ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 7. marca 2013

Vec T‑39/12 P

Roberto Di Tullio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Pracovné voľno na výkon vojenskej služby – Článok 18 prvý odsek PZOZ – Časové účinky rozsudku“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 29. novembra 2011, Di Tullio/Komisia (F‑119/10) smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Roberto Di Tullio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Právo Únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou – Súlad uistení s uplatniteľnými normami

2.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod založený na neprispôsobení sa časovým účinkom rozsudku – Rozsudok zamietajúci žalobu o neplatnosť – Nedôvodný dôvod

(Článok 264 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 23)

2.      Z článku 264 ZFEÚ vyplýva, že v prípade vyhlásenia napadnutého aktu za neplatný súdom Únie môže súd, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov zrušeného aktu sa považujú za konečné.

V rámci odvolania proti rozsudku Súdu pre verejnú službu teda žalobca nemôže účinne vytýkať uvedenému súdu, že nevyužil možnosť, ktorá mu je priznaná, prispôsobiť časové účinky rozsudku o zrušení, keďže uvedený súd napadnutým rozsudkom nezrušil sporné rozhodnutie, ale zamietol žalobu žalobcu.

(pozri body 31 a 32)