UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 10. januára 2005 (*)
„Politika rybárstva – Podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybárstva – Žiadosť o povolenie na založenie spoločných podnikov – Neprijatie rozhodnutia Komisiou – Žaloba na nečinnosť – Zjavne nedôvodná žaloba“
Vo veci T‑209/04,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. van Rijn a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je žaloba na nečinnosť smerujúca k určeniu, že Komisia sa protiprávne nevyslovila v súvislosti s povoleniami, ktoré požadujú španielske orgány na účely založenia spoločných podnikov v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (Ú. v. ES L 337, s. 10; Mim. vyd. 04/004, s. 179), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2369/2002 z 20. decembra 2002 (Ú. v. ES L 358, s. 49; Mim. vyd. 04/005, s. 450),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona,
tajomník: H. Jung,
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
Právny rámec Spoločenstva
1 Nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (Ú. v. ES L 337, s. 10; Mim. vyd. 04/004, s. 179) upravuje v súlade so svojím článkom 1 „rámec na vykonávanie všetkých štrukturálnych opatrení v sektore rybného hospodárstva na území určitého členského štátu“. Podľa článku 7 s názvom „Regulovanie rybárskeho úsilia“ môžu členské štáty prijať opatrenia vhodné na regulovanie rybárskeho úsilia v záujme dosiahnutia cieľov obsiahnutých vo viacročných usmerňovacích programoch. Medzi týmito opatreniami je uvedené trvalé odstavenie plavidiel z rybolovu, ktoré je možné dosiahnuť trvalým prevodom plavidla do tretej krajiny, vrátane prevodu v rámci spoločného podniku.
2 Článok 8 nariadenia č. 2792/1999 definuje „spoločný podnik“ ako „obchodný podnik s jedným alebo viacerými partnermi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, v ktorej je plavidlo zaregistrované“.
3 Nariadenie Rady (ES) č. 2369/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2792/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci spoločenstva v sektore rybárstva (Ú. v. ES L 358, s. 49, Mim. vyd. 04/005, s. 450), zmenilo článok 7 ods. 3 nariadenia č. 2792/1999, ktorý teraz stanovuje:
„Trvalé zastavenie rybárskych činností rybárskych plavidiel môže byť dosiahnuté:
a) …
b) do 31. decembra 2004 trvalým transferom plavidla do tretej krajiny, a to aj v rámci spoločného podniku v zmysle článku 8, so súhlasom kompetentných orgánov príslušnej krajiny, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:
i) existuje dohoda o rybolove medzi Európskym spoločenstvom a treťou krajinou prevodu, ako aj dostatočné záruky, že medzinárodné právo nemôže byť porušené, najmä v súvislosti so zachovaním a narábaním s morskými zdrojmi alebo inými cieľmi Spoločnej politiky rybného hospodárstva, a v súvislosti s pracovnými podmienkami rybárov.
Komisia môže udeliť výnimky v jednotlivých prípadoch pri trvalých transferoch v rámci spoločných podnikov do tretích krajín, ak záujmy spoločenstva neoprávňujú uzatvorenie dohody o rybolove a ak budú splnené ostatné podmienky pre prevod;
ii) tretia krajina, na ktorú má byť plavidlo prevedené, nie je kandidátskou krajinou na pristúpenie do EÚ;
iii) prevod povedie k zníženiu rybolovného úsilia v prípade zdrojov, ktoré prevádzané plavidlo predtým využívalo; toto kritérium však nebude platiť, ak prevedené plavidlo stratilo možnosti rybolovu na základe dohody o rybolove so spoločenstvom alebo na základe inej dohody;
iv) ak tretia krajina, na ktorú má byť plavidlo prevedené, nie je zmluvnou alebo spolupracujúcou stranou príslušných regionálnych rybárskych organizácií, táto krajina nebola identifikovaná týmito organizáciami ako krajina, ktorá povoľuje rybolov spôsobom, ohrozujúcim účinnosť medzinárodných ochranných opatrení; Komisia bude pravidelne uverejňovať zoznam príslušných krajín v sérii C Úradného vestníka Európskych spoločenstiev;
…“
Vnútroštátne právne predpisy
4 Podľa španielskeho práva je poskytovanie štrukturálnej pomoci spoločným podnikom upravené v kapitole V Real Decreto (kráľovský dekrét) č. 1408/2003 z 1. augusta 2003 (BOE č. 184 z 2. augusta 2003, s. 29958), ktorého článok 60 stanovuje, že „ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a výživy pristúpi k prejednaniu prípadu, k rozhodnutiu a k platbe v súlade s postupom stanoveným na tento účel v príslušných výzvach uchádzačom“.
5 Článok 6 ods. 2 Orden (vyhláška) APA/2222/2003 z 1. augusta 2003 (BOE č. 186 z 5. augusta 2003, s. 30277 stanovuje, že „ak po uplynutí lehoty troch mesiacov od podania žiadosti o pomoc nebolo vydané výslovné rozhodnutie, žiadosť je potrebné považovať za zamietnutú“.
Skutkové okolnosti
6 V súlade s článkom 7 ods. 3 písm. b) bodom i) nariadenia č. 2792/99 španielske orgány zaslali službám Komisie celkovo 35 žiadostí o výnimky týkajúce sa rôznych návrhov na zriadenie spoločných podnikov. Žalobca vo svojej žalobe uvádza najmä žiadosti týkajúce sa návrhov predložených spoločnosťami Pevega, SA, žiadosť bola službám Komisie doručená 12. septembra 2003 (týkajúca sa prevodu plavidla Pevegasa V), Pesquerías Santa Uxía, SL, žiadosť doručená 4. decembra 2003 (týkajúca sa prevodu plavidla Madre Rosa), Balcagia, CB, žiadosť doručená 9. decembra 2003 (týkajúca sa plavidla Balcagia), Calvopesca, SA, žiadosť doručená 16. decembra 2003 (týkajúca sa prevodu plavidiel Montefrisa IX a Montecelo) a konečne tri žiadosti podané spoločnosťou Mariño Segundo, SL, doručené 22. decembra 2003 (týkajúce sa prevodu plavidiel Enterprace, Oitz a Ramos Primero).
7 Faxom z 8. januára 2004 španielske orgány upozornili Komisiu, že im zatiaľ nebola doručená odpoveď vo veci výnimky týkajúcej sa návrhu predloženého spoločnosťou Pevega, SA, a upozornili ju, že „prevádzkovateľ plavidla [uviedol], že pokiaľ plavidlo nebude vyvezené pred 20. januárom tohto roku, licencia… bude nenávratne stratená“.
8 Listom z 13. januára 2004 Komisia španielskym orgánom odpovedala, že „nie je povinná dodržať žiadnu lehotu“, a dodala:
„Návrhy na zriadenie [predmetných] spoločných podnikov vyžadujú individuálnu výnimku Komisie pred vydaním rozhodnutia o poskytnutí podpory v rámci finančného nástroja na usmerňovanie rybárstva (FIFG) riadiacim orgánom. To však nebráni prevádzkovateľovi plavidla tomu zodpovedajúco konať, vyviesť dotknuté plavidlo a založiť spoločné podniky po tom, čo bola jeho žiadosť o pomoc zaregistrovaná príslušnými orgánmi členského štátu.“
9 Dňa 30. januára 2004 boli službám žalovanej doručené dodatočné informácie týkajúce sa najmä predchádzajúcich rybárskych činností plavidiel Balcagia, Montefrisa IX, Montecelo, Enterprace a Ramos Primero.
10 Listom zo 17. februára 2004 žalobca formálne vyzval žalovanú na základe článku 232 ES, aby sa vyjadrila na účely „rozhodnutia o požadovaných správnych povoleniach“ týkajúcich sa siedmich vyššie uvedených návrhov na zriadenie spoločných podnikov predložených Pevega, SA, Pesquerías Santa Uxía, SL, Balcagia, CB, Calvopesca, SA, a Mariño Segundo, SL.
11 Rozhodnutiami z 26. marca 2004 boli odsúhlasené výnimky požadované Pevega, SA, pre prevod plavidla Pevegasa V, Pesquerías Santa Uxía, SL, pre prevod plavidla Madre Rosa a Mariño Segundo, SL, pre prevod plavidla Oitz.
12 Dňa 1. apríla 2004 obdržalo stále zastúpenie Španielskeho kráľovstva pri Európskej únii od Komisie list, v ktorom táto potvrdzuje doručenie výzvy Španielskeho kráľovstva a uvádza, že si je vedomá ťažkostí, s ktorými sú španielske správne orgány konfrontované pri výkone opatrení „spoločného podniku“ a konštatuje niektoré rozpory vo výklade článku 7 ods. 3 nariadenia č. 2792/1999. Na záver tohto listu Komisia uvádza, že v každom prípade zhovievavo preskúma žiadosť o výnimku predloženú španielskymi orgánmi z 12. septembra 2003 a prijme rozhodnutie v lehotách uvedených vo výzve.
13 Dňa 17. júna 2004 služby Komisie vydali kladné rozhodnutie, pokiaľ ide o výnimku požadovanú Mariño Segundo, SL, pre prevod plavidla Ramos Primero a zamietavé rozhodnutie, pokiaľ ide o výnimky požadované Mariño Segundo, SL, pre plavidlo Enterprace, Calvopesca, SA, pre plavidlá Montefrisa IX a Montecelo a Balcagia, CB, pre plavidlo Balcagia.
14 Závery vyplývajúce z rozboru spisu týkajúceho sa plavidla Ramos Primero boli predmetom požadovaných konzultácií príslušných služieb Komisie. Následne boli predložené Komisii, ktorá listom z 13. júla 2004 informovala španielsku vládu, že schválila požadovanú výnimku rozhodnutím z 12. júla 2004.
15 Pokiaľ ide o tri ostatné žiadosti, teda žiadosti, ktoré sa týkajú prevodu plavidiel Balcagia, Montefrisa IX, Montecelo a Enterprace, španielske orgány 30. mája 2004 oznámili službám Komisie, že im poskytnú dodatočné informácie, ktoré podľa ich názoru preukazujú, že kritérium zníženia intenzity rybolovu je splnené. Tento zámer bol potvrdený španielskym ministerstvom poľnohospodárstva, rybolovu a výživy faxom zo 7. júla 2004. V tomto faxe je uvedené, že „na základe skutočností uvedených v tomto liste španielske orgány požadujú, aby neboli prijaté nijaké rozhodnutia, pokiaľ ide o tri návrhy na založenie spoločných podnikov uvedené v liste skôr, než Komisia ukončí preskúmanie dodatočných informácií, ktoré jej budú poskytnuté“.
16 Časť dodatočných informácií sľúbených španielskymi orgánmi, ktoré sa týkajú najmä plavidiel Montefrisa IX a Montecelo, bolo doručených Komisii faxom 9. júla 2004.
17 Listom z 26. apríla 2004 podali španielske orgány dodatočnú žiadosť Gude González Hermanos, SC, o výnimku pre prevod plavidla Cosmos. Listom z 15. júna 2004 služby Komisie odpovedali španielskym orgánom, že niektoré informácie nevyhnutné pre preskúmanie podanej žiadosti, ktoré im mali byť poskytnuté, v nej chýbajú.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. júna 2004 podal žalobca túto žalobu. Samostatným podaním, ktoré bolo podané v ten istý deň, podal žalobca návrh, aby Súd prvého stupňa rozhodol o žalobe v rámci skráteného súdneho konania v súlade s článkom 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
19 Listom z 28. júna 2004 žalovaná informovala Súd prvého stupňa, že nemá námietky proti tomu, aby táto žaloba bola predmetom skráteného súdneho konania.
20 Rozhodnutím z 12. júla 2004 Súd prvého stupňa (tretia komora) vyhovel návrhu na prejednanie v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a rokovacieho poriadku.
21 V rámci organizačných procesných opatrení Súd prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli v stanovených lehotách.
22 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– určil nečinnosť žalovanej, ktorá tým, že nerozhodla v primeranej lehote o požadovaných povoleniach, nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 7 ods. 3 nariadenia č. 2792/1999, zmeneného a doplneného nariadením č. 2369/2002,
– zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.
23 Žalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka žiadostí o výnimku pre plavidlá Pevegasa V, Madre Rosa, Oitz a Cosmos,
– určil, že nie je potrebné rozhodnúť o žalobe, pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa plavidla Ramos Primero,
– vyhlásil žalobu za nedôvodnú, pokiaľ ide o žiadosti týkajúce sa plavidiel Balcagia, Montefrisa IX, Montecelo a Enterprace,
– zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
24 Žalobca tvrdí, že štrukturálna pomoc pre zriadenie spoločného podniku mohla byť podľa nariadenia č. 2792/1999 poskytnutá do 31. decembra 2004. Komisia to sama v odpovedi na interpeláciu uznala s tým, že pokiaľ ide o nariadenie č. 2369/2002, „Komisia nemôže… formulovať ukazovatele, pokiaľ ide o vývoj kritérií splnenia podmienok po 31. decembri 2004, teda konečnému dátumu ustanovenému v nariadení“. Dodáva, že keď sa uskutočňuje prevod plavidla do tretích krajín, ktoré nemajú s Európskym spoločenstvom uzatvorenú dohodu o rybolove, je potrebné, aby Komisia výnimku schválila.
25 Žalobca si myslí, že z právneho hľadiska je táto výnimka predbežným správnym povolením. Neexistencia právnej úpravy správneho konania, ktorá sa týka jeho poskytnutia však nedovoľuje Komisii, aby sa neprimerane odlišovala v prijímaní jednotlivých rozhodnutí o prípadoch, ktoré sú jej predkladané. Žalovaná v každom prípade mala zákonnú povinnosť rozhodnúť. Žalobca ďalej tvrdí, že Súd prvého stupňa uviedol, pokiaľ ide o iný druh správneho konania, totiž o konanie o sťažnosti na porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pre ktoré tiež neexistuje lehota stanovená pre prijatie rozhodnutia, že Komisia je povinná rozhodnúť v primeranej lehote buď tak, že začne konanie proti osobe, proti ktorej je sťažnosť namierená, alebo tak, že vo veci rozhodne s konečnou platnosťou zamietnutím sťažnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. septembra 1999, UPS Europe/Komisia, T‑127/98, Zb. s. II‑2633). Podľa žalobcu je žalovaná rovnako povinná v prejednávanej veci rozhodnúť v primeranej lehote, ktorá zjavne už uplynula, pretože lehota, ktorú vnútroštátne právo priznáva španielskym orgánom pre rozhodnutie, bola prekročená.
26 Žalobca upozorňuje, že vo svojom liste z 13. januára 2004 žalovaná navrhuje, aby prevádzkovateľ vyviezol dotknuté plavidlo bez toho, aby obdržal predchádzajúcu výnimku. Z pohľadu žalobcu porušuje toto riešenie prílohu III bod 1.1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 2792/99, ktorá vyžaduje, aby boli plavidlá schopné prevádzky v momente priznania pomoci, k čomu v tomto prípade nemohlo dôjsť, ak v momente rozhodnutia o jej poskytnutí bolo plavidlo už vyvezené.
27 Žalobca si myslí, že situácia vytvorená neprijatím rozhodnutia Komisie v primeranej lehote, je extrémne naliehavá. Jednak pomoci, o ktorých španielske orgány museli rozhodnúť, mohli byť poskytnuté iba do 31. decembra 2004. Išlo o najneskorší dátum, ku ktorému vnútroštátne orgány museli oznámiť dotknutej osobe rozhodnutie o poskytnutí pomoci. Je potrebné vziať do úvahy, že od momentu, keď španielske správne orgány obdržia oznámenie Komisie, ktorým sa táto pomoc povoľuje, je potrebný jeden mesiac na prijatie rozhodnutia, pretože tento postup, ktorý zahŕňa viazanie určitých peňažných prostriedkov, vyžaduje uskutočniť dohľad a zúčtovanie týchto prostriedkov zo strany Intervención Delegada del Estado. Navyše sa môže stať, že v priebehu týchto formalít osvedčenia a dokumenty, ktoré musí dotknutá osoba poskytnúť v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, už nie sú platné. V takomto prípade musia správne orgány od dotknutej osoby požadovať predloženie nových dokumentov v spojení s nákladmi, oneskoreniami a ťažkosťami, ktoré z toho vyplývajú.
28 Okrem toho prekročenie lehôt stanovených vnútroštátnym právom španielskymi orgánmi pre prijatie rozhodnutia môže zakladať zodpovednosť štátu voči žiadateľom o pomoc.
29 Žalovaná po prvé upozorňuje, že rozhodnutia schvaľujúce požadovanú výnimku boli prijaté 26. marca 2004, pokiaľ ide o tri návrhy na založenie spoločných podnikov uvedených vo výzve listom, ktorý sa týkal prevodu plavidiel Pevegasa V, Madre Rosa a Oitz. Podľa žalovanej hoci žalobca vo svojej žalobe prijatie týchto troch rozhodnutí uvádza, nie je jednoduché určiť, či sa ich žaloba na nečinnosť týka alebo nie, pretože predmet žaloby je formulovaný príliš neurčito. Dochádza k záveru, že v každom prípade žaloba na nečinnosť musí byť vyhlásená za neprípustnú, pokiaľ ide o tieto tri žiadosti o výnimku, keďže namietaná nečinnosť skončila, pokiaľ ide o tieto žiadosti, pred podaním tejto žaloby.
30 Žalovaná po druhé uplatňuje, že rozhodnutie týkajúce sa prevodu plavidla RamosPrimero bolo prijaté 12. júla 2004. V dôsledku toho požaduje, aby bolo rozhodnuté, že nie je potrebné vydať rozhodnutie o žalobe na nečinnosť podanú Španielskym kráľovstvom, pokiaľ ide o túto žiadosť o výnimku.
31 Žalovaná po tretie upozorňuje, že pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa plavidiel Balcagia, Montefrisa IX, Montecelo a Enterprace, jej služby 17. júna 2004 zaujali stanovisko k tomu, ako je o nich potrebné rozhodnúť a aké závery jej majú byť predložené na rozhodnutie. Španielske orgány však samy od žalovanej 7. júla 2004 požadovali, aby neprijímala rozhodnutia o týchto troch žiadostiach do tej doby, než jej služby nepreskúmajú dodatočné informácie, ktoré jej tieto orgány čiastočne poskytli 9. júla 2004, alebo tie, ktoré sa zaviazali jej poskytnúť. Podľa žalovanej je žalobca jediný zodpovedný za omeškanie, ktoré vzniklo pri prijatí predmetných rozhodnutí, a preto jeho žalobe chýba akýkoľvek základ v súvislosti s týmito tromi žiadosťami o výnimku.
32 Po štvrté, pokiaľ ide o žiadosť o výnimku týkajúcu sa lode Cosmos, žalovaná uplatňuje, že jej v prejednávanej veci španielske orgány nezaslali formálnu výzvu, aby prijala rozhodnutie. Formálna výzva listom z februára 2004 totiž časovo predchádzala podaniu predmetnej žiadosti, a žalobca sa jej teda nemôže dovolávať. Za týchto podmienok si žalovaná myslí, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú, pokiaľ ide o žiadosť o výnimku týkajúcu sa prevodu plavidla Cosmos, pretože formálne podmienky, ktoré predchádzali jej podaniu, neboli dodržané.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
33 Podľa článku 111 rokovacieho poriadku, pokiaľ je Súd prvého stupňa zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobe, alebo pokiaľ je žaloba zjavne neprípustná alebo jej zjavne chýba akýkoľvek právny základ, môže Súd prvého stupňa rozhodnúť, bez toho, aby pokračoval v konaní, odôvodneným uznesením.
34 V súlade s článkom 113 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa kedykoľvek bez návrhu skúmať neprípustnosť z dôvodu nedostatku podmienok konania, alebo po vypočutí účastníkov konania konštatovať, že sa žaloba stala bezpredmetnou a že už nie je potrebné o nej rozhodnúť.
35 V prejednávanej veci má Súd prvého stupňa vec na základe prieskumu spisu za dostatočne objasnenú, aby mohol rozhodnúť bez toho, aby pokračoval v konaní.
36 Najprv je potrebné vymedziť predmet sporu. Predmet žaloby je totiž veľmi neurčitý, obmedzuje sa na odkaz na „povolenia požadované španielskymi orgánmi“. Okrem toho v žalobe je uvedených osem žiadostí o povolenie, z ktorých údajne sedem bolo uvedených v liste s výzvou.
37 V nadväznosti na otázku položenú v tomto ohľade Súdom prvého stupňa 9. novembra 2004 žalobca uplatnil, že požadované výnimky, ktoré sú uvedené vo výzve konať, ako aj v žalobe, a u ktorých sa stále čaká na povolenie zo strany žalovanej, sa týkajú plavidiel Balcagia, Montefrisa IX, Montecelo a Enterprace. V tomto ohľade uviedol, že predmet sporu bol obmedzený. Okrem toho žalobca uviedol, že odkaz v žalobe, ktorý sa týka žiadosti o výnimku pre plavidlo Cosmos mal jediný účel, a to upozorniť Súd prvého stupňa na skutočnosť, že „problém pretrváva a že si vyhradzuje právo začať nové konanie tým, že pristúpi k novej výzve ku konaniu zoskupujúce veľký počet plavidiel“. Z toho vyplýva jednak, že žalobca vzal žalobu späť, pokiaľ ide o žiadosti o výnimky týkajúce sa plavidiel Pevegasa V, Madre Rosa, Oitz a Ramos Primero a jednak, že predmetom žaloby nie je žiadosť o výnimku pre plavidlo Cosmos.
38 Ďalej je potrebné uviesť, že 5. novembra 2004 španielske orgány zaslali žalovanej fax, v ktorom ju informujú o späťvzatí žiadosti spoločnosti Calvopesca o poskytnutie výnimky týkajúcej sa prevodu plavidiel Montefrisa IX a Montecelo. Následne po tom, čo sa Súd prvého stupňa v tomto ohľade obrátil s otázkou na žalobcu, žalobca uplatnil, že táto žaloba má stále svoj predmet vzhľadom na to, že žalovaná doposiaľ neprijala rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosti týkajúce sa plavidiel Balcagia a Enterprace.
39 Z toho vyplýva, že predmet žaloby sa teraz obmedzil na určenie nečinnosti Komisie, pokiaľ ide o žiadosti o výnimku týkajúcu sa plavidiel Balcagia a Enterprace.
40 V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenúť, že služby žalovanej prijali 17. júna 2004 zamietavé rozhodnutia, pokiaľ ide o vybavenie týchto dvoch žiadostí.
41 Po druhé je potrebné uviesť, že španielske orgány oznámili službám žalovanej 30. júna 2004, že im poskytnú dodatočné informácie na účely preukázania, že kritérium zníženia intenzity rybolovu je skutočne splnené. Tento zámer bol potvrdený faxom zo 7. júla 2004, v ktorom je uvedené, že „na základe skutočností uvedených v tomto liste španielske orgány požadujú, aby nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o [dva] návrhy na zriadenie spoločných podnikov uvedených v liste skôr, než Komisia bude môcť preskúmať dodatočné informácie, ktoré jej budú poskytnuté“.
42 Súd prvého stupňa konštatuje, že žalobca sám žiadal žalovanú, aby o týchto dvoch žiadostiach nerozhodla, pokiaľ služby žalovanej nepreskúmajú dodatočné informácie.
43 Predloženie nových skutočností žalobcom po výzve konať, spôsobilých ovplyvniť posúdenie žalovanou, spôsobilo zánik povinnosti konať, pretože žalovaná nebola pochopiteľne schopná rozhodnúť o žiadostiach o výnimku z dôvodu predloženia týchto nových skutočností (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1998, Goldstein/Komisia, T‑286/97, Zb. s. II‑2629, body 28 a 29).
44 Z toho vyplýva, že žaloba smerujúca k určeniu nečinnosti žalovanej musí byť zamietnutá, pretože jej zjavne chýba akýkoľvek právny základ.
45 Na doplnenie je potrebné konštatovať, že žalobca nezaslal neskorší list s výzvou týkajúcou sa žiadostí uvedených v žalobe. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že na základe jeho žiadosti, aby sa žalovaná zdržala prijatia rozhodnutia o predmetných návrhoch na založenie spoločných podnikov, žalobca mal začať nové formálne konanie prostredníctvom listu s výzvou pred podaním žaloby na nečinnosť.
46 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
47 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalovanej.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta, pokiaľ ide o žiadosti týkajúce sa plavidiel Balcagia a Enterprace.
2. Nie je potrebné rozhodnúť o zostávajúcej časti žaloby.
3. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
V Luxemburgu 10. januára 2005