UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
zo 14. mája 2008 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody – Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Zamietnutie ponuky – Rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania – Žaloba zjavne bez právneho základu – Zastavenie konania“
Vo veciach T‑383/06 a T‑71/07,
Icuna.Com SCRL, so sídlom v Braine-le-Château (Belgicko), v zastúpení: J. Windey a P. De Bandt, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: O. Caisou‑Rousseau a M. Ecker, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorého predmetom je vo veci T‑383/06 na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2006, ktorým sa zamieta ponuka žalobkyne podaná v rámci časti 2 (obsah programov) verejného obstarávania č. EP/DGINFO/WEBTV/2006/0003 týkajúceho sa vytvorenia a inštalácie webového televízneho kanála Európskeho parlamentu, a na druhej strane návrh na náhradu škody, ktorá žalobkyni údajne vznikla v dôsledku prijatia rozhodnutia z 1. decembra 2006, a vo veci T‑71/07 na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 31. januára 2007, ktorým sa zrušuje verejné obstarávanie č. EP/DGINFO/WEBTV/2006/0003 týkajúce sa vytvorenia a inštalácie webového televízneho kanála Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o časť 2 (obsah programov), a na druhej strane návrh na náhradu škody, ktorá žalobkyni údajne vznikla v dôsledku prijatia rozhodnutia z 31. januára 2007,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
1 V súlade s článkom 100 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“):
„1. Povoľujúci úradník rozhodne, s kým sa zmluva uzavrie v súlade s výberovými kritériami a kritériami prijatia návrhu zmluvy [kritériami na hodnotenie ponúk – neoficiálny preklad] ustanovenými vopred v dokumentoch týkajúcich sa vyhlásenia verejnej súťaže a v pravidlách verejného obstarávania.
2. Verejný obstarávateľ oznámi uchádzačom alebo účastníkom verejnej súťaže, ktorých žiadosti alebo ponuky sú zamietnuté, dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté, a všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuky sú prípustné a ktorí o to písomne požiadajú, charakteristiky a pomerné výhody úspešnej ponuky a meno účastníka verejnej súťaže, s ktorým sa zmluva uzatvorila.
…“
2 Článok 101 rozpočtového nariadenia stanovuje:
„Verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď odstúpiť od verejného obstarávania, alebo zrušiť uzavretie zmluvy bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu.
Toto rozhodnutie musí byť odôvodnené a oznámené záujemcom alebo uchádzačom verejnej súťaže.“
3 Podľa článku 149 ods. 1 a 3 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1, Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1261/2005 z 20. júla 2005 (Ú. v. EÚ L 201, s. 3):
„1. Verejní obstarávatelia bez zbytočného odkladu informujú záujemcov a uchádzačov o prijatých rozhodnutiach týkajúcich sa uzavretia zmluvy…, vrátane dôvodov akéhokoľvek rozhodnutia o neuzavretí zmluvy…, v prípade ktorých sa uskutočnilo súťažné konanie, alebo informujú o začatí nového postupu.
…
3. Pre zmluvy, ktoré inštitúcie Spoločenstva uzatvárajú na vlastný účet podľa článku 105 rozpočtového nariadenia, verejní obstarávatelia informujú každého neúspešného uchádzača alebo záujemcu…, že ich ponuka alebo kandidatúra nebola vybraná a pre každý z týchto prípadov upresnia dôvody zamietnutia ponuky alebo kandidatúry.
Verejní obstarávatelia zároveň s oboznámením neúspešných uchádzačov a záujemcov o zamietnutí informujú víťazného uchádzača o rozhodnutí uzavrieť zmluvu, pričom upresnia, že oznámenie o rozhodnutí nepredstavuje záväzok zo strany príslušného verejného obstarávateľa.
…“
Skutkové okolnosti
4 Dňa 6. mája 2006 Európsky parlament uverejnil v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 87) oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom bol webový televízny kanál Európskeho parlamentu. Toto verejné obstarávanie týkajúce sa referencie EP/DGINFO/WEBTV/2006/0003 obsahovalo dve časti, ktoré sa týkali architektúry a grafickej koncepcie (časť 1) a obsahu programov (časť 2).
5 Listom zo 14. júla 2006 žalobkyňa Icuna.Com SCRL odpovedala na verejné obstarávanie pre časť 2, „obsah programov“, spoločne so spoločnosťou Parallèles productions, s ktorou plánovala vytvoriť konzorcium.
6 Listom zo 7. augusta 2006 Parlament informoval žalobkyňu, že s ňou bola uzavretá zmluva (ďalej len „rozhodnutie zo 7. augusta 2006“). Koncom augusta 2006 sa uskutočnili kontakty medzi osobou zodpovednou za tento spis v Parlamente a žalobkyňou s cieľom stanoviť dátum stretnutia na účely podpísania zmluvy. Tento dátum, pôvodne stanovený na 1. septembra 2006, však bol viackrát odložený.
7 Dňa 14. a 18 augusta dvaja neúspešní uchádzači zaslali Parlamentu sťažnosti. Elektronickou poštou z 8. septembra 2006 osoba zodpovedná za spis v Parlamente informovala žalobkyňu o týchto sťažnostiach a o skutočnosti, že spis musí byť z tohto dôvodu predmetom dodatočného preskúmania.
8 Dňa 14. septembra 2006 riaditeľ pre médiá v Parlamente a povoľujúci úradník pre predmetné verejné obstarávanie informoval žalobkyňu, že na základe dodatočného preskúmania spisu našiel nepriamy dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila hodnotiaca komisia, a že v dôsledku toho sa rozhodol zrušiť rozhodnutie zo 7. augusta 2006, „v duchu článku 149 ods. 3“ vykonávacieho nariadenia. Povoľujúci úradník takisto rozhodol o tom, že vyzve novú hodnotiacu komisiu, aby opätovne preskúmala všetky prijaté ponuky. Žalobkyňa odpovedala na tento list poštou z 19. septembra 2006.
9 Elektronickou poštou z 28. septembra 2006 Parlament žalobkyňu požiadal, aby predložila na jednej strane výpis s registra trestov a na druhej strane zoznam referencií projektov, ktoré nedávno vykonala, sprevádzaný potvrdeniami, ktoré sa na ne vzťahujú, ako aj opis technického zariadenia, ktoré bude použité na zabezpečenie vykonania služieb, ktoré sú predmetom zmluvy. Žalobkyňa tejto žiadosti vyhovela poštou z 2. októbra 2006, ktorou doručila požadované listiny.
10 Dňa 26. októbra 2006 nová hodnotiaca komisia dospela k záveru, že ponuka spoločnosti Mostra je z hospodárskeho hľadiska výhodnejšia, a navrhla uzavrieť zmluvu s touto spoločnosťou.
11 Dňa 21. novembra 2006 žalobkyňa doručila povoľujúcemu úradníkovi list, v ktorom vzhľadom na nové rozhodnutie, ktoré by malo byť prijaté hodnotiacou komisiou, v podstate navrhovala objasniť svoju ponuku a pri tejto príležitosti, ak to bude potrebné, aj stretnutie s ňou.
12 Rozhodnutím z 1. decembra 2006 Parlament zamietol ponuku predloženú žalobkyňou (ďalej len „rozhodnutie z 1. decembra 2006“). Zo spisu okrem toho vyplýva, že sporná zmluva bola uzavretá so spoločnosťou Mostra.
Konanie pred Súdom prvého stupňa
13 Žalobkyňa návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 19. decembra 2006 (vec T‑383/06) podala prvú žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia z 1. decembra 2006 a k tomu, aby jej bola vyplatená náhrada škody, ktorá jej vznikla z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia.
14 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie v ten istý deň (vec T‑383/06 R) žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k odkladu vykonania rozhodnutia z 1. decembra 2006 a zmluvy, ktorá by bola v prípade potreby uzavretá Parlamentom so spoločnosťou Mostra, ako aj k predloženiu niektorých dokumentov.
15 Dňa 21. decembra 2006 ráno Parlament a spoločnosť Mostra podpísali zmluvu týkajúcu sa časti 2.
16 Dňa 21. decembra 2006 poobede vydal predseda Súdu prvého stupňa uznesenie, ktorým rozhodol o odklade vykonania rozhodnutia z 1. decembra 2006 na základe článku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Takisto nariadil Parlamentu, pokiaľ by už uzavrel zmluvu so spoločnosťou Mostra, aby odložil jej vykonanie, až kým nerozhodne konečným uznesením (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 21. decembra 2006, Icuna.Com/Parlament, T‑383/06 R, neuverejnený v Zbierke, ďalej len „uznesenie z 21. decembra 2006“).
17 Pojednávanie o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑383/06 sa konalo 22. januára 2007. Zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že predseda Súdu prvého stupňa vyzval Parlament, „aby zvážil možnosť zrušenia verejného obstarávania, ktoré je predmetom… návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s článkom 101 [rozpočtového] nariadenia, a opätovné začatie nového verejného obstarávania“.
18 V nadväznosti na poštu z 26. januára 2007, doručenú kancelárii žalobkyňou, Parlament listom z 31. januára 2007 oznámil kópiu dodatku k zmluve podpísaného 30. januára 2007 so spoločnosťou Mostra, podľa ktorého bola zmluva týkajúca sa časti 2 sporného verejného obstarávania podpísaná 21. decembra 2006 zrušená s účinnosťou v deň a hodinu, keď sa spoločnosť Mostra oboznámila s uznesením vyslovujúcim odklad vykonania rozhodnutia z 1. decembra 2006, čiže 21. decembra 2006 o 17.14. Parlament v tejto pošte takisto spomenul svoj zámer „vziať späť rozhodnutie o uzavretí zmluvy“.
19 Rozhodnutím z 31. januára 2007 povoľujúci úradník rozhodol o zrušení verejného obstarávania, v ktorom bola so spoločnosťou Mostra uzavretá zmluva pre časť 2 (ďalej len „rozhodnutie z 31. januára 2007“). Takisto odporučil začať, tak rýchlo, ako je to možné, nové verejné obstarávanie.
20 V liste zo 7. februára 2007 žalobkyňa uviedla, že má v úmysle zachovať návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑383/06 R týkajúci sa rozhodnutia z 1. decembra 2006 vzhľadom na nedostatok právomoci Parlamentu na zrušenie verejného obstarávania.
21 Uznesením z 26. februára 2007, Icuna.Com/Parlament (T‑383/06 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupňa rozhodol, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑383/06 R sa zastavuje vzhľadom na to, že zmluva podpísaná medzi Parlamentom a spoločnosťou Mostra bola zrušená na základe spoločnej dohody medzi zmluvnými stranami a že Parlament jasne naznačil, že nemá v úmysle snažiť sa o vykonanie rozhodnutia z 1. decembra 2006.
22 Žalobkyňa podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 9. marca 2007 (vec T‑71/07) podala žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia z 31. januára 2007, ako aj k náhrade škody, ktorá jej vznikla z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia.
23 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie v ten istý deň žalobkyňa takisto navrhla, aby Súd prvého stupňa rozhodol o tejto žalobe v skrátenom konaní podľa článku 76a rokovacieho poriadku.
24 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie v ten istý deň (vec T‑71/07R) žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho na jednej strane k tomu, aby predseda Súdu prvého stupňa rozhodol na základe článku 105 ods. 2 rokovacieho poriadku skôr, ako Parlament predloží svoje pripomienky, a na druhej strane k tomu, aby bolo odložené vykonanie rozhodnutia z 31. januára 2007.
25 Dňa 16. marca 2007 bolo v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ S 53) zverejnené nové verejné obstarávanie, ktorého predmetom bola sporná zmluva.
26 Dňa 22. marca 2007 Parlament samostatným podaním vzniesol námietku neprípustnosti vo veci T‑71/07 v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku.
27 Dňa 2. apríla 2007 druhá komora Súdu prvého stupňa rozhodla o zamietnutí návrhu žalobkyne, aby vo veci T‑71/07 rozhodol v skrátenom konaní.
28 Uznesením zo 4. mája 2007, Icuna.Com/Parlament (T‑71/07 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑71/07 R a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
29 Na návrh Súdu prvého stupňa Parlament a žalobkyňa predložili 20. decembra 2007 a 7. januára 2008 svoje pripomienky k prípadnému spojeniu vecí T‑383/06 a T‑71/07.
30 Predseda druhej komory postúpil rozhodnutie o spojení vecí tejto komore, v súlade s článkom 50 ods. 1 rokovacieho poriadku. Keďže žaloby vo veciach T‑383/06 a T‑71/07 spolu súvisia, Súd prvého stupňa rozhodol, že je potrebné ich spojiť na účely tohto uznesenia.
Návrhy účastníkov konania
31 Vo veci T‑383/06 žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil rozhodnutie z 1. decembra 2006,
– konštatoval mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, zaviazal Parlament, aby jej zaplatil po prvé sumu 58 700 eur ako náhradu za náklady, ktoré vynaložila v rámci verejného obstarávania, a po druhé sumu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla z dôvodu zásahu do jej povesti, a aby ustanovil odborníka na jej posúdenie,
– zaviazal Parlament nahradiť trovy konania.
32 Vo veci T‑383/06 Parlament navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol návrh na zrušenie,
– zamietol návrh na náhradu škody, ako aj návrh na ustanovenie odborníka,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
33 Vo veci T‑71/06 žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol námietku neprípustnosti ako zjavne nedôvodnú,
– subsidiárne spojil skúmanie o námietke neprípustnosti so skúmaním vo veci samej,
– v každom prípade zaviazal Parlament nahradiť dodatočné trovy konania spôsobené námietkou neprípustnosti,
– zrušil rozhodnutie z 31. januára 2007,
– konštatoval mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, zaviazal Parlament, aby ju odškodnil za všetku ujmu, ktorú jej vznikla z dôvodu rozhodnutia z 31. januára 2007, a aby ustanovil odborníka na jej posúdenie,
– zaviazal Parlament nahradiť trovy konania.
34 V námietke neprípustnosti vznesenej vo veci T‑71/06 Parlament navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
35 Podľa článku 111 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže, ak je návrh zjavne neprípustný alebo ak mu zjavne chýba akýkoľvek právny základ, bez ďalšieho konania vo veci rozhodnúť odôvodneným uznesením.
36 Okrem toho podľa článku 113 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže kedykoľvek a aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť.
1. O žalobe vo veci T‑71/07
37 Vo veci T‑71/07 je potrebné spojiť rozhodnutie o námietke neprípustnosti vznesenej Parlamentom v súlade s článkom 114 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku na spoločné konanie vo veci samej.
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
38 Vo svojej námietke neprípustnosti Parlament tvrdí na jednej strane, že rozhodnutie z 31 januára 2007 sa priamo ani osobne nedotýka žalobkyne, a na druhej strane, že posledná menovaná nemá žiadny záujem na zrušení uvedeného rozhodnutia, ktoré jej nespôsobuje ujmu.
39 Parlament dodáva, že verejné obstarávanie je nerozlučným celkom a uzavretie verejnej zmluvy so spoločnosťou Mostra je jeho výsledkom. Domnieva sa, že žiadne iné rozhodnutie, ako je rozhodnutie o zamietnutí ponuky žalobkyne a o uzavretí zmluvy so spoločnosťou Mostra, nebolo možné. Podľa Parlamentu v nijakom prípade neprichádzalo do úvahy uzavretie zmluvy s podnikom, ktorý nespĺňa výberové kritériá. Parlament sa nemohol obmedziť na späťvzatie rozhodnutia z 1. decembra 2006, ktorým bola zamietnutá ponuka žalobkyne, a tým zachovať časť hodnotiaceho konania, ktoré bolo pre ňu priaznivé.
40 Žalobkyňa popiera tvrdenia Parlamentu. Na jednej strane uvádza, že rozhodnutie z 31. januára 2007 ju priamo zasahuje, keďže spôsobuje zrušenie rozhodnutia zo 7. augusta 2006, ktoré ju ustanovilo ako uchádzača, s ktorým bude uzavretá zmluva, pretože musí vynaložiť náklady na účasť na novom verejnom obstarávaní a na ochranu svojich záujmov v súdnom konaní a pretože jej toto rozhodnutie bráni v rámci žaloby vo veci T‑383/06 dosiahnuť náhradu škody, ktorá jej vznikla z dôvodu prijatia rozhodnutia z 1. decembra 2006.
41 Na druhej strane sa žalobkyňa považuje za osobne dotknutú rozhodnutím z 31. januára 2007, lebo je pôvodcom tohto rozhodnutia prijatého na základe konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑383/06 R, ktoré sama začala. Navyše sa jej situácia odlišuje od situácií iných uchádzačov, pretože bola jediným uchádzačom, s ktorým mala byť pôvodne uzavretá predmetná zmluva. Nakoniec rozhodnutie z 31. januára 2007 negatívne zasahuje výsledok jej návrhu na náhradu škody vo veci T‑383/06.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
42 V súlade s článkom 230 štvrtým odsekom ES môže každá fyzická alebo právnická osoba za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.
43 V prejednávanej veci treba poukázať na to, že žalobkyňa nie je osoba, ktorej je určené rozhodnutie z 31. januára 2007.
44 Podľa ustálenej judikatúry je jednotlivec priamo dotknutý aktom Spoločenstva v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES, ak má akt Spoločenstva priame účinky na právne postavenie dotknutej osoby, pričom platí úplne automaticky a vyplýva zo samotného práva Spoločenstva bez potreby vydať ďalšie predpisy na jeho vykonanie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1988, Dreyfus/Komisia, C‑386/96P, Zb. s. I‑2309, bod 43 a tam citovanú judikatúru).
45 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a zo 17. januára 1985, Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 11, rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, T‑435/93, Zb. s. II‑1281, bod 62).
46 Napokon žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu. Tento záujem musí existovať a byť aktuálny a posudzuje sa ku dňu, keď bola podaná žaloba (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, Zb. s. II‑1197, bod 25 a tam citovanú judikatúru, a z 20. septembra 2007, Salvat père & fils a i./Komisia, T‑136/05, Zb. s. II‑4063, bod 34).
47 V prejednávanej veci rozhodnutie z 31. decembra 2007 má priame účinky na právne postavenie žalobkyne. Pokiaľ ide o zrušenie verejného obstarávania v celom rozsahu, rozhodnutie z 31. decembra 2007 spôsobuje zrušenie rozhodnutia z 1. decembra 2006, ktorým sa zamieta jej ponuka, ale takisto aj zrušenie rozhodnutia zo 14. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o uzavretí zmluvy so žalobkyňou, ako aj zrušenie rozhodnutia zo 7. augusta 2006, na základe ktorého s ňou bola uzavretá zmluva. Žalobkyňa je teda priamo dotknutá rozhodnutím z 31. decembra 2007. Pre ten istý dôvod rozhodnutie z 31. decembra 2007 spôsobuje ujmu žalobkyni, ktorá má preto záujem na jeho zrušení.
48 Žalobkyňa je takisto osobne dotknutá rozhodnutím z 31. decembra 2007, lebo bola jediným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva v rámci zrušeného verejného obstarávania. Táto skutočnosť je spôsobilá ju individualizovať vo vzťahu k všetkým ostatným neúspešným uchádzačom.
49 Preto je potrebné námietku neprípustnosti vznesenú Parlamentom s ohľadom na žalobu podanú žalobkyňou vo veci T‑71/07 zamietnuť.
O návrhu na zrušenie
Tvrdenia žalobkyne
50 Na podporu svojho návrhu na zrušenie vo veci T‑71/07 žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody: Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci inštitúcie, ktorá vydala akt, a na porušení článku 101 rozpočtového nariadenia. Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia. Parlament nepredložil vyjadrenie k žalobe vo veci T‑71/07, a teda sa nevyjadril k žalobným dôvodom uvádzaným na podporu návrhu na zrušenie.
– O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci inštitúcie, ktorá vydala akt, a na porušení článku 101 rozpočtového nariadenia
51 Žalobkyňa poukazuje na to, že žiadne ustanovenie práva Spoločenstva neoprávňuje verejného obstarávateľa na zrušenie uzavretia zmluvy po podpísaní zmluvy s uchádzačom. Konkrétne ani uznesenie z 21. decembra 2006, ani výzva, ktorú urobil predseda Súdu prvého stupňa na pojednávaní o nariadení predbežného opatrenia 22. januára 2007, nemôžu predstavovať právny základ na rozhodnutie z 31. januára 2007.
52 Aj keby bolo rozhodnutie z 31. januára 2007 založené na článku 101 rozpočtového nariadenia, podmienky uplatňovania tohto ustanovenia by neboli v prejednávanej veci splnené. Článok 101 rozpočtového nariadenia totiž obmedzuje právomoc verejného obstarávateľa zrušiť verejné obstarávanie tak, že ten disponuje právomocou prijať takéto rozhodnutie len dočasu, kým nebude podpísaná zmluva s uchádzačom. Pritom Parlament podpísal zmluvu so spoločnosťou Mostra 21. decembra 2006, čiže viac ako mesiac po prijatí rozhodnutia z 31. januára 2007.
53 Pre žalobkyňu nemohlo zrušenie verejného obstarávania prichádzať do úvahy, pretože zmluva už bola riadne uzavretá so žalobkyňou rozhodnutím zo 7. augusta 2006.
54 Okrem toho zrušenie zmluvy so spoločnosťou Mostra neznamená, že zmluva nebola podpísaná. Navyše zamýšľané zrušenie sa netýkalo všetkých účinkov zmluvy, keďže tá bola zrušená s účinnosťou odo dňa a hodiny, keď sa spoločnosť Mostra oboznámila s odkladom vykonania zmluvy. Akýkoľvek účinok, ktorý sa prejavil prv, než bola spoločnosť s tým oboznámená, je teda podľa žalobkyne zachovaný.
55 Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že rozhodnutie z 31. januára 2007 porušuje článok 101 rozpočtového nariadenia, keďže zrušenie verejného obstarávania sa týka len časti 2. Toto ustanovenie neumožňuje čiastočne zrušiť verejné obstarávanie. Podľa žalobkyne je zrejmé, že v rozsahu, v akom časti 1 a 2 tvoria súčasť rovnakého verejného obstarávania, by sa prípadné zrušenie malo vzťahovať na celé konanie, teda takisto aj na konanie týkajúce sa časti 1.
– O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
56 Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie z 31. januára 2007 porušuje povinnosť odôvodnenia, ktorá je všeobecnou zásadou a ktorá je stanovená v článku 101 rozpočtového nariadenia a v článku 149 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
57 Rozhodnutie z 31. januára 2007 neumožňuje pochopiť dôvody, ktoré viedli Parlament k prijatiu predmetného opatrenia. Odkaz na „výzvu“ zo strany predsedu Súdu prvého stupňa nie je dostatočným odôvodnením rozhodnutia z 31. januára 2007. Okrem toho je v rozpore so zvyškom rozhodnutia z 31. januára 2007, keďže Parlament sa domnieval, že rozhodnutie z 31. januára 2007 „vôbec nepredstavuje uznanie toho, že rozhodnutie zo 14. septembra 2006, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o uzavretí zmluvy a ktorým sa ustanovuje nová hodnotiaca komisia, nebolo správnym spôsobom, ako postupovať“.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci inštitúcie, ktorá vydala akt, a na porušení článku 101 rozpočtového nariadenia
58 Je opodstatnené sa domnievať, že Parlament mal právomoc na prijatie rozhodnutia z 31. januára 2007. Opačné stanovisko žalobkyne je založené na nesprávnom výklade článku 101 prvého odseku rozpočtového nariadenia, ktorého účelom je v prípade upustenia od uzavretia zmluvy alebo zrušenia verejného obstarávania verejným obstarávateľom upraviť konflikt medzi súkromnými záujmami uchádzačov a uchádzačom, s ktorým sa má uzavrieť zmluva, na jednej strane a všeobecným záujmom, ktorý by mal sledovať verejný obstarávateľ, na druhej strane. V rámci uplatňovania tohto ustanovenia je totiž potrebné rozlišovať dve fázy.
59 Po prvé pred podpísaním zmluvy s vybratým uchádzačom verejný obstarávateľ nie je viazaný, a tak v rámci svojej úlohy vo verejnom záujme môže slobodne upustiť od uzavretia zmluvy alebo zrušiť verejné obstarávanie. Článok 101 rozpočtového nariadenia v tomto prípade vylučuje akékoľvek právo záujemcov alebo uchádzačov na náhradu škody z dôvodu takéhoto upustenia od uzavretia zmluvy alebo zrušenia verejného obstarávania.
60 Po druhé po podpísaní zmluvy je verejný obstarávateľ zmluvne viazaný voči zvolenému uchádzačovi. V zásade teda už nemôže jednostranne upustiť od uzavretia zmluvy alebo zrušiť verejné obstarávanie. To neplatí len v prípade takých výnimočných okolností, ako sú okolnosti v prejednávanej veci, keď zmluvné strany na základe spoločnej dohody rozhodli o upustení od uzavretia zmluvy.
61 Opačný výklad článku 101 prvého odseku rozpočtového nariadenia navrhnutý žalobkyňou, podľa ktorého verejný obstarávateľ po podpísaní zmluvy s uchádzačom už nemá právomoc na zrušenie verejného obstarávania, aj keď sa uchádzač vzdal svojho zmluvného postavenia, by v takom prípade, ako je prípad v prejednávanej veci, v ktorom verejný obstarávateľ po podpísaní zmluvy konštatoval prítomnosť nezrovnalostí vo verejnom obstarávaní, mohol účastníkov tohto konania doviesť do slepej uličky. Na jednej strane vykonanie zmluvy by ich v takej situácii vystavilo riziku, že bude nariadený odklad výkonu, ktorý bol ostatne nariadený v prejednávanej veci ako predbežné opatrenie, alebo že bude zrušené rozhodnutie o uzavretí zmluvy na základe žaloby pred Súdom prvého stupňa podanej neúspešným uchádzačom. Na druhej strane by verejný obstarávateľ nemohol zrušiť konanie alebo upustiť od uzavretia zmluvy, aj keby bol uchádzač, s ktorým má byť uzavretá zmluva, ako je to v prípade v prejednávanej veci, pripravený upustiť od uzavretia zmluvy. Pritom článok 101 rozpočtového nariadenia nemôže byť vykladaný tak, že nepripúšťa spoločnú vôľu zmluvných strán zrušiť túto zmluvu bez toho, aby bola vykonaná. V takejto situácii preto verejný obstarávateľ musí mať právo zrušiť verejné obstarávanie.
62 V dôsledku toho z ratio legis článku 101 rozpočtového nariadenia a zo zásady právnej istoty vyplýva, že za okolností prejednávanej veci má Parlament právomoc na zrušenie verejného obstarávania.
63 Takisto je potrebné sa domnievať, že Parlament neporušil článok 101 rozpočtového nariadenia rozlišovaním dvoch častí. Aj keď tieto časti vykazujú istú mieru vzájomnej závislosti v tom zmysle, že sú súčasťou toho istého verejného obstarávania, napriek tomu sú samostatné. Na jednej strane sa totiž obe časti vzťahujú na odlišné predmety, teda na architektúru a grafickú koncepciu (časť 1) a na obsah programov (časť 2). Na druhej strane konanie týkajúce sa časti 1 prebiehalo úplne nezávisle od konania týkajúceho sa časti 2, keďže každá z týchto častí mohla byť udelená rôznym a medzi sebou nespojeným uchádzačom.
– O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
64 Je opodstatnené pripomenúť, že článok 101 druhý odsek rozpočtového nariadenia stanovuje, že rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania musí byť odôvodnené a oznámené záujemcom alebo uchádzačom verejnej súťaže.
65 Článok 149 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že verejní obstarávatelia bez zbytočného odkladu informujú záujemcov a uchádzačov o prijatých rozhodnutiach týkajúcich sa uzavretia zmluvy a uvedú dôvody, pre ktoré rozhodli o neuzavretí zmluvy.
66 Podľa týchto ustanovení a všeobecnejšie podľa všeobecnej povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 253 ES, mal Parlament povinnosť oznámiť súčasne s rozhodnutím o zrušení verejného obstarávania dôvody tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, Zb. s II‑1375, bod 100).
67 Podľa ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy príslušného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovať úvahy inštitúcie takým spôsobom, že na jednej strane umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva a preskúmať, či rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné, a na druhej strane umožní súdu Spoločenstva, aby vykonal príslušné preskúmanie zákonnosti (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T‑109/01, Zb. s. II‑127, bod 119, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2005, Deloitte Business Advisory/Komisia, T‑195/05 R, Zb. s. II‑3485, bod 108).
68 Nakoniec, pokiaľ ide konkrétnejšie o odkaz na právny základ právneho aktu, z judikatúry vyplýva, že opomenutie odkazu na konkrétne ustanovenie nemusí predstavovať podstatnú vadu, ak právny základ aktu môže byť určený na základe iných skutočností, takýto výslovný odkaz je nevyhnutný len vtedy, ak sú v prípade jeho neexistencie dotknuté osoby a súd Spoločenstva ponechané v neistote, pokiaľ ide o konkrétny právny základ (rozsudok Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 9).
69 V prejednávanej veci je na úvod potrebné uviesť, že žalobkyňa v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑71/07 R dostala kópiu pripomienok Parlamentu z 31. januára 2007 k zápisnici z pojednávania o nariadení predbežného opatrenia z 22. januára 2007, zahŕňajúcu najmä kópiu návrhu rozhodnutia o zrušení konania, ako aj kópiu rozhodnutia z 31. januára 2007, týkajúceho sa zrušenia verejného obstarávania.
70 Pritom, ako to žalobkyňa priznala vo svojej žalobe vo veci T‑71/07, Parlament uviedol vo svojich pripomienkach 31. januára 2007, že má v úmysle založiť rozhodnutie z 31. januára 2007 na článku 101 rozpočtového nariadenia. Okrem toho odôvodnenia tohto rozhodnutia stanovili najmä to, že uznesenie z 21. decembra 2006 zakazuje Parlamentu vykonať zmluvu, až kým nebude vydané konečné rozhodnutie, že Parlament bol zo strany predsedu Súdu prvého stupňa na pojednávaní o nariadení predbežného opatrenia vyzvaný, aby preskúmal možnosť zrušenia verejného obstarávania a začatia nového verejného obstarávania, a že Parlament a spoločnosť Mostra sa spoločne domnievali, že uznesenie z 21. decembra 2006 znemožňuje vykonanie zmluvy v primeranej lehote, a preto sa dohodli na upustení od uzavretia tejto zmluvy.
71 Z okolností, ktoré sprevádzali prijatie rozhodnutia z 31. januára 2007, ako aj z jeho odôvodnenia vyplýva, že Parlament sa domnieval, že nemá inú možnosť, ako zrušiť verejné obstarávanie na základe článku 101 rozpočtového nariadenia, aby zabránil tomu, aby sa jeho projekt webovej televízie uskutočnil so značným omeškaním. Preto je opodstatnené konštatovať, že odôvodnenie poskytnuté Parlamentom v rozhodnutí z 31. januára 2007 jasne vyjadruje úvahy, ktorých sa Parlament pridŕžal.
72 Takéto odôvodnenie umožňuje žalobkyni domáhať sa svojich práv a Súdu prvého stupňa vykonať svoje preskúmanie.
73 Vo svetle predchádzajúcich úvah je opodstatnené zamietnuť oba žalobné dôvody vznesené žalobkyňou a zamietnuť návrh na zrušenie vo veci T‑71/07 ako návrhy zjavne bez právneho základu.
O návrhu na náhradu škody
Tvrdenia žalobkyne
74 Žalobkyňa sa dovoláva mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES. Domnieva sa, že na základe všetkých dôvodov, ktoré uvádza na podporu návrhu na zrušenie, je zjavné, že Parlament sa dopustil rôznych protiprávnych konaní v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 31. januára 2007. Tieto protiprávne konania skúmané samostatne a spoločne môžu predstavovať závažné porušenie práva Spoločenstva.
75 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda v dôsledku odopretia prospechu z rozhodnutia zo 7. augusta 2006 z dôvodu začatia vadného konania Parlamentom, ktoré viedlo k uzavretiu zmluvy s iným uchádzačom, a v dôsledku prijatia rozhodnutia z 31. januára 2007. Táto ujma je ťažko vyčísliteľná, ale tvoria ju bezprostredné a predvídateľné náklady na účasť na novom verejnom obstarávaní. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla nemajetková ujma. Negatívne posúdenie uvádzané ako základ zamietnutia jej ponuky rozhodnutím z 1. decembra 2006 je totiž potvrdené v rozhodnutí z 31. januára 2007 a to zasahuje do jej povesti. Táto nemajetková ujma sa rovná približne 10 % celkovej hodnoty verejného obstarávania, čiže sume, ktorá môže byť presne odhadnutá odborníkom ustanoveným Súdom prvého stupňa.
76 Parlament nepredložil vyjadrenie k žalobe vo veci T‑71/07, a teda sa nevyjadril k žalobným dôvodom uvádzaným na podporu návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
77 Podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES sa viaže na splnenie všetkých podmienok, ktorými sú protiprávne konanie vytýkané inštitúciám, skutočná existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uvádzanou škodou (rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 1974, Holtz & Willemsen/Rada a Komisia, 153/73, Zb. s. 675, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, Zb. s. II‑315, bod 76).
78 Keďže tieto tri podmienky vzniku zodpovednosti sú kumulatívne, postačuje na zamietnutie žaloby o náhradu škody nesplnenie jednej z nich (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, Zb. s. I‑5251, bod 14, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. decembra 2001, Emesa Sugar/Rada, T‑43/98, Zb. s. II‑3519, bod 59).
79 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, protiprávne konanie vytýkané inštitúcii Spoločenstva musí spočívať v dostatočne závažnom porušení právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291, bod 42).
80 V prejednávanej veci žalobkyňa uvádza najmä žalobné dôvody predložené na podporu svojho návrhu na zrušenie, aby sa mohla dovolávať protiprávneho konania, ktoré môže predstavovať dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva.
81 Pritom vyššie bolo uvedené, že návrh na zrušenie podaný žalobkyňou je v prípade neexistencie protiprávneho konania Parlamentu zjavne bez právneho základu. Pretože návrh na náhradu škody v tejto veci je založený na rovnakých tvrdeniach, ako sú tvrdenia uvádzané na podporu návrhu na zrušenie, treba sa domnievať, že je takisto zjavne bez právneho základu, keď nedošlo k dostatočne závažnému porušeniu právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom.
82 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť návrh na náhradu škody vo veci T‑71/07 ako návrh zjavne bez právneho základu.
2. O žalobe vo veci T‑383/06
O návrhu na zrušenie
83 Na základe výzvy zo strany Súdu prvého stupňa sa účastníci konania počas druhého kola vyjadrení k žalobe vo veci T‑383/06 vyjadrili k dôsledkom, ktoré je potrebné pre túto vec vyvodiť z rozhodnutia z 31. januára 2007, ktorým sa zrušuje sporné verejné obstarávanie.
Tvrdenia účastníkov konania
84 Žalobkyňa sa domnieva, že rozhodnutie z 31. januára 2007 bolo prijaté orgánom, ktorý na to nemal právomoc, a preto nemôže mať za následok zbavenie rozhodnutia z 1. decembra 2006 účinku. Podľa nej teda žaloba o neplatnosť vo veci T‑383/06 nie je bezpredmetná.
85 Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa uvádza v podstate rovnaké tvrdenia, ako sú tvrdenia, ktoré rozvinula pri prvom žalobnom dôvode na podporu svojich návrhov na zrušenie vo veci T‑71/07 (pozri body 51 až 55 vyššie).
86 Parlament popiera tvrdenia žalobkyne, domnievajúc sa v prvom rade, že zrušenie celého verejného obstarávania rozhodnutím z 31. januára 2007 by ipso facto znamenalo späťvzatie rozhodnutia z 1. decembra 2006, a v druhom rade, že mal právomoc na prijatie uvedeného rozhodnutia.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
87 Je potrebné pripomenúť, že predmetom návrhov žalobkyne na zrušenie je rozhodnutie z 1. decembra 2006, ktoré bolo zrušené rozhodnutím z 31. januára 2007. Pritom zákonnosť rozhodnutia z 31. januára 2007, ktorým bolo zrušené verejné obstarávanie, je predmetom žaloby o neplatnosť vo veci T‑71/07, zamietnutej pre zjavný nedostatok právneho základu v bode 73 vyššie.
88 V dôsledku toho rozhodnutie z 31. januára 2007 naďalej vyvoláva účinky. Za týchto okolností sa Súd prvého stupňa domnieva, že zrušenie rozhodnutia z 1. decembra 2006 rozhodnutím z 31. januára 2007 viedlo k výsledku, ktorý žalobkyňa chcela dosiahnuť svojím návrhom na zrušenie vo veci T‑383/06, a to k zániku rozhodnutia z 1. decembra 2006 (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1997, Antillean Rice Mills/Komisia, T‑26/97, Zb. s. II‑1347, bod 15).
89 Z toho vyplýva, že návrh na zrušenie vo veci T‑383/06 sa stal bezpredmetným a že v dôsledku toho sa v súlade s článkom 113 rokovacieho poriadku konanie o tomto návrhu zastavuje.
O návrhu na náhradu škody
Tvrdenia účastníkov konania
90 Žalobkyňa sa dovoláva mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES. Domnieva sa, že na základe všetkých dôvodov, ktoré uvádza na podporu návrhu na zrušenie, je zjavné, že Parlament sa v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 1. decembra 2006, dopustil rôznych protiprávnych konaní.
91 V rámci svojho návrhu na zrušenie vo veci T‑383/06 sa na jednej strane žalobkyňa dovolávala zjavnej vady konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 1. decembra 2006, z dôvodu nedostatku právomoci Parlamentu, porušenia článku 101 rozpočtového nariadenia a porušenia článku 149 vykonávacieho nariadenia. Na druhej strane sa dovolávala porušenia kritérií stanovených vo verejnom obstarávaní, zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti a povinnosti odôvodnenia.
92 Podľa žalobkyne môžu tieto protiprávne konania, ktoré sa skúmajú samostatne alebo v každom prípade spoločne, predstavovať závažné porušenie práva Spoločenstva.
93 Ujma, ktorá vznikla žalobkyni, je ťažko vyčísliteľná. Tvoria ju po prvé náklady na účasť na verejnom obstarávaní vo výške 58 700 eur a po druhé bezprostredná a predvídateľná nemajetková škoda spočívajúca v zásahu, ktorý môže utrpieť povesť žalobkyne. Táto nemajetková ujma sa rovná približne 10 % celkovej hodnoty verejného obstarávania, čiže sume, ktorá môže byť presne odhadnutá odborníkom ustanoveným Súdom prvého stupňa.
94 Parlament sa domnieva, že žalobkyňa sa nemôže dôvodne domáhať náhrady škody s úrokmi pokrývajúcej náklady na účasť na verejnom obstarávaní, pretože na jednej strane článok 4 všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie Parlamentu výslovne vylučuje túto možnosť a na druhej strane žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, na základe ktorého by sa bolo možné odchýliť od zásady rozvinutej v judikatúre, podľa ktorej náklady a výdavky vynaložené uchádzačom na účasť na verejnom obstarávaní nemôžu predstavovať ujmu, ktorá môže byť napravená priznaním náhrady škody.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
95 Po prvé, pokiaľ ide o údajnú ujmu, ktorú tvoria náklady na účasť na zrušenom verejnom obstarávaní, treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním vytýkaným Parlamentu, teda údajnými protiprávnymi konaniami, ktorých sa Parlament dopustil v rámci sporného verejného obstarávania, na jednej strane a ujmou, ktorú tvoria náklady na účasť na tomto konaní, na druhej strane. Aj keby bolo totiž konanie, ktoré viedlo k rozhodnutiam zo 14. septembra 2006 a z 1. decembra 2006, tak ako tieto samotné rozhodnutia, postihnuté protiprávnosťou, takže žalobkyňa by mohla mať ešte prospech z účinkov rozhodnutia zo 7. augusta 2006, na základe ktorého s ňou bola pôvodne uzavretá zmluva, toto posledné menované rozhodnutie by jej nepriznávalo žiadne právo na uzavretie zmluvy. Naopak, rozhodnutie zo 7. augusta 2006 v súlade s článkom 149 ods. 3 druhým pododsekom vykonávacieho nariadenia výslovne špecifikovalo, že nezahŕňa nijaký záväzok Parlamentu a že Parlament ako zmluvný orgán má až do podpísania zmluvy možnosť zrušiť verejné obstarávanie bez toho, aby mala žalobkyňa nárok na akúkoľvek náhradu škody. Pritom práve táto možnosť sa uskutočnila v prejednávanej veci vo forme rozhodnutia z 31. januára 2007. Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že medzi konaním vytýkaným Parlamentu a ujmou uvádzanou žalobkyňou neexistuje žiadna príčinná súvislosť.
96 Po druhé, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu uvádzanú žalobkyňou, tá nie je preukázaná. Žalobkyňa uvádza, že zamietnutie jej ponuky je v rozhodnutí z 1. decembra 2006 odôvodnené veľmi negatívnym posúdením, ktoré sa môže v dotknutých kruhoch rýchlo rozšíriť a tak vážne zasiahnuť do jej povesti.
97 Treba však poukázať na to, že žalobkyňa nespresňuje, ktoré negatívne posúdenia zasahujú do jej povesti. V rozhodnutí z 1. decembra 2006, ktorým sa zamieta ponuka žalobkyne, Parlament vysvetľuje, že žalobkyňa vzhľadom na svoju technickú a finančnú kapacitu nezodpovedá výberovým kritériám. Je zrejmé, že takéto vysvetlenia nevyhnutne vyvolávajú negatívne posúdenia buď o vlastnostiach ponuky, alebo o vlastnostiach uchádzača. Z takýchto negatívnych posúdení však v zásade nemožno vyvodiť, že zasahujú do povesti predmetného uchádzača, pokiaľ sú formulované nepolemickým spôsobom a v súlade so skutočnosťou.
98 Parlament je totiž povinný na účely rozhodnutia o uzavretí zmluvy, ktoré má prijať, a najmä na účely jeho odôvodnenia, skontrolovať, či predložené ponuky rešpektujú výberové kritériá. V tomto ohľadne nemožno nič vytýkať rozhodnutiu z 1. decembra 2006, v ktorom je primeraným spôsobom vysvetlené, že riadiaci pracovníci, prax, obrat, ako aj výsledky podnikania v nedávnych finančných obdobiach žalobkyne boli považované za príliš slabé na to, aby jej mohol Parlament zveriť projekt takého rozsahu, ako bol projekt predmetného verejného obstarávania. Takéto návrhy samy osebe v rámci zamietnutia ponuky nemôžu byť považované za zásah do povesti žalobkyne.
99 So zreteľom na predchádzajúce úvahy je opodstatnené zamietnuť návrh žalobkyne na náhradu škody vo veci T‑383/06 ako návrh zjavne bez právneho základu.
O trovách
100 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
101 Podľa článku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa vlastnej úvahy. Okrem toho podľa článku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.
102 Rozhodnutie z 1. decembra 2006, ktoré je predmetom žaloby vo veci T‑383/06, bolo zrušené po podaní žaloby rozhodnutím prijatým Parlamentom v súlade s konaním vo veci verejného obstarávania. S prihliadnutím na spis v týchto veciach, ako aj v príslušných veciach týkajúcich sa predbežného opatrenia nie je možné vylúčiť, že Parlament konaním, ktoré prijal v rámci postupu verejného obstarávania, vyvolal podanie žaloby vo veci T‑383/06, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci T‑383/06 R. Za týchto okolností je opodstatnené rozhodnúť, že žalobkyňa znáša polovicu svojich vlastných trov konania vo veciach T‑383/06 a T‑383/06 R, zatiaľ čo Parlament znáša okrem svojich vlastných trov konania polovicu trov konania žalobkyne.
103 Keďže žalobkyňa nemala vo veci T‑71/07 úspech, s prihliadnutím na návrhy Parlamentu je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑71/07 R a trov konania o námietke neprípustnosti.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
nariadil:
1. Veci T‑383/06 a T‑71/07 boli spojené na účely vydania spoločného uznesenia.
2. Vo veci T‑71/07 je rozhodnutie o námietke neprípustnosti spojené s rozhodnutím vo veci samej.
3. Žaloba vo veci T‑71/07 sa zamieta ako žaloba zjavne bez právneho základu.
4. Konanie o návrhu na zrušenie vo veci T‑383/06 sa zastavuje.
5. Návrh na náhradu škody vo veci T‑383/06 sa zamieta ako žaloba zjavne bez právneho základu.
6. Vo veci T‑383/06 Parlament znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania spoločnosti Icuna.Com SCRL vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia. Icuna.Com znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
7. Vo veci T‑71/07 Icuna.Com znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia a trov konania o námietke neprípustnosti.
V Luxemburgu 14. mája 2008
Tajomník | | Predsedníčka komory |