Vec T‑549/13

Francúzska republika

proti

Európskej komisii

„Poľnohospodárstvo – Vývozné náhrady – Hydinové mäso – Stanovenie náhrady na 0 eur – Povinnosť odôvodnenia – Možnosť Komisie obmedziť sa na štandardizované odôvodnenie – Bežná prax Komisie pri stanovovaní náhrad – Článok 164 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007 – Netaxatívna povaha stanovených kritérií“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 14. januára 2016

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie vyplývajúce z predchádzajúcich rozhodnutí – Prípustnosť stručného odôvodnenia – Rozhodnutie, ktorým sa stanovuje suma vývozných náhrad

(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)

2.      Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Stanovenie súm – Stanovenie súm na dotknuté výrobky na nulu po prvýkrát – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 164 ods. 3; nariadenie Komisie č. 689/2013)

3.      Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Stanovenie súm – Zohľadnenie budúceho vývoja spoločnej poľnohospodárskej politiky a prebiehajúcich rokovaní v rámci WTO, pokiaľ ide o zrušenie alebo obmedzenie vývozných náhrad – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 164 ods. 3; nariadenie Komisie č. 689/2013)

4.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Voľná úvaha inštitúcií Únie – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Články 40 ZFEÚ až 43 ZFEÚ)

5.      Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Predmet

(Článok 39 ZFEÚ)

6.      Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Stanovenie súm – Skutočnosti, ktoré má Komisia zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 162 ods. 1 a článok 164 ods. 3)

7.      Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Stanovenie súm – Zohľadnenie situácie na trhu – Teoretický výpočet založený na rozdiele medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu – Povinnosť zohľadniť konkrétnu situáciu vyvážajúcich podnikov – Neexistencia

[Nariadenie Rady č. 1234/2007, článok 164 ods. 3 písm. a)]

1.      Rozhodnutie, ktoré je súčasťou línie ustálenej rozhodovacej praxe, môže byť odôvodnené stručne, najmä odkazom na túto prax. Z judikatúry naopak vyplýva, že orgánu Únie prináleží, aby odôvodnenie rozvinul explicitným spôsobom v prípade, že rozhodnutie citeľne presahuje rámec predchádzajúcich rozhodnutí. Preto pokiaľ je štandardizované odôvodnenie dostatočné, keďže Komisia prijímala dotknutý akt v rámci svojej ustálenej bežnej praxe, odkaz v dotknutom akte na uplatniteľné právne základy spĺňa povinnosť odôvodnenia. Bežnou praxou treba rozumieť spôsob, akým Komisia konštantne postupuje s prihliadnutím na okolnosti na trhu.

V tomto ohľade je vzhľadom na periodickosť stanovovania sumy vývozných náhrad a jednotné konanie uplatňujúce sa pri prijímaní jednotlivých nariadení, štandardizované odôvodnenie prípustné len v prípade, že Komisia pri stanovovaní tejto sumy postupuje v súlade so svojou bežnou praxou. Tento záver nemožno spochybniť z dôvodu, že Komisia má v oblasti poľnohospodárstva vo všeobecnosti širokú mieru voľnej úvahy.

(pozri body 24, 25, 29, 31, 82, 84)

2.      V rámci stanovenia sumy vývozných náhrad Komisiou samotná skutočnosť, že táto suma bola prvýkrát pre dotknuté výrobky stanovená na nulu, automaticky neznamená, že by sa Komisia odklonila od svojej bežnej praxe. V tomto ohľade je zmena sumy vývozných náhrad vlastná systému pravidelného stanovovania sumy týchto náhrad, takže na značne odlišné sumy vývozných náhrad možno uplatniť rovnaké odôvodnenie.

(pozri body 45, 46)

3.      Nič totiž Komisii neukladá povinnosť, aby pri stanovovaní sumy vývozných náhrad zohľadnila skutočnosť, že v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) prebiehajú rokovania o zrušení uvedených vývozných náhrad, pokiaľ tieto rokovania neviedli k uzavretiu záväznej dohody. Komisia však naopak mohla pri stanovovaní sumy náhrad zohľadniť budúci vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky a rokovania v rámci WTO, hoci tieto skutočnosti nie sú výslovne stanovené v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky.

K prijatiu všeobecne záväzných aktov totiž vždy dochádza vo všeobecnom politickom a hospodárskom kontexte. Hoci uvedený článok 164 ods. 3 výslovne stanovuje niektoré kritériá, ktoré môžu byť zohľadnené, platí tiež, že k prijatiu nariadenia stanovujúceho sumu vývozných náhrad prichádza v takomto kontexte, ktorý môže byť prípadne zohľadnený Komisiou. V tejto súvislosti nie je vždy nevyhnutné v odôvodnení určitého nariadenia uvádzať tento všeobecný kontext. Keďže je totiž úplne normálne, že Komisia zohľadní všeobecný politický a hospodársky kontext, zo samotnej skutočnosti, že tak urobí, nevyplýva, že koná nad rámec svojej bežnej praxe. Navyše všeobecný politický a hospodársky kontext je bežne známy hospodárskym subjektom.

Z tohto dôvodu si zohľadnenie rokovaní prebiehajúcich v rámci WTO a budúcich politických smerovaní nevyžaduje výslovnú zmienku v odôvodnení nariadenia č. 689/2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso, ibaže by tieto skutočnosti boli nielen súčasťou všeobecného politického a hospodárskeho kontextu zohľadňovaného pri stanovovaní vývozných náhrad, ale aj dôvodom na prijatie tohto nariadenia.

V tomto ohľade, pokiaľ existuje politická dohoda o budúcich smerovaniach spoločnej poľnohospodárskej politiky, táto dohoda je súčasťou všeobecného politického a hospodárskeho kontextu, ktorý môže Komisia zohľadniť. Platí to aj v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami v rámci WTO. Takéto zohľadnenie neznamená, že Komisia prekračuje hranice svojej voľnej úvahy, a to ani v prípade, že by zoznam kritérií stanovených v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 bol považovaný za taxatívny. Všeobecný kontext môže vždy mať vplyv na výkon voľnej úvahy Komisie a hoci aj taxatívny výpočet kritérií, ktoré môže Komisia zohľadniť, nemôže zabrániť zohľadneniu tohto všeobecného kontextu.

(pozri body 57, 58, 60, 61, 66, 71, 73, 157)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 89)

5.      Dôvodom existencie vývozných náhrad je umožniť Únii odpredať prebytky dotknutého výrobku existujúce na vnútornom trhu v tretích krajinách. Cieľom režimu vývozných náhrad nie je poskytovať dotácie akémukoľvek vývozcovi, ale zjednodušiť, pokiaľ je to potrebné, vývozy v rámci dosahovania cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako sú stanovené v článku 39 ZFEÚ, teda najmä stabilizovať trhy a zaručiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, ako aj primerané ceny pre spotrebiteľov.

(pozri bod 92)

6.      V oblasti stanovovania sumy vývozných náhrad musí podľa znenia článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky Komisia zohľadniť jeden alebo viacero aspektov stanovených v tomto ustanovení. Podľa tohto znenia má Komisia dokonca možnosť vychádzať z jediného z aspektov stanovených v tomto ustanovení. Toto ustanovenie navyše nestanovuje hierarchiu medzi týmito rôznymi aspektmi. Nič nevylučuje, aby Komisia priznala osobitnú dôležitosť napríklad aspektu uvedenému v písmene b) článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, konkrétne cieľom spoločnej organizácie trhu, ktorými sú zabezpečenie rovnováhy a prirodzeného vývoja cien a obchodu na tomto trhu. Komisia teda môže pri stanovení sumy vývozných náhrad priznať väčšiu dôležitosť výsledku analýzy trhu než výsledku teoretického výpočtu sumy vývozných náhrad založeného na rozdiele medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu.

Z formulácie uvedeného článku 164 ods. 3 ďalej vyplýva, že Komisia je povinná zohľadniť aspoň jeden z aspektov vymenovaných v tomto článku. Z tohto znenia však nevyplýva, že by zoznam týchto aspektov bol taxatívny. Navyše okolnosť, že podľa článku 162 ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 je samotné poskytnutie vývozných náhrad fakultatívne, svedčí v prospech existencie veľmi širokej miery voľnej úvahy a veľkej flexibilite v prospech Komisie v prípade stanovenia ich sumy.

(pozri body 96, 148, 150)

7.      V oblasti stanovenia sumy vývozných náhrad sa teoretický výpočet sumy uvedených náhrad založený na rozdiele medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu týka len otázky, či je vývozná náhrada v kladnej výške nevyhnutná pre vývozcov hydinového mäsa, aby boli schopní predať svoje výrobky v regiónoch, na ktoré sa uplatňujú tieto náhrady. V rámci celkovej analýzy situácie na trhu však Komisia nie je nútená zohľadniť konkrétnu situáciu vyvážajúcich podnikov. Hoci je vývozná náhrada nevyhnutná pre vývozcov, aby boli schopní vyvážať svoje výrobky, neznamená to, že je nevyhnutné vzhľadom na celkovú situáciu na trhu stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume.

Preto je možné, že analýza situácie na trhu umožní Komisii dospieť k záveru, že situácia na trhu Únie je stabilizovaná a že nie je nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume na účely zaručenia stability trhu a zaručenia primeranej životnej úrovne poľnohospodárov. V takejto situácii má Komisia možnosť neposkytnúť vývozné náhrady alebo stanoviť ich sumu na nulu, hoci výsledok teoretického výpočtu súm vývozných náhrad je kladný. Takýto predpoklad sa neobmedzuje na situácie existencie deficitu dotknutého výrobku alebo závažnej krízy na trhu Únie.

(pozri body 98, 99)