ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 15. júla 2011 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva GOOD LIFE – Skoršia národná slovná ochranná známka GOOD LIFE – Riadne používanie skoršej ochrannej známky – Povinnosť náležitej starostlivosti – Článok 74 ods. 1 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 76 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑108/08,
Zino Davidoff SA, so sídlom vo Fribourgu (Švajčiarsko), v zastúpení: H. Kunz‑Hallstein a R. Kunz‑Hallstein, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: R. Pethke a J. Laporta Insa, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
I. Kleinakis kai SIA OE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: K. Siotou, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. novembra 2007 (vec R 298/2007‑2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi I. Kleinakis kai SIA OE a Zino Davidoff SA,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia E. Cremona a S. Frimodt Nielsen,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. februára 2008,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. júna 2008,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. mája 2008,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. novembra 2008,
so zreteľom na dupliku ÚHVT podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. januára 2009,
po pojednávaní z 2. marca 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Zino Davidoff SA podala 14. júna 2000 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia GOOD LIFE.
3 Tovary uvedené v prihláške patria do triedy 3 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 27/2001 z 26. marca 2001.
5 Dňa 15. júna 2001 vedľajší účastník konania I. Kleinakis kai SIA OE podal podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky, pričom sa odvolával na pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
6 Námietka bola založená na skoršej gréckej slovnej ochrannej známke GOOD LIFE, zapísanej pod číslom 102703 a označujúcej tovary patriace do tried 3 a 5, zodpovedajúcej tomuto opisu: „Parfumy, kozmetické výrobky, t. j. parfumované prípravky a prípravky na osviežovanie vzduchu“.
7 Žalobkyňa požiadala 3. júna 2005 o predloženie dôkazu o riadnom používaní skoršej ochrannej známky v Grécku.
8 S cieľom preukázať riadne používanie skoršej ochrannej známky v Grécku vedľajší účastník konania predložil 3. októbra 2005 tieto dokumenty:
– návrh žalobkyne na vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania, ako aj rozhodnutie č. 2910/2002 z 8. apríla 2002 gréckeho správneho orgánu pre ochranné známky (ďalej len „grécke rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý tento návrh na vyhlásenie neplatnosti,
– 10 faktúr vystavených od 17. mája 2000 do 27. septembra 2005,
– 17 kópií fotografií, na ktorých je zobrazený interiér a exteriér maloobchodných predajní, ktoré boli údajne zákazníkmi vedľajšieho účastníka konania,
– naskenované fotografie troch tovarov označených ochrannou známkou GOOD LIFE.
9 Dňa 20. decembra 2006 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu. Riadne používanie skoršej ochrannej známky nebolo údajne preukázané. Dokumenty, na ktorých sa grécke rozhodnutie zakladalo, neboli špecifikované ani predložené. Navyše sa len dva z dokumentov predložených ako dôkazy riadneho používania vzťahovali na referenčné obdobie, pričom objem predaja nebol dostatočný na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky.
10 Vedľajší účastník konania podal 16. februára 2007 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).
11 Rozhodnutím z 30. novembra 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a vrátil vec tomuto oddeleniu na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho senátu je grécke rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o riadnom používaní skoršej ochrannej známky v Grécku, „mimoriadne relevantné v prejednávanej veci“ (body 19 a 20 napadnutého rozhodnutia). Navyše na preukázanie riadneho používania boli predložené dve faktúry a kópia fotografie jednej predajne. Z faktúr zo 17. mája 2000 a z 8. januára 2001 vyplývalo, že sa predalo 19 287 a 782 tovarov označených skoršou ochrannou známkou (bod 22 napadnutého rozhodnutia). Hoci dôkazov nebolo veľa, boli údajne dostatočné na preukázanie riadneho používania skoršej ochrannej známky v Grécku (bod 24 napadnutého rozhodnutia). Hoci žiadny z dôkazov nemohol sám osebe stačiť na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky, na základe dôkazov predložených ako celok bolo možné, predovšetkým vzhľadom na to, že grécke rozhodnutie bolo relevantné, dospieť k záveru, že skoršia ochranná známka bola predmetom riadneho používania v zmysle článku 43 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 3 nariadenia č. 207/2009) pre tovary, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná (bod 26 napadnutého rozhodnutia).
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT alebo vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.
13 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil druhý a štvrtý žalobný dôvod za neprípustné,
– v zostávajúcej časti žalobu zamietol,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
14 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
15 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov, konkrétne prvý, založený na porušení zásady zákonnosti tým, že sa zohľadnilo grécke rozhodnutie, druhý, založený na porušení článku 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009) a nesprávnom zistení skutkového stavu, tretí, založený na porušení pravidla 22 ods. 2 a 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), štvrtý, založený na porušení článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009) a nesprávnom zistení skutkového stavu, a piaty, založený na porušení článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94 (teraz článok 75 druhá veta nariadenia č. 207/2009).
16 V napadnutom rozhodnutí odvolací senát dospel k záveru, že skoršia ochranná známka bola riadne používaná, pričom svoje rozhodnutie založil na gréckom rozhodnutí, ako aj faktúrach zo 17. mája 2000 a z 8. januára 2001.
17 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát tým porušil zásadu zákonnosti, článok 43 ods. 2 a články 73 a 74 nariadenia č. 40/94, ako aj pravidlo 22 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2868/95.
18 ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že odvolací senát správne dospel k záveru o riadnom používaní skoršej ochrannej známky. Predložené dôkazy boli údajne dostatočné na rozhodnutie, že ochranná známka bola predmetom riadneho používania počas referenčného obdobia v Grécku. Faktúra zo 17. mája 2000 sa vzťahovala na 19 287 tovarov a faktúra z 8. januára 2001 na 782 tovarov. V duplike však ÚHVT pripustil, že zo strany odvolacieho senátu došlo k nesprávnemu prekladu, a teda k nesprávnemu výkladu týchto faktúr, ktoré uvádzali menší počet predaných tovarov, ako sa pôvodne domnievalo námietkové oddelenie a zopakoval to odvolací senát. Podľa ÚHVT je však význam týchto faktúr zanedbateľný v celkovom posúdení dôkazov o riadnom používaní, medzi ktorými je rozhodujúcim dôkazom grécke rozhodnutie, na základe ktorého odvolací senát rozhodol, že skoršia ochranná známka bola predmetom riadneho používania.
19 Článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že „v priebehu konaní pred úradom preskúma [ÚHVT] fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok. [V konaniach pred Úradom preskúma ÚHVT skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však Úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania – neoficiálny preklad]“. Toto ustanovenie je vyjadrením povinnosti náležitej starostlivosti, podľa ktorej je príslušná inštitúcia povinná starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutkové a právne okolnosti prejednávaného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb. s. I‑8301, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T‑167/94, Zb. s. II‑2589, bod 73, a uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03, Zb. s. II‑5839, bod 85).
20 V rámci posúdenia otázky, či dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky bol dostatočný, má ÚHVT a jeho odvolacie senáty tiež povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky dôkazy predložené účastníkmi konania.
21 V tomto prípade odvolací senát založil napadnuté rozhodnutie na gréckom rozhodnutí, pretože toto rozhodnutie bolo „relevantné v prejednávanej veci“, ako aj faktúrach zo 17. mája 2000 a z 8. januára 2001. Odvolací senát sa domnieval, že hoci žiadny z týchto dôkazov nemôže sám osebe stačiť na preukázanie riadneho používania skoršej ochrannej známky, dôkazy predložené ako celok na to stačiť môžu (bod 26 napadnutého rozhodnutia).
22 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí len uviedol, že „sa domnieva, že [grécke] rozhodnutie je v skutočnosti mimoriadne relevantné v prejednávanej veci“, pričom pripustil, že dané rozhodnutie neobsahuje nijaký údaj o povahe dôkazov predložených počas správneho konania, ktoré prijatiu tohto rozhodnutia predchádzalo.
23 Ak však ÚHVT, čiže aj odvolacie senáty rozhodnú založiť svoje rozhodnutie na rozhodnutí vnútroštátneho orgánu ako dôkaze, čo v zásade urobiť môžu [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. februára 2000, Procter & Gamble/ÚHVT (Tvar mydla), T‑122/99, Zb. s. II‑265, bod 61, a z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Červená a biela okrúhla tableta), T‑337/99, Zb. s. II‑2597, bod 58], musia však v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 19 a 20 vyššie preskúmať s náležitou starostlivosťou a pozorne, či tento dôkaz môže preukázať riadne používanie skoršej ochrannej známky.
24 V prejednávanej veci by z pozorného preskúmania gréckeho rozhodnutia vyplývalo, že toto rozhodnutie odkazuje len na dokumenty a tvrdenia predložené účastníkmi počas konania, na základe ktorého bolo dané rozhodnutie prijaté. Navyše tieto dokumenty neboli priložené do spisu ÚHVT, a neboli teda k dispozícii odvolaciemu senátu. Medzi dôkazmi predloženými vedľajším účastníkom konania v rámci konania pred ÚHVT totiž nebol nijaký dokument zo spisu konania pred gréckym orgánom. Za týchto okolností odvolací senát nemal možnosť porozumieť odôvodneniu, čiže ani posúdeniu dôkazov gréckym orgánom, a nemohol ani identifikovať dôkazy, na ktorých bolo grécke rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o riadnom používaní skoršej ochrannej známky, založené.
25 Odvolací senát si teda nemohol osvojiť výrok rozhodnutia gréckych orgánov ako dôkaz riadneho používania skoršej ochrannej známky bez hlbšieho preskúmania toho, či sa grécke rozhodnutie zakladalo na presvedčivých dôkazoch, pričom také dôkazy mal predložiť ďalší účastník konania pred odvolacím senátom. Odvolací senát teda porušil článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 a povinnosť náležitej starostlivosti tým, že napriek neexistencii týchto dôkazov priznal gréckemu rozhodnutiu dôkaznú hodnotu na účely preukázania riadneho používania skoršej ochrannej známky.
26 Po druhé treba preskúmať, či odvolací senát mohol aspoň platne rozhodnúť o existencii dôkazu o riadnom používaní skoršej ochrannej známky najmä na základe faktúr zo 17. mája 2000 a z 8. januára 2001. V tejto súvislosti treba uviesť, že z dôvodu nesprávneho prekladu a výkladu odvolací senát na základe toho nesprávne dospel k záveru, že preukazovali predaj 19 287 a 782 tovarov. Ako totiž uviedla žalobkyňa a v rámci konania to ÚHVT pripustil, bunka, ktorá bola preložená ako „množstvo“, zodpovedala v skutočnosti „jednotkovej cene“ v gréckych drachmách. ÚHVT uznal, že odvolací senát založil svoje rozhodnutie z dôvodu nepozorného prekladu na nesprávnych číslach rozhodnutia vnútroštátneho orgánu.
27 Zo správneho prekladu faktúry zo 17. mája 2000 vyplýva, že namiesto fakturovaných 19 287 vonných olejov, krémov a parfumovaných mydiel sa predalo len 30 vonných olejov, 1 krém a 9 mydiel, čiže celkovo 40 tovarov. Čo sa týka faktúry z 8. januára 2001, zo správneho prekladu vyplýva, že sa predalo len 45 mydiel označených skoršou ochrannou známkou. Naopak, ako ÚHVT uznal počas konania, 1 500 vonných vrecúšok uvedených v tejto faktúre nebolo označených skoršou ochrannou známkou, a nemôžu teda predstavovať dôkaz jej používania. Počet predaných tovarov je tak podstatne nižší ako ten, ktorý uviedol odvolací senát v napadnutom rozhodnutí. Odvolací senát sa preto pri posúdení faktúr zo 17. mája 2000 a z 8. januára 2001 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré nie je zanedbateľné.
28 Keďže grécke rozhodnutie malo len malú dôkaznú hodnotu, správne posúdenie údajov vo faktúrach bolo rozhodujúce pre posúdenie riadneho používania skoršej ochrannej známky. Tým, že posúdenie týchto dvoch faktúr sa zakladalo na nesprávnom preklade, znamená to, že pri prijatí napadnutého rozhodnutia ako celok došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu vyplývajúcemu z porušenia povinnosti náležitej starostlivosti. Odvolací senát v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, teda porušil článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 a povinnosť náležitej starostlivosti tým, že nestranne a starostlivo nepreskúmal všetky relevantné dôkazy v danom prípade. Nie je pritom vylúčené, že ak by boli uvedené dôkazy správne preskúmané, mohol by odvolací senát prípadne dospieť k inému posúdeniu dôkazu riadneho používania skoršej ochrannej známky.
29 Toto procesné pochybenie môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 74 nariadenia č. 40/94 treba vyhovieť.
30 Napadnuté rozhodnutie musí byť preto zrušené bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.
O trovách
31 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s návrhom predloženým žalobkyňou.
32 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. novembra 2007 (vec R 298/2007-2) sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Zino Davidoff SA.
3. I. Kleinakis kai SIA OE znáša vlastné trovy konania.
Azizi | Cremona | Frimodt Nielsen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2011.
Podpisy