UZNESENIE PREDSEDU VŠEOBECNÉHO SÚDU
z 29. novembra 2012 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Hospodárska súťaž – Rozhodnutie Komisie poskytnúť dokumenty vnútroštátnemu súdu – Dôverné zaobchádzanie – Právo na účinnú súdnu ochranu – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov“
Vo veci T‑164/12 R,
Alstom, so sídlom v Levallois‑Perret (Francúzsko), v zastúpení: J. Derenne, advokát, N. Heaton, P. Chaplin a M. Farley, solicitors,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Antoniadis, N. Khan a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
National Grid Electricity Transmission plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Magnus, C. Bryant, E. Coulson, solicitors, J. Turner a D. Beard, QC,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 26. januára 2012 uvedeného v listoch generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž D/2012/006840 a D/2012/006863 týkajúceho sa zaslania niektorých dokumentov High Court of Justice (England & Wales) [Vysokému súdnemu dvoru (Anglicko a Wales)] na účely ich použitia ako dôkazov v rámci žaloby podanej proti žalobkyni a návrh na dôverné zaobchádzanie s informáciami chránenými služobným tajomstvom obsiahnutými v odpovedi žalobkyne z 30. júna 2006 na oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia,
PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
Úvodné pripomienky
1 Areva T&D Holding SA, Areva T&D SA a Areva T&D AG boli súčasťou skupiny žalobkyne Alstom až do 8. januára 2004, t. j. dátumu, keď ich nadobudla spoločnosť Areva. Dňa 7. júna 2010 ich Areva postúpila späť na žalobkyňu, ktorá ich premenovala na T&D Holding (neskôr Alstom Holdings po vnútorných reštrukturalizáciách z 30. a 31. marca 2012), Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG. Tieto tri podniky sa v tomto uznesení označujú ako „spoločnosti Grid“ bez ohľadu na to, kto bol ich materskou spoločnosťou.
Konanie pred Komisiou a súdmi Európskej únie
2 Dňa 20. apríla 2006 prijala Komisia oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom (ďalej len rozhodnutie „AIG“), na ktoré žalobkyňa odpovedala 30. júna 2006 (ďalej len „odpoveď žalobkyne“) a spoločnosť Areva a spoločnosti Grid odpovedali spoločne v ten istý deň ako žalobkyňa (ďalej len „odpoveď spoločnosti Areva a spoločností Grid“).
3 Dňa 24. januára 2007 prijala Komisia v tejto veci rozhodnutie K(2006) 6762 v konečnom znení, sankcionujúce najmä žalobkyňu, spoločnosť Areva a spoločnosti Grid za ich účasť na karteli na trhu s rozvádzačmi izolovaných plynom. Dňa 18. apríla 2007 žalobkyňa, ako aj spoločnosť Areva a spoločnosti Grid podali žalobu o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu.
4 Rozsudkom z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (T‑117/07 a T‑121/07, Zb. s. II‑633), Všeobecný súd znížil výšku pokút uložených žalobkyni, ako aj spoločnosti Areva a spoločnostiam Grid. Spoločnosť Areva na jednej strane a žalobkyňa a spoločnosti Grid na druhej strane podali proti tomuto rozsudku (spojené veci C‑247/11 P a C‑253/11 P, Areva/Komisia) 24. a 25. mája 2011 odvolanie.
Konanie pred High Court of Justice (England & Wales)
5 Dňa 17. novembra 2008 National Grid Electricity Transmission plc (ďalej len „NGET“) podala na High Court of Justice (England & Wales) [Vysoký súdny dvor (Anglicko a Wales)] (ďalej len „High Court“) žalobu o náhradu škody smerujúcu najmä proti žalobkyni, spoločnosti Areva a spoločnostiam Grid z dôvodu, že ceny, ktoré zaplatila za rozvádzače izolované plynom kúpené v období rokov 1988 až 2004 od spoločností zúčastňujúcich sa na tomto karteli, boli nadmerné z dôvodu existencie tohto porušenia.
6 V rámci tohto konania spoločnosť NGET požiadala, aby jej boli predložené odpoveď žalobkyne a odpovede spoločnosti Areva a spoločností Grid. High Court o tomto návrhu rozhodol rozsudkom zo 4. júla 2011 a následne po vydaní uznesenia z 11. júla 2011 (ďalej len „uznesenie o dôvernom zaobchádzaní“), zavádzajúceho „kruh dôvernosti“, ktorého predmetom bola ochrana dôverných informácií uvedených v dokumentoch sprístupnených účastníkom konania pred týmto súdom, listom z 13. júla 2011 požiadal Komisiu o zaslanie odpovedí žalobkyne, spoločnosti Areva a spoločností Grid na základe článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Listom z 25. júla 2011 žalobkyňa a spoločnosti Grid predložili svoje pripomienky Komisii v súvislosti so žiadosťou High Court o zaslanie dokumentov.
7 Dňa 28. októbra 2011 Komisia zaslala High Court list, ktorým ho informovala o svojom zámere vyhovieť jeho žiadosti, pričom spresnila, že bola predtým povinná o tom informovať žalobkyňu a spoločnosti Grid. Listom z 26. januára 2012 Komisia oznámila týmto podnikom svoje rozhodnutie vyhovieť žiadosti High Court (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a uviedla dokumenty, ktoré zamýšľala poslať v prípade, že nenapadnú toto rozhodnutie pred Všeobecným súdom a sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia.
8 Dňa 21. februára 2012 žalobkyňa a spoločnosti Grid informovali Komisiu o svojom zámere podať žalobu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj o návrh na nariadenie predbežného opatrenia predsedovi Všeobecného súdu.
Konanie
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia a návrh na čiastočné späťvzatie
9 Žalobkyňa a spoločnosti Grid podali 10. apríla 2012 žalobu o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu. Samostatným podaním z toho istého dňa podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia podľa článkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ.
10 Po doručení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Komisia vzala na vedomie výhradu žalobkyne a spoločností Grid, podľa ktorej, napriek vylúčeniu skutočností predložených v rámci jej oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) z pôsobnosti žiadosti High Court, znenie odpovedí, ktoré mu chcela poskytnúť, obsahovalo tieto skutočnosti. Listom z 26. apríla 2012 Komisia informovala tieto podniky, že sa rozhodla zmeniť uvedené znenia vymazaním týchto skutočností.
11 Dňa 10. mája 2012 Komisia predložila svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
12 Dňa 21. mája 2012 žalobkyňa a spoločnosti Grid doručili do kancelárie Všeobecného súdu list, v ktorom ho informovali, že po rozhodnutí Komisie z 26. apríla 2012 zo zmeneného a doplneného znenia odpovede spoločnosti Areva a spoločností Grid viac nevyplýva nijaká dostatočne významná otázka, a preto sa spoločnosti Grid rozhodli nepokračovať v konaní vo veci samej a vziať späť svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho, keďže žalobkyňa vzala na vedomie rozhodnutie Komisie, zmenila svoje návrhy vzhľadom na stratu relevantnosti niektorých jej dôvodov a priložených dokumentov na podporu jej návrhu.
13 Dňa 29. mája 2012 Komisia podala svoje pripomienky k návrhu na čiastočné späťvzatie a k zmene návrhov v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany žalobkyne.
14 Dňa 13. júla 2012 predseda Všeobecného súdu prijal uznesenie o čiastočnom výmaze vo veci T‑164/12 R na účely odstránenia názvov spoločností Grid zo zoznamu žalobkýň. Dňa 10. júla 2012 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu uznesením odstránil tiež názov spoločností Grid zo zoznamu žalobkýň vo veci samej a uložil Komisii povinnosť znášať vlastné trovy konania, ako aj povinnosť nahradiť tretinu trov konania vynaložených spoločnosťami Grid vo veciach T‑164/12 a T‑164/12 R.
Vstup NGET ako vedľajšieho účastníka do konania a žiadosť žalobkyne o dôverné zaobchádzanie
15 Dňa 1. mája 2012 podala NGET návrh na vstup do konania vo veci T‑164/12 ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Listom z 22. mája 2012 Komisia informovala predsedu Všeobecného súdu, že v tejto súvislosti nemá námietky. Dňa 23. mája 2012 žalobkyňa oznámila svoje pripomienky k tomuto návrhu, v ktorých v podstate spresnila, že k tomuto vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevznesie námietky. Samostatným podaním z toho istého dňa žalobkyňa podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k informáciám a dokumentom predloženým v rámci veci T‑164/12 R. Dňa 6. júna 2012 poslala NGET list, v ktorom uviedla, že aspekt vnútroštátneho konania bol žalobkyňou v jej pripomienkach k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania uvedený nesprávne, a pri tejto príležitosti zopakovala dôležitosť jej prijatia ako vedľajšieho účastníka, aby mohla Všeobecnému súdu objasniť povahu a štatút konania pred High Court.
16 Dňa 10. júla 2012 podala NGET návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie vo veci T‑164/12, voči ktorému nebola vznesená nijaká námietka ani zo strany Komisie, ani zo strany žalobkyne. Žalobkyňa však 7. augusta 2012 podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k informáciám a dokumentom predloženým v rámci veci T‑164/12.
17 Uznesením zo 4. septembra 2012 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu NGET na vstup do konania ako vedľajší účastník vo veci T‑164/12. Dňa 13. septembra 2012 predseda Všeobecného súdu prijal uznesenie, ktorým sa NGET povoľuje vstup do konania vo veci T‑164/12 R ako vedľajší účastník. Bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení, pokiaľ ide o dôvodnosť žiadosti o dôverné zaobchádzanie, nedôverné znenie dokumentov, ktoré pripravila žalobkyňa, predložených v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo zaslané najmä vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý bol vyzvaný, aby v tejto súvislosti predložil svoje prípadné pripomienky.
18 Dňa 27. septembra 2012 vedľajší účastník konania podal jednak vyjadrenie vedľajšieho účastníka a jednak svoje pripomienky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie podanej žalobkyňou, v ktorých Všeobecnému súdu predkladá na posúdenie možnosť prijať procesné opatrenia umožňujúce jeho vypočutie v súvislosti s touto problematikou. Dňa 8. októbra 2012 kancelária Všeobecného súdu doručila tieto dva dokumenty žalobkyni a Komisii.
Návrhy účastníkov konania
19 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:
– nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej,
– nariadil v rámci tohto konania dôverné zaobchádzanie so služobným tajomstvom uvedeným v jej odpovedi,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
20 Vzhľadom na to, že žalobkyňa zmenila svoje návrhy (pozri bod 12 vyššie), treba na ňu hľadieť tak, že vzala späť svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v akom sa týka informácií poskytnutých v rámci oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov.
21 Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:
– zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O návrhu na nariadenie dôverného zaobchádzania so služobným tajomstvom uvedeným v odpovedi žalobkyne počas konania o nariadení predbežného opatrenia
22 Vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 sa Komisia domnieva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zamietnutý ako neprípustný, keďže sa v ňom požaduje, aby sa so služobným tajomstvom uvedeným v odpovedi žalobkyne zaobchádzalo počas tohto konania dôverne.
23 V tejto súvislosti treba uviesť, že návrh na nariadenie dôverného zaobchádzania počas tohto konania vo vzťahu k služobnému tajomstvu, ktoré je uvedené v odpovedi žalobkyne, môže byť chápaný len ako návrh smerujúci proti žalovanej. V prejednávanom prípade by takýto návrh nemal zmysel, keďže Komisia má dôverné znenie sporných dokumentov k dispozícii. Ak by však žalobkyňa týmto návrhom chcela docieliť takéto zaobchádzanie vo vzťahu k prípadnému vedľajšiemu účastníkovi konania, bol by tento návrh predčasný. V každom prípade treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 17 a 18 vyššie, vedľajší účastník konania mal prístup len k nedôvernej verzii dokumentov predložených v rámci tohto návrhu.
O návrhu na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia
24 Zo znenia článku 278 ZFEÚ v spojení s článkom 279 ZFEÚ na jednej strane a z článku 256 ods. 1 ZFEÚ na druhej strane vyplýva, že sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení môže, ak sa domnieva, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu rozhodnutia napadnutého pred Všeobecným súdom alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.
25 Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať predmet sporu, okolnosti preukazujúceho naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení môže nariadiť odklad výkonu rozhodnutia a ďalšie predbežné opatrenia, ak sa preukáže, že ich nariadenie je na prvý pohľad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a že sú naliehavé v tom zmysle, že na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu je nevyhnutné, aby boli vydané a účinné už pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení musí prípadne tiež zvážiť dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73).
26 V rámci toho skúmania sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci môže slobodne rozhodnúť o spôsobe, akým musia byť tieto rôzne podmienky preskúmané, ako aj o poradí tohto skúmania, keďže žiadne pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na účely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnúť o nariadení predbežných opatrení [uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 23, a z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, C‑459/06 P(R), neuverejnené v Zbierke, bod 25].
27 Vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise sa sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení domnieva, že disponuje všetkými nevyhnutnými skutočnosťami na to, aby rozhodol o tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom nie je potrebné vopred vypočuť vysvetlenia účastníkov konania alebo prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ako to navrhuje vedľajší účastník konania.
28 Za okolností prejednávaného prípadu treba najprv pristúpiť k zváženiu dotknutých záujmov.
O zvážení dotknutých záujmov
29 Podľa ustálenej judikatúry spočíva zváženie dotknutých rôznych záujmov pre sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia v určení, či záujem účastníka konania, ktorý požaduje vydanie predbežných opatrení, prevažuje alebo neprevažuje nad záujmom, ktorý predstavuje okamžité uplatnenie sporného aktu, pričom najmä skúma, či prípadné zrušenie tohto aktu súdom rozhodujúcim vo veci samej umožní uviesť do pôvodného stavu situáciu, ku ktorej by došlo v dôsledku okamžitého výkonu sporného rozhodnutia, a naopak, či odklad výkonu tohto rozhodnutia môže zabrániť jeho plnému účinku, ak bude žaloba vo veci samej zamietnutá (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 11. mája 1989, RTE a i./Komisia, 76/89 R, 77/89 R a 91/89 R, Zb. s. 1141, bod 15, a z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 R a C‑217/03 R, Zb. s. I‑6887, bod 142). V tomto kontexte sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení môže vziať do úvahy záujmy tretích osôb.
30 Konkrétne, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej právna situácia vytvorená uznesením o nariadení predbežného opatrenia musí byť napraviteľná, treba pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zabezpečenie plnej účinnosti budúceho rozhodnutia vo veci samej [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, C‑7/04 P(R), Zb. s. I‑8739, bod 36]. Preto má toto konanie čisto akcesorickú povahu vzhľadom na hlavné konanie, na ktoré sa viaže (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 12. februára 1996, Lehrfreund/Rada a Komisia, T‑228/95 R, Zb. s. II‑111, bod 61), takže rozhodnutie prijaté sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia musí mať predbežnú povahu v tom zmysle, že nesmie prejudikovať budúce rozhodnutie vo veci samej, ale ani nesmie spôsobiť jeho iluzórnosť tým, že ho zbaví potrebného účinku (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. mája 1991, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90 R, Zb. s. I‑2557, bod 24, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, T‑203/95 R, Zb. s. II‑2919, bod 16).
31 Z toho nevyhnutne vyplýva, že záujem hájený účastníkom konania o nariadení predbežného opatrenia nepodlieha ochrane, keďže tento účastník konania navrhuje, aby sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení prijal rozhodnutie, ktoré namiesto toho, aby malo výlučne predbežnú povahu, má za následok prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej a spôsobuje jeho iluzórnosť tým, že ho zbavuje potrebného účinku.
32 V prejednávanom prípade bude Všeobecný súd vyzvaný, aby v rámci konania vo veci samej rozhodol o otázke, či napadnuté rozhodnutie, ktorým sa Komisia rozhodla vyhovieť žiadosti High Court smerujúcej k tomu, aby mu bola oznámená predovšetkým odpoveď žalobkyne, musí byť zrušené najmä z dôvodu porušenia služobného tajomstva chráneného článkom 339 ZFEÚ.
33 Po prvé, pokiaľ ide o záujem hájený vedľajším účastníkom konania, treba uviesť, že vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania upriamuje pozornosť sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia na skutočnosť, že v rámci zváženia príslušných záujmov treba zvážiť rôzne možnosti, ktoré ponúkajú postupy Všeobecného súdu a High Court.
34 V prípade, ak by bol návrh na odklad výkonu rozhodnutia prijatý, Komisia by sporné dokumenty nemohla poskytnúť High Court, kým by Všeobecný súd v rámci konania vo veci samej nevydal rozsudok. Vedľajší účastník konania sa však domnieva, že ak by Všeobecný súd rozhodol v prospech Komisie, ale vydal by svoj rozsudok po tom, čo High Court prijal svoje rozhodnutie, bol by pripravený o dokumenty potrebné pre svoj návrh a odklad výkonu by znamenal pre žalobkyňu výhodu z účinkov konečného rozsudku vydaného v jej prospech, zatiaľ čo Všeobecný súd by zamietol žalobu vo veci samej ako nedôvodnú.
35 Následne v prípade, ak by bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, Komisia by sporné dokumenty poskytla High Court, ktorý by ich následne poskytol „kruhu dôvernosti“ zavedenému uznesením z 11. júla 2011 na účely ich zohľadnenia v rámci konania o náhrade škody. Vedľajší účastník konania sa ďalej domnieva, že ak by Všeobecný súd rozhodol v prospech žalobkyne predtým, ako by High Court prijal svoje rozhodnutie, informácie poskytnuté protizákonne by boli vylúčené z vnútroštátneho konania.
36 Treba však uviesť, že vedľajší účastník konania nezohľadňuje iný predpoklad, ktorý je podstatný vzhľadom na záujmy hájené žalobkyňou: predpoklad, keď by návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý a High Court by rozhodol predtým, ako by mal Všeobecný súd čas rozhodnúť o návrhu vo veci samej. V takomto prípade by bol zrušujúci rozsudok iluzórny a zbavený potrebného účinku. Zamietnutie tohto návrhu by tiež malo za následok prejudikovanie budúceho rozhodnutia vo veci samej, teda zamietnutie žaloby o neplatnosť.
37 Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 30 a 31 vyššie treba uviesť, že pred sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežného opatrenia môže spor týkajúci sa poskytnutia sporných dokumentov inštitúciou vnútroštátnemu súdu, o ktoré sa žiada v rámci prejednávaného sporu, spochybniť akcesorickú povahu konania o nariadení predbežného opatrenia.
38 V situácii, keby sa na jednej strane prejednávanému návrhu vyhovelo a na druhej strany by bol High Court oprávnený rozhodovať predtým, ako by Všeobecný súd vydal svoje rozhodnutie v rámci konania vo veci samej, však vedľajší účastník konania nepreukázal, že nemohol hájiť svoj záujem tým, že ako žalobca pred High Court navrhoval prerušenie konania o náhrade škody.
39 Okrem toho sa zdá úspech takéhoto návrhu pravdepodobnejší, než keby toto prerušenie navrhovala žalobkyňa v pozícii žalovanej pred High Court v prípade, ak by na jednej strane bol prejednávaný návrh zamietnutý a následne dokumenty poskytnuté High Court a na druhej strane by High Court bol oprávnený rozhodnúť predtým, ako by tak Všeobecný súd urobil v rámci konania vo veci samej.
40 Po druhé, pokiaľ ide o záujem hájený Komisiou, treba uviesť, že vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 sa domnieva, že nemá iný záujem, ako chrániť právomoc vnútroštátnych súdov uplatniť ustanovenia práva Únie zaručením ich plného účinku a ochranou práv, ktoré priznávajú jednotlivcom. V tejto súvislosti spresňuje, že prejednávanými záujmami nie sú len záujmy subjektov požadujúcich náhradu škody, ktorú utrpeli v dôsledku konania spôsobilého obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, ale tiež všeobecný záujem účinného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pričom žaloby o náhradu škody pred vnútroštátnymi súdmi by mohli výrazne prispieť k udržaniu účinnej hospodárskej súťaže. Vedľajší účastník konania v tejto súvislosti dopĺňa, že tak Komisia, ako aj súdy Únie uznali dôležitosť zaistiť obetiam porušenia práva hospodárskej súťaže možnosť podať žalobu o náhradu škody a uplatniť práva, ktoré im priznáva právo Únie. V tomto kontexte Komisia uvádza, že v rozsudku z 12. júna 2009, ktorým sa rozhodlo najmä o návrhu na prerušenie konania pred High Court začatého žalobkyňou a všetkými ostatnými žalovanými vzhľadom na žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu AIG, uvedený súd konkrétne trval na nevyhnutnosti nezdržiavať konanie pred podaním žaloby, aj keď žaloby boli stále podané na Všeobecný súd.
41 Pokiaľ ide o účinné uplatnenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a najmä konaní týkajúcich sa žalôb o náhradu škody na vnútroštátnej úrovni, hoci záujem na rýchlosti konania vyvoláva osobitnú odozvu v rámci posúdenia sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia pri zvážení záujmov, treba konštatovať, že Komisia, ktorá napriek tomu, že prevzala stanovisko High Court, nepodala návrh na skrátené súdne konanie pred Všeobecným súdom, ako ju vyzvala žalobkyňa, pričom v prejednávanom návrhu uviedla, že mu v prípade potreby nebude brániť. Podľa článku 76a rokovacieho poriadku, ak vedľajší účastník nemôže podať takýto návrh, prislúcha to Komisii, pokiaľ by rýchlosť tohto konania bola kľúčovým prvkom stanoviska tejto inštitúcie.
42 Okrem toho vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 37 až 39 vyššie, týkajúce sa ochrany potrebného účinku rozhodnutia Všeobecného súdu v rámci konania vo veci samej a zvláštnych okolností v prejednávanom prípade, treba zvážiť účinné uplatnenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže pri dodržaní akcesorickej povahy konania o nariadení predbežného opatrenia. Navyše implicitne ide o podobné zváženie, ktoré sa vykonalo, keď bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vyzývajúcim predsedu Všeobecného súdu, aby nariadil „predbežné“ sprístupnenie informácií, ktoré má Komisia a ktoré sú údajne dôverné, vyhlásený za neprípustný, keďže uznesenie, ktorým by sa vyhovelo tomuto návrhu, by mohlo vopred neutralizovať dôsledky rozhodnutia, ktoré sa prijme neskôr vo veci samej (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 23. januára 2012, Henkel a Henkel France/Komisia, T‑607/11 R, body 23 až 25).
43 Po tretie vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania z 27. septembra 2012 vedľajší účastník konania zdôraznil potrebu, aby sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení zohľadnil pri zvážení záujmov stratégiu námietok žalobkyne spočívajúcu vo využívaní odkladných postupov s cieľom zabrániť konaniu pred High Court. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že nijaký procesný akt uvedený vedľajším účastníkom konania ako prekážka jeho žaloby o náhradu škody nebol posúdený ako zneužívanie práva, čo uznáva aj vedľajší účastník konania. Tieto postupy sú iba výrazom právnych prostriedkov poskytnutých účastníkovi konania na zabezpečenie jeho práv. Pokiaľ boli tieto postupy posúdené ako nedôvodné, vec vedľajšieho účastníka konania bola prijatá a konanie pred High Court primerane pokračovalo. Na druhej strane, hoci toto konanie podľa vedľajšieho účastníka konania trvalo neobvykle dlho, vedľajší účastník konania nepreukázal, že by mu bola spôsobená ujma touto dĺžkou trvania a že by bolo potrebné, aby jeho záujem poznať sporné informácie pred vydaním rozsudku Všeobecným súdom v rámci konania vo veci samej prevažoval nad záujmom zachovať potrebný účinok tohto rozsudku (pozri body 37 až 39 vyššie).
44 Preto záujem Komisie a vedľajšieho účastníka konania na zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ustúpiť záujmu hájenému žalobkyňou, a to tým viac, že nariadením odkladu požadovaného výkonu sa na obmedzený čas zachová status quo, ktorý existoval počas viacerých rokov (pozri v tomto zmysle uznesenie RTE a i./Komisia, už citované, bod 15; pozri tiež uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 16. novembra 2012, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑345/12 R, bod 29), bez toho, aby to spôsobovalo ťažkosti, pre ktoré treba okamžite ukončiť protiprávnu situáciu. V tejto súvislosti treba dodať, že žalobkyňa nebráni poskytnutiu dôverného znenia sporných dokumentov. Vyhovenie návrhu na odklad výkonu sporného rozhodnutia tak nebráni tomu, aby Komisia prijala nové rozhodnutie umožňujúce poskytnúť nedôverné znenie sporných dokumentov, pričom sa očakáva, že Všeobecný súd rozhodne o žalobe o neplatnosť v rámci konania vo veci samej. Konanie pred High Court tak môže v určitom rozsahu pokračovať.
O naliehavosti
45 Zdá sa naliehavé chrániť záujem hájený žalobkyňou, keďže v prípade zamietnutia jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia hrozí vznik vážnej a nenapraviteľnej ujmy. V tomto kontexte žalobkyňa v podstate tvrdí, že situácia vyplývajúca z poskytnutia sporných dokumentov nemôže byť urovnaná. Pokiaľ už raz boli dôverné informácie poskytnuté, neskoršie zrušenie napadnutého rozhodnutia, najmä z dôvodu porušenia služobného tajomstva chráneného v článku 339 ZFEÚ, nezmení účinky vyplývajúce z poskytnutia. Preto by právo na účinnú súdnu ochranu bolo len „prázdnou ulitou“, ak by sporné informácie boli poskytnuté predtým, než by bol spor vo veci samej rozhodnutý.
46 Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na zvláštnosť sporu týkajúceho sa poskytnutia dôverných dokumentov v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia (pozri bod 37 vyššie) a na osobitnosť okolností prípadu (pozri body 38 a 39 vyššie) stačí posúdiť závažnosť a nenapraviteľnosť ujmy vzniknutej žalobkyni v prejednávanom prípade z dôvodu poskytnutia sporných informácií, a to vzhľadom na jej právo na účinnú právnu ochranu.
47 Treba teda konštatovať, že v prípade, ak by bol na jednej strane tento návrh odmietnutý a Komisia by poskytla dokumenty High Court a na druhej strane by High Court rozhodoval predtým, ako by mal Všeobecný súd čas rozhodnúť o žalobe v rámci konania vo veci samej, týkajúcej sa prípadnej protiprávnosti poskytnutia informácií, právo na účinnú súdnu ochranu, ktoré má žalobkyňa, by nemalo zmysel.
48 Je však zaujímavé uviesť, že vedľajší účastník konania, ktorý vo svojom návrhu na vstup do konania ako vedľajší účastník správne spresnil, že bude schopný Všeobecnému súdu objasniť povahu a štatút návrhu, ktorý podal v Spojenom kráľovstve, jednak vo svojom liste zo 6. júna 2012 uvádza, že High Court nemusí čakať na rozhodnutie Súdneho dvora vo veciach, ktoré sú predmetom odvolacieho konania týkajúcich sa rozsudkov Všeobecného súdu vydaných po žalobách podaných proti rozhodnutiu AIG, a jednak vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania z 27. septembra 2012 uvádza, že je pravdepodobné, že Všeobecný súd potrebuje na rozhodnutie o žalobách v rámci konania vo veci samej viac času, než potrebuje High Court na ukončenie vnútroštátneho konania. Vzhľadom na tieto informácie sa zdá vážnym a nielen hypotetickým rizikom, že vnútroštátny súd prijme svoje rozhodnutie, pričom zohľadní informácie poskytnuté predtým, ako by mal Všeobecný súd možnosť vyjadriť sa k zákonnosti tohto poskytnutia.
49 Keďže Komisia by v prípade zamietnutia tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pristúpila k okamžitému poskytnutiu sporných informácií, treba sa obávať, že žalobkyňa riskuje, že ohrozí svoje základné právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389), ak by Komisia bola oprávnená poskytnúť predmetné informácie predtým, ako by Všeobecný súd rozhodol o žalobe vo veci samej. V dôsledku toho, keďže základné právo, ktoré má žalobkyňa, môže byť vážne a nenapraviteľne narušené, s výhradou predchádzajúceho preskúmania podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris (pokiaľ ide o úzku väzbu medzi touto podmienkou a podmienkou naliehavosti, pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 8. apríla 2008, Cyprus/Komisia, T‑54/08 R, T‑87/08 R, T‑88/08 R a T‑91/08 R až T‑93/08 R, neuverejnené v Zbierke, body 56 a 57), sa zdá naliehavé priznať odklad požadovaného výkonu rozhodnutia (pozri tiež uznesenie Akzo Nobel a i./Komisia, už citované, body 31 až 33).
O fumus boni iuris
50 Podľa ustálenej judikatúry je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, ak sa aspoň jeden z dôvodov uvedených účastníkom konania, ktorý požaduje predbežné opatrenia na podporu žaloby vo veci samej, zdá na prvý pohľad relevantný a v každom prípade nie nedôvodný v tom, že odkrýva existenciu zložitých právnych otázok, ktorých riešenie nie je možné vykonať naraz, a preto si zaslúži podrobné preskúmanie, ktoré nemôže byť vykonané sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení, ale musí byť predmetom konania vo veci samej, alebo ak diskusia medzi účastníkmi konania odkrýva existenciu dôležitých právnych sporov, ktorých riešenie nie je možné vykonať naraz (pozri uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 19. septembra 2012, Grécko/Komisia, T‑52/12 R, bod 13 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., C‑39/03 P‑R, Zb. s. I‑4485, bod 40).
51 Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje po prvé článok 339 ZFEÚ, po druhé bod 25 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi pri uplatňovaní článkov 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 101, 2004, s. 54) a po tretie článok 4 ods. 3 ZEÚ.
52 V tomto kontexte sa v podstate spochybňuje, že poskytnutie odpovede žalobkyne, tak ako ho zamýšľa Komisia, je v rozpore s článkom 339 ZFEÚ, keďže záruky poskytnuté High Court na účely ochrany dôvernosti poskytnutých informácií nezaručujú rovnakú úroveň ochrany, ako vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ.
53 Komisia po pripomenutí povinnosti prijať všetky nevyhnutné opatrenia, aby nedošlo k zásahu do tohto práva z dôvodu a v rámci poskytnutia dokumentov vnútroštátnemu súdu, ktorá jej prislúcha a ktorá je spresnená v rozsudku Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia (T‑353/94, Zb. s. II‑921, bod 90), sa domnieva, že z tohto rozsudku vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prislúcha zaručiť dôvernosť poskytnutých informácií, a preto dodržuje túto povinnosť, keďže uvádza vnútroštátnemu súdu dokumenty alebo pasáže, ktoré obsahujú dôverné informácie alebo obchodné tajomstvo, a tiež sa uisťuje, aby tieto informácie boli poskytnuté iba v prípade, ak vnútroštátny súd ponúka konkrétne záruky vzhľadom na jeho schopnosť a vôľu chrániť dôvernosť informácií.
54 Po prvé, pokiaľ ide o prvé opatrenie týkajúce sa uvádzania dokumentov alebo pasáží, na ktoré sa vzťahuje dôverné zaobchádzanie alebo obchodné tajomstvo, Komisiou, treba zdôrazniť, že v prejednávanom prípade Komisia nepovažovala za dôležité preskúmať skutočnosť tohto posúdenia pred poskytnutím uvedených dokumentov, ale uspokojila sa s označením pasáží, ktoré žalobkyňa považuje za dôverné. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že Komisia vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 prehodnotila uznanie tejto spôsobilosti, lebo mohla byť vyvodená z obyčajnej skutočnosti, že vnútroštátnemu súdu poskytuje tieto informácie v súlade s opatreniami, ktoré sa uplatňujú na poskytovanie informácií chránených článkom 339 ZFEÚ, keďže spadajú skutočne do pôsobnosti tohto ustanovenia. V každom prípade overenie takejto spôsobilosti, ak by bolo nevyhnutné, vyžaduje detailné preskúmanie, ktorého vykonanie neprislúcha sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežného opatrenia.
55 Po druhé, pokiaľ ide o konkrétne záruky poskytnuté vnútroštátnym súdom, o ktorých existencii sa Komisia musí uistiť pred poskytnutím týchto informácií, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa uspokojila s uvedením, že uznesenie o dôvernosti umožňovalo chrániť všetky dôverné informácie obsiahnuté v požadovaných dokumentoch podľa záruk stanovených článkom 339 ZFEÚ. V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vzhľadom na povinnosť stanovenú v článku 339 ZFEÚ nevyplýva žiadne posúdenie, pokiaľ ide o konkrétne účinky ochrany stanovenej uznesením o dôvernosti, ako je to vykladané judikatúrou.
56 Po prvé, treba uviesť, že Komisia vo svojich pripomienkach z 10. mája 2012 uviedla, že vnútroštátny súd ju informoval, že požadované dokumenty budú poskytnuté len v rámci „kruhu dôvernosti“ zavedeného v konaní pred High Court so súhlasom účastníkov sporu, a že žalobkyňa v pripomienkach, ktoré jej predložila 25. júla 2011, nevyjadrila nijakú obavu týkajúcu sa rozsahu „kruhu dôvernosti“ alebo súvisiacich podmienok. Skutočnosť, že účastníci sporu pred High Court, vrátane žalobkyne, boli spojení rozsahom „kruhu dôvernosti“, neumožňuje zabudnúť, že vnútroštátny súd vo svojom rozsudku zo 4. júla 2011 (bod 13) spomenul konkrétne možnosť účastníkov konania predložiť Komisii pripomienky v súvislosti s vhodnosťou rozhodnutia o vyhovení alebo nevyhovení návrhu na poskytnutie dotknutých informácií. Okrem toho z pripomienok (bod 34), ktoré žalobkyňa zaslala 25. júla 2011, vyplýva, že informovala Komisiu o potrebe zmeniť obsah niektorých dokumentov v prípade, ak sa vyhovie návrhu High Court. Inými slovami, zloženie „kruhu dôvernosti“ žalobkyni zjavne robilo ťažkosti, keďže sama bránila poskytovaniu dôverných znení požadovaných dokumentov v rámci tohto kruhu. Vzhľadom na existenciu týchto skutočností nemožno vylúčiť možnosť, že v rámci konania vo veci samej Všeobecný súd preskúma otázku, či na účely dodržania ochrany služobného tajomstva v súlade s článkom 339 ZFEÚ nemusí Komisia prijať iné opatrenia, než sú tie, ktoré sú stanovené v napadnutom rozhodnutí.
57 Po druhé z analýzy uznesenia o dôvernom zaobchádzaní, ktorú poskytol High Court Komisii v prílohe žiadosti o poskytnutie sporných dokumentov, vyplýva, že „kruh dôvernosti“, ktorého zloženie môže byť v budúcnosti zmenené, tvorí významný počet osôb (na tomto zozname je uvedených 92 mien), ktoré zastávajú rôzne funkcie, ako externý advokát, interný právny poradca (to je napríklad prípad dvoch zamestnancov vedľajšieho účastníka konania), sekretárka alebo informatik. Je nesporné, že všetky tieto osoby podliehajú povinnosti mlčanlivosti a podľa vedľajšieho účastníka konania žiadna z nich nevykonáva obchodnú činnosť. Vzhľadom na úvahy na úrovni práva Únie týkajúce sa ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi a požiadavky nezávislosti zahrnujúcej aj neexistenciu akéhokoľvek zamestnaneckého vzťahu v prípade existencie povinnosti v rámci deontológie a profesijnej disciplíny v rámci konania vo veci samej mohla byť vznesená otázka, podľa ktorej mala Komisia vzhľadom na spôsoby rozširovania požadovaných informácií, ktoré jej boli známe, na vnútroštátnej úrovni v prejednávanom prípade, podrobne preskúmať konkrétne dôsledky tejto záruky na ochranu služobného tajomstva a prípadne dospieť k zamietnutiu žiadosti o poskytnutie informácií, tak ako je naformulovaná, a to pod hrozbou porušenia v článku 339 ZFEÚ. V tejto súvislosti treba dodať, že na účely preukázania, že stanovené šírenie nemôže byť považované za šírenie účastníkom konania v Spojenom kráľovstve, sa Komisia nemôže uspokojiť s uvedením, že cieľom „kruhu dôvernosti“ je umožniť advokátom účastníkov konania preskúmať šírené dokumenty, keďže presnejšie zloženie tohto kruhu nie je ani nemenné, ani sa neobmedzuje na osoby, ktoré sú advokátmi.
58 Vzhľadom na tieto úvahy nemožno vylúčiť, že v rámci konania vo veci samej by mal súd rozhodujúci vo veci samej rozhodnúť o rozsahu kontroly, ktorú by mala vykonávať Komisia, keďže zaisťuje, že dôverné informácie budú poskytnuté len v prípade, ak vnútroštátny súd ponúkne konkrétne záruky vzhľadom na svoju schopnosť a vôľu chrániť dôvernosť týchto informácií. Inými slovami, súd rozhodujúci vo veci samej sa môže pýtať na otázku, či opatrenia prijaté v prejednávanom prípade Komisiou na účely zabezpečenia povinnosti, ktorá jej prislúcha na základe článku 339 ZFEÚ, boli dostatočné, alebo či by mala pristúpiť k podrobnejšej analýze mechanizmu navrhovanému vnútroštátnym súdom na účely ochrany dôvernosti požadovaných informácií.
59 Aj keby by tieto opatrenia v zásade boli posúdené ako primerané na účely dodržania tejto povinnosti, treba pripomenúť, že rozsudok Postbank/Komisia, už citovaný, spresňuje, že je možné, že aj keď Komisia prijme všetky potrebné opatrenia, ochrana tretích osôb by v niektorých prípadoch nemusela byť plne zaistená. V týchto výnimočných prípadoch Všeobecný súd uvádza, že Komisia môže odmietnuť poskytnutie dokumentov vnútroštátnym súdom. Vzhľadom na skutočnosti, o ktoré ide v prejednávanom prípade, nie je vylúčené, že by súd rozhodujúci vo veci samej musel určiť, či sa Komisia nachádzala v takejto situácii.
60 Tieto analýzy vyvolávajú nové právne otázky. V tejto súvislosti treba uviesť, že tak v liste z 28. októbra 2011 (bod 6) zaslanom High Court, ako aj v napadnutom rozhodnutí (bod 14) Komisia sama poukázala na novú povahu žiadosti a predmetné ťažkosti.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že prejednávaná vec vyvoláva nové otázky práva, ktoré nemožno na prvý pohľad považovať za irelevantné a ktorých riešenie si zaslúži dôkladné preskúmanie v rámci konania vo veci samej. Treba preto pripustiť existenciu fumus boni iuris (pozri tiež uznesenie Akzo Nobel a i./Komisia, už citované, body 44 až 56).
62 Z toho vyplýva, že všetky podmienky sú v tejto súvislosti splnené, takže je potrebné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nariadiť predbežné opatrenia, ktorými sa Komisii zakazuje poskytnúť sporné informácie, tak ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU
nariadil:
1. Výkon rozhodnutia Komisie z 26. januára 2012 sa odkladá v rozsahu, v akom sa týka poskytnutia dôverného znenia odpovede spoločnosti Alstom z 30. júna 2006 na oznámenie o výhradách vo veci COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom High Court of Justice (England & Wales) [Vysokému súdnemu dvoru (Anglicko a Wales)].
2. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa v zostávajúcej časti zamieta.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
V Luxemburgu 29. novembra 2012