Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 7. júna 2004 Dominique Hardy proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-208/04)

(Jazyk konania: francúzština)

Dominique Hardy, bytom Coudeville-plage (Francúzsko), zastúpená advokátom Jean-François Péricaud, podala dňa 7. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:    

v prvom rade vyslovil a uznal zodpovednosť Európskeho spoločenstva voči pani Hardy za prijatie a následné protiprávne uplatnenie článku 5 Colného kódexu spoločenstva, čím vznikla škoda námorným sprostredkovateľom;

podporne vyslovil a uznal zodpovednosť Európskeho spoločenstva voči pani Hardy za prijatie, i keď oprávnené, a následné uplatnenie článku 5 Colného kódexu spoločenstva, čím jej bola spôsobená mimoriadna a osobitná škoda;

zaviazal solidárne Radu a Komisiu vyplatiť pani Hardy z titulu náhrady škody sumu 60 510 eúr, prípadne sumu 47 829 eúr, zvýšenú v každom prípade o zákonné úroky počítané odo dňa podania tejto žaloby na náhradu škody;

zaviazal solidárne Radu a Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa uvádza, že potom ako Komisia začala proti Francúzsku konanie pre nesplnenie povinnosti, Francúzsko za účelom zosúladenia francúzskeho zákona s článkom 5 nariadenia č. 2913/92¹, zrušila monopol na predloženie tovaru colným orgánom, ktorý mal zbor námorných sprostredkovateľov, ktorého je žalobkyňa členom. Podľa žalobkyne zrušenie monopolu vyplýva priamo z uplatňovania článku 5 nariadenia č. 2913/92 a čo možno takto priamo pripísať Európskemu spoločenstvu.

Ako hlavný dôvod žalobkyňa uvádza, že prijatie článku 5 nariadenia č. 2913/92 predstavuje protiprávne konanie, za ktoré je zodpovedné Spoločenstvo.

Predovšetkým žalobkyňa tvrdí, že tento článok popiera ustanovenie článku 45 zmluvy o ES pripúšťajúceho výnimky, nakoľko povolanie námorného sprostredkovateľa sa podieľa na výkone verejnej správy vykonávaním colných predpisov.

Žalobkyňa sa ďalej dovoláva porušenia zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery. Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že článok 5 nariadenia č. 2913/92 upravuje pojem "zastupovanie v konaní pred colnými orgánmi", ktorý je odlišný od pojmu "predloženie tovaru colným orgánom", čo je v skutočnosti činnosť vykonávaná námornými sprostredkovateľmi. Analogický výklad tohto článku je podľa žalobkyne v rozpore zo zásadou právnej istoty. Na druhej strane žalobkyňa uvádza, že bola popretá jej legitímna dôvera nakoľko neexistovali žiadne prechodné opatrenia a že francúzski námorní sprostredkovatelia boli jediní v rámci Spoločenstva, ktorí boli neustále vylučovaní z predošlých liberalizačných opatrení.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že bola porušená zásada rovnosti a zásada primeranosti tým, že neexistovali prechodné opatrenia. Žalobkyňa sa napokon dovoláva porušenia práva na nedotknuteľnosť majetku tým, že zrušenie monopolu znemožnilo prevod ich nákladu, čím tento náklad stratil celú svoju hodnotu.

Žalobkyňa podporne tvrdí, že objektívna zodpovednosť Spoločenstva je založená tým, že utrpená škoda je mimoriadna a osobitná. Podľa žalobkyne je škoda mimoriadna preto, lebo strata tržnej hodnoty nákladu a ziskového rozpätia presahuje hranice obvyklého hospodárskeho rizika a osobitná je preto, lebo námorní sprostredkovatelia predstavujú jasne odlišnú kategóriu hospodárskych subjektov.

____________

¹ - Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1)