Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 16. mája 2024(1)

Spojené veci C‑269/23 P a C‑272/23 P

Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE,

Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (C‑269/23 P)

Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (C‑272/23 P)

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Subvencie – Nariadenie (EÚ) 2016/1037 – Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) – Vyrovnanie finančného príspevku tretieho štátu na území iného tretieho štátu – Platnosť“

I.      Úvod

1.        Potrestanie subvencií je citlivá záležitosť. Ich poskytovanie úzko súvisí so suverenitou štátov, keďže tie vo všeobecnosti môžu poskytovať svojim priemyselným odvetviam výhody bez nutnosti odôvodniť svoje opatrenia.(2)

2.        Niektorí obchodní partneri Únie však čoraz častejšie využívajú subvencie ako slabo zamaskované využívanie ekonomickej moci na podporu národných záujmov.(3) Medzinárodné úsilie bojovať proti „subvencovaniu narúšajúcemu trh a obchod“(4) sa začalo zameriavať najmä na opatrenia Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“), a to konkrétne na jej politiku prechodu na globálnu úroveň („Go Global“)(5), v rámci ktorej sa čínske podniky podnecujú k tomu, aby investovali v zahraničí.(6)

3.        Prejednávané odvolania sa týkajú potenciálne narúšajúcich vplyvov tejto politiky na vnútorný trh. Rieši sa v nich otázka, či Európska komisia mohla legitímne využiť vyrovnávacie opatrenia, ako sa upravujú v základnom antisubvenčnom nariadení(7) a v dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „dohoda o SVO“)(8), s cieľom vyrovnať subvencie poskytované jedným členom WTO (Čínou) na území iného člena WTO (Egyptskej arabskej republiky) (ďalej len „Egypt“).(9)

4.        Všeobecný súd vo svojich rozsudkoch Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia(10) a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia(11)(spoločne ďalej len „napadnuté rozsudky“) potvrdil platnosť využívania vyrovnávacích ciel pri tomto konkrétnom type skutkových okolností. Odvolateľky v uvedených veciach teraz voči tomuto zisteniu namietajú.

5.        Keďže základné prešetrovanie predstavuje prvý prípad toho, že člen WTO vyrovnával škodlivé účinky „nadnárodných subvencií“(12), je táto problematika nová a spochybňovaná(13), a to nielen z hľadiska práva Únie.(14)

II.    Okolnosti predchádzajúce sporu

6.        Okolnosti príslušných žalôb sú opísané v bodoch 2 až 26 napadnutých rozsudkov. Na účely tejto analýzy je potrebné zopakovať tieto skutočnosti.

7.        Čínsko‑egyptská suezská zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce TEDA (ďalej len „zóna SETC“) je súčasťou širšej voľnej hospodárskej zóny v severnej časti Suezského prieplavu a súčasťou egyptského územia.(15)

8.        Podľa egyptského zákona č. 83/2002 o hospodárskych zónach osobitnej povahy egyptská vláda túto zónu klasifikuje ako osobitnú hospodársku zónu.(16)

9.        Čína ju identifikovala ako jednu z prvých 18 oficiálne schválených „zahraničných zón obchodu a spolupráce“(17) od roku 2013, v rámci ktorých môžu čínske podniky prenikajúce do zahraničia, a to aj s cieľom pôsobiť v zóne SETC, využívať vo svoj prospech fiškálne a daňové politiky, zvýhodnené pôžičky, finančnú podporu prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozné úvery, projektové financovanie, kapitálové investície a poistenie vývozného úveru.(18)

10.      V roku 2016 podpísali prezidenti Číny a Egypta Dohodu medzi ministerstvom obchodu Čínskej ľudovej republiky a Generálnym úradom hospodárskej zóny Suezského prieplavu Egyptskej arabskej republiky o suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce.(19)

11.      Podľa podmienok tejto dohody o spolupráci majú čínska a egyptská vláda zónu SETC spoločne rozvíjať v súlade so svojimi príslušnými národnými stratégiami.(20) Na základe tejto dohody poskytuje egyptská vláda pozemky, pracovnú silu a určité daňové úľavy, zatiaľ čo čínske spoločnosti pôsobiace v tejto zóne prevádzkujú výrobný závod so svojimi aktívami a manažérmi. Ďalšie financovanie dostávajú priamo z Číny.(21)

12.      Žalobkyne v prvostupňovom konaní sú Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (ďalej len „Jushi Egypt“) a Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE (ďalej len „Hengshi Egypt“). Ide o spoločnosti zaregistrované podľa egyptského práva, ktoré tam boli zriadené ich čínskymi materskými spoločnosťami Jushi China a Hengshi China. Tieto spoločnosti sú prepojené a v konečnom dôsledku patria skupine China National Building Material Group vo vlastníctve štátu.(22)

13.      Uvedená skupina je v konečnom dôsledku zase vo vlastníctve Komisie Štátnej rady Číny pre správu aktív vo vlastníctve štátu (ďalej len „SASAC“).(23) V napadnutých nariadeniach sa SASAC, ktorá je pod priamym vedením Štátnej rady Číny, čo je najvyšší správny orgán tejto krajiny, charakterizuje tak, že je „kľúčovým nástrojom, prostredníctvom ktorého čínska vláda niekoľkými spôsobmi skôr kontroluje štátom vlastnené podniky ako prostriedok na vykonávanie vládnych politík a plánov, než aby sledovala trhovú logiku vo svojich obchodných operáciách“.(24)

14.      Predmetom daných odvolaní sú výrobky z nekonečného skleneného vlákna (ďalej len „PSV“) a textílie zo sklenených vlákien (ďalej len „TSV“). PSV sú priamym vstupným materiálom TSV.

15.      PSV je v podstate piesok premenený na ohýbateľné sklenené vlákna, ktoré možno potom použiť ako také alebo ako tkané a/alebo stehované do TSV. V spojení so živicami na vytvorenie ľahkých kompozitných materiálov sa môžu používať na posilnenie pevnosti, ľahkosti a trvanlivosti komponentov. V dôsledku toho sa používajú okrem iného v automobilovom, námornom, leteckom a kozmickom priemysle, v odvetví veternej energie, infraštruktúry, potrubí, budov a v stavebníctve.

16.      Ambiciózna politika Únie v oblasti klímy viedla k značnému zvýšeniu dopytu EÚ po PSV a TSV.(25)

17.      Obe spoločnosti, Jushi Egypt aj Hengshi Egypt, vyrábajú TSV v zóne SETC a Jushi Egypt tu vyrába aj PSV.(26) Obe spoločnosti tieto výrobky vyvážajú z danej zóny do Únie.(27)

18.      V napadnutých nariadeniach Komisia na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii,(28) okrem iného dospela k záveru, že existuje súvislosť(29) medzi opatreniami prijatými čínskou vládou a opatreniami prijatými egyptskou vládou, pokiaľ ide napríklad o preferenčné úvery(30) a podporu kapitálových investícií(31) v prospech spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt, takže finančné príspevky, ktoré poskytla čínska vláda uvedeným spoločnostiam, bolo možné prisúdiť egyptskej vláde.(32)

19.      V napadnutých nariadeniach Komisia prijala vyrovnávacie clá na dovoz TSV a PSV do Únie. V prípade žalobkýň bolo toto clo stanovené vo výške 13,1 %.

III. Napadnuté rozsudky

20.      Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla a 27. augusta 2020 podali odvolateľky žaloby o neplatnosť napadnutých nariadení.

21.      Všeobecný súd 1. marca 2023 vydal napadnuté rozsudky, ktorými zamietol žaloby odvolateliek a uložil im povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie.

IV.    Konania na Súdnom dvore

22.      Vo svojich odvolaniach podaných 25. apríla 2023, resp. 27. apríla 2023 odvolateľky žiadajú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté rozsudky, čiastočne vyhovel žalobným dôvodom predloženým v prvostupňovom konaní a uložil Komisii a vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania.

23.      Komisia navrhla, aby Súdny dvor zamietol odvolania v celom rozsahu a uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

24.      V tomto postupe ju podporujú Tech‑Fab Europe eV (vo veci C‑269/23 P) a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien (vo veci C‑272/23 P).

V.      Analýza

25.      Tieto návrhy majú nasledujúcu štruktúru. Keďže hlavná právna otázka, ktorej vyriešenie je cieľom daných odvolaní, sa týka platnosti metodiky, ktorú uplatnila Komisia na vyrovnanie čínskych „nadnárodných subvencií“ v Egypte, budem sa najprv venovať tejto otázke. Navrhnem, aby sa dospelo k záveru, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď potvrdil spornú metodiku na základe základného antisubvenčného nariadenia a dohody o SVO (oddiel A).(33)

26.      Až potom prejdem k technickejším spoločným odvolacím dôvodom: stanoveniu porovnávacieho kritéria na účely vyrovnania egyptského systému znižovania dovozných ciel (oddiel B) a vyrovnateľnosti daňového zaobchádzania s kurzovými stratami (oddiel C). Napokon sa budem venovať jedinému odvolaciemu dôvodu, ktorý sa líši medzi dvoma odvolaniami, ktoré prejednáva Súdny dvor: úrovni napadnuteľnej subvencie pre subjekty v skupine (oddiel D).

A.      Uplatnenie antisubvenčného nástroja na „nadnárodné subvencie“

27.      Druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P sa v zásade týkajú otázky, či mohla Komisia legitímne použiť antisubvenčný nástroj, ako sa upravuje v základnom antisubvenčnom nariadení, s cieľom vyrovnať priamu a nepriamu finančnú podporu, ktorú dostali odvolateľky od čínskej vlády na výrobu predmetného výrobku v Egypte.(34)

28.      Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch túto možnosť potvrdil. Na základe doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu dospel tento súd k záveru, že „základné antisubvenčné nariadenie tak nevylučuje, že aj keď finančný príspevok nepochádza priamo od orgánov verejnej moci krajiny pôvodu alebo vývozu, tento príspevok im možno pripísať“(35). K tomuto záveru dospel na základe výkladu článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa vymedzuje pojem „subvencia“, spoločne s odôvodnením 5 tohto nariadenia.(36)

29.      So záverom Všeobecného súdu súhlasím. Ďalej doplním jeho odôvodnenie.

30.      Právna otázka, na ktorej sa zakladajú prejednávané odvolania, sa vo svojej podstate týka rozsahu pojmu „subvencia“, ktorý sa vymedzuje v článku 3 základného antisubvenčného nariadenia.

31.      V anglickej verzii sa v tomto ustanovení stanovuje, že subvencia sa má chápať v tom zmysle, že je to „a financial contribution by a government in the country of origin or export“ (v slovenskom znení sa uvádza, že o subvenciu ide v prípade, ak „vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc“)(37), v dôsledku čoho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.(38)

32.      Argumentácia Komisie priamo súvisí so zvýraznenými časťami znenia tohto ustanovenia v anglickej verzii. Jej argumentácia sa v podstate týka rozdielov v používaní neurčitého člena „a“ a „určitého člena „the“ v článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia a z toho vyplývajúcej otvorenosti tohto nástroja pre vyrovnanie čínskych subvencií poskytnutých podnikom usadeným v Egypte.

33.      Ako však odvolateľky správne zdôraznili, z jazykového preskúmania rôznych jazykových verzií článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia vyplynuli odlišnosti.

34.      Niektoré jazykové verzie uvedeného ustanovenia možno skutočne chápať podobne ako v anglickej verzii v tom zmysle, že ponechávajú do istej miery otvorený zdroj finančného príspevku, ktorý poskytuje výhodu predmetnému výrobku v krajine pôvodu alebo vývozu.(39) Iné jazykové verzie sú však formulované tak, že naznačujú, že pojem subvencia sa obmedzuje len na finančný príspevok poskytnutý vládou krajiny pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku.(40)

35.      Aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie a výklad základného antisubvenčného nariadenia, musí sa jeho článok 3 vykladať s odkazom na účel a všeobecný systém pravidiel, ktorých je súčasťou.(41)

36.      Zásady týkajúce sa pôsobnosti a uplatňovania antisubvenčného nástroja sa stanovujú v článku 1 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať „subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu“(42).

37.      Z tohto vymedzenia je zrejmé, že základné antisubvenčné nariadenie sa má uplatňovať pri každom scenári, v rámci ktorého môže byť potrebné uložiť vyrovnávajúce clo s cieľom kompenzovať subvencovanie zahraničného výrobku prostredníctvom širokej škály prevodov hodnoty, ktorých dôsledkom je ujma pre odvetvie Únie vyrábajúce podobný výrobok.

38.      V článku 1 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia sa nenariaďuje, že škodlivá subvencia musí pochádzať priamo z krajiny, v ktorej má predmetný výrobok pôvod alebo z ktorej sa vyváža. Naopak, z odkazu na to, že takáto subvencia sa poskytuje „nepriamo“, vyplýva, že nemusí nevyhnutne existovať územná súvislosť s krajinou pôvodu alebo vývozu, pokiaľ možno dané poskytnutie prepojiť s výrobou, vývozom alebo prepravou akéhokoľvek výrobku, ktorého uvedenie na trh spôsobuje ujmu.

39.      Takýto výklad podporuje aj článok 2 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa v jeho príslušnej časti stanovuje, že napadnuteľnú „subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie“.(43) Použitím modálneho slovesa „môcť“ sa tak daným ustanovením ponecháva otvorená skupina možných poskytovateľov napadnuteľnej subvencie a neobmedzuje sa len na krajinu pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku.

40.      Navyše a v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, takúto úvahu nespochybňuje ani znenie článku 4 ods. 2 a 3 základného antisubvenčného nariadenia, ktorý sa venuje otázke špecifickosti napadnuteľnej subvencie a stanovuje sa v ňom, že táto špecifickosť sa posudzuje s odkazom na „právomoc orgánu poskytujúceho subvenciu“.

41.      Dané ustanovenie sa totiž nevenuje otázke, či sa orgán poskytujúci subvenciu musí nachádzať v krajine vývozu alebo pôvodu predmetného výrobku.

42.      Preto, ako správne konštatoval Všeobecný súd,(44) v prípade, keď je v rámci základného prešetrovania Komisia schopná na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, prisúdiť finančný príspevok vláde krajiny pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku napriek tomu, že daný príspevok pôvodne pochádzal od vlády alebo verejného orgánu tretej krajiny, článok 4 ods. 2 a 3 základného antisubvenčného nariadenia umožňuje Komisii zaobchádzať s prvou uvedenou vládou ako „orgánom poskytujúcim“ tento konkrétny finančný príspevok.(45)

43.      Napokon, ako správne poznamenáva Komisia, takýto výklad podporuje aj odôvodnenie 5 základného antisubvenčného nariadenia, v ktorom sa v rôznych jazykových verziách zrejme koherentným spôsobom(46) vysvetľuje, že subvencia existuje, ak sa dokázalo, že „vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc“ (v angličtine: „a financial contribution by a government or a public body within the territory of a country“).(47)

44.      Pri výklade v uvedenom kontexte sa výrobok môže považovať za subvencovaný nielen v prípade, keď subvenciu možno prisúdiť krajine pôvodu alebo vývozu predmetného výrobku, ale aj vtedy, ak možno na základe dostupných dôkazov určiť, že zdrojom škodlivého subvencovania je iná vláda alebo verejný orgán.

45.      Takýto výklad potvrdzuje aj cieľ základného antisubvenčného nariadenia, ktorým je od jeho pôvodnej podoby z roku 1968(48) hlavne pomáhať priemyslu Únie vyrovnávať podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, na ktoré majú vplyv zakázané subvencie poskytované v zahraničí.(49)

46.      Na záver možno konštatovať, že základné antisubvenčné nariadenie sa neobmedzuje na subvencie poskytované vládou štátu na jeho „vlastnom“ území.

47.      Odvolateľky však tvrdia, že rozsah takto chápaného antisubvenčného trestu nie je zlučiteľný s povinnosťami Únie podľa GATT a dohody o SVO“.(50)

48.      Súhlasím, že tieto medzinárodne dohody sa musia zohľadňovať, keďže Únia je zmluvnou stranou dohôd WTO, ktoré zahŕňajú GATT a dohodu o SVO, a tie tak tvoria súčasť právneho poriadku Únie a pre jej inštitúcie sú záväzné.(51)

49.      Hoci podľa ustálenej judikatúry nemajú tieto dohody vo všeobecnosti priamy účinok,(52) ústavná povinnosť Únie dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov,(53) ktorá odráža všeobecnú zásadu medzinárodného práva týkajúcu sa dodržiavania zmluvných záväzkov (pacta sunt servanda)(54), si vyžaduje, aby sa právo Únie v prípade potreby vykladalo v súlade s právom WTO.(55)

50.      Cieľom základného antisubvenčného nariadenia je podľa jeho odôvodnenia 3 zaviesť do práva Únie záväzky prijaté na úrovni dohody o SVO „v najlepšej možnej miere“.

51.      Súdny dvor už vysvetlil, hoci to bolo v kontexte základného antidumpingového nariadenia,(56) že táto formulácia sa nemusí sama osebe chápať ako zámer normotvorcu Únie transponovať všetky pravidlá, ktoré obsahuje dohoda o SVO, do práva Únie.(57)

52.      Preto nie je správny záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd,(58) že použitie tejto formulácie je dostatočným dôkazom, aby sa mohlo predpokladať, že normotvorca Únie mal v úmysle zaviesť konkrétne povinnosti stanovené v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO.

53.      Napriek uvedenému znenie článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia v podstate odráža znenie článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO. Prvé uvedené ustanovenie si preto vyžaduje výklad v súlade s druhým uvedeným ustanovením.(59)

54.      Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1) dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa podobne subvencia považuje za existujúcu, „ak sa vyskytuje finančný príspevok vlády alebo akejkoľvek verejnej právnej inštitúcie na území člena“ (there is a financial contribution by a government or any public body within the territory of a Member).(60)

55.      Z výkladu tohto ustanovenia v dobrej viere a v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva podmienkam, ktoré sú v ňom stanovené, v ich kontexte, ako sa vyžaduje v článku 31 ods. 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1155, s. 331), vyplýva, že konkrétne použitie neurčitého člena „a“ vo vete „financial contribution by a government“ („finančný príspevok vlády“) v úvode článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO ponecháva otvorený zemepisný pôvod zdroja daného finančného príspevku, pokiaľ daná subvencia pochádza od ktoréhokoľvek člena WTO.

56.      Nemyslím si, že na takýto výklad má vplyv atribút „na území člena“ uvedený v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO, keďže toto slovné spojenie odkazuje na výraz „vláda alebo akákoľvek verejná právna inštitúcia“, a nie na pojem „finančný príspevok“.

57.      Tento záver je takisto zlučiteľný s dohodou o SVO, v ktorej sa vykladá a uplatňuje článok VI GATT 1994 a ktorej „hlavným cieľom a účelom… je zvýšiť a zlepšiť dodržiavanie GATT v súvislosti využívaním subvencií aj vyrovnávacích opatrení“.(61)

58.      V tejto súvislosti odkazujem konkrétne na článok VI ods. 3 GATT 1994, v ktorom sa vyrovnávacie clo vymedzuje ako osobitné clo používané na vyrovnanie „akejkoľvek prémie alebo subvencie… na zhotovenie, výrobu alebo vývoz takéhoto výrobku“ bez špecifikovania toho, kto takúto prémiu alebo subvenciu poskytuje, a bez územného obmedzenia subjektu, ktorý ju poskytuje.

59.      Článok VI GATT 1994 sa preto v zásade(62) vzťahuje na všetky subvencie bez ohľadu na ich pôvod.(63)

60.      Z tohto uhla pohľadu by bol iný výklad nielen v rozpore s bežným významom pojmov použitých v dohode o SVO a článku VI GATT 1994, ale maril by aj cieľ a účel týchto ustanovení v prípade, že by Únia nebola schopná kompenzovať finančné príspevky, ako sú príspevky, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, a to len z dôvodu ich územného zdroja.

61.      Keďže z histórie vyjednávania o článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO(64), ktorá môže slúžiť ako doplnkový prostriedok na výklad tejto dohody v zmysle článku 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, už nemožno vyvodiť žiadny iný výklad, zdá sa mi zrejmé, že v článku 1 ods. 1 písm. a) bode 1 dohody o SVO sa územne neobmedzuje zemepisná pôsobnosť zdroja finančného príspevku členovi WTO, na ktorého území dochádza k výrobe predmetného výrobku.(65)

62.      Preto sa domnievam, že článok 1 ods. 1 písm. a) bod 1 dohody o SVO nebráni zaobchádzaniu s režimom, v rámci ktorého jeden člen WTO poskytuje finančný príspevok výrobku vyrábanému na území iného člena WTO, ako so subvenciou.

63.      Z toho vyplýva, že na základe všetkých uvedených dôvodov sa domnievam, že Všeobecný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že rozsah uplatňovania základného antisubvenčného nariadenia, ako je vyjadrený predovšetkým v jeho článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. a), sa vzťahuje aj na situáciu, v ktorej je Komisia na základe dostatočných dôkazov schopná prisúdiť finančnú podporu získanú od jednej vlády tretej krajiny vláde inej tretej krajiny.

64.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P.

B.      Stanovenie porovnávacieho kritéria na účely vyrovnania egyptského systému znižovania dovozných ciel na dovážané materiály

65.      Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P a v treťom odvolacom dôvode vo veci C‑272/23 P odvolateľky v zásade tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď potvrdil prístup Komisie spočívajúci v porovnaní ich situácie so situáciou podniku, ktorý sa podobne nachádza v zóne SETC, ale predáva na egyptskom trhu, na účely vyrovnania výhod odvolateliek vyplývajúcich zo systému znižovania dovozných ciel.(66) Odvolateľky ďalej tvrdia, že ich situácia sa mala porovnať s teoretickým scenárom, v rámci ktorého by boli usadené mimo zóny SETC, ale stále by vyvážali predmetné výrobky do Európskej únie. Odvolateľky tvrdia, že v takejto situácii by egyptská vláda nemala nevybraté príjmy prostredníctvom systému znižovania dovozných ciel, keďže by sa nikdy nesnažila vyberať dovozné clá na dovážané vstupné materiály na výrobu predmetných výrobkov.

66.      Preto ústrednou otázkou v argumentoch odvolateliek je to, aká by mala byť porovnateľná situácia v prejednávanej veci.(67)

67.      Jediným právnym ustanovením, ktoré odvolateľky citujú v znení svojich odvolaní na podporu svojich argumentov, je však článok 5 základného antisubvenčného nariadenia. Týmto ustanovením, ktoré sa týka vyčíslenia výšky napadnuteľnej subvencie, sa však neupravuje porovnávacie kritérium na účely stanovenia, či sa egyptská vláda rozhodla zrieknuť určitých príjmov, ktoré boli inak splatné, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného antisubvenčného nariadenia (keďže k vyčísleniu takéhoto nevybratého príjmu logicky dochádza až po stanovení jeho existencie).(68)

68.      Odvolateľky ďalej nevysvetľujú ani to, ako sa mal Všeobecný súd dopustiť pochybenia pri výklade alebo uplatňovaní platného právneho rámca.

69.      Takéto vysvetlenie má pritom zásadný význam pre prípustnosť argumentácie odvolateliek, keďže v článku 3 ods. 1 písm. a) bode ii) základného antisubvenčného nariadenia – aj keď ide o ustanovenie, na ktoré sa odvolateľky snažili odvolávať (quod non) – sa nestanovuje spôsob stanovenia vhodného porovnávacieho kritéria ako určiť, či príjmy vlády, ktoré by inak boli splatné, sú odpustené alebo nie sú vyberané.

70.      Komisia má preto určitú diskrečnú právomoc vybrať si spomedzi rôznych parametrov a scenárov, z ktorých bude vychádzať pri svojej úlohe stanoviť, či sa egyptská vláda rozhodla odpustiť inak splatné príjmy.(69)

71.      Keďže neboli predložené žiadne ďalšie argumenty dokazujúce opak, Všeobecnému súdu sa nemôže pripisovať chybné potvrdenie výberu vhodného porovnávacieho kritéria Komisiou v rámci antisubvenčného prešetrovania, ktoré bolo základom prejednávaných odvolaní.(70)

72.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a tretí odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P za neprípustné.

C.      Vyrovnanie daňového zaobchádzania s kurzovými stratami vyplývajúcimi z devalvácie egyptskej libry v roku 2016

73.      V piatom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P a vo štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑272/23 P odvolateľky v zásade tvrdia, že Všeobecný súd neposúdil, či Komisia v napadnutých nariadeniach identifikovala správny systém subvencovania. Podľa nich sa Komisia nesprávne domnievala, že práve daňové zaobchádzanie s kurzovými stratami, ktoré bolo zavedené v dôsledku devalvácie egyptskej libry v roku 2016,(71) predstavovalo systém subvencovania, ktorý poskytol výhodu, ktorá je de facto špecifická v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia. Podľa odvolateliek bolo toto zaobchádzanie otvorené pre všetky egyptské spoločnosti, takže každá egyptská spoločnosť si teoreticky mohla zo svojich zdaniteľných príjmov odpočítať straty spôsobené účinkami devalvácie egyptskej libry v roku 2016. Z tohto dôvodu Komisia nesprávne prisúdila výhodu vyplývajúcu z devalvácie meny v roku 2016 daňovému zaobchádzaniu s kurzovými stratami.

74.      Hoci odvolania nie sú úplne najjasnejšie, napriek tomu, čo tvrdí Komisia, ich chápem tak, že danými odvolacími dôvodmi sa nepožaduje opätovné preskúmanie skutočností. Naopak z veľkorysého výkladu argumentov zjavne vyplýva, že odvolateľky chcú požiadať, aby Súdny dvor preskúmal záver Všeobecného súdu, že spoločným zohľadnením daňového zaobchádzania a osobitných účtovných pravidiel bolo možné poskytnúť de facto špecifickú výhodu.

75.      Tento druh argumentácie patrí do rozsahu právomocí Súdneho dvora.(72)

76.      V tejto súvislosti konštatujem, že článok 4 ods. 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia je navrhnutý presne tak, aby zachytil tieto druhy scenárov, v ktorých sa opatrenie z hľadiska menovitej hodnoty môže javiť ako nešpecifické, ale v praxi má toto opatrenie na základe objektívnych kritérií a podmienok účinok vytvorenia špecifického režimu navrhnutého na poskytovanie subvencií pre určité podniky.

77.      Na účely tohto posúdenia sa Súdny dvor pri stanovení toho, či je subvencia de facto špecifická, musí zamerať nielen na vnútroštátne pravidlá ako také, ale aj na stupeň vplyvu, ktorý tieto pravidlá majú na určité podniky,(73) pričom by sa na ne malo nazerať v kontexte, v rámci ktorého boli zavedené.(74)

78.      Presne to Všeobecný súd v napadnutých rozsudkoch urobil.

79.      Po prvé konštatoval, že argumentácia odvolateliek sa zakladala na nesprávnom predpoklade, a to, že „Komisia sa nedomnievala, že daňové zaobchádzanie samo osebe predstavuje subvenciu, ktorá by mohla byť predmetom vyrovnávacieho opatrenia“.(75)

80.      Po druhé Všeobecný súd vysvetlil, že Komisia, ktorá posudzovala daňové zaobchádzanie a osobitné účtovné pravidlá spoločne, dospela k záveru, že hoci by tieto pravidlá v praxi mohli priniesť výhodu pre všetky egyptské spoločnosti, ich účelom bolo umožniť kompenzovanie negatívnych účinkov devalvácie egyptskej libry v roku 2016, v dôsledku čoho bola niektorým kategóriám spoločností,(76) akými sú odvolateľky,(77) poskytnutá značná výhoda.(78)

81.      Všeobecný súd napokon vysvetlil, že odvolateľky nepredložili žiadne dôkazy na spochybnenie týchto skutkových zistení.(79)

82.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol piaty odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P ako nedôvodné.

D.      Stanovenie úrovne napadnuteľnej subvencie pre subjekty v skupine

83.      Vo svojom prvom odvolacom dôvode vo veci C‑269/23 P odvolateľky v zásade nesúhlasia s rozhodnutím Všeobecného súdu potvrdiť metodiku Komisie na výpočet výšky napadnuteľnej subvencie, ktorú odvolateľky získali na základe svojho kombinovaného obratu.(80)

84.      Tento odvolací dôvod si preto vyžaduje výklad článkov 5 a 6 základného antisubvenčného nariadenia.

85.      V článku 5 tohto nariadenia s názvom „Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie“ sa stanovuje, že základom výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie je výhoda poskytnutá „príjemcovi“, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Podobne sa v článku 6 tohto nariadenia s názvom „Výpočet výhody pre príjemcu“ stanovujú určité usmernenia pre výpočet výšky výhody – a teda subvencie – „pre príjemcu“.

86.      Podľa odvolateliek by použitie jednotného čísla v slove „príjemca“ v týchto ustanoveniach znamenalo, ako k tomu dospel Všeobecný súd v rozsudku Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia,(81) že „výhoda sa musí určiť a vypočítať pre každého príjemcu v závislosti od jeho situácie“.(82) Výska napadnuteľnej subvencie by sa mohla pre tieto subjekty stanoviť aj kolektívne, ale len v prípade, že by sa subvencia poskytla obom subjektom spoločne. Výsledkom by bolo, že Komisia mala vypočítať výhodu oddelene ako percentuálny podiel pre Jushi Egypt a pre Hengshi Egypt, uplatniť túto výhodu ako percentuálny podiel na ich príslušný obrat z predmetného výrobku a pre odvolateľky spoločne vypočítať jedno celkové vážené priemerné subvenčné rozpätie.(83)

87.      Odvolateľky zároveň nespochybňujú – v skutočnosti s tým vo svojich písomných pripomienkach výslovne súhlasia –, že napriek použitiu výrazu „príjemca“ v jednotnom čísle v článkoch 5 a 6 základného antisubvenčného nariadenia pojem „príjemca“ možno vykladať aj v tom zmysle, že zahŕňa skupiny spoločností.(84)

88.      Myslím si, že dodržiavať rozlíšenie, ktoré navrhli odvolateľky, nie je logické.

89.      Po prvé ich argumentáciu nepodporujú žiadne odkazy na judikatúru.(85) Ani články 5 a 6 daného nariadenia neobsahujú žiadne atribúty, ktoré by umožňovali striktnejší výklad pojmu „príjemca“.

90.      Po druhé extenzívny výklad tohto pojmu je nielen v súlade s výkladom podobných pojmov v oblasti štátnej pomoci a práva hospodárskej súťaže, teda pojmov „hospodárska jednotka“ alebo „podnik“,(86) ktorý poskytol Súdny dvor, ale aj s výkladom, ktorý Odvolací orgán WTO prisúdil pojmu „príjemca“, ako sa používa v dohode o SVO.(87)

91.      Po tretie prístup k zaobchádzaniu so subjektmi tvoriacimi neoddeliteľný celok z priemyselného, ako aj hospodárskeho hľadiska je v súlade s hospodárskou realitou, aby sa zabezpečilo, že kapitálové prevody v rámci skupiny nemôžu uniknúť pred antisubvenčným nástrojom.(88)

92.      Výsledné široké chápanie pojmu „príjemca“ preto slúži cieľu základného antisubvenčného nariadenia „kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu“(89).

93.      Preto sa nedomnievam, že by mal Súdny dvor dospieť k názoru, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď prijal uvedenú líniu výkladu a potvrdil výpočet napadnuteľnej subvencie odvolateliek zo strany Komisie.

94.      Z toho vyplýva, že navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod veci C‑269/23 P.

VI.    Trovy konania

95.      Podľa článku 137 a článku 184 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku Súdny dvor v prípade, že sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

96.      Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa vzťahuje na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

97.      Keďže odvolateľky sú podľa môjho názoru v prejednávaných odvolaniach neúspešné z dôvodov, ktoré som uviedla vyššie, mala by sa im uložiť povinnosť znášať vlastné trovy a nahradiť trovy, ktoré vznikli Komisii, a to tak na prvom stupni, ako aj v štádiu odvolania.

98.      Naopak, v súlade s článkom 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje aj na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, by Tech‑Fab Europe eV a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien mali znášať vlastné trovy konania.

VII. Návrh

99.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolania ako nedôvodné,

–        potvrdil rozsudky z 1. marca 2023, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑480/20, EU:T:2023:90), a z 1. marca 2023, Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑540/20, EU:T:2023:91),

–        rozhodol, že Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE a Jushi Egypt for Fiberglass Fabrics Industry SAE znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, a a to tak na prvom stupni, ako aj v štádiu odvolania,

–        rozhodol, že Tech‑Fab Europe eV a Európske združenie výrobcov sklenených vlákien znášajú svoje vlastné trovy konania.

1      Jazyk prednesu: angličtina.

2      Pozri v tomto zmysle LUENGO HERNÁNDEZ de MADRID, G. E.: Regulation of Subsidies and State Aids in WTO and EC Law. Kluwer Law International, Alphen aan den Rijn, 2007, s. 4.

3      Pozri všeobecne BRÄUTIGAM, D., XIAOYANG, T.: Economic statecraft in China’s new overseas special economic zones: Soft power, business, or resource security?, diskusný príspevok 01168 IFPRI, marec 2012, s. 9.

4      Pozri spoločné vyhlásenie z trojstranného stretnutia ministrov obchodu Japonska, Spojených štátov a Európskej únie (14. január 2020), dostupné na: https://ustr.gov/about‑us/policy‑offices/press‑office/press‑releases/2020/january/joint‑statement‑trilateral‑meeting‑trade‑ministers‑japan‑united‑states‑and‑european‑union.

5      Podrobnosti pozri v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu [SWD(2024) 91 final, s. 618 a nasl.] [v ktorom sa vysvetľuje, že „v rámci politiky otvárania sa navonok (,go out‘) sa zdôrazňuje, že čínske spoločnosti môžu plne využívať domáce aj medzinárodne zdroje na vyrovnanie akýchkoľvek nedostatkov na domácom trhu“].

6      Pozri všeobecne dokument Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj: The Belt and Road Initiative in the global trade, investment and finance landscape (Čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta v priestore svetového obchodu, investícií a financií), OECD Business and Finance Outlook, 2018, s. 3 a 33.

7      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55; ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“).

8      Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (ďalej len „dohoda o SVO“).

9      Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 2020, s. 1) (ďalej len „nariadenie o TSV“), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/870 z 24. júna 2020, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte (Ú. v. EÚ L 201, 2020, s. 10), (ďalej len „nariadenie o PSV“), (spoločne ďalej len „napadnuté nariadenia“).

10      Rozsudok z 1. marca 2023, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑480/20, EU:T:2023:90; ďalej len „rozsudok Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia“).

11      Rozsudok z 1. marca 2023, Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑540/20, EU:T:2023:91; ďalej len „rozsudok Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia“).

12      Medzitým Spojené štáty americké 25. marca 2024 zmenili svoje antisubvenčné právne predpisy tak, že sa nimi osobitne povoľuje uloženie vyrovnávacích ciel na nadnárodné subvencie; pozri dokument Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických: Regulations improving and strengthening the enforcement of trade remedies through the administration of the antidumping and countervailing duty laws, Federálny register, zv. 89, s. 20766, 25. marec 2024, konkrétne s. 20826 a nasl.

13      Pozri v tomto zmysle BENITAH, M.: The WTO Law of Subsidies – A Comprehensive Approach. Kluwer Law International, Leiden, 2019, s. 605 (kde sa vysvetľuje, že „napriek zdaniu nebola súčasná judikatúra nikdy konfrontovaná so“ scenárom, keď sa subvencia poskytuje v prospech prijímateľa, ktorý daný produkt vyrába mimo krajiny vlády, ktorá subvenciu poskytuje).

14      V čase písania však Európska únia dokončila jedno ďalšie antisubvenčné prešetrovanie, v ktorom sa využil antisubvenčný nástroj na boj proti podobnému typu scenáru „nadnárodných subvencií“ zahŕňajúcemu Indonézsku republiku a Čínu; pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/433 z 15. marca 2022, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (Ú. v. EÚ L 88, 2022, s. 24). Toto nariadenie bolo napadnuté na Všeobecnom súde v rámci veci T‑348/22, PT Indonesia Ruipu Nickel and Chrome Alloy/Komisia, ktorá sa stále prejednáva. To isté nariadenie viedlo aj ku konaniu v rámci orgánu WTO na urovnávanie sporov, ktoré tiež stále prebieha a ktoré bolo zaregistrované pod označením Európska únia – Vyrovnávanie antidumpingových ciel na ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena z Indonézie (DS616).

15      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 3. Pokiaľ ide o územné rozšírenie tejto zóny, pozri aj body 4, 7 a 9.

16      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 4. Pozri aj nariadenie o TSV, odôvodnenie 650, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 38.

17      Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenie 651, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 39.

18      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 7.

19      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 9. Pozri aj nariadenie o TSV, odôvodnenie 656, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 44.

20      Rozvoj zóny SETC riadi podnik s názvom Egypt TEDA Investment Co., ktorý je zriadený ako spoločný podnik medzi spoločnosťou s názvom China‑Africa TEDA Investment Co., Ltd., ktorú zriadili China‑Africa Development Fund, a štátom vlastnená spoločnosť Tianjin TEDA Investment Holding Co. Ltd., na jednej strane a čínsko‑egyptským spoločným podnikom na strane druhej. Tak Egypt TEDA Investment Co., ako aj China‑Africa Development Fund sú samy osebe zriadené ako spoločné podniky medzi podnikmi vlastnenými egyptským a čínskym štátom. Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenia 649 a 652, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 37 a 40.

21      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 10. Pozri aj nariadenie o TSV, odôvodnenie 658, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 46.

22      Rozsudok vo veci Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia, bod 2. Pozri aj nariadenie o TSV, odôvodnenie 93, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 187.

23      Nariadenie o TSV, odôvodnenie 93, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 187.

24      Nariadenie o TSV, odôvodnenie 774, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 212. Úlohou SASAC je od roku 2017 okrem iného „podporovať optimálne rozdeľovanie štátom vlastneného kapitálu so zameraním na úlohy, ktoré slúžia národným strategickým cieľom“; pozri pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu [SWD(2024) 91 final], s. 111.

25      Pozri napríklad stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sklárstvo v Európe na rázcestí: ako dosiahnuť ekologizáciu a energetickú efektívnosť odvetvia a súčasne zlepšiť konkurencieschopnosť a udržať kvalitné pracovné miesta (2022/C 105/04), body 3.1.1.1, 3.1.2.1 a 3.4 [v ktorých sa deriváty sklených vlákien opisujú tak, že „sú pre dosiahnutie optimálnej izolácie budov… dôležité“, a zdôrazňuje sa ich použitie vo veterných turbínach, displejoch, smartfónoch, tabletoch a iných (dotykových) obrazovkách].

26      Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenie 659, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 47.

27      Napadnuté rozsudky, v oboch bod 14.

28      Podľa článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia môže Komisia v prípadoch, že zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo iným spôsobom tieto informácie neposkytne v určitých lehotách, na základe skutočností, ktoré má k dispozícii, dospieť ku kladným alebo záporným zisteniam. V odôvodneniach 661 až 664 nariadenia o TSV a v odôvodneniach 49 až 57 nariadenia o PSV Komisia vysvetľuje, že toto ustanovenie musela uplatniť, pokiaľ ide okrem iného o právny a inštitucionálny rámec a správu zóny SETC, ako aj presné fungovanie spolupráce medzi čínskou a egyptskou vládou v súvislosti s uvedenou zónou.

29      Pozri v tejto súvislosti nariadenie o TSV, odôvodnenia 676, 678 a 683, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 61, 66 a 71: „… egyptská vláda očakávala a uvítala čínske financovanie úzkej spolupráce v rámci zóny SETC s cieľom podporiť rozvoj jedného z jej najchudobnejších regiónov. Čínska vláda dúfala, že čínske spoločnosti budú môcť pôsobiť mimo čínskych území a rozšíriť svoj vývoz v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (zrejme s cieľom vyhnúť sa vplyvu opatrení na ochranu obchodu).“

30      Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenia 726 až 757, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 143 až 147.

31      Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenia 758 až 804, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 230 až 241. Pozri aj všeobecný konečný informačný dokument (AS657) z 29. apríla 2020 (príloha A.24 k veci T‑540/20), body 158 až 206.

32      Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenia 670 až 699, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 58 až 87. Pozri v tejto súvislosti aj nariadenie o TSV, odôvodnenie 659, a v tomto zmysle nariadenie o PSV, odôvodnenie 47: Jushi Egypt a Hengshi Egypt sú „financované prostriedkami z Číny, používajú vstupné materiály a vybavenie dovážané z Číny, riadia ich čínski manažéri a využívajú čínske know‑how“.

33      Keďže Všeobecný súd sa nevenoval otázke, či je možné prisúdiť čínske finančné príspevky Egyptu, ani použitiu zo strany Komisie návrhu článkov o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne činy, ktoré prijala Komisia OSN pre medzinárodné právo, a keďže voči tejto otázke sa na Súdny dvor nepodalo odvolanie [pozri napadnuté rozsudky, bod 103 (T‑480/20) a bod 70 (T‑540/20)], k tejto časti v rámci celkovej diskusie nezaujmem žiadne stanovisko. Pozri aj nariadenie o TSV, odôvodnenia 686, 707, 708, 718 a 719, a nariadenie o PSV, odôvodnenia 74, 95, 102 a 103.

34      Pre úplnosť poznamenávam, že odvolateľky vo svojich odvolaniach konštatujú, že nesúhlasia s napadnutými rozsudkami, a to bodmi 81 až 103 (T‑480/20) a bodmi 48 až 70 (T‑540/20). Mnohé z týchto bodov sa však týkajú skutkových zistení, ku ktorým dospel Všeobecný súd na základe napadnutých nariadení. Keďže právomoc Súdneho dvora sa v zásade podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie obmedzuje na právne otázky, tak pokiaľ sa druhý odvolací dôvod vo veci C‑269/23 P a prvý odvolací dôvod vo veci C‑272/23 P mali chápať v tom zmysle, že napádajú skutkové zistenia Všeobecného súdu, ale bez vysvetlenia, konkrétne to, ako tento súd skreslil jasný význam dôkazov, ktoré mal k dispozícii, potom sú neprípustné; pozri ex multis rozsudok z 8. júna 2023, Severstal a NLMK/Komisia (C‑747/21 P a C‑748/21 P, EU:C:2023:459, body 44 až 46 a citovaná judikatúra).

35      Napadnuté rozsudky, bod 84 (T‑480/20) a bod 51 (T‑540/20).

36      Napadnuté rozsudky, body 79 až 83 (T‑480/20) a body 46 až 50 (T‑540/20).

37      Článok 3 ods. 1 písm. a) a b) základného antisubvenčného nariadenia (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Po vymedzení pojmu nasleduje zoznam takých úkonov vlády alebo verejného orgánu, ktoré predstavujú subvenciu, akými sú priamy prevod finančných prostriedkov napríklad vo forme grantov alebo úverov alebo nepriame prostriedky cenovej intervencie, napríklad prostredníctvom príjmov vlády, ktoré inak nebudú vyberané; pozri článok 3 ods. 1 písm. a) body i) až iv) daného nariadenia. Ako to Všeobecný súd vysvetlil aj v rozsudku z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑300/16, EU:T:2019:235, bod 107), tento zoznam ohraničuje „článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) druhá zarážka základného [antisubvenčného] nariadenia[, ktorý] je v podstate ustanovením zabraňujúcim obchádzaniu, ktoré má zabezpečiť, že vlády tretích krajín nemôžu obchádzať pravidlá týkajúce sa subvencií prijatím opatrení, ktoré zjavne nespadajú stricto sensu do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. a) bodov i) až iii) tohto nariadenia, ale majú v praxi podobné účinky“. V podobnom zmysle pozri správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Final Countervailing Duty Determination with respect to certain Softwood Lumber from Canada (Spojené štáty americké – stanovenie konečného vyrovnávacieho cla na určité rezivo z ihličnatého dreva z Kanady) (WT/DS257/AB/R), bod 52.

38      Článok 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

39      Pozri napríklad nemeckú („eine Regierung im Ursprungs ‑ oder Ausfuhrland“), španielsku („los poderes públicos en el territorio del país de origen o de exportación“), dánsku („staten i oprindelses ‑ eller eksportlandet“) a írsku („go bhfuil ranníocaíocht airgeadais ó rialtas sa tír thionscnaimh nó sa tír is onnmhaireoir“) verziu.

40      Pozri napríklad francúzsku („des pouvoirs publics du pays d’origine ou d’exportation“), taliansku („una pubblica amministrazione del paese d’origine o di esportazione“), chorvátsku („postoji financijski doprinos vlade zemlje podrijetla ili izvoza“) a slovinskú („gre za finančni prispevek vlade v državi porekla ali izvoza“) verziu.

41      Pozri ex multis rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau (C‑30/77, EU:C:1977:172, bod 14), a z 12. septembra 2019, Komisia/Kolachi Raj Industrial (C‑709/17, EU:C:2019:717, bod 88 a citovaná judikatúra).

42      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

43      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

44      Pozri napadnuté rozsudky, body 106 až 108 (T‑480/20) a body 73 až 75 (T‑540/20).

45      Môžem ešte dodať, že v opačnom prípade by uplatniteľnosť antisubvenčného nástroja závisela od pôvodu predmetných finančných tokov, ktoré – a to aj v prípade, že by sa pohyby kapitálu dali vysledovať s primeranou presnosťou – by ľahko umožnili obchádzanie rozsahu uplatňovania základného antisubvenčného nariadenia.

46      Pozri v tejto súvislosti napríklad francúzsku („une contribution financière par les pouvoirs publics ou tout organisme public, sur le territoire d’un pays“), nemeckú („eine Regierung oder eine öffentliche Körperschaft im Gebiet eines Landes eine finanzielle Beihilfe leistet“), španielsku („una contribución financiera por los poderes públicos o un organismo público en el territorio de un país“), taliansku („un contributo finanziario da parte di una pubblica amministrazione o di un ente pubblico nel territorio di un paese“), írsku („ranníocaíocht airgeadais ó rialtas nó ó chomhlacht poiblí éigin laistigh de chríoch tíre“), chorvátsku („financijski doprinos vlade ili javnog tijela na državnom području zemlje“) a dánsku („en statslig eller en offentlig myndighed har ydet et finansielt bidrag inden for et lands område“) verziu.

47      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Úplné znenie tohto odôvodnenia je: „Pri zisťovaní existencie subvencie je potrebné dokázať, že vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc alebo že došlo k nejakej forme podpory príjmov alebo cien v zmysle článku XVI [Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“) z roku] 1994 a že prijímajúci podnik mal z nej úžitok.“

48      Pozri nariadenie Rady (EHS) č. 459/68 z 5. apríla 1968 o ochrane pred dumpingom alebo poskytovaním prémií alebo subvencií krajinami, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, 1968, s. 1).

49      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1988, Fediol/Komisia, (187/85, EU:C:1988:399, bod 14): subvencia patrí do pôsobnosti základného antisubvenčného nariadenia, „ak má poskytnutá hospodárska výhoda škodlivé účinky pre bežnú hospodársku súťaž, pretože sa poskytuje v prospech podniku alebo sektorovo v prospech skupiny podnikov“. Pozri analogicky rozsudky z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada (C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 91), a z 8. júna 2023, Severstal a NLMK/Komisia (C‑747/21 P a C‑748/21 P, EU:C:2023:459, bod 73), v ktorých sa nástroje na ochranu obchodu charakterizujú ako „opatrenia na ochranu proti nekalej hospodárskej súťaži… [s] cieľom… odstrániť nerovnováhu na domácom trhu“.

50      Obe tieto dohody schválila Európska únia ako súčasť Dohody o vytvorení Svetovej obchodnej organizácie; pozri rozhodnutie Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

51      Pozri ex multis rozsudky z 30. apríla 1974, Haegeman (181/73, EU:C:1974:41, body 5 a 6), a zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba) (C‑66/18, EU:C:2020:792, bod 69 a citovaná judikatúra).

52      Pozri predovšetkým rozsudky z 5. októbra 1994, Nemecko/Rada (C‑280/93, EU:C:1994:367, body 106 až 109), a z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada (C‑149/96, EU:C:1999:574, bod 47).

53      Tento záväzok je obsiahnutý v článku 216 ods. 2 ZFEÚ.

54      Pozri v tomto zmysle aj moje návrhy, ktoré som predniesla vo veci Changmao Biochemical Engineering/Komisia (C‑123/21 P, EU:C:2022:890, bod 34).

55      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube (C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 31 a 32).

56      Teda nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

57      Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal (C‑21/14 P, EU:C:2015:494, bod 52).

58      Pozri napadnuté rozsudky, bod 99 (T‑480/20) a bod 66 (T‑540/20).

59      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper (C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 82), a z 27. februára 2024, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann (C‑382/21 P, EU:C:2024:172, bod 74). Konkrétne prípady, keď bol možný tento druh výkladu, pozri v rozsudku z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube (C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 30 a 34).

60      Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

61      Pozri správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Countervailing Duties on Certain Corrosion‑Resistant Carbon Steel Flat Products from Germany (Spojené štáty – Vyrovnávacie clá na určité ploché výrobky z nehrdzavejúcej uhlíkovej ocele z Nemecka) (WT/DS213/AB/R), bod 73. Pozri v tomto zmysle aj správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Final Countervailing Duty Determination with respect to certain Softwood Lumber from Canada (Spojené štáty – Stanovenie konečného vyrovnávacieho cla so zreteľom na určité ihličnaté drevo z Kanady) (WT/DS257/AB/R), bod 95.

62      Mala by som jasne upozorniť na to, že samotná skutočnosť, že nejaké opatrenie predstavuje „subvenciu“ v pôsobnosti článku VI GATT 1994, nutne neznamená, že do pôsobnosti dohody o SVO nevyhnutne patria všetky druhy regulačných intervencií na trhu; pozri v tomto smere správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Countervailing Duty Investigation on Dynamic Random Access Memory Semiconductors (DRAMS) from Korea (Spojené štáty – Prešetrovanie v súvislosti s vyrovnávacím clom na dynamickú pamäť s priamym prístupom (DRAMs) z Kórey) (WT/DS296/AB/R), bod 115.

63      Pozri v tejto súvislosti aj analytický index WTO, „Article VI – Anti‑Dumping and Countervailing Duties“, s. 239, v ktorom sa v súvislosti s pojmom „prémia alebo subvencia“ odkazuje na druhú správu skupiny expertov s názvom „Anti‑Dumping and Countervailing Duties“ z 29. januára 1960 (L/1141), v ktorej je vysvetlené, že „traja experti dospeli k záveru, že toto slovo by sa malo vykladať v širšom zmysle, a mali pocit, že sa vzťahuje na všetky subvencie bez ohľadu na ich povahu a pôvod vrátane subvencií poskytovaných súkromnými orgánmi“.

64      Ako vysvetľuje Komisia, hoci sa znenie (vtedajšieho) článku 3 ods. 1 písm. a), o ktorom sa vyjednávalo, rozšírilo tak, aby v rámci vymedzenia pojmu „vláda“ zahŕňalo akýkoľvek verejný orgán na území člena WTO, neexistuje dôkaz o tom, že účelom tejto zmeny znenia alebo akejkoľvek inej zmeny bolo obmedziť územnú pôsobnosť finančných príspevkov, ktoré možno prisúdiť členovi WTO. Pozri v tejto súvislosti dokument vyjednávacej skupiny pre subvencie a vyrovnávacie opatrenia – Stav práce vo vyjednávacej skupine, správa predsedu vyjednávacej skupiny pre tovary, dokument MTN.GNG/NG10/W/38 (18. júla 1990), s. 2, a dokument MTN.GNG/NG10/W/38/Rev.1 (4. septembra 1990), s. 2.

65      Na podporu tohto záveru pozri aj CROCHET, V., HEGDE, V.: China’s „Going Global“ policy: Transnational protection subsidies under the WTO SCM Agreement. In: 23 Journal of International Economic Law, 2020, s. 847, a REINHOLD, P.: Strategische Autonomie und Handelsschutz – Länderübergreifende Subventionen vor den EU‑Gerichten. In: Jean Monnet Working Paper, č. 1/24, s. 7, v ktorých sa vysvetľuje, že z článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 dohody o SVO nevyplýva, kde sa musí nachádzať príjemca finančného príspevku poskytnutého „vládou alebo akoukoľvek verejnou právnou inštitúciou“.

66      V odvolaniach sa napádajú body 167 až 169 (T‑480/20) a body 134 až 136 (T‑540/20) napadnutých rozsudkov.

67      V nadpise štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑269/23 P a tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑272/23 P odvolateľky takisto poukazujú na údajné porušenie článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia. Keďže však títo účastníci konania údajné porušenie uvedených ustanovení v znení svojho návrhu detailnejšie neopisujú, domnievam sa, že sa odvolania musia zamietnuť ako v danom rozsahu neprípustné z dôvodu nesplnenia článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia (C‑123/21 P, EU:C:2023:708, bod 87).

68      Ako vysvetlil Všeobecný súd, Odvolací orgán WTO sa domnieva, že požiadavka, aby sa stanovilo vhodné porovnávacie kritérium, vyplýva z článku 1 ods. 1 písm. a) bodu 1 bodu ii) dohody o SVO [pozri napadnuté rozsudky, bod 164 (T‑480/20) a bod 131 (T‑540/20)]. Najmä pokiaľ ide o formuláciu „sa odpúšťajú…, hoci sú inak splatné“, ktorá sa nachádza v danom ustanovení, Odvolací orgán WTO konštatoval, že zo zrieknutia sa inak splatných príjmov vyplýva, že vláda vybrala nižšie príjmy, ako by sa vybrali v inej situácii. Nárok na príjem, ktorého sa vláda zriekla takýmto spôsobom, musí byť stanovený s odkazom na „nejakú vymedzenú, normatívnu referenčnú hodnotu, na základe ktorej možno porovnať skutočne vybrané príjmy s príjmami, ktoré by sa vybrali ,inak‘“. Pozri správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Measures Affecting Trade in Large Civil Aircraft (Second Complaint) [Spojené štáty – Opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami (druhá sťažnosť)] (WT/DS353/AB/R), bod 806. Pozri správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Tax Treatment for ‘Foreign Sales Corporations’ (Spojené štáty – daňový režim pre vývozné spoločnosti) (WT/DS108/AB/R), bod 90.

69      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada (240/84, EU:C:1987:202, bod 19), v ktorom sa vysvetľuje, že v prípade, že normotvorca Únie nenariadi konkrétnu metodiku, výsledný výber spomedzi rôznych spôsobov dosiahnutia cieľa predpísaného v práve Únie si vyžaduje posúdenie komplexných hospodárskych situácií, v súvislosti s ktorými Súdny dvor vykonáva len preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

70      Pozri napadnuté rozsudky, bod 168 (T‑480/20) a bod 135 (T‑540/20).

71      Ako Komisia vysvetľuje v napadnutých nariadeniach: „v roku 2016 sa egyptská vláda na základe odporúčania Medzinárodného menového fondu rozhodla zmeniť pevný výmenný kurz egyptskej libry (ďalej len „EGP“) na plávajúci výmenný kurz. V dôsledku toho egyptská libra v priebehu jedného mesiaca stratila približne polovicu svojej hodnoty v porovnaní s inými hlavnými menami, ako je USD a EUR. S cieľom riešiť toto náhle kolísanie meny vydala egyptská vláda osobitný účtovný štandard, ako aj osobitné daňové pravidlo pre zaobchádzanie s kurzovými rozdielmi. V dôsledku toho si mohli spoločnosti odpočítať kurzové rozdiely spôsobené devalváciou EGP zo svojich zdaniteľných príjmov vo väčšom rozsahu.“ Pozri nariadenie o TSV, odôvodnenie 860, a nariadenie o PSV, odôvodnenie 287.

72      Pozri v tomto smere rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (C‑136/92 P, EU:C:1994:211, bod 49), v ktorom sa vysvetľuje, že hoci má Všeobecný súd výlučnú právomoc posúdiť skutkový stav „v prípade, že Súd prvého stupňa skutkový stav zistil alebo posúdil, Súdny dvor má právomoc vykonať preskúmanie, ktoré sa od neho požaduje v článku 168a Zmluvy o EHS, ak Súd prvého stupňa vymedzil jeho právnu povahu a stanovil právne dôsledky“.

73      Pozri v tomto zmysle správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Measures Affecting Trade in Large Civil Aircraft (Second Complaint) – Recourse to Article 21.5 of the DSU by the European Union [Spojené štáty – Opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami (druhá sťažnosť) – odvolanie Európskej únie podľa článku 21.5 Dohovoru o urovnávaní sporov] (WT/DS353/AB/RW), bod 5.1813. Pozri tiež v tomto zmysle RUBINI, L.: The Definition of Subsidy and State Aid: WTO and EC Law in Comparative Perspective. Oxford University Press, Oxford, 2009, s. 373 a nasl.

74      Pozri v tomto zmysle a analogicky v oblasti štátnej pomoci rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo (C‑106/09 P a C‑107/09 P, EU:C:2011:732, bod 106), v ktorom sa vysvetľuje, že „okolnosť, že ,offshore‘ spoločnosti nie sú zdanené, nie je náhodným dôsledkom dotknutého režimu, ale nevyhnutným následkom skutočnosti, že zdaniteľné základy sú vytvorené presne tak, aby ,offshore‘ spoločnosti, ktoré prirodzene nezamestnávajú zamestnancov a neužívajú obchodné priestory, nemali nijaký základ dane v zmysle tých základov dane, ktoré boli zvolené v návrhu daňovej reformy“.

75      Napadnuté rozsudky, body 176 a 177 (T‑480/20) a body 143 a 144 (T‑540/20).

76      Pozri v tomto smere nariadenie o PSV, odôvodnenie 861, a nariadenie o TSV, odôvodnenie 288, v ktorých sa vysvetľuje, že z dôvodu osobitného účtovného štandardu „spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v cudzej mene, sú na daňové účely stratové, hoci ich finančná situácia môže vykazovať zdravé zisky. Naopak egyptské spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v EGP, utrpeli skutočné straty, ktoré mali reálny vplyv na ich činnosť, a táto situácia sa riešila osobitným daňovým predpisom vydaným egyptskou vládou“.

77      Pozri v tejto súvislosti nariadenie o PSV, odôvodnenie 862, a nariadenie o TSV, odôvodnenie 289, v ktorých sa vysvetľuje, že odvolateľky sú „orientované takmer výhradne na vývoz, skoro všetky svoje zariadenia dovážajú, ich úvery, ako aj väčšina ich nákupov materiálu je denominovaná v cudzích menách. V dôsledku toho straty, ktoré [odvolateľky] vykázali z dôvodu devalvácie EGP, najmä z dôvodu vysokých úverov v cudzej mene, naozaj nie sú skutočné a slúžia len na daňové účely s cieľom znížiť si zdaniteľný príjem“.

78      Napadnuté rozsudky, bod 176 (T‑480/20) a bod 143 (T‑540/20).

79      Napadnuté rozsudky, bod 177 (T‑480/20) a bod 144 (T‑540/20).

80      Odvolateľky ako základ svojho odvolania uvádzajú body 32, 37, 42, 43, 46 až 48, 51 až 55 a 58 rozsudku vo veci Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia.

81      Rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑300/16, EU:T:2019:235).

82      Pozri rozsudok z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑300/16, EU:T:2019:235, body 207, 210 a 211).

83      Podľa odvolateliek by to viedlo k celkovej sadzbe vyrovnávacieho cla vo výške 4,6 % namiesto 10,9 %, ako určila Komisia.

84      Pozri v tejto súvislosti rozsudok Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia, bod 47, v ktorom sa odkazuje na správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Countervailing Measures Concerning Certain Products from the European Communities (Spojené štáty – vyrovnávacie opatrenia týkajúce sa niektorých výrobkov z Európskych spoločenstiev) (WT/DS212/AB/R), bod 108, v ktorej sa zistilo, že pojem „,príjemca‘ môže zahŕňať spoločnosť… aj jej vlastníka. … ,Skupina osôb‘ môže zahŕňať skupinu ,fyzických osôb‘ alebo skupinu ,fyzických a právnických osôb‘, alebo skupinu tvorenú výlučne ,právnickými osobami‘“.

85      Odkaz odvolateliek na zaobchádzanie s nimi v súbežnom antidumpingovom a antisubvenčnom prešetrovaní nie je na mieste. Ak by aj rozhodovacia prax v oblasti ochrany obchodu Komisiu zväzovala (quod non; pozri rozsudok z 24. februára 2022, Eurofer/Komisia, C‑226/20 P, EU:C:2022:122, bod 60 a citovanú judikatúru), Komisia vysvetľuje, že len Jushi Egypt konala ako vyvážajúci výrobca PSV do Európskej únie, takže nebolo nutné prešetrovať možnosť prevodu výhody zo spoločnosti Jushi Egypt na Hengshi Egypt. Podobne pozri rozsudok vo veci Jushi Egypt for Fibreglass Industry/Komisia, bod 55.

86      Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia  (323/82, EU:C:1984:345, body 11 a 12), a z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2006:8, body 112 až 114), v oblasti štátnej pomoci; rozsudok z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau (170/83, EU:C:1984:271, bod 11), a zo 6. októbra 2021, Sumal (C‑882/19, EU:C:2021:800, bod 48 a citovaná judikatúra), v oblasti práva hospodárskej súťaže.

87      Pozri rozsudok vo veci Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia, bod 47.

88      Pozri v tejto súvislosti aj rozsudky Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia, bod 56, a odkaz na správu Odvolacieho orgánu WTO s názvom United States – Final Countervailing Duty Determination with Respect to Certain Softwood Lumber from Canada (Spojené štáty americké – stanovenie konečného vyrovnávacieho cla na určité ihličnaté drevo z Kanady) (WT/DS257/AB/R), bod 146. Pozri podobne v oblasti štátnej pomoci rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2006:8, bod 114).

89      Článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia.