú izoláciu, ktorá vydrží celý život“. Okrem samotného odkazu na slovník totiž odvolací senát a ÚHVT nepredložili čo i len jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení.

25      Žalobkyňa dodáva, že United Kingdom Patent Office (Patentový úrad Spojeného kráľovstva) zapísal slovné označenie INSULATE FOR LIFE, a teda uvedenému označeniu zjavne priznal minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho ÚHVT nemôže v prejednávanej veci uplatniť prísnejšie kritérium, než je kritérium, ktoré uplatnil v skoršej rozhodovacej praxi (od roku 1999 do roku 2005), týkajúce sa množstva slovných označení zakončených spojením slov „for life“, alebo ktoré nedávno viedlo k zápisu ochrannej známky Spoločenstva FACTORS FOR LIFE.

26      Okrem toho v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu žalobkyňa v podstate tvrdí, že jej žaloba je prípustná, keďže napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré len potvrdzuje prvé rozhodnutie. Podľa žalobkyne totiž každá prihláška vyžaduje nové posúdenie ÚHVT s ohľadom na relevantné okolnosti daného prípadu, pretože tieto okolnosti sa môžu postupom času vyvíjať. Obe veci sa totiž o týkajú dvoch prihlášok veľmi odlišných ochranných známok vzťahujúcich sa na rôzne triedy, ktoré vyžadujú odlišnú a nezávislú právnu analýzu a ktoré boli zamietnuté na základe odlišných dôvodov.

27      ÚHVT navrhuje túto žalobu zamietnuť, pričom v podstate odkazuje na dôvody uvedené v prvom a druhom rozhodnutí.

 Posúdenie Všeobecným súdom

 O prípustnosti

28      Treba pripomenúť, že podmienky prípustnosti žaloby sú prekážkami konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré súd Spoločenstva prípadne musí uplatniť ex offo (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 53 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 18).

29      Okrem toho, ako bolo uznané v ustálenej judikatúre, rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v lehote, nie je aktom, ktorý možno napadnúť žalobou. S cieľom zabrániť novému plynutiu lehoty na podanie žaloby proti potvrdenému rozhodnutiu sa musí žaloba smerujúca proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu zamietnuť ako neprípustná (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 7. decembra 2004, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑521/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 41; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T‑188/95, Zb. s. II‑3713, bod 108, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 9. júna 2005, Helm Düngemittel/Komisia, T‑265/03, Zb. s. II‑2009, bod 62).

30      Rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, pokiaľ neobsahuje žiadne nové okolnosti v porovnaní so skorším aktom a nepredchádza mu žiadne opätovné skúmanie situácie osoby, ktorej je tento skorší akt určený (pozri uznesenie Internationaler Hilfsfonds/Komisia, už citované v bode 29 vyššie, bod 47 a tam citovanú judikatúru; uznesenia Súdu prvého stupňa zo 4. mája 1998, BEUC/Komisia, T‑84/97, Zb. s. II‑795, bod 52, a z 10. októbra 2006, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑106/05, neuverejnené v Zbierke, bod 46).

31      V prejednávanej veci je nesporné, že lehota na podanie žaloby proti prvému rozhodnutiu uplynula na základe článku 63 ods. 5 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 ods. 5 nariadenia č. 207/2009) bez toho, aby žalobkyňa proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobu. Toto rozhodnutie sa teda stalo konečným a jeho zákonnosť už nemožno pred Všeobecným súdom spochybniť. Táto konečná povaha sa vzťahuje tak na výrok tohto rozhodnutia, ako aj na odôvodnenia, ktoré tvoria jeho nevyhnutný základ. Treba preto zastávať názor, že odvolací senát v prvom rozhodnutí s konečnou platnosťou rozhodol o predmete sporu určenom v prvej prihláške, ktorá smerovala k zápisu slovného označenia INSULATE FOR LIFE ako ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky patriace do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody. Keďže výrok tohto rozhodnutia mohol mať právne účinky a v dôsledku toho spôsobovať ujmu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C‑164/02, Zb. s. I‑1177, bod 21), žalobkyňa ho mala spochybniť v stanovených lehotách, a to pod hrozbou preklúzie.

32      Treba teda určiť, či a v akom rozsahu je druhé rozhodnutie rozhodnutím, ktoré len potvrdzuje prvé rozhodnutie, čo predpokladá identifikáciu príslušných údajov týkajúcich sa sporov, v ktorých boli uvedené rozhodnutia vydané. Na tento účel treba posúdiť, či účastníci predmetných konaní, ich návrhy, dôvody, tvrdenia, ako aj relevantné skutkové a právne okolnosti charakterizujúce tieto spory a určujúce výroky uvedených rozhodnutí sú alebo nie sú totožné.

33      V tejto súvislosti treba konštatovať, že predmet tohto sporu sa v značnej miere zhoduje s predmetom sporu, v ktorom bolo vydané prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom žalobkyňa na základe prvej, ako aj druhej prihlášky chcela nechať zapísať slovné označenie INSULATE FOR LIFE ako ochrannú známku Spoločenstva pre výrobky patriace do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody, pričom jediný rozdiel spočíval v tom, že druhá prihláška sa vzťahovala aj na služby patriace do triedy 37. V tejto súvislosti treba upresniť, že tieto služby ako homogénna skupina, ktorá je odlišná od skupiny výrobkov patriacich do tried 6, 17 a 19, môžu byť predmetom samostatného posúdenia a odôvodnenia na účely určenia spôsobilosti prihlasovaného slovného označenia na zápis [pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdneho dvora z 18. marca 2010, CFCMCEE/ÚHVT, C‑282/09 P, Zb. s. I‑2395, body 38 až 40, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. mája 2009, CFCMCEE/ÚHVT (P@YWEB CARD a PAYWEB CARD), T‑405/07 a T‑406/07, Zb. s. II‑1441, body 54 a 55], takže skutočnosť, že žalobkyňa svoju prihlášku rozšírila na tieto služby, nepredstavuje v zmysle judikatúry citovanej v bode 30 vyššie novú skutočnosť v porovnaní s obdobným posúdením a odôvodnením, ktoré súvisia s uvedenými výrobkami tak, ako boli uvedené v prvom rozhodnutí. Okrem toho bola v prvom rozhodnutí prihláška zamietnutá na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94, zatiaľ čo zamietnutie druhej prihlášky je založené len na článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

34      Z toho vyplýva, že druhé rozhodnutie sa má považovať za rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje prvé rozhodnutie v rozsahu, v akom založilo zamietnutie zápisu slovného označenia INSULATE FOR LIFE pre výrobky patriace do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody na článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, no len pod podmienkou, že v tejto súvislosti neobsahuje v porovnaní s prvým rozhodnutím nijakú novú skutočnosť a že mu nepredchádzalo opätovné skúmanie situácie žalobkyne.

35      Treba teda preskúmať jednak, či vzhľadom na druhú prihlášku v rozsahu, v akom sa týka výrobkov patriacich do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody, je druhé rozhodnutie založené na nových skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na jeho výrok a na odôvodnenia, ktoré tvoria jeho nevyhnutný základ, a jednak zistiť, či v rámci tohto rozhodnutia bola situácia žalobkyne predmetom opätovného skúmania.

36      Pokiaľ ide o prípadné nové skutočnosti, treba konštatovať, že žalobkyňa sa vo svojich písomnostiach pred ÚHVT, ako aj pred Všeobecným súdom obmedzila najmä na zopakovanie tvrdení, ktoré už uviedla na podporu svojej prvej prihlášky. Dodala však, že prieskumový pracovník nesprávne uplatnil článok 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009], keď sa nevyjadril k tomu, v akých členských štátoch bol zápis prihlasovaného slovného označenia zamietnutý (pozri bod 16 napadnutého rozhodnutia) a jednak, že uvedené označenie bolo zapísané ako národná ochranná známka vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve (pozri bod 17 napadnutého rozhodnutia).

37      Prvé tvrdenie, ktoré je založené na článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94, však v prejednávanom spore nedoplnilo nijakú novú skutkovú okolnosť a v každom prípade je zjavne bez právneho základu, takže nemohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia a na odôvodnenia, ktoré tvoria jeho nevyhnutný základ. Odvolací senát bol teda oprávnený ho odmietnuť bez toho, aby vykonal opätovné skúmanie situácie žalobkyne. Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94 sa totiž obmedzuje na uplatnenie dôvodov zamietnutia stanovených v odseku 1, pokiaľ tieto dôvody existujú čo i len v časti Spoločenstva, takže nezakladá žiadnu špecifickú povinnosť odôvodnenia.

38      Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ktoré je založené na zápise prihlasovaného slovného označenia na vnútroštátnej úrovni, stačí pripomenúť ustálenú judikatúru – na ktorú odvolací senát odkázal v bode 17 napadnutého rozhodnutia – podľa ktorej je režim ochranných známok Spoločenstva autonómny a zákonnosť rozhodnutí ÚHVT sa posudzuje len na základe nariadenia č. 40/94, takže ÚHVT nie je viazaný národnými zápismi [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2002, Sykes Enterprises/ÚHVT (REAL PEOPLE, REAL SOLUTIONS), T‑130/01, Zb. s. II‑5179, bod 31], ani nie je povinný dospieť k rovnakým rozhodnutiam, k akým dospeli vnútroštátne orgány v podobnej situácii [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. januára 2006, Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT, C‑173/04 P, Zb. s. I‑551, bod 49, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. novembra 2009, Apollo Group/ÚHVT (THINKING AHEAD), T‑473/08, neuverejnený v Zbierke, bod 43]. Okrem toho žalobkyňa v prejednávanej veci nijako nespresnila dôvody, z ktorých predmetné vnútroštátne orgány vychádzali pri rozhodovaní o zápise slovného označenia INSULATE FOR LIFE a ktoré prípadne mohli byť zohľadnené pri uplatnení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Za týchto podmienok a za predpokladu, že by národné zápisy, na ktoré sa poukazuje, predstavovali relevantné skutočnosti, ku ktorým došlo po prijatí prvého rozhodnutia, je druhé tvrdenie žalobkyne zjavne neúčinné a z toho dôvodu nemôže mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia a na odôvodnenia, ktoré tvoria jeho nevyhnutný základ, takže ho odvolací senát musel odmietnuť bez toho, aby v tejto súvislosti vykonal opätovné skúmanie situácie žalobkyne.

39      Pokiaľ ide o otázku, či situácia žalobkyne bola alebo mala byť opätovne skúmaná v rámci druhého rozhodnutia, z úvah uvedených v bodoch 37 a 38 vyššie vyplýva, že v prejednávanej veci nebola ani nemala byť skúmaná, keďže žalobkyňa na podporu druhej prihlášky neuviedla žiadnu novú relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla zmeniť posúdenie obsiahnuté v prvom rozhodnutí, a ktorá by teda vyžadovala nové posúdenie odvolacieho senátu, pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky vo vzťahu k výrobkom patriacim do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody. Navyše v rámci svojej odpovede na písomnú otázku Všeobecného súdu žalobkyňa v tejto súvislosti neuviedla žiadne spresnenie, ktoré by toto posúdenie mohlo vyvrátiť. Odvolací senát sa preto, pokiaľ ide o vyššie uvedené aspekty, správne obmedzil najmä na odkaz na body 15 až 20 prvého rozhodnutia (pozri bod 13 napadnutého rozhodnutia). Rovnako v odpovedi na zopakované tvrdenie žalobkyne týkajúce sa skoršej rozhodovacej praxe ÚHVT – ktorá už existovala v okamihu prijatia prvého rozhodnutia – pokiaľ ide o slovné označenia podobné slovnému označeniu, ktorého zápis sa už predtým žiadal, odvolací senát rovnako správne v bodoch 21 a 22 druhého rozhodnutia v podstate len zopakoval svoje úvahy uvedené v bodoch 5, 21 a 22 prvého rozhodnutia. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že v bode 22 napadnutého rozhodnutia sa spomína tiež zamietnutie zápisu slovného označenia BUILT FOR LIFE, ku ktorému došlo po prijatí prvého rozhodnutia, nemôže toto posúdenie vyvrátiť, keďže ako potvrdenie skoršej rozhodovacej praxe ÚHVT toto zamietnutie neviedlo a nemohlo viesť k opätovnému skúmaniu situácie žalobkyne z hľadiska tejto praxe v zmysle judikatúry citovanej v bode 30 vyššie.

40      Z predchádzajúceho vyplýva, že v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 zamieta zápis slovného označenia INSULATE FOR LIFE ako ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky patriace do tried 6, 17 a 19 v zmysle Niceskej dohody, predstavuje len potvrdzujúce rozhodnutie. V tejto súvislosti nie je nevyhnutné preskúmať, či sa tento potvrdzujúci charakter vzťahuje aj na uplatnenie v prvom rozhodnutí dôvodu zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, keďže uplatnenie – ktoré sa stalo konečným – aj jediného z dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia postačuje na zamietnutie zápisu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 28).

41      Treba preto konštatovať, že táto žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti častiam napadnutého rozhodnutia, ktoré len potvrdzujú prvé rozhodnutie (pozri bod 40 vyššie).

 O veci samej

42      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa meritum prejednávaného sporu obmedzuje na to, či sa odvolací senát dôvodne domnieval, že zápis slovného označenia INSULATE FOR LIFE ako ochrannej známky Spoločenstva pre služby patriace do triedy 37 v zmysle Niceskej dohody sa musí tiež zamietnuť na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

43      Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“. Navyše článok 7 ods. 2 uvedeného nariadenia uvádza, že „odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti spoločenstva“.

44      Pojem „všeobecný záujem“, ktorý tvorí základ článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94 je neoddeliteľný od základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou. Absolútny dôvod zamietnutia zápisu stanovený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 má tak za cieľ umožniť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov a služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb. s. I‑3297, bod 56 a tam citovanú judikatúru). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle týchto ustanovení teda znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať tovar alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovar alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar alebo túto službu od tovarov alebo služieb iných podnikov (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 4. októbra 2007, Henkel/ÚHVT, C‑144/06 P, Zb. s. I‑8109, bod 34, a z 21. januára 2010, Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, Zb. s. I‑535, bod 33 a tam citovanú judikatúru). Na tento účel nie je nevyhnutné, aby ochranná známka odovzdávala presnú informáciu, pokiaľ ide o totožnosť výrobcu tovaru alebo poskytovateľa služieb. Postačuje, ak ochranná známka umožňuje príslušnej skupine verejnosti odlíšiť tovar alebo službu, ktoré označuje, od tovarov alebo služieb iného obchodného pôvodu a dospieť k záveru, že všetky ňou označené tovary alebo služby boli vyrobené, uvedené na trh alebo dodané pod kontrolou majiteľa tejto ochrannej známky, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. októbra 2008, Inter‑Ikea/ÚHVT (Vyobrazenie palety), T‑387/06 až T‑390/06, neuverejnený v Zbierke, bod 27, a THINKING AHEAD, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 26].

45      Rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle tohto ustanovenia naopak nemajú označenia, ktoré príslušnej skupine verejnosti neumožňujú pri príležitosti nasledujúceho nákupu predmetných tovarov alebo získavania služieb zopakovať nákupnú skúsenosť, ak sa ukázala ako pozitívna, alebo sa jej vyhnúť, ak sa ukázala ako negatívna. To sa týka predovšetkým označení, ktoré sú obvykle používané na uvádzanie na trh dotknutých tovarov alebo služieb. Tieto označenia sú totiž označeniami, pri ktorých sa predpokladá, že nie sú spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je označenie pôvodu dotknutého tovaru alebo dotknutej služby [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. marca 2008, Compagnie générale de diététique/ÚHVT (GARUM), T‑341/06, neuverejnený v Zbierke, bod 29 a tam citovanú judikatúru].

46      Okrem toho sa rozlišovacia spôsobilosť má posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorá je riadne informovaná, primerane pozorná a obozretná (pozri rozsudok Audi/ÚHVT, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 34 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vyobrazenie palety, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 28 a tam citovanú judikatúru).

47      Napokon, pokiaľ ide o ochranné známky zložené z označení alebo údajov, ktoré sa inak používajú ako reklamné slogany, údaje o kvalite alebo výrazy nabádajúce na nákup výrobkov alebo služieb označených týmito ochrannými známkami, ich zápis nie jej vylúčený z dôvodu takéhoto používania. Čo sa týka posúdenia rozlišovacej spôsobilosti takýchto ochranných známok, nemajú sa uplatňovať prísnejšie kritériá ako tie, ktoré sa uplatňujú pri posúdení iných označení (pozri rozsudok Audi/ÚHVT, už citovaný v bode 44 vyššie, body 35 a 36 a tam citovanú judikatúru).

48      Pokiaľ ide najskôr o určenie príslušnej skupiny verejnosti, čo nie je ako také v prejednávanej veci sporné, treba konštatovať, že služby patriace do triedy 37 v zmysle Niceskej dohody, pre ktoré sa požadoval zápis slovného označenia INSULATE FOR LIFE, predstavujú stavebné a inštalačné služby a služby opráv patriace do odvetvia výstavby, najmä domov. Takže tieto služby pozná tak odborná špecializovaná verejnosť, ako aj priemerný spotrebiteľ, i keď istotne v menšej miere. Keďže sporné slovné označenie sa skladá z troch výrazov pochádzajúcich z anglického jazyka, príslušná skupina verejnosti je verejnosťou ovládajúcou tento jazyk, ktorá predstavuje veľmi veľkú časť európskej verejnosti.

49      Okrem toho treba preskúmať, či odvolací senát z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti správne analyzoval význam prvkov prihlasovanej ochrannej známky a prihlasovanú ochrannú známku ako celok, keď dospel k záveru o neexistencii jej rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k predmetným službám.

50      Ako už bolo uznané v judikatúre, v prípade slovných označení pozostávajúcich z viacerých prvkov treba zohľadniť ich relevantný význam, ktorý sa stanoví na základe všetkých prvkov, ktoré označenie tvoria, a nie na základe významu len jedného z daných prvkov [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. novembra 2007, RheinfelsQuellen H. Hövelmann/ÚHVT (VOM URSPRUNG HER VOLLKOMMEN), T‑28/06, Zb. s. II‑4413, bod 32]. Posudzovanie rozlišovacej spôsobilosti takýchto označení sa tak nemôže obmedziť na posúdenie každého z jej výrazov alebo prvkov samostatne, ale musí byť v každom prípade založené na celkovom vnímaní týchto ochranných známok príslušnou skupinou verejnosti, a nie na predpoklade, že prvky, ktoré jednotlivo nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nemôžu túto spôsobilosť nadobudnúť ani v prípade, ak sú skombinované. Samotná skutočnosť, že každý z týchto prvkov posudzovaný samostatne nemá rozlišovaciu spôsobilosť, totiž nevylučuje, že rozlišovaciu spôsobilosť môže mať ich kombinácia (rozsudok Eurohypo/ÚHVT, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 41). Inými slovami, na účely posúdenia, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba vziať do úvahy celkový dojem, ktorý ochranná známka vyvoláva. To však neznamená, že by nebolo možné najskôr vykonať preskúmanie každého z jednotlivých prvkov, z ktorých je táto ochranná známka zložená. Pri celkovom posúdení môže byť totiž užitočné skúmať každý jednotlivý prvok dotknutej ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P, Zb. s. I‑9375, bod 82, a rozsudok THINKING AHEAD, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 31).

51      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje, že výraz „insulate“ nemá iný význam než význam izolovať. Navyše čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že príslušná skupina verejnosti bezprostredne nepochopí spojenie slov „for life“ – ktoré neoddeliteľne spojuje predložku „for“ s podstatným menom „life“ – ako spojenie slov znamenajúce „vydrží celý život“ alebo „na obdobie pokrývajúce celý život“, takéto tvrdenie sa musí zamietnuť. Žalobkyňa totiž neuvádza žiaden ďalší význam a obmedzuje sa na vágne tvrdenie, že toto spojenie slov má rôzne významy a vyvoláva množstvo asociácií a sugescií. Ak sú teda spojené v slovnom označení INSULATE FOR LIFE, obidve zložky „insulate“ a „for life“ sa budú priamo chápať ako zložky označujúce, že izolácia je trvalá, alebo že vydrží celý život. Toto označenie teda s ohľadom na syntaktické, gramatické, fonetické a/alebo sémantické pravidlá anglického jazyka nevykazuje nijaký neobvyklý alebo nejednoznačný charakter, ktorý by mohol príslušnú skupinu verejnosti, ktorá je riadne informovaná a primerane pozorná a obozretná, podnietiť k tomu, aby si predstavila asociáciu inej povahy.

52      Odvolací senát mohol dôvodne dospieť k záveru, že s ohľadom na predmetné služby bude príslušná skupina verejnosti vnímať slovné označenie INSULATE FOR LIFE priamo a bez rozsiahlejšej analytickej úvahy ako poukázanie na služby s dlhou životnosťou, ktoré súvisia s používaním osobitne odolného materiálu, a nie ako označenie obchodného pôvodu uvedených služieb (pozri bod 19 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, čo žalobkyňa uvádza v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, toto slovné označenie totiž nie je ani ako pochvalný či propagačný slogan originálne alebo výstižné, aby vyžadovalo minimálne výkladové úsilie, myšlienkové a analytické úsilie zo strany príslušnej skupiny verejnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Audi/ÚHVT, už citovaný v bode 44 vyššie, body 44, 45 a 56 až 59), keďže si ho príslušná skupina verejnosti bezprostredne spojí s predmetnými službami, ktoré môže uvádzať na trh akýkoľvek podnik pôsobiaci v stavebnom a izolačnom odvetví.

53      Treba preto vyvodiť záver, že odvolací senát sa správne domnieval, že slovné označenie INSULATE FOR LIFE nemalo rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, pokiaľ ide o služby patriace do triedy 37 v zmysle Niceskej dohody, a správne potvrdil zamietnutie jeho zápisu ako ochrannej známky Spoločenstva bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrovať k tomu, či je toto označenie aj opisné s ohľadom na uvedené služby.

54      Žaloba sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

55      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

56      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spoločnosť Paroc Oy AB je povinná nahradiť trovy konania.

Azizi

Cremona

Frimodt Nielsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. februára 2011.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.