ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 5. júla 2012 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – Výdavky vylúčené z financovania – Ovocie a zelenina – Rozvoj vidieka – Nedodržanie lehôt na zaplatenie – Vykonanie rozsudku Súdneho dvora – Právna sila rozhodnutej veci – Lehota 24 mesiacov – Zásada proporcionality“

Vo veci T‑86/08,

Helénska republika, v zastúpení: pôvodne V. Kontolaimos, S. Charitaki a M. Tassopoulou, neskôr M. Tassopoulou, I. Chalkias a K. Tsagkaropoulos, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Katsimani, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia 2008/68/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 18, 2008, s. 12), v rozsahu, v akom sa týka niektorých výdavkov vynaložených Helénskou republikou,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro a H. Kanninen (spravodajca),

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. júna 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Rozhodnutím 2008/68/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 18, s. 12, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), Komisia Európskych spoločenstiev vylúčila z financovania Spoločenstva určité výdavky uskutočnené Helénskou republikou najmä v odvetví ovocia a zeleniny a v oblasti sprievodných opatrení pre rozvoj vidieka a finančného auditu.

2        Táto žaloba sa týka nasledujúcich finančných opráv:

–        paušálna oprava 2 % zo sumy pomoci na spracovanie citrusových plodov za roky 1998 a 1999, zodpovedajúca celkovej sume 345 259,93 eura z dôvodu „nedostatk[ov] v kontrolách – platby vykonané prostredníctvom šekov, ktoré obmedzujú kvalitu vykonaných kontrol“,

–        paušálna oprava 5 % týkajúca sa sprievodných opatrení pre rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004, zodpovedajúca celkovej sume 1 331 047 eur z dôvodu „nie úplne uspokojiv[ých] krížov[ých] kontro[l]“,

–        presná oprava týkajúca sa oneskorených platieb za rok 2004 vo výške 5 279 881,28 eura.

1.     O finančnej oprave uplatnenej na výdavky v odvetví „Ovocie a zelenina – Spracovanie citrusových plodov“ za roky 1998 a 1999

3        V obdobiach od 23. do 26. februára 1999 a od 22. do 24. marca 1999 služby Komisie vykonali v Grécku kontrolnú misiu týkajúcu sa výdavkov vynaložených Helénskou republikou v odvetví „Ovocie a zelenina – Spracovanie citrusových plodov“ za roky 1998 a 1999.

4        Listom zo 16. augusta 1999 Komisia oznámila Helénskej republike výsledky svojho preverenia. Helénska republika naň odpovedala 1. októbra 1999.

5        Dňa 27. januára 2000 Komisia vyzvala Helénsku republiku na bilaterálnu diskusiu, ktorá sa konala 12. apríla 2000. Zápisnica z tejto diskusie bola oznámená Helénskej republike listom Komisie zo 16. júna 2000. Helénska republika predložila svoje pripomienky listom z 21. júla 2000.

6        Dňa 6. decembra 2001 sa Helénska republika obrátila na zmierovací orgán, ktorý vydal svoje stanovisko 25. apríla 2002.

7        Listom z 24. júna 2002 Komisia oznámila svoje konečné stanovisko Helénskej republike.

8        Dňa 5. novembra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2002/881/ES, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie EPUZF [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 306, s. 26).

9        Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 3. januára 2003 Helénska republika podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia 2002/881 v časti, v ktorej sa týka finančných opráv po prvé v sume 2 438 896,91 eura za finančné obdobia 1997 až 2001, pokiaľ ide o odvetvie ovocia a zeleniny, po druhé v sume 11 352 868 eur za finančné obdobia 1999 až 2001, pokiaľ ide o prémie za zvieratá poskytované na hovädzí dobytok, a po tretie v sume 22 969 271 eur za finančné obdobia 1998 až 1999, pokiaľ ide o prémie za zvieratá poskytované na ovce a kozy.

10      Rozsudkom zo 7. júla 2005, Grécko/Komisia (C‑5/03, Zb. s. I‑5925, ďalej len „rozsudok zo 7. júla 2005“), Súdny dvor zrušil rozhodnutie 2002/881 v rozsahu, v akom vylučovalo z financovania Spoločenstva sumu 2 438 896,91 eura zodpovedajúcu paušálnej oprave 2 % uplatnenej na výdavky vynaložené v odvetví ovocia a zeleniny.

11      Dňa 10. apríla 2006 Komisia vyzvala Helénsku republiku na novú bilaterálnu diskusiu, ktorá sa konala 11. mája 2006. Zápisnica z tejto diskusie bola oznámená Helénskej republike listom Komisie z 2. júna 2006. Helénska republika predložila svoje pripomienky 13. júla 2006.

12      Listom z 2. februára 2007 Komisia navrhla Helénskej republike, že na ňu uplatní finančnú opravu založenú výlučne na nemožnosti vykonať dodatočnú kontrolu.

13      V nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu zo 17. júla 2007 Komisia listom zo 14. augusta 2007 oznámila svoje konečné stanovisko Helénskej republike, ktoré je prebraté v bode 4.3.5 súhrnnej správy Komisie z 3. septembra 2007 o výsledku kontrol zúčtovania výdavkov Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13) a článku 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414, ďalej len „súhrnná správa“).

2.     O finančnej oprave uplatnenej na výdavky v oblasti sprievodných opatrení na rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004

14      V období od 28. februára do 4. marca 2005 služby Komisie vykonali v Grécku kontroly týkajúce sa sprievodných opatrení na rozvoj vidieka, pokiaľ ide o agroenvironmentálnu oblasť a „zalesnenie poľnohospodárskej pôdy“.

15      Listom zo 4. júla 2005 Komisia oznámila Helénskej republike výsledky svojich šetrení. Helénska republika naň odpovedala listom z 5. septembra 2005.

16      Listom z 19. januára 2006 Komisia vyzvala Helénsku republiku na bilaterálnu diskusiu, ktorá sa konala 21. februára 2006. Zápisnica z tohto bilaterálneho stretnutia bola oznámená Helénskej republike 28. marca 2006. Helénska republika predložila svoje pripomienky listom z 28. apríla 2006.

17      Listom z 3. októbra 2006 Komisia formálne oznámila Helénskej republike odhadovanú sumu navrhovanej opravy, teda 1 331 047 eur za roky 2003 a 2004.

18      Dňa 13. novembra 2006 sa Helénska republika obrátila na zmierovací orgán. Tento orgán vydal svoje stanovisko 19. marca 2007.

19      Listom z 31. júla 2007 Komisia oznámila svoje konečné stanovisko Helénskej republike, ktoré je prebraté v bode 16.3.5 súhrnnej správy.

3.     O finančnej oprave uplatnenej v oblasti finančného auditu za rok 2004

20      Listom z 25. mája 2005 Komisia konštatovala, že Helénska republika nedodržala stanovené lehoty na zaplatenie v priebehu obdobia od 16. októbra 2003 do 31. júla 2004, ako aj počas augusta, septembra a októbra 2004. Helénska republika naň odpovedala listom zo 4. júla 2005.

21      Dňa 2. decembra 2005 Komisia vyzvala Helénsku republiku na bilaterálne stretnutie, ktoré sa konalo 12. januára 2006 a z ktorého zápisnica bola oznámená Helénskej republike listom Komisie z 15. marca 2006. Helénska republika naň odpovedala listom z 2. mája 2006.

22      Dňa 17. januára 2007 sa Helénska republika obrátila na zmierovací orgán, ktorý vydal svoje stanovisko 21. mája 2007.

23      Listom z 20. augusta 2007 Komisia oznámila svoje konečné stanovisko Helénskej republike, ktoré je prebraté v bode 17.1.5 súhrnnej správy.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

24      Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. februára 2008 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

25      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne položil účastníkom konania otázky a požiadal o predloženie dokumentov. Účastníci konania týmto opatreniam vyhoveli v stanovenej lehote.

26      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 22. júna 2011.

27      Helénska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej ukladá finančné opravy Helénskej republike,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

28      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

 Právny stav

1.     O finančnej oprave uplatnenej na výdavky v odvetví „Ovocie a zelenina – Spracovanie citrusových plodov“

29      Helénska republika uvádza dva žalobné dôvody týkajúce sa finančnej opravy uplatnenej na výdavky v odvetví „Ovocie a zelenina – Spracovanie citrusových plodov“. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 233 ES, právnej sile rozhodnutej veci, nariadeniach Spoločenstva a orientačných smerniciach v oblasti zúčtovania výdavkov. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade skutkových okolností, nedostatočnom odôvodnení, porušení zásady proporcionality a hraniciach voľnej úvahy.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 233 ES, právnej sile rozhodnutej veci, nariadeniach Spoločenstva a orientačných smerniciach v oblasti zúčtovania výdavkov

30      V rámci prvého žalobného dôvodu uvádza žalobkyňa v podstate tri výhrady. Po prvé rozsudkom zo 7. júla 2005, už citovaným v bode 10 vyššie, Súdny dvor s konečnou platnosťou rozhodol spor, takže Komisia nemôže uložiť novú finančnú opravu. Po druhé Komisia nechala uplynúť lehotu 24 mesiacov stanovenú v článku 5 nariadenia č. 729/70 odo dňa zaslania listu zo 16. augusta 1999, ktorý neobsahoval posúdenie výdavkov v rozpore s článkom 8 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31). Po tretie Komisia nemôže uplatňovať paušálnu opravu 2 % v prípade nesprávneho vykonania dodatočnej kontroly.

 O prvej výhrade, podľa ktorej Komisia nemôže stanoviť novú finančnú opravu po rozsudku zo 7. júla 2005, už citovanom v bode 10 vyššie

31      Helénska republika pripomína, že rozsudkom zo 7. júla 2005, už citovaným v bode 10 vyššie, Súdny dvor zrušil rozhodnutie 2002/881 z dôvodu, že dve zo štyroch porušení konštatovaných Komisiou neboli dôvodné, a to nedostatočnosť kontroly dodania niektorých citrusových plodov a neuchovávanie dokumentov týkajúcich sa množstiev dodaného tovaru (lístkov o hmotnosti). Tým Súdny dvor s konečnou platnosťou vyriešil spor, ktorý mala Helénska republika s Komisiou. Podľa Helénskej republiky keby totiž Súdny dvor dospel k záveru, že dve iné porušenia konštatované Komisiou, teda platba pomoci šekom a nevyplatenie pomoci niektorým výrobcom v stanovených lehotách, stačia na odôvodnenie rozhodnutia Komisie uložiť opravy, nebol by zrušil rozhodnutie 2002/881. V dôsledku toho podľa Helénskej republiky v nadväznosti na rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, Komisia nemohla opakovať postup zúčtovania výdavkov s cieľom uplatniť novú finančnú opravu.

32      Podľa ustálenej judikatúry keď súd Spoločenstva zruší akt inštitúcie, článok 233 ES jej stanoví povinnosť prijať opatrenia na vykonanie rozsudku. V tejto súvislosti Súdny dvor, aj Všeobecný súd konštatovali, že na to, aby sa dosiahol súlad s rozsudkom a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, inštitúcia má povinnosť dodržať nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera, v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo vo výroku. Tieto dôvody totiž jednak presne identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti konštatovanej vo výroku a dotknutá inštitúcia musí na ne prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 27; uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2007, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, T‑132/06, neuverejnené v Zbierke, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, T‑301/01, Zb. s. II‑1753, body 97 a 98).

33      Je potrebné uviesť, že Súdny dvor viackrát pripomenul dôležitosť zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, Zb. s. I‑10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C‑234/04, Zb. s. I‑2585, bod 20, a z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C‑352/09 P, Zb. s. I‑2359, bod 123) a že právna sila rozhodnutej veci sa vzťahuje len na skutkové a právne body, o ktorých skutočne a nevyhnutne rozhodlo predmetné súdne rozhodnutie (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, už citovaný, bod 123 a tam citovanú judikatúru).

34      V predmetnom prípade Komisia rozhodnutím 2002/881 uplatnila paušálnu opravu 2 % na výdavky vynaložené Helénskou republikou v odvetví ovocia a zeleniny, pričom vychádzala zo štyroch porušení, a to zaplatenie pomoci šekom, nezaplatenie pomoci niektorým výrobcom v stanovených lehotách, nedostatočnosť kontroly pri dodávaní niektorých citrusových plodov a neuchovávanie lístkov o hmotnosti.

35      V rozsudku zo 7. júla 2005, už citovanom v bode 10 vyššie, sa v bodoch 34 až 43 uvádza, že zo štyroch porušení konštatovaných Komisiou v uvedenom rozhodnutí sú dve dôvodné, a to zaplatenie pomoci šekom a nezaplatenie pomoci niektorým výrobcom v stanovených lehotách. V bode 36 uvedeného rozsudku Súdny dvor uvádza najmä to, že „sporné výdavky neboli vynaložené v súlade s pravidlami Spoločenstva“ a že „v dôsledku toho Komisia v súlade s právom zamietla financovanie týchto výdavkov Spoločenstvom“.

36      Z dôvodu, že dve zo štyroch porušení uvádzaných Komisiou neboli dôvodné (rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, body 44 až 53) a že preto bola podľa Súdneho dvora paušálna oprava 2 % založená „na nedostatočnom odôvodnení“, rozhodnutie 2002/881 bolo zrušené v časti, v ktorej zamieta financovanie Spoločenstvom 2 % výdavkov vynaložených v odvetví ovocia a zeleniny (rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, body 54 a 55).

37      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika a ako aj vyplýva z bodu 35 vyššie, v rozsudku zo 7. júla 2005, už citovanom v bode 10 vyššie, Súdny dvor nerozhodol, že dve porušenia považované za dôvodné nemôžu viesť k uplatneniu finančnej opravy.

38      V tejto súvislosti je potrebné domnievať sa, že keďže Komisia založila rozhodnutie 2002/881 na konštatovaní štyroch porušení, z ktorých dve uznal Súdny dvor v rozsudku zo 7. júla 2005, už citovanom v bode 10 vyššie, za nedôvodné, Súdny dvor nemohol nahradiť Komisiu, aby rozhodol, aké dôsledky treba vyvodiť z dvoch konštatovaných porušení, ktoré považoval za dôvodné, pokiaľ ide o finančnú opravu, ktorá sa má uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Aristoteleio Panepistimio Thessalonikis/Komisia, T‑196/01, Zb. s. II‑3987, body 224 a 225).

39      Tento záver nemožno spochybniť rozsudkom Súdu prvého stupňa z 11. júna 2009, Grécko/Komisia (T‑33/07, neuverejnený v Zbierke), potvrdeným rozsudkom Súdneho dvora zo 7. apríla 2011, Grécko/Komisia (C‑321/09 P, neuverejnený v Zbierke), na ktorý sa odvolávala Helénska republika na pojednávaní. Vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, totiž Všeobecný súd rozhodol, že zo štyroch porušení konštatovaných Komisiou iba jedno nebolo dôvodné a nepredstavovalo „podstatný prvok“, ale „malý prvok“ a ostatné porušenia predstavovali „zásadné pochybenia“, a potom dospel k záveru, že nie je potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie (rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný, body 211 a 212). V tejto veci na druhej strane ani súhrnná správa, ani konečné stanovisko Komisie nepreukazujú, že by konštatované porušenie bolo malej povahy, pokiaľ ide o platenie šekom.

40      Je potrebné okrem toho dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika bez toho, aby podložila svoje tvrdenie, právo Únie nebráni tomu, aby znovu začal postup zúčtovania výdavkov v prípade, že rozhodnutie Komisie vydané na základe tohto postupu bolo zrušené. Článok 5 ods. 2 písm. c) piaty pododsek nariadenia č. 729/70, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1287/95 z 22. mája 1995 (Ú. v. ES L 125, s. 1) podľa ktorého „zamietnutie financovania sa nemôže týkať výdavkov vynaložených skôr ako dvadsaťštyri mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila danému členskému štátu výsledky kontrol [vykonaných Komisiou]“, nemôže brániť tomu, aby znovu začal postup zúčtovania výdavkov, keďže po zrušení rozhodnutia 2002/881 sa nová finančná oprava uplatnená Komisiou týka takisto výdavkov vykonaných v priebehu 24 mesiacov, ktoré predchádzali oznámeniu výsledkov šetrení Helénskej republike.

41      Pokiaľ ide o argument Helénskej republiky, podľa ktorého lehota 24 mesiacov stanovená v článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70, nemôže plynúť odo dňa zaslania listu zo 16. augusta 1999 vzhľadom na to, že Súdny dvor zrušil celý postup zúčtovania výdavkov, je potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, Súdny dvor sa rozsudkom zo 7. júla 2005, už citovaným v bode 10 vyššie, nevyjadril k postupu zúčtovania výdavkov, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie 2002/881.

42      Keďže totiž postup, ktorého cieľom je nahradiť akt zrušený súdom Únie, môže znovu začať presne v bode, v ktorom došlo k protiprávnosti (rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 82; uznesenie Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, už citované v bode 32 vyššie, bod 30, a rozsudok Alitalia/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, bod 99), zrušenie uvedeného aktu neovplyvňuje všetky skoršie akty postupu. Keď v predmetnom prípade Komisia znovu začala postup v štádiu výzvy na nové bilaterálne stretnutie, ktoré sa konalo 11. mája 2006, je to, ako uvádza sama Komisia, s cieľom umožniť Helénskej republike predložiť pripomienky po zrušení rozhodnutia 2002/881 rozsudkom zo 7. júla 2005, už citovaným v bode 10 vyššie.

43      Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Komisia tým, že považovala v napadnutom rozhodnutí vyplatenie pomoci šekom za dôvod finančnej opravy uplatnenej na výdavky vykonané v odvetví ovocia a zeleniny za roky 1998 a 1999, neporušila článok 233 ES ani zásadu právnej sily rozhodnutej veci.

44      Prvú výhradu je teda potrebné zamietnuť.

 O druhej výhrade, podľa ktorej lehota 24 mesiacov stanovená v článku 5 nariadenia č. 729/70 nemôže plynúť odo dňa zaslania listu zo 16. augusta 1999, keďže tento list neobsahuje vyhodnotenie výdavkov, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1663/95

45      Podľa Helénskej republiky Komisia nemôže považovať dátum 16. augusta 1999 za východiskový bod pre plynutie lehoty 24 mesiacov stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70, zmeneného a doplneného nariadením č. 1287/95, keďže list zo 16. augusta 1999 neobsahuje „vyhodnotenie výdavkov“, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1663/95.

46      Komisia tvrdila vo svojich písomných pripomienkach k otázkam Všeobecného súdu, ako aj na pojednávaní, že Helénska republika nemohla predložiť túto výhradu v rámci tejto žaloby z dôvodu premlčania, keďže o otázke obsahu listu zo 16. augusta 1999 s konečnou platnosťou rozhodol Súdny dvor v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku zo 7. júla 2005, už citovaného v bode 10 vyššie.

47      Medzi účastníkmi konania je nesporné, že Helénska republika neuviedla túto výhradu v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku zo 7. júla 2005, už citovaného v bode 10 vyššie. Komisia teda nemôže tvrdiť, že o otázke obsahu listu zo 16. augusta 1999 s konečnou platnosťou rozhodol Súdny dvor v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku zo 7. júla 2005, už citovaného v bode 10 vyššie.

48      Na pojednávaní Helénska republika uviedla, že v rámci konania, v ktorom bol vydaný rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, uplatňovala všetky dôvody, ktoré sa jej zdali byť užitočné. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že otázka, či oznámenie konštatujúce výsledky šetrení malo obsahovať vyhodnotenie výdavkov, neexistovala v čase podania jej žaloby na Súdny dvor. Spresnila, že sa na túto výhradu mohla odvolávať až po rozsudku z 24. februára 2005, Grécko/Komisia (C‑300/02, Zb. s. I‑1341, ďalej len „rozsudok z 24. februára 2005“), ktorým Súdny dvor po prvýkrát rozhodol, že na základe článku 8 nariadenia č. 1663/95 malo oznámenie Komisie o výsledku jej šetrení obsahovať vyhodnotenie výdavkov.

49      Túto argumentáciu Helénskej republiky nemožno uznať. Výklad pravidla práva Únie, ktorý poskytuje Súdny dvor, ak je to potrebné, objasňuje a spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo by sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo môže a musí byť uplatnené rovnako na právne vzťahy, ktoré vznikli a boli vytvorené pred vydaním rozsudku Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle a analogicky, pokiaľ ide o účinky v čase týkajúce sa výkladu poskytnutého Súdnym dvorom pri výkone právomoci, ktorú mu zveruje článok 234 ES, rozsudky Súdneho dvora z 27. marca 1980, Denkavit italiana, 61/79, Zb. s. 1205, bod 16, a z 11. augusta 1995, Roders a i., C‑367/93 až C‑377/93, Zb. s. I‑2229, bod 42). Helénska republika sa teda nemôže odvolávať na okolnosť, že rozsudok z 24. februára 2005, už citovaný v bode 48 vyššie, bol vydaný až po podaní žaloby vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, na odôvodnenie toho, že údajne nemohla vzniesť túto výhradu v rámci uvedenej žaloby.

50      Preto Helénska republika tým, že nevzniesla túto výhradu v rámci konania, v ktorom bol vydaný rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, hoci tak mohla urobiť, stratila možnosť vzniesť túto výhradu neskôr, po tom, ako uplynula lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu 2002/881.

51      Ako už bolo uvedené v bodoch 41 a 42 vyššie, Súdny dvor sa nevyjadril k postupu zúčtovania výdavkov, podľa ktorého bolo prijaté rozhodnutie 2002/881, takže po zrušení tohto rozhodnutia mohla Komisia znovu začať postup zúčtovania výdavkov výzvou Helénskej republike na novú bilaterálnu diskusiu bez toho, aby boli spochybnené skoršie akty postupu. List zo 16. augusta 1999, ktorým Komisia oznámila výsledok svojich šetrení, teda nebol ovplyvnený zrušením rozhodnutia 2002/881.

52      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté podľa postupu, ktorý sčasti je postupom, podľa ktorého bolo prijaté rozhodnutie 2002/881.

53      Preto umožniť Helénskej republike v rámci tejto žaloby vzniesť výhradu týkajúcu sa procesného aktu, ktorý nebol ovplyvnený zrušením rozhodnutia 2002/881, hoci jej nič nebránilo odvolávať sa naň na Súdnom dvore v rámci postupu, v ktorom bol vydaný rozsudok zo 7. júla 2005, už citovaný v bode 10 vyššie, by znamenalo umožniť jej porušiť lehotu na podanie žaloby proti rozhodnutiu 2002/881.

54      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že striktné uplatnenie právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, C‑73/10 P, Zb. s. I‑11535, bod 49).

55      V dôsledku toho druhá výhrada musí byť zamietnutá ako neprípustná.

 O tretej výhrade, podľa ktorej sa paušálna oprava 2 % nemôže uplatniť v prípade nesprávneho vykonania dodatočnej kontroly

56      Helénska republika uvádza, že finančnú opravu nemožno uplatniť, keď členský štát vykonal dodatočnú kontrolu nesprávnym spôsobom. Iba úplné vynechanie takejto kontroly odôvodňuje uplatnenie paušálnej opravy 2 %.

57      Aj keby kontrola spôsobu vyplatenia pomoci predstavovala dodatočnú kontrolu, je potrebné konštatovať, že samotná skutočnosť, že šek bol použitý len v prípade niektorých platieb a nie pri všetkých platbách, nepostačuje na preukázanie toho, že Helénska republika sa dopustila len chybnej kontroly spôsobu vyplácania pomoci. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že Helénska republika „nikdy neoverila“, či spôsob platieb pomoci bol správny, čo Helénska republika nespochybňuje tak, že by to podporila dôkazmi, ale len tvrdila, že vykonané kontroly boli jednoducho chybné a že preto je tvrdenie Komisie „zjavne nesprávne“.

58      Za týchto podmienok je potrebné tretiu výhradu zamietnuť a v dôsledku toho aj prvý žalobný dôvod.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení skutkových okolností, nedostatočnom odôvodnení, porušení zásady proporcionality a hraníc voľnej úvahy

59      Tento dôvod má dve časti. Prvá časť je založená na nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatočnom odôvodnení. Druhá časť je založená na porušení zásady proporcionality a hraníc voľnej úvahy.

 O prvej časti založenej na nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatočnom odôvodnení

60      Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, spochybňovaného žalobkyňou v rámci tejto časti, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v osobitnom kontexte vypracovania rozhodnutí týkajúcich sa zúčtovania výdavkov EPUZF musí byť odôvodnenie rozhodnutia považované za dostatočné, ak bol štát, ktorý je jeho adresátom, úzko pribratý do procesu vypracovania tohto rozhodnutia a poznal dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže zaťažiť EPUZF spornou sumou (pozri rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 2002, Španielsko/Komisia, C‑130/99, Zb. s. I‑3005, bod 126, a zo 14. apríla 2005, Portugalsko/Komisia, C‑335/03, Zb. s. I‑2955, bod 84 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 2009, Taliansko/Komisia, T‑373/05, neuverejnený v Zbierke, bod 51).

61      Aj keby sa predpokladalo, že žalobkyňa vytýka Komisii, že neuviedla dôvody uplatnenej opravy, je potrebné na úvod konštatovať, že bod 4.3 súhrnnej správy, na ktorý napadnuté rozhodnutie výslovne odkazuje, uvádza rôzne fázy správneho konania, ktoré sa konalo pred službami Komisie, do ktorých bola Helénska republika úzko zapojená. Ďalej, napadnuté rozhodnutie jasne uvádza ako dôvod opravy „Platby vykonané prostredníctvom šekov, ktoré obmedzujú kvalitu vykonaných kontrol“ a odkazuje na súhrnnú správu, ktorej bod 4.3.5, ktorý predstavuje konečné stanovisko Komisie, jasne uvádza, že „táto finančná oprava je odôvodnená nedostatočným systémom kontroly, v rámci ktorej grécke orgány povolili platby šekom“.

62      Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže tvrdiť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je „veľmi všeobecné a nejasné“.

63      Pokiaľ ide o údajné nesprávne posúdenie skutkových okolností, Helénska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne v rozsahu, v akom sa zakladá na konštatovaní, že prax platenia šekmi „nebola zriedkavá“, kým po prvé iba niektorí členovia organizácií výrobcov boli vyplatení šekom, po druhé vnútroštátna právna úprava v danej oblasti bola v súlade s právnou úpravou Spoločenstva a po tretie pomoc bola vyplatená všetkým členom organizácií výrobcov v rámci obchodného roka 1997/1998.

64      Je potrebné pripomenúť, že v predmetnom prípade Komisia odôvodnila uplatnenie finančnej opravy týkajúcej sa obchodného roku 1997/1998 v odvetví „Ovocie a zelenina – Spracovanie citrusových plodov“ dôvodmi nazvanými „Nedostatky v oblasti kontroly“ a „Platby vykonané šekmi narúšajúcimi kvalitu vykonaných kontrol“.

65      Ako správne uviedla Komisia, rozsudkom zo 7. júla 2005, už citovaným v bode 10 vyššie, Súdny dvor už rozhodol, že z dôvodu platenia šekom v prípade niektorých výrobcov neboli predmetné výdavky vykonané v súlade s pravidlami Spoločenstva, a preto že Komisia rozhodnutím 2002/881 správne vylúčila tieto výdavky z financovania Spoločenstva.

66      Helénska republika ďalej nespochybňuje, že pomoc bola vyplatená šekom niektorým členom organizácií výrobcov, ale tvrdí, že vnútroštátna právna úprava v danej oblasti bola v súlade s právnou úpravou Spoločenstva a že napriek zaplateniu šekom v niektorých prípadoch všetci členovia organizácií výrobcov stratili pomoc.

67      Tvrdenie, podľa ktorého vnútroštátna právna úprava je v súlade s právnou úpravou Spoločenstva, nie je takej povahy, že by spochybnilo konštatovanie, že platby boli vykonané šekom. Je potrebné konštatovať, že v bode 4.3.1.1 súhrnnej správy Komisia uvádza, že prvý medziministerský obežník, ktorý stanovuje, aby platby boli vykonávané prevodmi, nasledoval až po obchodnom roku 1997/1998 a že Komisia z toho vyvodila dôsledok, že v priebehu tohto obchodného roka nebolo nezvyčajné, že pomoc bola vyplatená inak ako bankovými alebo poštovými prevodmi bez toho, aby v žalobe alebo v replike Helénska republika dokázala preukázať nepravdivosť tohto tvrdenia Komisie.

68      Pokiaľ ide o tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého hoci pomoc bola vyplatená šekom, cieľ sledovaný článkom 15 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1169/97 z 26. júna 1997, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2002/96, ktorým sa zavádza schéma pomoci pestovateľom určitých citrusových plodov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 169, s. 15), teda to, aby výrobcovia dostali pomoc v príslušných lehotách, bol dosiahnutý, je potrebné ho vyhlásiť za neúčinné, keďže platby musia byť v súlade s právnou úpravou Spoločenstva na to, aby boli financované z EPUZF (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. apríla 2008, Grécko/Komisia, T‑364/04, neuverejnený v Zbierke, bod 69).

69      Helénska republika tak nemôže tvrdiť, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností predmetného prípadu.

70      Z toho vyplýva, že prvú časť je potrebné zamietnuť.

 O druhej časti založenej na porušení zásady proporcionality a hraníc voľnej úvahy

71      Podľa Helénskej republiky Komisia uplatnila zjavne nadmernú opravu vzhľadom na straty, ktoré údajne utrpel EPUZF z dôvodu zaplatenia pomoci šekmi niektorým členom organizácií výrobcov.

72      Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o sumu finančnej opravy, Komisia môže zájsť až tak ďaleko, že odmietne uhradiť z EPUZF všetky vynaložené výdavky, ak konštatuje, že neexistujú dostatočné kontrolné mechanizmy (rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C‑263/98, Zb. s. I‑6063, bod 125, a Súdu prvého stupňa z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 140). Komisia však musí dodržiavať zásadu proporcionality, ktorá vyžaduje, aby akty inštitúcií nešli nad rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, Zb. s. 2171, bod 25). Ak Komisia v rámci svojej úlohy zúčtovania výdavkov namiesto toho, aby odmietla financovanie všetkých výdavkov, stanovila pravidlá, ktorých cieľom je rozlišovať v závislosti od stupňa rizika, ktoré predstavujú pre EPUZF rôzne úrovne nedostatočnej kontroly, členský štát musí preukázať, že tieto kritériá sú svojvoľné a nespravodlivé (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1996, Grécko/Komisia, C‑50/94, Zb. s. I‑3331, bod 28, a rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 140).

73      Pokiaľ ide o druh opravy uplatnenej v predmetnom prípade, je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na dokument Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 nazvaný „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov zo záručnej sekcie EPUZF [neoficiálny preklad] (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“), ak nie je možné presne vyčísliť škodu, ktorá vznikla Európskemu spoločenstvu, Komisia môže uvažovať o paušálnej oprave (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑346/00, Zb. s. I‑9293, bod 53, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2009, Španielsko/Komisia, T‑281/06, neuverejnený v Zbierke, bod 66).

74      Konkrétne, podľa dokumentu č. VI/5330/97, keď členský štát správne vykonal základné kontroly, ale celkom opomenul vykonať jednu alebo niekoľko dodatočných kontrol, je s prihliadnutím na nižšie riziko straty pre EPUZF a menšiu závažnosť porušenia pravidiel opodstatnená oprava vo výške 2 %. Na druhej strane ak členský štát vykonal všetky základné kontroly, no nie v takom počte, periodicite alebo hĺbke, ako je uvedené v nariadení, je opodstatnená oprava vo výške 5 %, pretože možno dôvodne predpokladať, že výsledky týchto kontrol neposkytujú dostatočnú záruku náležitého zaobchádzania so žiadosťami, a pretože riziko strát pre EPUZF je podstatné.

75      V predmetnom prípade vyplýva zo skúmania prvej časti druhého dôvodu (pozri body 63 až 69 vyššie), že Komisia oprávnene dospela k záveru, že z dôvodu vyplatenia niektorej z pomocí šekom predmetné výdavky neboli vykonané v súlade s pravidlami Spoločenstva.

76      V rozsudku zo 7. júla 2005, už citovanom v bode 10 vyššie, Súdny dvor už rozhodol, že je potrebné potvrdiť konštatovania Komisie týkajúce sa existencie rizika finančnej straty pre EPUZF (pozri body 41 a 42).

77      Je teda potrebné sa domnievať, že Komisia bez toho, aby porušila dokument č. VI/5330/97, mohla oprávnene uložiť paušálnu opravu 2 %, ktorá bola najnižšia z uplatniteľných sadzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Spojené kráľovstvo/Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 56, a z 24. apríla 2008, Belgicko/Komisia, C‑418/06 P, Zb. s. I‑3047, bod 137).

78      Okrem toho, keby, ako tvrdila Komisia na pojednávaní, kontrola spôsobu vyplácania pomoci predstavovala kľúčovú kontrolu, je potrebné pripomenúť, že podľa dokumentu č. VI/5330/97 bola Komisia oprávnená uplatniť opravu vo výške 5 %, pokiaľ ide o nedostatky v kľúčových kontrolách. Komisia však tvrdí, že znížila sadzbu finančnej opravy na 2 %, aby zohľadnila nižšie riziko strát pre EPUZF.

79      Za týchto podmienok Helénska republika nemôže vytýkať Komisii, že by v jej prípade uplatnila neproporcionálnu finančnú opravu.

80      V dôsledku toho, čo je uvedené vyššie musí, byť druhý žalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný.

2.     O oprave uplatnenej na výdavky vynaložené v odvetví sprievodných opatrení na rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004

81      Helénska republika uvádza tri žalobné dôvody týkajúce sa finančnej opravy uplatnenej na výdavky vynaložené v odvetví sprievodných opatrení na rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004. Prvý je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí konania a subsidiárne na nedostatku právomoci Komisie z hľadiska ratione temporis. Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zákona, nesprávnom posúdení skutkových okolností, nedostatočnom odôvodnení, porušení zásady proporcionality a hraníc voľnej úvahy.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí postupu a subsidiárne na nedostatku právomoci Komisie z hľadiska ratione temporis

82      Tento žalobný dôvod obsahuje dve časti. Prvá je založená na porušení podstatných formálnych náležitostí. Druhá, subsidiárna k prvej, je založená na nedostatku právomoci Komisie z hľadiska ratione temporis.

 O prvej časti založenej na porušení podstatných formálnych náležitostí postupu

83      V rámci prvej časti Helénska republika uvádza dve výhrady. Jednak tvrdí, že v priebehu bilaterálnej diskusie, ktorá mala prebehnúť medzi zástupcami Komisie a zástupcami dotknutého členského štátu na základe článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 a článku 8 nariadenia č. 1663/95, Komisia mala uviesť predbežné vyhodnotenie navrhovaných finančných opráv. Jednak vytýka Komisii, že v priebehu tejto istej bilaterálnej diskusie mala vyjadriť svoje postavenie, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti porušení a finančnej ujmy z toho vyplývajúcej pre Spoločenstvo.

–       O prvej výhrade založenej na neexistencii diskusie týkajúcej sa posúdenia plánovaných opráv

84      Podľa článku 7 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1258/1999 sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie a odpovede príslušného členského štátu a obe strany následne vyvinú úsilie dosiahnuť dohodu o krokoch, ktoré sa majú vykonať.

85      Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2245/1999, stanovuje podrobnosti týkajúce sa tohto postupu. Na konci šetrenia Komisia oznámi dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a určí nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať. Členský štát odpovie v lehote dvoch mesiacov. Po uplynutí lehoty na odpoveď Komisia zvolá strany na bilaterálnu diskusiu a tieto strany sa pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa majú prijať, ako aj o posúdení závažnosti porušenia a finančnej ujmy spôsobenej Spoločenstvu. Ďalej Komisia formálne oznámi svoje závery členskému štátu, pričom pripojí vyhodnotenie výdavkov, ktoré sa majú vylúčiť.

86      V znení, ktoré platilo pred zmenou nariadením č. 2245/1999, článok 8 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1663/95 stanovoval, že oznámenie výsledku šetrení adresovaného členskému štátu musí uvádzať nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť v budúcnosti dodržiavanie dotknutých pravidiel, ako aj vyhodnotenie výdavkov. Teda podľa zmeny nariadenia č. 1663/95 nariadením č. 2245/1999 prvý list Komisie musí obsahovať výsledky tohto šetrenia, ale nie vyhodnotenie výdavkov, ktoré plánuje vylúčiť (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2008, Španielsko/Komisia, T‑266/04, neuverejnený v Zbierke, bod 199, a z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, T‑263/06, neuverejnený v Zbierke, bod 65). Okrem toho, ako uvádza oprávnene Komisia, počas diskusie s členským štátom Komisia nie je povinná ani uviesť sumu, ktorú chce vylúčiť, ani urobiť v tomto smere akýkoľvek návrh (rozsudok z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný, bod 67). Podľa odôvodnenia 3 nariadenia č. 2245/1999 nie je ani správne, ani vhodné, aby Komisia predložila vyhodnotenie výdavkov, ktoré zamýšľa vylúčiť na základe svojich zistení, ešte predtým, ako členské štáty dostanú príležitosť vyjadriť sa. Priebeh postupu umožňuje Komisii konkrétne zozbierať vysvetlenia členského štátu týkajúce sa konštatovaných protiprávností a prípadne zohľadniť tieto vysvetlenia v rámci stanovenia sumy výdavkov, ktoré plánuje vylúčiť (rozsudok Súdneho dvora z 11. októbra 2007, Grécko/Komisia, C‑332/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 47).

87      Vyhodnotenie výdavkov, ktoré chce Komisia vylúčiť, musí byť teda uvedené v liste zaslanom po bilaterálnej diskusii, v súlade s článkom 8 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia č. 1663/95 v znení zmien a doplnení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. júna 2006, Grécko/Komisia, T‑251/04, neuverejnený v Zbierke, bod 181, a z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 81).

88      V predmetnom prípade Helénska republika spochybňuje to, že Komisia v priebehu bilaterálnej diskusie nepredložila predbežné vyhodnotenie prípadných finančných opráv. V súlade s tým, čo je uvedené v bode 86 vyššie, Komisia nebola povinná uviesť Helénskej republike sumu, ktorá sa má vylúčiť, ani pred, ani počas bilaterálnej diskusie. Táto suma bola formálne oznámená Helénskej republike listom z 3. októbra 2006, a to v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia č. 1663/95 v znení zmien a doplnení.

89      Tento záver nespochybňuje ani tvrdenie Helénskej republiky uvádzané v replike, podľa ktorého neexistencia bilaterálnej diskusie o vyhodnotení plánovaných opráv má taký účinok, že dotknutý členský štát sa domnieva, že Komisia si nemyslí, že sa dopustil porušenia. V predmetnom prípade totiž z výzvy na bilaterálnu diskusiu jednoznačne vyplýva, ako to správne poznamenala Komisia, že služby Komisie „chcú navrhnúť vylúčenie niektorých výdavkov z financovania Spoločenstvom“, hoci nebola plánovaná žiadna diskusia k samotnej sume týchto opráv, takže Helénska republika nemôže tvrdiť, že bola uvedená do omylu.

90      Prvá výhrada musí byť teda zamietnutá.

–       O druhej výhrade založenej na neexistencii diskusie o povahe a závažnosti porušenia, ako aj finančnej ujmy

91      Podľa článku 7 ods. 4 štvrtého pododseku nariadenia č. 1258/1999 sa bilaterálna diskusia musí týkať povahy a závažnosti porušenia, ako aj finančnej ujmy spôsobenej Spoločenstvu.

92      Článok 8 ods. 1 tretí pododsek prvá veta nariadenia č. 1663/95, zmeneného a doplneného nariadením č. 2245/1999, stanovuje, že „Komisia vyzve členský štát na bilaterálnu diskusiu a strany sa vynasnažia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať a zhodnotení závažnosti porušenia a o finančnej strate pre [Spoločenstvo]“.

93      V predmetnom prípade z výzvy z 19. januára 2006 na bilaterálnu diskusiu vyplýva, že prvky, ktoré boli predmetom bilaterálnej diskusie, sú uvedené v prílohe pripojenej k uvedenej výzve. V tejto prílohe sa v bode 1.1 uvádza, že poľnohospodárske pozemky, pre ktoré sa žiadala pomoc, neboli identifikované individuálne, ako to vyžaduje právna úprava Spoločenstva. V bode 2.2 uvedenej prílohy sa uvádza, že neexistovali krížové kontroly s databázou integrovaného systému riadenia a kontroly (ďalej len „SIGC“). Bod 3.2 predmetnej prílohy sa týka nedostatočnosti kontrol na mieste, pokiaľ ide o všetky záväzky a povinnosti príjemcov. Bod 3.3 predmetnej prílohy sa týka obsahu kontrolných správ, ktorý nie je dostatočne podrobný. Pokiaľ ide o bod 4 tejto prílohy, ten sa týka riadnej poľnohospodárskej praxe a konkrétne jej kontroly.

94      Okrem toho zo zápisnice z bilaterálneho stretnutia, oznámeného Helénskej republike 28. marca 2006, vyplýva, že toto stretnutie „sa sústredilo na otázky uvedené v prílohe k výzve na bilaterálne stretnutie“. Takisto sa tam uvádzalo, že „v priebehu stretnutia sa diskutovalo o nasledujúcich bodoch, v poradí, v akom boli uvedené vo výzve na bilaterálne stretnutie“, teda najmä individuálna identifikácia parciel a krížové kontroly so SIGC (bod 1.1), obsah kontrolných správ (bod 3.3) a kontrola riadnej poľnohospodárskej praxe (bod 4.3).

95      Helénska republika preto nemôže tvrdiť, že bilaterálna diskusia sa netýkala povahy a závažnosti chýb konštatovaných Komisiou.

96      Pokiaľ ide o údajný nedostatok diskusie v priebehu bilaterálneho stretnutia, týkajúcej sa finančnej ujmy, ktorú utrpelo Spoločenstvo, je potrebné konštatovať, na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, že zápisnica z bilaterálneho stretnutia odkazuje na výzvu na bilaterálnu diskusiu, ktorá uvádza dokument č. VI/5330/97 týkajúci sa nedostatkov v kľúčových kontrolách. Usmernenia obsiahnuté v tomto dokumente sa týkajú najmä rizika straty pre EPUZF, keď boli konštatované nedostatky v kľúčových kontrolách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, body 76 a 77).

97      Druhá výhrada teda musí byť zamietnutá, a preto aj celá prvá časť tohto žalobného dôvodu.

 O druhej časti založenej na nedostatku právomoci Komisie z hľadiska ratione temporis

98      Helénska republika tvrdí, že ak žalobnému dôvodu založenému na porušení podstatných formálnych náležitostí Všeobecný súd nevyhovie, napadnuté rozhodnutie musí byť aj tak zrušené z dôvodu, že Komisia nemá právomoc z hľadiska ratione temporis. Podľa Helénskej republiky prvým oznámením Komisie obsahujúcim vyhodnotenie sumy finančnej opravy je jej list z 3. októbra 2006. V dôsledku toho na základe pravidla 24 mesiacov stanoveného v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 sa na výdavky vynaložené pred 3. októbrom 2004 nevzťahuje právomoc Komisie z hľadiska ratione temporis.

99      Článok 7 ods. 4 piaty pododsek písm. a) nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že odmietnutie financovania sa nemôže týkať výdavkov, ktorých platba bola uskutočnená „skôr ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila príslušnému členskému štátu výsledky týchto kontrol“.

100    Podľa judikatúry oznámením, ktoré slúži ako východiskový bod na účely obdobia 24 mesiacov a ktoré obmedzuje odmietnutie financovania na výdavky vynaložené počas tohto obdobia, je písomné oznámenie samotných výsledkov kontrol vykonaných Komisiou dotknutému členskému štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. októbra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 48, a rozsudok Všeobecného súdu z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑214/07, neuverejnený v Zbierke, bod 39).

101    Preto, ako tvrdí správne Komisia a na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, obdobie 24 mesiacov sa nevypočítava tak, že sa vezme za východiskový bod list Komisie z 3. októbra 2006, ktorý obsahuje vyhodnotenie výdavkov, ale list Komisie zo 4. júla 2005 ktorým boli Helénskej republike oznámené výsledky kontrol vykonaných Komisiou. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že tento list uvádza výslovne, že vylúčenie výdavkov z financovania Spoločenstva sa „týka len výdavkov vynaložených najviac počas 24 mesiacov predchádzajúcich doručeniu tohto oznámenia v gréckom jazyku“.

102    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhá časť musí byť zamietnutá, a preto musí byť zamietnutý aj tento žalobný dôvod.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

103    Helénska republika v podstate tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je jasné, keďže uvádza jediné porušenie týkajúce sa nesprávneho uplatnenia kľúčovej kontroly slovami „nie úplne uspokojivé krížové kontroly“, hoci z listu Komisie z 3. októbra 2006 a zo súhrnnej správy vyplýva, že Komisia jej vytýkala pôvodne päť nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o agroenvironmentálne opatrenie, a dva nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o opatrenie „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“.

104    Ako už bolo uvedené v bode 60 vyššie, v konkrétnom kontexte prípravy rozhodnutí týkajúcich sa zúčtovania výdavkov EPUZF sa musí odôvodnenie rozhodnutia považovať za dostatočné, ak bol štát, ktorý je jeho adresátom, úzko zapojený do procesu prípravy tohto rozhodnutia a poznal dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že spornú sumu nemá financovať z EPUZF.

105    V predmetnom prípade je potrebné najprv uviesť, že súhrnná správa, na ktorú napadnuté rozhodnutie výslovne odkazuje, jasne uvádza rôzne fázy správneho konania, ktoré prebiehalo na službách Komisie, do ktorých bola Helénska republika úzko zapojená. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ako uvádza Komisia, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 4 jasne odkazuje na závery založené na „vykonaných šetreniach, bilaterálnej diskusii a zmierovacích postupoch“.

106    Ďalej je potrebné uviesť, že Helénska republika bola počas tohto konania informovaná o rôznych voči nej vznášaných výhradách. Svedčí o tom list Komisie zo 4. júla 2005 o oznámení výsledkov vykonaného šetrenia Helénskej republike, list Komisie z 3. októbra 2006, výzva na bilaterálnu diskusiu, ako aj zápisnica z tejto diskusie.

107    Pokiaľ ide konkrétne o list Komisie z 3. októbra 2006, citovaný samotnou Helénskou republikou, je potrebné konštatovať, že uvedený list stanovuje najmä päť nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o agroenvironmentálne opatrenie, a dva nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o opatrenie „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“. Tieto nedostatky, ako sú opísané v tomto liste, sú tie, ktoré Komisia zistila pri svojej kontrolnej misii a uviedla v oznámení o svojom šetrení, v analýze odpovedí Helénskej republiky formulovaných po oznámení šetrenia vykonaného Komisiou a v rámci bilaterálnej diskusie. Takéto konštatovanie jasne vyplýva z bodu 1 prílohy k tomuto listu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, päť nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o agroenvironmentálne opatrenie, a dva nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o opatrenie „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“, nie sú len nedostatky konštatované Komisiou vo fáze pôvodného správneho konania.

108    Je pravda, ako uvádza Helénska republika, že bod 16.3.5 súhrnnej správy, ktorý vyjadruje záverečné stanovisko Komisie, neprebral výslovne znenie piatich nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o agroenvironmentálne opatrenie, a dvoch nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o opatrenie „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“. Všeobecne sa tam uvádza len to, že „služby Komisie sa domnievajú, že kontroly na mieste, hoci sa vykonali u všetkých príjemcov pomoci v rámci programu zalesnenia, nekompenzujú nedostatok informatických krížových kontrol so systémom SIGC, nesprávnu identifikáciu parciel a iné nedostatky v systéme SIGC, ktoré služby Komisie preukázali za obdobie, ktorého sa týkal audit“.

109    Je však potrebné konštatovať, ako správne uvádza Komisia, že z poslednej vety záverečného stanoviska Komisie uvedenej v bode 16.3.5 súhrnnej správy vyplýva, že „služby Komisie trvajú na stanovisku, ktoré oznámili gréckym orgánom v [liste Komisie] z 3. októbra 2006“ a ktoré výslovne uvádza päť nedostatkov týkajúcich sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o agroenvironmentálne opatrenie, a dva nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol, pokiaľ ide o opatrenie „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“, ako bolo uvedené v bode 107 vyššie.

110    Preto na rozdiel do toho, čo tvrdí Helénska republika, napadnuté rozhodnutie jasne uvádza dôvody, ktoré viedli Komisiu k uplatneniu opravy 5 % na výdavky vynaložené Helénskou republikou v odvetví sprievodných opatrení na rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004.

111    V dôsledku toho musí byť žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zamietnutý ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zákona, nesprávnom posúdení skutkových okolností, nedostatku odôvodnenia, porušení zásady proporcionality a hraniciach voľnej úvahy

112    Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia. Druhá časť je založená na porušení zásady proporcionality a prekročení hraníc voľnej úvahy.

 O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia

113    Na úvod je vhodné pripomenúť, že EPUZF financuje iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Spoločenstva v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2005, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 32).

114    V tejto súvislosti z pravidiel týkajúcich sa EPUZF vyplýva, že členské štáty sú povinné vykonávať hĺbkové administratívne kontroly a kontroly na mieste, ktoré umožnia zabezpečiť riadne dodržiavanie hmotnoprávnych a procesných podmienok na poskytovanie pomoci. Ak chýba organizácia takéhoto celku kontrol alebo jej zavedenie členským štátom má chyby, takže vznikajú pochybnosti, pokiaľ ide o dodržanie týchto podmienok, Komisia môže dôvodne neuznať niektoré výdavky vynaložené dotknutým členským štátom (rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, C‑468/02, neuverejnený v Zbierke, bod 36, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009, Portugalsko/Komisia, T‑183/06, neuverejnený v Zbierke, bod 31).

115    Podľa ustálenej judikatúry na účely preukázania porušenia predpisov, ktoré upravujú spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, je úlohou Komisie preukázať nie vyčerpávajúcim spôsobom nedostatky kontrol, ktoré vykonali vnútroštátne správne orgány, alebo nesprávnosť nimi predložených čísel, ale preukázať existenciu vážnej a opodstatnenej pochybnosti, ktorú má a ktorá sa týka týchto kontrol alebo čísel. Dôvodom tohto uľahčenia dôkaznej povinnosti Komisie je, že členský štát má lepšiu možnosť zhromaždiť a preveriť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov EPUZF, a že mu preto prináleží, aby predložil čo najpodrobnejší a najúplnejší dôkaz o skutočnom stave kontrol a číselných údajov, prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C‑247/98, Zb. s. I‑1, body 7 až 9, a rozsudok z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 100 vyššie, bod 51).

116    Práve s prihliadnutím sa tieto úvahy je potrebné skúmať, či ako tvrdí žalobkyňa, sa Komisia dopustila chyby keď konštatovala, že po prvé identifikácia poľnohospodárskych parciel, ktoré dostali pomoc, bola čiastočná, čo je v rozpore s článkom 58 nariadenia Komisie (ES) č. 445/2002 z 26. februára 2002 stanovujúceho podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 03/035, s. 269), po druhé krížové kontroly s databázou SIGC neboli vykonané, čo je v rozpore s článkom 60 nariadenia č. 445/2002, po tretie kontroly na mieste neboli vyčerpávajúce, čo je v rozpore s článkom 61 nariadenia č. 445/2002, po štvrté kontrolné správy neboli podrobné, čo je v rozpore s článkom 20 nariadenia Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11; Mim. vyd. 03/034, s. 308), a po piate kontroly boli nedostatočné, pokiaľ ide o všetky záväzky a povinnosti, ktoré majú príjemcovia, čo je v rozpore s článkom 61 nariadenia č. 445/2002.

–       O identifikácii poľnohospodárskych parciel

117    Helénska republika v podstate tvrdí, že v priebehu postupu zúčtovania výdavkov preukázala, že od roku 2003 boli poľnohospodárske pozemky predmetom jednotnej identifikácie v súlade s článkom 58 nariadenia č. 445/2002 a že vyplatenie pomoci nepredstavovalo žiadne riziko pre EPUZF.

118    Podľa článku 58 ods. 2 nariadenia č. 445/2002, keď sa podporné opatrenie v prospech rozvoja vidieka uplatňuje na plochy, pozemky sa majú identifikovať individuálne. Odsek 4 toho istého článku stanovuje, že identifikácia plôch sa má vykonať v súlade s článkom 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223).

119    Nariadenie č. 3508/92, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1593/2000 Rady zo 17. júla 2000 (Ú. v. ES L 182, s. 4; Mim. vyd. 03/030, s. 94), stanovuje v článku 1 ods. 1, že každý členský štát musí vytvoriť SIGC.

120    Článok 2 nariadenia č. 3508/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1593/2000, stanovuje, že SIGC musí obsahovať najmä systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „SIPA“).

121    Podľa článku 4 nariadenia č. 3508/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1593/2000, sa SIPA vytvorí na základe máp a katastrálnych záznamov alebo iných kartografických údajov. Využijú sa pritom počítačové techniky zemepisných informačných systémov najmä s použitím leteckej alebo družicovej ortometrie s homogénnou štandardnou zaručenou presnosťou, ktorá sa minimálne rovná mierke mapy 1:10 000. Všetky poľnohospodárske pozemky musia teda byť identifikované podľa tohto systému (rozsudok z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 100 vyššie, bod 54).

122    Okrem toho je potrebné pripomenúť, ako správne uvádza Komisia, dôležitosť zavedenia SIGC. Identifikácia poľnohospodárskych pozemkov totiž predstavuje kľúčový prvok správneho uplatnenia režimu týkajúceho sa plôch. Neexistencia spoľahlivého systému identifikácie pozemkov predstavuje sama osebe vysoké riziko škody pre rozpočet Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2005, Grécko/Komisia, C‑285/03, neuverejnený v Zbierke, bod 62; rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, T‑243/05, Zb. s. II‑3475, bod 61, a Všeobecného súdu z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 100 vyššie, bod 57).

123    Ako už bolo uvedené v bode 109 vyššie, konečné stanovisko Komisie, podané v bode 16.3.5 súhrnnej správy, odkazuje na jej list z 3. októbra 2006.

124    Komisia vo svojom liste z 3. októbra 2006 uvádza, že „identifikácia pozemkov, na ktoré sa čerpala pomoc, sa nevykonala vo všetkých prípadoch, čo neumožnilo určiť presne plochy a vykonať účinné krížové kontroly v rozpore s ustanoveniami článku 58 nariadenia č. 445/2002“. Odkazuje takisto na bod 1.1 svojho listu zo 4. júla 2005, v ktorom spresnila, že pozemky neboli „identifikované jednotným spôsobom“, ako to stanovuje nariadenie č. 445/2002. Dodáva, že „identifikácia bola hlavne založená na výmere poľnohospodárskych pozemkov a predmetnej ploche v stremmách (1 stremma = 1/10 hektára) [a že] pred rokom 2004 sa nevyžadovalo prekladať systematicky vyhlásenie SIGC a/alebo výpisy… zo systému identifikácie pozemkov, [čo spôsobilo] nemožnosť vykonať vo väčšine prípadov individuálnu identifikáciu a ďalej vykonať neautomatizované krížové kontroly až do [konca roka] 2003“.

125    V súlade s judikatúrou citovanou v bode 115 vyššie je potrebné overiť, či Helénska republika preukázala nepresnosť posúdení Komisie.

126    Helénska republika tvrdí, že predložila dôkaz pri príležitosti vzájomného zasielania listov s Komisiou, ako aj v priebehu bilaterálnej diskusie, o tom, že od roku 2003 sú pozemky predmetom jednotnej identifikácie v súlade s ustanoveniami článku 58 nariadenia č. 445/2002. Cituje v tejto súvislosti svoj list z 5. septembra 2005 (bod 1.1). Okrem toho pripomína existenciu viacerých ministerských nariadení týkajúcich sa spôsobu identifikácie pozemkov a povinnosť uviesť v žiadostiach podávaných v rámci SIGC presný kód pozemkov.

127    Najprv je potrebné konštatovať, že Helénska republika tvrdí, že predložila dôkaz o identifikácii pozemkov bez toho, aby uviedla, ktoré dôkazy to konkrétne sú. Iste, zo zápisnice z bilaterálneho stretnutia vyplýva, že Helénska republika poskytla v priebehu tejto diskusie viaceré dokumenty s cieľom preukázať identifikáciu pozemkov. Žalobkyňa však vo svojich písomných podaniach nevysvetlila, ako tieto dokumenty preukazujú, že poľnohospodárske pozemky boli identifikované už od roku 2003 v súlade s nariadením č. 445/2002.

128    Ďalej, Helénska republika s cieľom podporiť svoje tvrdenie, podľa ktorého sú poľnohospodárske pozemky predmetom jednotnej identifikácie od roku 2003, uvádza svoj list z 5. septembra 2005, v ktorom v bode 1.1preukazuje, že od roku 2003 grécki výrobcovia vykonávajú takúto identifikáciu. Je však potrebné konštatovať, že obsah tohto listu nie je takej povahy, že by vyvrátil konštatovanie Komisie. Nevyplýva z neho totiž, že identifikácia pozemkov, vyžadovaná nariadením č. 445/2002, bola naozaj v Grécku vykonaná od roku 2003. Helénska republika len uvádza celok predpisov, ktoré v Grécku stanovili povinnosť výrobcom vykonávať jednotnú identifikáciu pozemkov v žiadostiach podávaných v rámci SIGC, pričom zdôraznila, že v roku 2003 „menší počet poľnohospodárov zanedbal z nevedomosti predloženie žiadosti“.

129    Okrem toho je potrebné domnievať sa, že to, že Helénska republika cituje predpisy, ktoré stanovujú povinnosť jednotnej identifikácie pozemkov, nepostačuje na preukázanie, že naozaj došlo k takejto identifikácii.

130    Nakoniec v žalobe Helénska republika pripustila, že niektorí výrobcovia si v roku 2003 nesplnili povinnosť vyplniť vyhlásenia elektronicky v súlade s požiadavkami nariadenia č. 3508/92, ale urobili tak ručne. Podľa článku 6 tohto nariadenia však každý prevádzkovateľ musí predložiť za každý rok žiadosť o pomoc, v ktorej sú uvedené poľnohospodárske pozemky, ktorých podrobnosti identifikácie sú uvedené v článku 4 tohto nariadenia. Za týchto okolností Helénska republika nemôže tvrdiť, že poľnohospodárske pozemky sú identifikované od roku 2003 v súlade s uvedeným nariadením.

131    Z toho vyplýva, že argumentácia vyvinutá Helénskou republikou, pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, musí byť zamietnutá.

–       O krížových kontrolách

132    Helénska republika v podstate tvrdí, že krížové kontroly sa konali vo vzťahu k informatizovanej databáze SIGC v súlade s článkom 60 nariadenia č. 445/2002.

133    Podľa článku 16 nariadenia č. 2419/2001 administratívne kontroly uvedené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 3508/92 zahŕňajú najmä krížové kontroly poľnohospodárskych pozemkov a deklarovaných zvierat, aby sa tak zabránilo neoprávnenému viacnásobnému udeleniu rovnakej pomoci za ten istý kalendárny alebo hospodársky rok a aby sa zabránilo neoprávnenej kumulácii pomoci udeľovanej na základe programov pomoci Spoločenstva zahrňujúcich deklarácie plôch, ako aj krížové kontroly využívajúce informatizovanú databázu na overenie oprávnenosti žiadostí o pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 100 vyššie, bod 63).

134    Článok 60 nariadenia č. 445/2002 stanovuje:

„Administratívne kontroly musia byť dôkladné a musia zahŕňať krížové kontroly, kdekoľvek je to vhodné, okrem iného s údajmi z integrovaného administratívneho a kontrolného systému. Musia sa týkať pozemkov…, na ktoré sa vzťahuje podporné opatrenie s cieľom zamedziť všetkým neoprávneným platbám podpory…“

135    V bode 16.3.5 súhrnnej správy Komisia uviedla, že Helénska republika nevykonala informatizované krížové kontroly s databázou SIGC. Odkazuje takisto na svoje stanovisko uvedené v liste z 3. októbra 2006, z ktorého vyplýva, že SIGC v Grécku nebol plne funkčný v priebehu obdobia, ktorého sa týka šetrenie Komisie.

136    Ako vyplýva z bodu 115 vyššie, je potrebné overiť, či Helénska republika preukázala nepresnosť konštatovaní Komisie.

137    Helénska republika tvrdí, že v priebehu dotknutého obdobia z funkčného hľadiska SIGC fungoval v plnej miere. Uvádza takisto viaceré dokumenty, ktoré predložila počas bilaterálnej diskusie, ktoré preukazujú, že vykonala informatizované krížové kontroly. Navyše cituje list Opekepe (grécky orgán pre platbu a kontrolu usmerňovacej a záručnej pomoci) z 9. marca 2007, v ktorom sa vysvetľuje, ako sa vykonávali informatizované krížové kontroly.

138    Je potrebné najprv pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 126 až 131 vyššie, že počas predmetného obdobia SIPA nebol úplne v súlade s článkom 4 nariadenia č. 3508/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1593/2000. Je potrebné okrem toho uviesť, že z článku 2 nariadenia č. 3508/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1593/2000, vyplýva, že SIPA je prvkom SIGC. Vzhľadom na nedostatky konštatované pri identifikácii poľnohospodárskych pozemkov Helénska republika nemôže tvrdiť, že SIGC bol v roku 2003 plne funkčný.

139    V prípade neexistencie takýchto účinných a plne funkčných systémov, ktoré stanovuje právo Únie a tvoria základné prvky stanovených kontrol, sa nemôžu správne vykonať krížové kontroly v zmysle článku 60 nariadenia č. 445/2002 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 108, a z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 100 vyššie, bod 65).

140    Je potrebné dodať, ako správne zdôrazňuje Komisia, že napriek pokusom Helénskej republiky preukázať, že na rozdiel od konštatovaní Komisie vykonala informatizované krížové kontroly, samotná Helénska republika pripustila vo svojich písomných podaniach, že v roku 2003 niektorí výrobcovia nepodali vyhlásenia elektronicky, ale ich vyplnili ručne, čo potvrdila aj na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu.

141    Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že Helénska republika netvrdí, že dôkazy, ktoré predložila v priebehu bilaterálnej diskusie, takisto ako aj list Opekepe z 9. marca 2007 sú takej povahy, že by vyvrátili to, že niektorí výrobcovia nepodali vyhlásenia elektronicky v súlade s nariadením č. 3508/92.

142    Iste, Helénska republika tvrdí, že neexistencia vyhlásení podaných elektronicky v súlade s nariadením č. 3508/92 za rok 2003 neimplikuje, že sa nekonali informatizované krížové kontroly, a dodáva, že vyhlásenia vyplnené ručne, objavené službami Komisie za rok 2003, boli potvrdené v systéme a že práve na základe nich sa vykonali informatizované krížové kontroly.

143    Helénska republika však nepodporila svoje tvrdenia dôkazmi. Nedokázala najmä, že pokiaľ ide o predmetných výrobcov, informatizované kontroly sa konali v roku 2003. Ďalej, aj keby platilo, že krížové kontroly sa konali na základe ručne vyplnených vyhlásení objavených službami Komisie za rok 2003, táto skutočnosť neumožňuje spochybniť posúdenie Komisie založené na neexistencii vytvorenia SIPA, tak ako ho predpokladá právna úprava Spoločenstva.

144    Okrem toho vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a judikatúru citovanú v bode 60 vyššie, tvrdenie Komisie, podľa ktorého počas kontroly jej služby nenašli žiadny dôkaz preukazujúci, že sa konali krížové kontroly, nemôže predstavovať „chybné“ odôvodnenie, ako to tvrdí žalobkyňa.

145    V dôsledku toho tvrdenia uvádzané Helénskou republikou, pokiaľ ide o krížové kontroly, musia byť zamietnuté.

–       O kontrolách na mieste

146    Helénska republika uvádza dve hlavné výhrady. Jednak tvrdí, že preukázala, že kontroly na mieste, pokiaľ ide o výmeru poľnohospodárskych pozemkov, boli dostatočné a spoľahlivé a že spĺňali kritériá článku 61 nariadenia č. 445/2002. Ďalej tvrdí, že vykonala kontroly na mieste týkajúce sa riadnej poľnohospodárskej praxe.

147    Podľa článku 61 nariadenia č. 445/2002 sa „kontroly na mieste… vykonajú v súlade s hlavou III nariadenia… č. 2419/2001“. Podľa článku 15 tohto nariadenia sa administratívne kontroly a kontroly na mieste vykonávajú takým spôsobom, ktorý zaistí účinné overenie zhody s podmienkami, za ktorých je pomoc udelená.

148    Pokiaľ ide práve o kontrolu riadnej poľnohospodárskej praxe, z článku 61 tretieho odseku nariadenia č. 445/2002 vyplýva, že príslušná kontrola sa týka všetkých záväzkov a povinností príjemcu, ktoré je možné skontrolovať v čase návštevy. Článok 22 ods. 2 nariadenia č. 2419/2001 stanovuje, že riadna poľnohospodárska prax je takisto prvkom, ktorý sa má zohľadniť na účely určenia plôch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 119).

149    Z listu Komisie z 3. októbra 2006, na ktorý odkazuje bod 16.3.5 súhrnnej správy týkajúci sa konečného stanoviska Komisie, vyplýva, že kontroly na mieste neboli vyčerpávajúce v zmysle článku 61 nariadenia č. 445/2002, a to jednak z dôvodu, že nezahŕňali výmeru poľnohospodárskych pozemkov v súlade s nariadením č. 3508/92 a jednak neexistoval žiadny dôkaz, že vykonané kontroly na mieste sa týkali uplatňovania riadnej poľnohospodárskej praxe.

150    Helénska republika sa na účely spochybnenia posúdenia Komisie týkajúceho sa kontrol na mieste, pokiaľ ide o výmeru poľnohospodárskych pozemkov, len obmedzila na tvrdenie, že uvedené pozemky boli „skontrolované a premerané národnými kontrolórmi“, čo nemohli služby Komisie overiť, pretože nevykonali samy premeranie uvedených pozemkov. Tieto tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené, nie sú takej povahy, že by spochybnili konštatovania Komisie.

151    Je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že z listu Komisie zo 4. júla 2005, na ktorý odkazuje list Komisie z 3. októbra 2006, vyplýva, že „pokiaľ ide o výmeru poľnohospodárskych pozemkov, neexistuje dostatok prvkov umožňujúcich dokázať, v akom rozsahu bol naozaj pozemok predmetom nového výmeru alebo či sa vykonala iba jednoduchá vizuálna inšpekcia pozemku“. Takéto konštatovanie nie je spochybnené Helénskou republikou.

152    Argument Helénskej republiky podľa ktorého kontrolné správy, poskytnuté v priebehu bilaterálnej diskusie, svedčia o kontrolách na mieste, pokiaľ ide o výmeru pozemkov, ako aj o riadnu poľnohospodársku prax, nemožno tiež uznať. Tieto kontrolné správy sa týkajú iba územného obvodu Magnésia, čo Helénska republika ani nespochybňuje. Aj keby platilo, že uvedené správy preukazujú, že sa vykonali kontroly uplatňovania riadnej poľnohospodárskej praxe, je potrebné domnievať sa, ako správne uvádza Komisia, že neumožňujú preukázať ako také nepresnosť konštatovania Komisie, ktoré sa týka územia, ktorého plocha presahuje tento samotný územný obvod. Členský štát totiž musí konkrétne dokázať, že kontrolné systémy v nekontrolovaných oblastiach neboli ovplyvnené tými istými chybami, ako sú tie, ktoré Komisia konštatovala v kontrolovaných regiónoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, C‑344/01, Zb. s. I‑2081, body 64 a 65).

153    Nakoniec, pokiaľ ide o argument Helénskej republiky, podľa ktorého ministerské nariadenie prijaté v roku 2000 stanovuje povinnosť dosiahnuť súlad s riadnou poľnohospodárskou praxou, nemôže postačovať na preukázanie, že Helénska republika naozaj vykonala kontrolu na mieste, pokiaľ ide o riadnu poľnohospodársku prax (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 120).

154    Argumentácia Helénskej republiky, pokiaľ ide o kontroly na mieste, musí byť teda zamietnutá.

–       O kontrolných správach

155    Helénska republika v podstate tvrdí, že to, že v kontrolných správach týkajúcich sa územného obvodu Larissa nefigurujú rozdiely medzi plochami alebo zvieratami, ktoré boli nahlásené, a tými, ktoré boli premerané alebo spočítané, ako aj to, že neexistujú konkrétne pripomienky zo strany kontrolórov, nie je porušením práva Únie a neodôvodňuje to uloženie finančnej opravy.

156    Podľa článku 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2419/2001, na ktorý odkazuje článok 61 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 445/2002, každá kontrola na mieste je predmetom kontrolnej správy, v ktorej sa presne zapíšu rôzne kontrolné prvky, medzi ktoré patria „kontrolované poľnohospodárske pozemky, merané poľnohospodárske pozemky, výsledky meraní na meranú poľnohospodársku parcelu a použité metódy merania“.

157    Podľa listu Komisie z 3. októbra 2006, na ktorý odkazuje bod 16.3.5 súhrnnej správy obsahujúci konečné stanovisko Komisie, kontrolné správy „neboli podrobné“, ako to vyžaduje článok 20 nariadenia č. 2419/2001, ktorý zakotvil, ako sa uvádza vyššie, pojem výsledkov merania poľnohospodárskych pozemkov.

158    List Komisie z 3. októbra 2006 odkazuje okrem toho na bod 3.3 listu Komisie zo 4. júla 2005, ktorý znie takto:

„… správy, ktoré boli skúmané, boli nedostatočne podložené a nebolo z nich jasné, aký typ kontroly sa naozaj vykonal v rámci kontroly na mieste. Správy nikdy nezaznamenali akékoľvek rozdiely medzi deklarovanou plochou a určenou plochou alebo počet zvierat spočítaných pri kontrole. To vznáša pochybnosti o presnosti a pravdivosti vyhlásení uvedených v správach.

Pokiaľ ide o výmeru poľnohospodárskych pozemkov, neexistujú dostatočné prvky umožňujúce preukázať, v akom rozsahu bol pozemok naozaj predmetom nového merania, alebo či sa vykonala iba jednoduchá vizuálna inšpekcia pozemku. Ako to bolo konkrétne poznamenané v kontrolovaných spisoch, časť, ktorá mala byť vyplnená v kontrolných správach a ktorá odkazuje na dôkazy týkajúce sa používanej metódy merania alebo počtu meraných pozemkov, nebola vyplnená systematicky. Okrem toho kontrolné správy všeobecnejšie neobsahovali žiadne špecifické pripomienky zo strany kontrolórov v priebehu kontrol…“

159    Helénska republika tak nepredložila žiadny dôkaz takej povahy, aby spochybnil presnosť konštatovaní Komisie.

160    Argument Helénskej republiky, podľa ktorého kontrolné správy, poskytnuté v rámci bilaterálnej diskusie, konštatujú meranie pozemkov, nemožno uznať. Ako to už bolo uvedené v bode 152 vyššie a ako to tvrdí správne Komisia, tieto kontrolné správy, týkajúce sa len územného obvodu Magnésia, nemôžu spochybniť konštatovanie Komisie, ktoré je všeobecnejšie.

161    Je potrebné okrem toho uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, zo spisu nevyplýva, že služby Komisie pripustili, že obsah kontrolných správ za územný obvod Larissa bol ojedinelým prípadom. Bod 3.3 zápisnice z bilaterálnej diskusie uvádza len to, že služby Komisie „trvajú na svojom stanovisku, pokiaľ ide o nedostatočnú kvalitu kontrolných správ, ktoré boli skúmané v rámci jej misie v územnom obvode Larissa“.

162    Nakoniec je potrebné domnievať sa, že ministerské nariadenia a smernice uvádzané Helénskou republikou nie sú ako také dostatočné na preukázanie, že kontrolné správy boli naozaj vyhotovené v súlade s článkom 20 nariadenia č. 2419/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2008, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 120).

163    Z toho vyplýva, že argumentácia Helénskej republiky, pokiaľ ide o kontrolné správy, musí byť zamietnutá.

–       O kontrolách všetkých záväzkov a povinností príjemcov

164    Helénska republika na úvod tvrdí, že skutočnosť, že nevykonala vo všetkých prípadoch kontrolu na mieste, pokiaľ ide o všetky záväzky a povinnosti príjemcov, nie je v rozpore s právom Únie. Ďalej tvrdí, že základom finančnej opravy uloženej Komisiou bol jeden prípad príjemcu, v prípade ktorého neboli skontrolované všetky záväzky a povinnosti.

165    Podľa článku 61 tretieho odseku nariadenia č. 445/2002 „kontroly zahŕňajú všetky záväzky a povinnosti užívateľa, ktoré je možné skontrolovať v čase návštevy“.

166    List Komisie z 3. októbra 2006, na ktorý odkazuje bod 16.3.5 súhrnnej správy, ktorý obsahuje konečné stanovisko Komisie, uvádza, že „pokiaľ ide o všetky záväzky príjemcov (čo sa týka opatrení na rozvoj v agroenvironmentálnej oblasti), ktoré je možné kontrolovať počas trvania misie, ako to stanovuje článok 61 nariadenia č. 445/2002, kontroly boli nedostatočné“.

167    List Komisie z 3. októbra 2006 odkazuje okrem toho na bod 3.2 listu Komisie zo 4. júla 2005, ktorý znie takto:

„Ako sa uvádza v článku 69 ods. 3 nariadenia (ES) č. 817/2004, kontrola na mieste sa týka všetkých záväzkov a povinností príjemcu, pokiaľ ide o opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré je možné kontrolovať v okamihu návštevy. Z tohto hľadiska členské štáty môžu stanoviť, že keď bol vybratý príjemca v rámci opatrenia na rozvoj vidieka, bude kontrolovaný, pokiaľ ide o toto opatrenie a všetky iné opatrenia, na ktorých kontrolu sa vyžaduje podobná expertíza.

Keď sa vykonala kontrola spisu, bol zistený prípad, keď príjemca, ktorý čerpal pomoc v rámci dvoch rôznych agroenvironmentálnych podopatrení, bol vybratý a vykonala sa u neho kontrola na mieste, pokiaľ ide o jedno z týchto opatrení, ale nie pokiaľ ide o druhé opatrenie, v rámci návštevy na mieste.

Keď bola gréckym orgánom položená v tejto súvislosti otázka, pripustili, že kontroly na mieste sa týkali len záväzkov podopatrenia, v rámci ktorého bol príjemca vybratý, a neboli rozšírené aj na iné možné akcie toho istého opatrenia na rozvoj vidieka, z ktorého čerpal pomoc príjemca.“

168    Na účely spochybnenia posúdenia Komisie uvedeného v bode 3.2 listu Komisie zo 4. júla 2005 Helénska republika len uviedla, že základom uplatnenej finančnej opravy je výlučný prípad príjemcu, ktorého záväzky a povinnosti neboli kontrolované. Tým však nespochybnila konštatovania Komisie, pokiaľ ide o tohto príjemcu.

169    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa členskému štátu nepodarí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne, majú tieto zistenia za následok vznik vážnych pochybností týkajúcich sa vytvorenia primeraného a účinného systému opatrení pre dohľad a kontrolu (rozsudky Súdneho dvora z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, C‑253/97, Zb. s. I‑7529, bod 7, a z 24. februára 2005, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 35). V dôsledku toho, ak sa raz konštatuje chyba pri kontrolách vykonávaných náhodne, Komisia nemôže vzhľadom na už citovanú judikatúru vylúčiť, že táto nezrovnalosť môže byť aj všeobecne rozšírená.

170    Pokiaľ ide o argument Helénskej republiky, podľa ktorého Komisia neuviedla, že bolo možné, pokiaľ ide o príjemcu predmetnej pomoci, vykonať súbežne kontrolu všetkých jeho záväzkov a povinností, je potrebné pripomenúť, že na základe judikatúry citovanej v bode 115 vyššie zabezpečenie takéhoto dôkazu prináleží dotknutému členskému štátu. Helénska republika netvrdí, že takáto kontrola bola nemožná. Obmedzuje sa len na tvrdenie, bez predloženia dôkazov, že 15. apríla 2003, čo je dátum, keď bola vykonaná kontrola na mieste týkajúca sa dodržania povinností, pokiaľ ide o opatrenie týkajúce sa „biologického poľnohospodárstva“ pestovania „pšenice“, nemohla preveriť, či boli dodržané všetky záväzky a povinnosti spojené s opatrením v oblasti „znečistenia dusičnanmi“ v prípade pestovania „bavlny“, pretože práve prebiehalo obdobie siatia bavlny. Okrem toho táto argumentácia Helénskej republiky je odlišná od tej, ktorá bola predstavená na pojednávaní, podľa ktorej bolo na účely vykonania takýchto kontrol potrebné mobilizovať skupinu špecialistov v oblasti bavlny, znečistenia vody a agroenvironmentálnych programov.

171    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť argumentáciu Helénskej republiky, pokiaľ ide o kontroly všetkých záväzkov a povinností príjemcov, ako aj, následne, prvú časť tohto žalobného dôvodu.

 O druhej časti založenej na porušení zásady proporcionality a hraníc voľnej úvahy

172    Helénska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené, keďže sa ním porušila zásada proporcionality. Ak nie, tak by výpočet opravy mal zohľadniť len prípad územného obvodu Larissa, opatrenia v agroenvironmentálnej oblasti a výdavky vykonané po 3. októbri 2004.

173    Z ustálenej judikatúry uvedenej v bode 72 vyššie vyplýva, že ak Komisia namiesto toho, aby odmietla financovanie všetkých výdavkov, stanovila pravidlá, ktorých cieľom je rozlišovať v závislosti od stupňa rizika, ktoré predstavujú pre EPUZF rôzne úrovne nedostatočnej kontroly, členský štát musí preukázať, že tieto kritériá sú svojvoľné a nespravodlivé.

174    Podľa dokumentu č. VI/5330/97 „ak nie je vykonaná jedna alebo niekoľko kľúčových kontrol, alebo sú vykonávané tak nedostatočne alebo tak nepravidelne, že vôbec nie je možné posúdiť oprávnenosť žiadosti, alebo predchádzať nezrovnalostiam, je opodstatnená oprava vo výške 10 %, pretože možno dôvodne predpokladať, že vzniklo vysoké riziko značných strát pre EPUZF“ a „ak sú vykonané všetky kľúčové kontroly, no nie v takom počte, periodicite alebo hĺbke, ako je uvedené v nariadení, je opodstatnená oprava vo výške 5 %“.

175    Komisia odôvodnila finančné opravy vo výške 5 % za roky 2003 a 2004 v odvetví sprievodných opatrení na rozvoj vidieka chybami konštatovanými pri vykonávaní kľúčových kontrol uvedených v bode 116 vyššie.

176    Zo skúmania prvej časti tretieho dôvodu týkajúcej sa finančnej opravy uplatnenej na výdavky vynakladané v odvetví sprievodných opatrení na rozvoj vidieka za roky 2003 a 2004 (pozri body 117 až 171 vyššie) vyplýva, že Helénska republika nebola schopná preukázať, že konštatovania Komisie boli nepresné. Preto vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 173 až 175 vyššie rozhodnutie Komisie uplatniť opravu 5 % nemožno považovať za také, že je v rozpore so zásadou proporcionality. Ďalej je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že súd Únie už dospel k záveru, že uplatnenie sadzby opravy 5 % z dôvodu neexistencie spoľahlivého systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov je proporcionálne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 2005, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 100; zo 17. marca 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 64, a z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 78).

177    Okrem toho je potrebné konštatovať, že Helénska republika neuviedla žiadny prvok umožňujúci domnievať sa, že Komisia nemohla dospieť k záveru o existencii značného rizika strát pre EPUZF. Obmedzila sa len na tvrdenie, že v prípade, že by finančná oprava nebola posúdená ako neproporcionálna, mala by zohľadniť len prípad územného obvodu Larissa, opatrenia v agroenvironmentálnej oblasti a výdavky vynaložené po 3. októbri 2004.

178    Ako vyplýva z bodov 160 a 161 vyššie, chyby pri kontrolách vykonávaných v územnom obvode Larissa nemôžu vylúčiť, že tieto chyby sa týkajú iných územných obvodov. Okrem toho z listu Komisie z 3. októbra 2006, na ktorý odkazuje bod 16.3.5 súhrnnej správy, vyplýva, že chyby spojené s identifikáciou poľnohospodárskych pozemkov a krížovými kontrolami so SIGC sa netýkajú len opatrenia týkajúceho sa agroenvironmentálnej oblasti, ale takisto opatrenia týkajúceho sa „zalesnenia poľnohospodárskej pôdy“. Z bodov 117 až 145 vyššie vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že konštatovala uvedené chyby. Napokon, ako bolo uvedené v bodoch 99 až 101 vyššie, obdobie 24 mesiacov nebolo vypočítané tak, že sa vezme za východiskový bod list Komisie z 3. októbra 2006, ktorý obsahuje vyhodnotenie výdavkov, ale list Komisie zo 4. júla 2005, ktorým boli Helénskej republike oznámené výsledky vykonaných šetrení. Helénska republika nemôže preto tvrdiť, že finančná oprava 5 % sa mala týkať iba konštatovaných nedostatkov, čo sa týka územného obvodu Larissa, iba opatrenia v agroenvironmentálnej oblasti a iba výdavkov vykonaných po 3. októbri 2004.

179    Z toho vyplýva, že druhá časť musí byť zamietnutá a následne musí byť zamietnutý aj celý tento žalobný dôvod.

3.     O finančnej oprave uplatnenej v oblasti finančného auditu za rok 2004

180    Helénska republika uvádza jeden žalobný dôvod založený na porušení zákona, usmernení uvedených v dokumente č. VI/5330/97, nesprávnom posúdení skutkových okolností, nedostatku odôvodnenia, porušení zásady proporcionality a hraniciach voľnej úvahy.

181    V rámci tohto dôvodu Helénska republika v podstate uvádza, že omeškanie s platbou bolo dôvodné a slúžilo len na ochranu finančných záujmov Spoločenstva. Vyvodzuje z toho, že uplatnená oprava zjavne prekračuje ujmu údajne spôsobenú EPUZF.

182    Článok 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 296/96 zo 16. februára 1996 o údajoch, ktoré musia členské štáty zasielať a o mesačnom zaúčtovávaní výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 39, s. 5; Mim. vyd. 03/018, s. 453), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1577/2001 z 1. augusta 2011 (Ú. v. ES L 209, s. 12; Mim. vyd. 03/033, s. 235), stanovuje:

„Zálohy na preberané výdavky budú znížené v prípade výdavkov realizovaných po stanovených termínoch takto:

a)      ak výdavky realizované po termínoch budú predstavovať 4 % alebo menej z výdavkov realizovaných pred termínmi, tak sa neuplatní žiadne zníženie, a to bez ohľadu na počet mesiacov oneskorenia;

b)      po prekročení prahovej hodnoty 4 % budú všetky ďalšie výdavky realizované s oneskorením až do:

–        jedného mesiaca znížené o 10 %,

–        dvoch mesiacov znížené o 25 %,

–        troch mesiacov znížené o 45 %,

–        štyroch mesiacov znížené o 70 %,

–        päť mesiacov alebo viac znížené o 100 %.

Komisia však bude uplatňovať rozdielne časové meradlo a/alebo nižšie zníženia alebo vôbec žiadne, pokiaľ budú určité opatrenia konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia, alebo ak členské štáty predložia náležite doložené zdôvodnenia.

Zníženia uvedené v tomto článku budú realizované v súlade s pravidlami uvedenými v článku 14 nariadenia (ES) č. 2040/2000.“

183    Podľa judikatúry článok 4 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 296/96 predstavuje ustanovenie upravujúce výnimku, a preto musí byť predmetom reštriktívneho výkladu (rozsudok z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 115).

184    Okrem toho finančné výdavky, ktoré znáša EPUZF, sa musia vypočítať na základe predpokladu, že lehoty stanovené uplatniteľnou poľnohospodárskou právnou úpravou budú dodržané. Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne orgány uskutočnia platbu pomoci po uplynutí lehoty, zaťažujú EPUZF neoprávnenými, a teda neuplatniteľnými výdavkami, ako potvrdzuje štvrté odôvodnenie nariadenia č. 296/96 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 169 vyššie, bod 126). Členský štát preto musí organizovať svoj systém kontrol tak, aby zohľadnil lehotu stanovenú pre platby pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 116).

185    Podľa bodu 17.1.5 súhrnnej správy, ktorá vyjadruje konečné stanovisko Komisie, finančné opravy boli uplatnené z dôvodu omeškania s platbou o sumu 5 279 881,28 eura.

186    Helénskej republike prináleží preukázať, že podmienky článku 4 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 296/96 sú splnené, teda dokázať, že určité opatrenia boli konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia alebo predložiť doložené zdôvodnenia. Helénska republika musí najmä preukázať, že omeškanie neprekročilo primeranú hranicu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Grécko/Komisia, C‑331/00, Zb. s. I‑9085, bod 117, a rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 372).

187    Je potrebné najprv uviesť, že Helénska republika nespochybňuje existenciu omeškania s platbou. Kritizuje však uplatnenú finančnú opravu z dôvodu, že omeškanie s platbou bolo spôsobené potrebou opraviť určité chyby obsiahnuté v žiadostiach výrobcov a prípadne vykonať dodatočné kontroly.

188    Ako uvádza Komisia, je potrebné najprv konštatovať, že Helénska republika neuvádza žiadnu „výnimočnú podmienku riadenia“ ako dôvod omeškania s platbou.

189    Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96 uvádza okrem výnimočných podmienok riadenia aj prípad, keď „členské štáty predložia náležite doložené zdôvodnenia“.

190    Bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či potreba opraviť chyby urobené výrobcami v ich žiadostiach predstavuje „doložené zdôvodnenie“ pre omeškanie s platbou zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96, je potrebné konštatovať, že Helénska republika nepredložila dôkaz o tom, že chyby týkajúce sa údajov výrobcov sa naozaj nachádzali v ich žiadostiach. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v zápisnici z bilaterálnej diskusie, ktorá sa konala 12. januára 2006, Komisia vyzvala grécke orgány „na predloženie dôkazu o pravdivosti dôvodov“ omeškania. Listom z 2. mája 2006 Helénska republika síce potvrdila tieto tvrdenia, ale je potrebné konštatovať, že neposkytla dôkazy takej povahy, ktoré by potvrdili pravdivosť dôvodov, ktoré údajne spôsobili omeškanie s platbou.

191    V každom prípade, aj keby platilo, že chyby obsiahnuté v žiadostiach výrobcov boli skutočné, Helénska republika nepreukázala nevyhnutnosť vykonať dodatočné kontroly, ktorých dĺžka trvania by odôvodnila omeškanie s platbou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 375). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že miera 4 % stanovená článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96 slúži práve na to, aby umožnila členským štátom uskutočniť dodatočné kontroly bez toho, aby počet mesiacov oneskorenia mal vplyv na platby, ktoré túto hodnotu neprekročia (rozsudok z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 122 vyššie, bod 116).

192    Okrem toho výhrada Helénskej republiky založená na neexistencii odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že Komisia nevysvetlila, prečo dôvody uvádzané na odôvodnenie omeškania s platbou neboli zohľadnené, musí byť zamietnutá.

193    Je totiž potrebné konštatovať, že po tom, ako Komisia vyzvala grécke orgány na predloženie dôkazu o pravdivosti dôvodov uvádzaných na odôvodnenie omeškania s platbou, Opekepe listom z 2. mája 2006 pripomenul dôvody omeškania s platbou a uviedol vo forme tabuľky chyby, ktoré sa vyskytovali v žiadostiach výrobcov za roky 2002 a 2003, bez toho, aby poskytol dôkaz o týchto chybách s konkrétnymi skutkovými prvkami. V liste z 20. augusta 2007 Komisia uvádza, že argumenty gréckych orgánov nemožno uznať, keďže žiadna výnimočná podmienka riadenia nenastala a [Helénska republika] neuviedla žiadny platný dôvod a administratívne ťažkosti boli riešené s rezervou 4 % stanovenou v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96.

194    Preto podľa judikatúry citovanej v bode 60 vyššie Helénska republika nemôže tvrdiť, odvolávajúc sa na porušenie povinnosti odôvodnenia, že nebola dostatočne informovaná o dôvodoch, pre ktoré Komisia v liste z 2. mája 2006 nezohľadnila predložené dôkazy na podporu dôvodov uvádzaných ako zdroj omeškania s platbou. Je navyše potrebné poznamenať, že žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva, pretože práve vo svojej žalobe spochybňuje výraz „administratívne ťažkosti“ uvádzaný Komisiou na účely kvalifikácie dôvodov vzniku omeškania s platbou.

195    Pokiaľ ide o výhradu Helénskej republiky podľa ktorej uplatnená oprava zjavne prekračuje ujmu údajne spôsobenú EPUZF, je potrebné pripomenúť, že je nesporné, že platby sa konali s omeškaním.

196    Podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii preukázať existenciu porušenia pravidiel Spoločenstva, a len čo je toto porušenie dokázané, prináleží členskému štátu, aby prípadne preukázal, že Komisia sa dopustila omylu, pokiaľ ide o z toho vyplývajúce finančné dôsledky (rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, C‑153/01, Zb. s. I‑9009, bod 67).

197    V predmetnom prípade Helénska republika len odôvodnila omeškanie s platbou bez toho, aby spochybnila finančné dôsledky konštatované Komisiou, najmä vzhľadom na ustanovenia článku 4 ods. 2 nariadenia č. 296/96, uvedené v bode 182 vyššie. Nemôže preto tvrdiť, že finančná oprava je neproporcionálna.

198    Napokon je potrebné uviesť, že Helénska republika vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní tvrdila, že Komisia jej mala vrátiť sumu 20 006,27 eura zodpovedajúcu rozdielu medzi zníženiami už vykonanými v rámci záloh, vyčíslených na 5 299 887,55 eura a celkovou sumou opravy uplatnenej Komisiou, vyčíslenej na 5 279 881,28 eura. Je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie zohľadnilo tento rozdiel, ktorý je uvedený v tabuľke pripojenej k napadnutému rozhodnutiu v stĺpci „Finančný dosah“.

199    V dôsledku toho tento žalobný dôvod musí byť zamietnutý a takisto musí byť zamietnutá aj žaloba ako celok.

 O trovách

200    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania a Helénska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Truchot Martins Ribeiro Kanninen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. júla 2012.

Podpisy

* Jazyk konania: gréčtina.