Vec T‑19/05

Boliden AB a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených inštalačných rúr – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Nepretržité porušenie vo viacerých formách – Pokuty – Premlčanie – Spolupráca“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Podniky, ktorým sa vytýka ich účasť na celkovom karteli

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Metóda výpočtu zohľadňujúca rôzne flexibilné faktory

(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

3.      Konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Nový dôvod

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 a článok 48 ods. 2)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy o 10 % ročne

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky

(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 96/C 207/04)

1.      Podnik môže byť uznaný za zodpovedný za celý kartel, aj keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba na jednej alebo viacerých častiach tvoriacich tento kartel, ak vedel alebo musel vedieť jednak, že tajná dohoda, na ktorej sa zúčastnil, patrila do celkového plánu, a jednak, že tento celkový plán zahŕňal celý súbor prvkov, ktoré vytvárali kartel.

(pozri bod 61)

2.      Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO síce nemožno kvalifikovať ako právnu normu, vyjadrujú však orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa Komisia nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Všeobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených rozhodnutím Komisie overiť, či použila svoju voľnú úvahu v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.

Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umožňujú Komisii výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení č. 17 a 1/2003, ako ich vyložil Súdny dvor. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala určitú mieru voľnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu, v rámci ktorej je oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.

(pozri body 74 – 78)

3.      Z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že žaloba musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na začatie konania a ktorý má s týmto dôvodom úzky vzťah, však musí byť vyhlásený za prípustný. Podobné riešenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu žalobného dôvodu.

V rámci žaloby, ktorá smeruje k zrušeniu alebo zníženiu sumy pokuty uloženej podniku rozhodnutím Komisie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, musí byť výhrada, ktorá je prvýkrát uvedená v replike a vzťahuje sa na posúdenie závažnosti účasti dotknutého podniku na porušení, vyhlásená za neprípustnú, ak žaloba obsahuje iba žalobný dôvod založený na údajne neprimeranej povahe uloženej pokuty a týkajúci sa iba zvýšenia východiskovej sumy z dôvodu dĺžky trvania. Táto výhrada nemôže byť považovaná za rozšírenie žalobného dôvodu. Napadnutie základného prvku rozhodnutia, akým je posúdenie závažnosti porušenia, totiž musí byť Všeobecnému súdu predložené samostatne už v štádiu podania žaloby.

(pozri body 90 – 92)

4.      Z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO vyplýva, že Komisia nestanovila, že by sa posudzovanie závažnosti a posudzovanie dĺžky trvania porušenia mali akokoľvek prekrývať alebo že by medzi nimi mal existovať vzťah vzájomnej závislosti. Skutočnosť, že si pri dlhodobých porušeniach vyhradila možnosť za každý rok ich trvania zvýšiť sumu stanovenú za závažnosť porušenia až o 10 %, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity činnosti kartelu alebo jeho účinkov, či dokonca podľa závažnosti porušenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýšenia sa uplatní z dôvodu dĺžky trvania porušenia, totiž prináleží Komisii v rámci jej širokej voľnej úvahy.

(pozri body 95, 96, 98)

5.      V rámci posudzovania spolupráce poskytnutej členmi kartelu Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovšetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov. Možno jej teda vytýkať len zjavne nesprávne posúdenie. Komisia však nemôže v rámci tohto posudzovania porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania.

(pozri bod 105)