Žaloba podaná 8. júla 2021 – Credit Suisse Group and Credit Suisse Securities (Europe)/Komisia
(vec T-406/21)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: Credit Suisse Group AG (Zürich, Švajčiarsko), Credit Suisse Securities (Europe) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Wesseling a F. ten Have, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie C(2021) 2871 z 28. apríla 2021 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40346 – SSA Bonds) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“); subsidiárne zrušil článok 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia; subsidiárne v druhom rade čiastočne zrušil článok 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konštatuje, že oznámenia týkajúce sa určenia cien obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa a/alebo že žalobkyne sa podieľali na jedinom a nepretržitom porušení počas celého obdobia uvedeného v danom článku,
zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia; subsidiárne čiastočne zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia,
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania alebo subsidiárne, aby nahradila primeranú časť trov konania žalobkýň.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ a nedostatočne odôvodnila svoj záver, že žalobkyne konali s cieľom obmedziť a/alebo skresliť hospodársku súťaž. Najmä:
Komisia porušila článok 101 ZFEÚ tým, že nedostatočne preskúmala relevantný právny a hospodársky kontext a nedostatočne odôvodnila konštatovanie, že správanie dotknuté v napadnutom rozhodnutí obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa,
subsidiárne Komisia porušila článok 101 ZFEÚ, keď dospela k záveru, že oznámenia týkajúce sa určenia cien obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa,
pokiaľ ide o oznámenia týkajúce sa určenia cien, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď posúdenie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nahradila posúdením otázky, či konanie nepatrí do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ ako sprievodné obmedzenie.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ tým, že nesprávne uplatnila pojem jediné a nepretržité porušenie. Najmä:
Komisia nepreukázala a dostatočne neodôvodnila, že v stálych chatových miestnostiach s mnohými účastníkmi dochádzalo k častým kontaktom, pričom táto prax sa skončila vo februári 2013, a sporadické dvojstranné kontakty, ktoré nasledovali od februára 2013 plnili všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ,
Komisia nepreukázala a dostatočne neodôvodnila, že žalobkyne od februára 2013 vedeli alebo museli vedieť o dvojstranných kontaktoch ostatných hospodárskych subjektov alebo ich mohli rozumne predpokladať,
napadnuté rozhodnutie nepreukazuje a dostatočne neodôvodňuje, že namietané porušenie bolo nepretržité,
napadnuté rozhodnutie nepreukazuje existenciu jediného a nepretržitého porušenia počas celého obdobia uvedeného v článku 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že spôsob výpočtu pokuty použitý Komisiou porušuje článok 23 nariadenia č. 1/20031 , usmernenia Komisie k metóde stanovenia pokút2 a povinnosť odôvodnenia. Najmä:
Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie, ktoré by žalobkyniam umožnilo posúdiť, či spôsob výpočtu pokuty neobsahuje chyby,
Komisia použila náhradnú hodnotu predaja, ktorá značne presahuje hodnotu predaja žalobkýň, a teda ekonomický význam namietaného porušenia, pričom sa odchýlila od pojmu „hodnota predaja“ uvedeného v usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006,
pokuta uložená žalobkyniam značne presahuje závažnosť údajného porušenia,
pokuta uložená žalobkyniam zahŕňa obdobie, počas ktorého sa nezúčastnili na údajnom porušení.
____________
1 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
2 Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) (ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“).