Vec T‑18/05
IMI plc a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených inštalačných rúr – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Nepretržité porušenie vo viacerých formách – Prerušenie účasti – Pokuty – Obmedzená účasť na karteli“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Metóda výpočtu zohľadňujúca rôzne flexibilné faktory
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Oznámenie Komisie 96/C 207/04)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Veľkosť relevantného trhu výrobkov – Zohľadnenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
1. Článok 81 ods. 1 ES sa uplatní vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokiaľ je verným vyjadrením tejto vôle.
V prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia je Komisia povinná predložiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné dôvodne pripustiť, že toto porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma stanovenými dátumami.
Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku, či uvedené obdobie je alebo nie je dostatočne dlhé na to, aby mohlo predstavovať prerušenie porušenia, nie je možné preskúmať abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmať v kontexte fungovania daného kartelu.
Komisia sa dopustí nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatuje nepretržitú účasť podniku na karteli, hoci tomuto podniku nemožno vytýkať nijaké tajné kontakty alebo prejavy kolúznej povahy v období, ktoré prekračuje o viac ako jeden rok interval, v ktorom účastníci kartelu bežne prejavovali svoju vzájomnú vôľu obmedziť hospodársku súťaž.
(pozri body 88 – 90, 96)
2. Oznámenie o výhradách musí umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Táto požiadavka je dodržaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť. Konečné rozhodnutie Komisie však nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách. Právo na obhajobu je porušené nesúladom medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konečnom rozhodnutí nebola v oznámení o výhradách vysvetlená spôsobom postačujúcim na to, aby sa osoby, ktorým je určené, mohli brániť. Právo byť vypočutý sa totiž vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konečné stanovisko, ktoré správny orgán zamýšľa zaujať.
(pozri body 106, 108, 109)
3. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO síce nemožno kvalifikovať ako právnu normu, vyjadrujú však orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa Komisia nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Všeobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených rozhodnutím Komisie overiť, či použila svoju voľnú úvahu podľa metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.
Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení č. 17 a 1/2003, ako ich vyložil Súdny dvor. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala určitú mieru voľnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu, v rámci ktorej je oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.
(pozri body 117 – 121)
4. Aj keď oznámenie o neuložení alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov z roku 1996 vyvolalo legitímne očakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovať Komisiu o existencii kartelu, tieto očakávania sa môžu týkať len spôsobu, akým budú ich informácie zohľadnené Komisiou, ak prejavili svoju vôľu spolupracovať. Zo znenia uvedeného oznámenia ani z vnútornej logiky mechanizmu zavedeného týmto oznámením nijako nevyplýva, že by bola Komisia povinná počas správneho konania informovať podniky, ktoré neprejavili vôľu spolupracovať, o opatreniach, ktoré prijala v rámci svojho šetrenia, alebo o jeho vývoji. Všetci účastníci kartelu môžu kedykoľvek počas správneho konania požiadať, aby sa na nich uplatnilo uvedené oznámenie bez ohľadu na opatrenia prijaté Komisiou v rámci šetrenia. Každý účastník kartelu sa teda môže rozhodnúť, či a kedy sa chce odvolať na uplatnenie uvedeného oznámenia.
(pozri body 129, 130)
5. V rámci určovania pokút z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže je povinnosť odôvodnenia splnená, pokiaľ Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili posúdiť závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Článok 253 ES nie je možné vykladať v tom zmysle, že Komisii stanovuje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpočtom výšky pokuty nepoužila iné prístupy namiesto tých, aké použila v konečnom rozhodnutí.
(pozri body 152, 153)
6. Podnik, ktorého zodpovednosť je preukázaná vo vzťahu k viacerým častiam kartelu, prispieva k účinnosti a závažnosti tohto kartelu viac než porušovateľ, ktorý bol zapojený výlučne do jedinej časti toho istého kartelu. Prvý podnik sa preto dopúšťa závažnejšieho porušenia ako druhý.
Na základe zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti je Komisia povinná pri posúdení relatívnej závažnosti účasti každého z porušovateľov na karteli zohľadniť skutočnosť, že niektorí porušovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných za všetky časti tohto kartelu.
V rámci uplatňovania usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa toto posúdenie musí nevyhnutne uskutočniť v štádiu stanovenia osobitnej východiskovej sumy, keďže zohľadnenie poľahčujúcich okolností umožňuje upraviť iba základnú sumu pokuty v závislosti od spôsobu, akým porušovateľ vykonával kartel. Porušovateľ, ktorý nie je uznaný za zodpovedného za určité časti tohto kartelu, pritom nemohol mať úlohu pri vykonávaní týchto častí. Porušenie pravidiel práva hospodárskej súťaže je z dôvodu obmedzeného rozsahu porušenia, ktoré mu je vytýkané, menej závažné než porušenie pripísané porušovateľom, ktorí sa zúčastnili na všetkých častiach porušeniach.
Komisia teda poruší zásadu rovnosti zaobchádzania, keď pri určení výšky pokút nezohľadní skutočnosť, že na rozdiel od iných podnikov, ktorí sú členmi tohto kartelu, sa podnik zúčastnil len na jednej časti kartelu, a teda rôzne situácie posúdi rovnako bez toho, aby také posúdenie bolo objektívne odôvodnené.
(pozri body 162 – 164, 166)
7. V rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia môže zohľadniť veľkosť dotknutého trhu, pričom však nie je povinná tak urobiť. Na tento účel môže zohľadniť obrat na relevantnom trhu. Neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal vypočítať bez zahrnutia určitých výrobných nákladov. Vo všetkých priemyselných odvetviach totiž existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti, a preto nemôžu byť pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúčené. Skutočnosť, že cena suroviny tvorí významnú časť konečnej ceny konečného výrobku alebo že riziko cenových výkyvov je podstatne vyššie než pri iných surovinách, nemôže tento záver vyvrátiť.
(pozri body 180, 182, 183)