ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 9. novembra 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica 2012/13/EÚ – Právo na informácie v trestnom konaní – Článok 6 – Právo na informácie o obvinení – Článok 6 ods. 4 – Zmena v poskytnutých informáciách – Zmena kvalifikácie trestného činu – Povinnosť včas informovať obvinenú osobu a poskytnúť jej možnosť predložiť svoje tvrdenia k zvažovanej novej kvalifikácii – Účinné uplatnenie práva na obhajobu – Spravodlivosť konania – Smernica (EÚ) 2016/343 – Posilnenie určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní – Článok 3 – Prezumpcia neviny – Článok 7 ods. 2 – Právo nevypovedať vo vlastný neprospech – Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie – Požiadavka nestrannosti trestného súdu – Zmena kvalifikácie trestného činu z podnetu trestného súdu alebo na návrh obvinenej osoby“
Vo veci C‑175/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 8. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s trestným konaním proti:
BK,
za účasti:
Specializirana prokuratura,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. marca 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: E. Rousseva a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 25. mája 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1) a článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti BK pre skutky, ktoré boli v obžalobe podanej prokuratúrou pôvodne kvalifikované ako korupcia, no vo vzťahu ku ktorým vnútroštátny súd zvažuje uplatniť kvalifikáciu ako podvod alebo obchodovanie s vplyvom.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2012/13
3 Odôvodnenia 3, 9, 14 a 27 až 29 smernice 2012/13 znejú:
„(3) Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach vychádza z predpokladu, že členské štáty si vzájomne dôverujú v systémoch trestného súdnictva ostatných členských štátov. Rozsah vzájomného uznávania závisí vo veľkej miere od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých alebo obvinených osôb a spoločné minimálne štandardy potrebné pre jednoduchšie uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.
…
(9) V článku 82 ods. 2 [ZFEÚ] sa upravuje ustanovenie minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Uvedený článok odkazuje na ‚práva jednotlivcov v trestnom konaní‘ ako na jednu z oblastí, kde sa môžu ustanoviť minimálne pravidlá.
…
(14) … Táto smernica… ustanovuj[e] minimálne spoločné normy, ktoré sa majú vzťahovať na oblasť poskytovania informácií o právach a obvineniach osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Táto smernica vychádza z práv ustanovených v [C]harte, a najmä v jej článkoch 6, 47 a 48, pričom sa vychádza aj z článkov 5 a 6 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950] v zmysle ich výkladu Európskym súdom pre ľudské práva. …
…
(27) Osobám obvineným zo spáchania trestného činu by sa mali poskytnúť všetky informácie o obvinení, ktoré sú potrebné na prípravu ich obhajoby, ako aj na zaručenie spravodlivého konania.
(28) Informácie o trestnom čine, z ktorého spáchania sa podozrivé alebo obvinené osoby podozrievajú alebo obviňujú, by sa mali týmto osobám poskytnúť bezodkladne, najneskôr pred ich prvým úradným výsluchom policajným orgánom alebo iným príslušným orgánom, bez toho, aby tým bolo ohrozené prebiehajúce vyšetrovanie. Mal by sa im poskytnúť dostatočne podrobný popis skutkového stavu týkajúceho sa trestného činu vrátane času a miesta skutku, pokiaľ sú známe, v ktorých bol údajne trestný čin spáchaný, z ktorého spáchania sa podozrievajú alebo obviňujú, a jeho možná právna kvalifikácia, a to so zreteľom na štádium, v akom sa trestné konanie nachádza v čase poskytovania informácií, aby sa tým zaručilo spravodlivé konanie a umožnilo účinné uplatňovanie práva na obhajobu.
(29) Ak sa v priebehu trestného konania zmenia skutočnosti, na základe ktorých bolo voči podozrivým alebo obvineným osobám vznesené obvinenie, do takej miery, že sa tým výrazne zmení jej postavenie, malo by sa im to oznámiť, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania, a to v čase, ktorý im umožní účinné uplatňovanie práva na obhajobu.“
4 Článok 1 smernice 2012/13, nazvaný „Predmet úpravy“, znie:
„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa práva na informácie podozrivých alebo obvinených osôb o ich právach v trestnom konaní a o obvinení vznesenom voči nim. Smernica taktiež stanovuje pravidlá týkajúce sa práva na informácie o právach osôb zatknutých v súvislosti s vykonaním európskeho zatykača.“
5 Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Právo na informácie o právach“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám poskytli bezodkladne informácie aspoň o uvedených procesných právach uplatniteľných podľa vnútroštátneho práva s cieľom umožniť ich účinné uplatňovanie:
a) právo na prístup k advokátovi;
b) nárok na bezplatné právne poradenstvo a podmienky poskytnutia takéhoto poradenstva;
c) právo na informácie o obvinení v súlade s článkom 6;
d) právo na tlmočenie a preklad;
e) právo nevypovedať.“
6 Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Právo na informácie o obvinení“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivým alebo obvineným osobám boli poskytnuté informácie o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú podozrivé alebo obvinené. Tieto informácie sa poskytnú bezodkladne v takom rozsahu, aký je potrebný na zaručenie spravodlivého konania a účinné uplatnenie práva na obhajobu.
…
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr pri podaní obžaloby súdu poskytli podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu.
4. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby boli bezodkladne informované o akýchkoľvek zmenách, ktoré sa týkajú informácií, ktoré im boli poskytnuté v súlade s týmto článkom, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania.“
Smernica (EÚ) 2016/343
7 Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1) je podľa jej článku 1 písm. a) predovšetkým stanoviť „spoločné minimálne pravidlá“ týkajúce sa „určitých aspektov prezumpcie neviny v trestnom konaní“.
8 V článku 3 tejto smernice, nazvanom „Prezumpcia neviny“, sa uvádza:
„Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivé a obvinené osoby považovali za nevinné, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže ich vina.“
9 Článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Právo odoprieť výpoveď a právo nevypovedať vo vlastný neprospech“, v odseku 2 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo nevypovedať vo vlastný neprospech.“
Bulharské právo
10 Článok 287 ods. 1 Nakazatelno procesualen kodeks (Trestný poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „NPK“) stanovuje:
„Prokurátor podá novú obžalobu, ak v priebehu vyšetrovania trestného činu zistí dôvody, ktoré opodstatňujú rozsiahlu zmenu skutkovej časti obžaloby alebo uplatnenie prísnejšej trestnej sadzby.“
11 Podľa článku 301 ods. 1 bodu 2 NPK príslušný súd pri rozhodovaní o rozsudku skúma a rozhoduje o otázkach, či je skutok trestným činom a aká je jeho právna kvalifikácia.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 Dňa 26. februára 2021 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) podala na vnútroštátny súd obžalobu proti BK za skutky kvalifikované ako korupcia, ktorých sa tento údajne dopustil v rámci svojej funkcie vyšetrovateľa.
13 Podľa zistení uvedených v obžalobe si BK vypýtal od dvoch podozrivých osôb peňažnú sumu za to, že v rámci výkonu svojej funkcie vykoná nasledujúce dva úkony. Po prvé BK údajne ponúkol, že vydá kladné stanovisko k žiadostiam podozrivých osôb o to, aby im boli vrátené vozidlá, ktoré mali byť použité na spáchanie trestného činu, a po povolení od prokurátora im tieto vozidlá vráti. Po druhé tiež BK obidvom podozrivým osobám ponúkol, že ich neobviní z trestného činu, z ktorého spáchania boli podozrivé.
14 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra) kvalifikovala tieto skutky ako korupciu, ktorej sa dopustil vyšetrujúci úradník prostredníctvom vydierania na základe zneužitia právomoci. Za tento trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody na tri až pätnásť rokov, peňažný trest až do výšky 25 000 bulharských levov (BGN) (približne 12 500 eur), konfiškáciu majetku odsúdenej osoby, a to v rozsahu až do polovice tohto majetku, ako aj stratu práv.
15 BK proti tejto kvalifikácii namietal. V tejto súvislosti tvrdil, že vytýkané skutky nemožno považovať za spáchané v rámci jeho funkcie, keďže uvedené skutky nepatria do právomoci vyšetrovateľa, ale do právomoci prokurátora. Preto bola podľa názoru BK pre takéto skutky vhodná ich kvalifikácia ako podvod.
16 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že uvádzaná forma podvodu, ku ktorej dochádza vtedy, keď páchateľ získa majetkovú výhodu na úkor poškodeného tým, že využije chybu, neskúsenosť alebo nevedomosť poškodeného, sa trestá odňatím slobody v trvaní až päť rokov.
17 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra) však trvala na kvalifikácii ako korupcia. Vnútroštátny súd uviedol, že v súlade s vnútroštátnymi procesnými normami prináleží vymedzenie obžaloby výlučne prokurátorovi, pričom príslušný súd mu v tejto súvislosti nemôže dávať žiadne pokyny.
18 V rámci konania vo veci samej preto tak účastníci konania, ako aj vnútroštátny súd zamerali svoju pozornosť na preukázanie alebo vyvrátenie skutkov korupcie. Tento súd je údajne povinný rozhodnúť o obžalobe, ako ju formuloval prokurátor, to znamená o obžalobe z korupcie. V prípade, že by rozhodol o oslobodení spod obžaloby z korupcie, by pritom mal možnosť zvážiť zmenu kvalifikácie skutkového stavu.
19 Podľa vysvetlení vnútroštátneho súdu sa vo vnútroštátnej judikatúre vykladá článok 301 ods. 1 bod 2 NPK v spojení s článkom 287 ods. 1 NPK v tom zmysle, že príslušný súd má právomoc uznať obvinenú osobu za vinnú na základe inej kvalifikácie než tej, ktorá bola pôvodne uvedená v obžalobe, pod podmienkou, že po prvé táto nová kvalifikácia neznamená podstatnú zmenu obžaloby v časti týkajúcej sa skutkového stavu a po druhé že nevedie k uloženiu prísnejšieho trestu, než k akému vedie trestný čin vyplývajúci z kvalifikácie pôvodne zvolenej prokurátorom.
20 Vnútroštátny súd tak vysvetľuje, že na základe tejto judikatúry by v rámci sporu vo veci samej mohol uplatniť kvalifikáciu ako podvod, tak ako to navrhuje BK, keďže tento trestný čin sa trestá miernejším trestom, než je trest, ktorý sa ukladá v prípade korupcie.
21 Tento súd dodáva, že by tiež mohol zvážiť zmenu kvalifikácie vytýkaných skutkov na obchodovanie s vplyvom. Dalo by sa totiž usudzovať, že BK požiadal podozrivých o zaplatenie peňažnej sumy s cieľom ovplyvniť rozhodnutia prokurátora v rámci výkonu jeho funkcie, aby tento schválil vrátenie ich vozidiel a nepodal na nich obžalobu. Sankcia uložená za trestný čin obchodovania s vplyvom je tiež miernejšia ako sankcia stanovená za trestný čin korupcie, konkrétne je ňou trest odňatia slobody v trvaní až šesť rokov alebo peňažný trest vo výške 5 000 BGN (približne 2 500 eur).
22 Vnútroštátny súd však zdôrazňuje neexistenciu záruky týkajúcej sa ochrany práva na obhajobu v prípade, že príslušný súd rozhodne o odsúdení obvinenej osoby na základe odlišnej kvalifikácie skutkového stavu, než je kvalifikácia, ktorá bola pôvodne uvedená v obžalobe vypracovanej prokurátorom. Konkrétne tento súd nie je povinný vopred informovať obvinenú osobu ani jej umožniť predložiť svoje tvrdenia k zvažovanej novej kvalifikácii. V praxi sa obvinená osoba dozvedá o tejto novej kvalifikácii v odsudzujúcom rozsudku.
23 Vnútroštátny súd tak vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť takejto praxe s právom Únie. Konkrétne sa tento súd v rámci svojej prvej otázky zamýšľa nad tým, či vydanie odsudzujúceho rozsudku na základe takej kvalifikácie skutkového stavu, o ktorej obvinená osoba nebola vopred informovaná, je v súlade s článkom 6 ods. 3 a 4 smernice 2012/13.
24 Druhá otázka sa týka požiadaviek vyplývajúcich z článku 47 druhého odseku Charty.
25 Podľa názoru vnútroštátneho súdu by na základe povinnosti, ktorá by mu mohla vyplývať z odpovede na prvú otázku a ktorou je informovať obvinenú osobu o možnosti uplatniť odlišnú kvalifikáciu skutkového stavu, než akú pôvodne navrhol prokurátor, mohla byť spochybnená jeho nestrannosť, ako aj spravodlivosť konania. V tejto súvislosti tento súd uvažuje nad dvomi scenármi.
26 Na jednej strane, ak príslušný súd obvinenú osobu informuje o možnosti uplatniť inú kvalifikáciu, ktorú zvažuje zo svojho vlastného podnetu, a to konkrétne v spore vo veci samej kvalifikáciu ako obchodovanie s vplyvom, tento súd by na seba prakticky prevzal funkciu žalobcu. Podľa jeho názoru sa pritom dá pochybovať o nestrannosti súdu, ktorý z vlastného podnetu navrhne novú právnu kvalifikáciu a následne vyhlási odsudzujúci rozsudok založený na tejto kvalifikácii, a to aj v prípade, že tento súd predtým v tejto súvislosti poskytol obvinenej osobe možnosť sa brániť.
27 Na druhej strane, ak príslušný súd informuje obvinenú osobu o možnosti zvoliť takú kvalifikáciu skutkového stavu, ktorú navrhuje samotná obvinená osoba a ktorou je v spore vo veci samej kvalifikácia ako podvodu, podľa názoru vnútroštátneho súdu by v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu práva nevypovedať vo vlastný neprospech, ako aj noriem zaručujúcich spravodlivé súdne konanie.
28 Vnútroštátny súd však zdôraznil, že v rámci sporu vo veci samej BK neuznal svoju vinu za trestný čin podvodu, ale len uviedol, že skutkový stav, tak ako ho prezentoval prokurátor, by sa mal kvalifikovať ako podvod, a nie ako korupcia.
29 Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bráni článok 6 ods. 3 a 4 smernice 2012/13 tomu, aby ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne článok 301 ods. 1 bod 2 v spojení s článkom 287 ods. 1 [NPK], boli v judikatúre vykladané v tom zmysle, že súd sa vo svojom rozsudku môže odchýliť od právnej kvalifikácie skutku uvedenej v obžalobe – za predpokladu, že sa takýto skutok nekvalifikuje ako závažnejší trestný čin –, pričom dôvodom pre rozpor s uvedeným článkom smernice by bola skutočnosť, že obžalovaný nebol pred vyhlásením rozsudku riadne informovaný o novej, zmenenej právnej kvalifikácii a nemohol sa voči nej brániť?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku: Bráni článok 47 druhý odsek [Charty] tomu, aby súd informoval obvineného o tom, že môže vo veci samej rozhodnúť na základe inej právnej kvalifikácie skutku, a aby mu okrem toho umožnil pripraviť si obhajobu vo vzťahu k tejto kvalifikácii, pričom dôvodom pre rozpor s uvedeným článkom Charty by bolo to, že podnet na takúto zmenu právnej kvalifikácie nevychádzal od prokurátora?“
30 Listom z 5. augusta 2022 Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko) informoval Súdny dvor o tom, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci prejednávané na tomto súde vrátane veci samej boli od tohto dátumu postúpené na Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto).
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
31 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 a 4 smernice 2012/13 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, pokiaľ nová kvalifikácia nemôže viesť k uloženiu prísnejšieho trestu, pričom tento súd obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii vopred neinformoval, a teda jej neposkytol možnosť konkrétne a účinne uplatniť právo na obhajobu vo vzťahu k takto uplatnenému novému trestnému činu.
32 Tak ako vyplýva z článku 1 smernice 2012/13, táto smernica, ktorá bola prijatá na základe článku 82 ods. 2 ZFEÚ, stanovuje minimálne spoločné normy, ktoré sa vzťahujú na oblasti poskytovania informácií o právach a obvineniach osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu.
33 Zo znenia článku 3 v spojení s článkom 6 smernice 2012/13 vyplýva, že právo byť informovaný, ktoré je uvedené v článku 1 tejto smernice, sa týka prinajmenšom dvoch odlišných práv. Na jednej strane podozrivé alebo obvinené osoby musia byť v súlade s článkom 3 tejto smernice informované minimálne o jednotlivých procesných právach, ktoré sú uvedené v tomto článku a medzi ktoré patrí právo na pomoc advokáta, právo na bezplatné právne poradenstvo a podmienky získania takéhoto poradenstva, právo na informácie o vznesenom obvinení, právo na tlmočenie a preklad, ako aj právo odoprieť výpoveď. Na druhej strane článok 6 uvedenej smernice vymedzuje pravidlá týkajúce sa práva na informácie o obvinení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2019, Moro, C‑646/17, EU:C:2019:489, bod 43).
34 Cieľom týchto pravidiel je, tak ako to potvrdzujú odôvodnenia 27 až 29 smernice 2012/13, zabezpečiť spravodlivé konanie a umožniť účinné uplatňovanie práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i., C‑612/15, EU:C:2018:392, bod 89).
35 Tento cieľ si predovšetkým vyžaduje to, aby obvinená osoba dostala podrobné informácie o obvinení, vrátane informácií o povahe a právnej kvalifikácii trestného činu, v takom čase, ktorý jej umožní účinne si pripraviť svoju obhajobu, tak ako to stanovuje článok 6 ods. 3 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i., C‑612/15, EU:C:2018:392, bod 90).
36 Uvedený cieľ, ako aj riadny priebeh konania, predpokladajú, aby obvinená osoba alebo jej obhajca boli presne informovaní o skutkoch, ktoré sa obvinenej osobe kladú za vinu, a o ich právnej kvalifikácii, aby sa táto mohla účinne zúčastniť na rozpravách týkajúcich sa opodstatnenosti obvinenia, pri dodržaní zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, tak aby mohla účinne uplatniť svoje stanovisko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i., C‑612/15, EU:C:2018:392, body 92 a 93).
37 V predmetnom prípade z formulácie prvej otázky, ako aj z informácií obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na rozsah povinnosti súdu meritórne rozhodujúceho v trestnej veci informovať obvinenú osobu o zmene právnej kvalifikácie skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu.
38 V tejto súvislosti už Súdny dvor uznal, možnosť toho, aby informácie týkajúce sa obvinenia, ktoré boli poskytnuté obhajobe, boli neskôr zmenené, najmä pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu vytýkaných skutkov. Takéto zmeny však musia byť oznámené obvinenej osobe alebo jej obhajcovi v čase, keď ešte môžu účinne reagovať, a to pred rozhodnutím súdu. Túto možnosť predvída článok 6 ods. 4 smernice 2012/13, ktorý stanovuje, že akékoľvek zmeny, ktoré sa týkajú informácií poskytnutých v súlade s týmto článkom a ku ktorým dôjde v priebehu trestného konania, musia byť bezodkladne oznámené obvinenej osobe, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania [rozsudok z 21. októbra 2021, ZX (Odstránenie nedostatkov obžaloby), C‑282/20, EU:C:2021:874, bod 29 a citovaná judikatúra].
39 V odôvodnení 29 smernice 2012/13 sa v tejto súvislosti ďalej uvádza, že ak sa v priebehu trestného konania zmenia skutočnosti, na základe ktorých bolo voči podozrivým alebo obvineným osobám vznesené obvinenie, do takej miery, že sa tým výrazne zmení jej postavenie, malo by sa im to oznámiť, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania, a to v čase, ktorý im umožní účinné uplatňovanie práva na obhajobu.
40 V tejto súvislosti treba zdôrazniť rozhodujúci význam oznámenia právnej kvalifikácie trestného činu pre účinné uplatňovanie práva na obhajobu. Toto oznámenie obvinenej osobe alebo jej obhajcovi je totiž nevyhnutné na to, aby táto osoba mohla pochopiť, čo sa jej kladie za vinu, pripraviť si v dôsledku toho svoju obhajobu, a prípadne spochybniť, že by bola vinná, a to tým, že preukáže neexistenciu jedného alebo viacerých znakov predstavujúcich zvolený trestný čin.
41 V dôsledku toho akákoľvek zmena právnej kvalifikácie skutkového stavu súdom meritórne rozhodujúcim v trestnej veci môže mať rozhodujúci vplyv na uplatňovanie práva na obhajobu, ako aj na zaručenie spravodlivého konania v zmysle článku 6 ods. 4 smernice 2012/13.
42 Tak je to na jednej strane v prípade, keď zvažovaný nový trestný čin obsahuje nové znaky skutkovej podstaty, ku ktorým obvinená osoba ešte nemala možnosť predložiť svoje tvrdenia.
43 V takejto situácii je na zabezpečenie spravodlivého konania, tak ako ho vyžaduje článok 6 ods. 4 smernice 2012/13, zjavne nevyhnutné, aby trestný súd rozhodujúci vo veci samej včas informoval obvinenú osobu alebo jej obhajcu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v čase, ktorý jej umožní účinne si pripraviť svoju obhajobu, a poskytol tejto osobe možnosť na to, aby si v tejto súvislosti konkrétne a účinne uplatnila svoje právo na obhajobu.
44 V predmetnom prípade zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že vnútroštátny súd zvažuje neuplatniť kvalifikáciu skutkov, ktorých sa dopustil vyšetrovateľ na základe vydierania prostredníctvom zneužitia právomoci, ako korupcie, t. j. kvalifikáciu, ktorú pôvodne uplatnila Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra), a nahradiť ju kvalifikáciou ako podvod alebo obchodovanie s vplyvom. Tieto dva trestné činy uvedené ako posledné pritom obsahujú podstatné znaky, ku ktorým ešte BK nemal možnosť predložiť svoje tvrdenia.
45 Na druhej strane aj za predpokladu, že zvažovaný nový trestný čin neobsahuje nový podstatný znak vo vzťahu k predtým zvolenému trestnému činu, a teda že obvinená osoba mala v priebehu konania možnosť predložiť svoje tvrdenia ku všetkým podstatným znakom tohto nového trestného činu, zmena kvalifikácie trestného činu trestným súdom rozhodujúcim vo veci samej môže mať napriek tomu nezanedbateľný vplyv na uplatňovanie práva na obhajobu. Nemožno totiž vylúčiť, že obvinená osoba, ktorej sa oznámi nová zvažovaná kvalifikácia, si svoju obhajobu zorganizuje inak.
46 Ďalej treba zdôrazniť, že skutočnosť, že nová kvalifikácia nemôže viesť k uloženiu prísnejšieho trestu, je v tejto súvislosti irelevantná. Spravodlivosť konania totiž vyžaduje, aby obvinená osoba mohla uplatniť právo na obhajobu v plnom rozsahu. Väčšia či menšia prísnosť trestu, ktorý možno uložiť, pritom nesúvisí s otázkou, či tieto práva mohli byť uplatnené.
47 Z uvedeného vyplýva, že keď trestný súd meritórne rozhodujúci v trestnej veci zvažuje zmenu kvalifikácie trestného činu, je povinný včas informovať obvinenú osobu alebo jej obhajcu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v čase a za podmienok, ktoré tejto osobe umožnia účinne si pripraviť svoju obhajobu, a poskytnúť jej možnosť konkrétne a účinne si uplatniť svoje právo na obhajobu vzhľadom na túto kvalifikáciu, s cieľom zabezpečiť spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 4 smernice 2012/13. Potreba poskytnúť obvinenej osobe lehotu na prípravu alebo zmenu jej obhajoby v takomto kontexte, ako aj dĺžka tejto lehoty sú skutočnosti, ktoré musí tento súd posúdiť v závislosti od všetkých relevantných okolností.
48 Ciele smernice 2012/13 potvrdzujú výklad, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode. Ako totiž vyplýva z jej odôvodnení 3, 9 a 14, táto smernica má prostredníctvom stanovenia spoločných minimálnych noriem, pokiaľ ide o informovanie osôb podozrivých alebo obvinených zo spáchania trestného činu o ich právach a o obvinení vznesenom voči nim za cieľ posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, a tým uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov, ako aj súdnych rozhodnutí v trestných veciach.
49 Tak ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 59 až 71 svojich návrhov, výklad uvedený v bode 47 tohto rozsudku, ktorý má podobu jasného a jednoduchého pravidla uplatňovania, pokiaľ ide o povinnosť súdu meritórne rozhodujúceho v trestnej veci včas informovať obvinenú osobu v prípade, že tento súd zvažuje zmeniť kvalifikáciu trestného činu, prispieva k dodržiavaniu práva na obhajobu, ako aj k zabezpečeniu spravodlivého trestného konania v členských štátoch. Tento výklad tak posilňuje vzájomnú dôveru medzi týmito štátmi, a tým uľahčuje vzájomné uznávanie rozsudkov, ako aj súdnych rozhodnutí v trestných veciach, v súlade s cieľmi sledovanými touto smernicou.
50 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 4 smernice 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, bez toho, aby tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom čase a za takých podmienok, ktoré jej umožnia účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda bez toho, aby tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k tejto novej kvalifikácii. V tejto súvislosti skutočnosť, že uvedená kvalifikácia nemôže viesť k uloženiu prísnejšieho trestu než v prípade trestného činu, pre ktorý bola osoba pôvodne stíhaná, nie je relevantná.
O druhej otázke
51 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie [rozsudok z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie životného prostredia), C‑61/21, EU:C:2022:1015, bod 34].
52 V predmetnom prípade z vysvetlení, ktoré poskytol vnútroštátny súd, vyplýva, že pre prípad zmeny kvalifikácie trestného činu súdom meritórne rozhodujúcim vo veci samej má vnútroštátny súd pochybnosti o nestrannosti tohto meritórne rozhodujúceho súdu, pokiaľ bola nová kvalifikácia uplatnená z jeho podnetu, a o dodržaní práva nevypovedať vo vlastný neprospech, pokiaľ bola nová kvalifikácia navrhnutá obvinenou osobou.
53 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 3 a článok 7 ods. 2 smernice 2016/343 zaručujú prezumpciu neviny a právo nevypovedať vo vlastný neprospech.
54 V dôsledku uvedeného je vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 51 tohto rozsudku potrebné konštatovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 3 a 7 smernice 2016/343, ako aj článok 47 druhý odsek Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje z vlastného podnetu alebo na návrh obvinenej osoby uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, a to aj v prípade, že tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnili účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k takto uplatnenej novej kvalifikácii.
55 V prvom rade treba zdôrazniť, že vnútroštátna norma, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje zmeniť kvalifikáciu trestného činu, nie je sama osebe spôsobilá spochybniť prezumpciu neviny zaručenú v článku 3 smernice 2016/343 či nestrannosť tohto súdu v zmysle článku 47 druhého odseku Charty, a to ani v prípade, že k uplatneniu novej kvalifikácie došlo z jeho podnetu.
56 V tejto súvislosti už Súdny dvor uznal, že právo členského štátu môže trestným súdom rozhodujúcim vo veci samej priznať právomoc zmeniť kvalifikáciu skutkov, ktoré sú im predkladané, a to pod podmienkou, že sa ubezpečia, že obvinení mali možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu v tejto súvislosti konkrétnym a účinným spôsobom, pričom boli včas informovaní o dôvode obvinenia, t. j. o skutkových aspektoch, ktoré sa im kladú za vinu a na ktorých je založená obžaloba, ale tiež o právnej kvalifikácii týchto skutkov, a to podrobným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2019, Moro, C‑646/17, EU:C:2019:489, bod 55).
57 Skutočnosť, že sa súd rozhodujúci vo veci samej rozhodne zmeniť kvalifikáciu trestného činu bez toho, aby v tomto smere zasiahol prokurátor, totiž svedčí o tom, že tento súd sa domnieva, že skutky postihované trestným právom by v prípade, že by boli preukázané, mohli zodpovedať tejto novej kvalifikácii, a nie o tom, že uvedený súd už zaujal stanovisko k vine obvinenej osoby.
58 V druhom rade, pokiaľ ide o právo nevypovedať vo vlastný neprospech uvedené v článku 7 ods. 2 smernice 2016/343, skutočnosť, že obvinená osoba navrhne novú kvalifikáciu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, sama osebe neznamená, že by táto osoba uznala svoju vinu vzhľadom na novú kvalifikáciu.
59 Napokon v rámci sporu vo veci samej vnútroštátny súd zdôraznil, že BK síce uviedol, že skutkový stav, tak ako ho prezentovala Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra), mal byť kvalifikovaný ako podvod, a nie ako korupcia, no neuznal svoju vinu za trestný čin podvodu.
60 V každom prípade žiadna norma práva Únie nezakazuje obvinenej osobe pripustiť, že spáchala trestný čin.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že články 3 a 7 smernice 2016/343, ako aj článok 47 druhý odsek Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje z vlastného podnetu alebo na návrh obvinenej osoby uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, za predpokladu, že tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnili účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k takto uplatnenej novej kvalifikácii.
O trovách
62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 6 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, bez toho, aby tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnia účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda bez toho, aby tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k tejto novej kvalifikácii. V tejto súvislosti skutočnosť, že uvedená kvalifikácia nemôže viesť k uloženiu prísnejšieho trestu než v prípade trestného činu, pre ktorý bola osoba pôvodne stíhaná, nie je relevantná.
2. Články 3 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje z vlastného podnetu alebo na návrh obvinenej osoby uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, za predpokladu, že tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnili účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k takto uplatnenej novej kvalifikácii.
Podpisy