Vec T‑790/21
PL
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. novembra 2023
„Verejná služba – Úradníci – Preradenie v záujme služby – Rozhodnutie s retroaktívnym účinkom prijaté pri výkone rozsudkov súdu Únie – Článok 266 ZFEÚ – Články 22a a 22c služobného poriadku – Nezrovnalosť v konaní pred podaním žaloby – Zásada riadnej správy veci verejných – Právo byť vypočutý – Zásada nestrannosti – Primeraná lehota – Povinnosť starostlivosti – Zodpovednosť – Nemajetková ujma“
1. Úradníci – Organizácie služieb – Prideľovanie zamestnancov – Preradenie – Voľná úvaha administratívy – Obmedzenia – Záujem služby – Preradenie úradníka v záujme služby z dôvodu problematických osobných vzťahov – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
(pozri body 51 – 53)
2. Úradníci – Práva a povinnosti – Oznámenie skutočností, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo závažného nesplnenia povinnosti – Ochrana úradníka, ktorý oznámil takéto skutočnosti v postavení oznamovateľa – Povinnosť inštitúcií zaviesť interné pravidlá týkajúce sa zaobchádzania so sťažnosťami podanými úradníkmi v postavení oznamovateľov – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a ods. 3, články 22b a 22c)
(pozri body 55, 56, 58, 164 – 175)
3. Úradníci – Práva a povinnosti – Oznámenie skutočností, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo závažného nesplnenia povinnosti – Preradenie úradníka, ktorý oznámil takéto skutočnosti – Prípustnosť – Podmienka – Absencia vzťahu medzi preradením a oznámením, ktoré podal dotknutý úradník – Dôkazné bremeno
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a)
(pozri body 57, 182 – 190)
4. Žaloby úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Prihliadnutie tak na odôvodnenie, ako aj na výrok rozsudku – Zrušenie rozhodnutia o preradení – Prijatie nového rozhodnutia o preradení s retroaktívnym účinkom – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 266 ZFEÚ)
(pozri body 80, 128 – 131, 133 – 139)
5. Základné práva – Charta základných práv – Právo na riadnu správu vecí verejných – Požiadavka nestrannosti – Pojem
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41)
(pozri body 100, 145)
6. Právo Európskej únie – Zásady – Dodržiavanie primeranej lehoty – Porušenie v správnom konaní – Účinky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1)
(pozri body 104, 105, 114, 235)
Zhrnutie
Žalobca PL bol zaradený na miesto vedúceho oddelenia v delegácii Európskej komisie v tretej krajine s účinnosťou od 16. februára 2012. Toto oddelenie bolo podrobené vyšetrovaniam Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktoré sa začali v rokoch 2011 a 2013.
Dňa 3. októbra 2012 žalobca oznámil svojim nadriadeným svoje obavy týkajúce sa údajných nezrovnalostí pri riadení a realizácii určitých projektov.
V nadväznosti na viacero sťažností upozorňujúcich na nevhodné správanie žalobcu a problémy v komunikácii vyvolané jeho oddelením a ním samotným bol žalobca rozhodnutím z 19. decembra 2012 preradený do sídla Komisie v Bruseli od 1. januára 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie o preradení“).
Súd pre verejnú službu rozsudkom z 15. apríla 2015 zrušil prvé rozhodnutie o preradení z dôvodu porušenia práv žalobcu na obranu.(1) Druhé rozhodnutie o preradení s rovnakým rozsahom a retroaktívnym účinkom zrušil Všeobecný súd z dôvodu nedostatku právomoci orgánu, ktorý ho prijal, vzhľadom na ochranu priznanú žalobcovi článkom 22a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) v jeho postavení oznamovateľa.(2) Tretie retroaktívne rozhodnutie o preradení Komisia stiahla na zabezpečenie riadneho výkonu predchádzajúceho rozsudku Všeobecného súdu, pričom prebiehalo nové konanie.(3)
Komisia rozhodnutím zo 16. februára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) znovu preradila žalobcu s retroaktívnym účinkom od 1. januára 2013.
Žalobca v postavení oznamovateľa v zmysle článku 22a služobného poriadku podal sťažnosť na základe článku 22c služobného poriadku, ktorý upravuje postup zaobchádzania so sťažnosťami podanými oznamovateľmi v rámci konania pred podaním žaloby. Vzhľadom na to, že jeho sťažnosť bola čiastočne zamietnutá, žalobca podal na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť a o náhradu škody.
Všeobecný súd pri zamietnutí návrhu na zrušenie podáva po prvýkrát výklad článku 22c služobného poriadku a skúma dodržiavanie pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno v prípade preradenia oznamovateľa.
Všeobecný súd čiastočne vyhovel návrhu na náhradu škody a uložil Komisii povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel z dôvodu porušenia primeranej lehoty v správnom konaní.
Posúdenie Všeobecným súdom
Po prvé, pokiaľ ide o článok 22c služobného poriadku, Všeobecný súd uvádza, že toto ustanovenie bola zavedené s cieľom uložiť každej inštitúcii povinnosť zaviesť interné pravidlá, ktoré smerujú k priznaniu záruk oznamovateľom, vrátane postupu zaobchádzania so sťažnosťami, ktoré sa týkajú spôsobu zaobchádzania s oznamovateľmi po splnení si povinností podľa článku 22a alebo článku 22b služobného poriadku alebo v dôsledku splnenia si týchto povinností. V článku 22c sa však nevyžaduje, aby všetky pravidlá uplatniteľné na oznamovateľov, vrátane prípadov podania sťažnosti, boli stanovené v jednom akte.
Všeobecný súd v prejednávanej veci konštatuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, Komisia prijala osobitné pravidlá týkajúce sa zaobchádzania so sťažnosťami oznamovateľov v súlade s článkom 22c služobného poriadku.
Podľa týchto pravidiel sa Komisia v prvom rade zaväzuje dodržiavať dôvernosť totožnosti oznamovateľa a nezverejniť jeho meno osobám potenciálne zapojeným do protiprávneho konania ani komukoľvek, pre koho nie je nevyhnutne potrebné poznať ho, okrem prípadu, ak oznamovateľ osobne súhlasí so zverejnením svojej totožnosti alebo ak ide o požiadavku v rámci trestných stíhaní, ktoré by mohli vyplynúť z tohto konania.(4) Tieto pravidlá ďalej určujú orgán príslušný prijímať rozhodnutia o preradení úradníka, ktorý nahlásil nedostatky, a orgán príslušný rozhodnúť o sťažnostiach podaných voči nim.(5) V tejto súvislosti ani článok 22c služobného poriadku, ani žiadne iné interné pravidlo Komisie nevyžaduje, aby príslušný orgán pri zaobchádzaní s týmito sťažnosťami konal bez pomoci útvarov.
Okrem toho podľa týchto pravidiel na sťažnosti podané na základe článku 22c služobného poriadku musí byť daná, ak to okolnosti odôvodňujú, odôvodnená odpoveď v lehote kratšej, ako je lehota stanovená článkom 90 služobného poriadku.(6) Prístup k osobným údajom uvedeným v sťažnostiach sa navyše poskytuje iba oprávneným osobám, ktoré to nevyhnutne potrebujú. Je tiež stanovené, že sťažnosti týkajúce sa citlivých otázok nebudú predmetom konzultácií medzi útvarmi.(7)
Napokon tieto pravidlá stanovujú, že sťažnosti oznamovateľov môžu byť podané prostredníctvom sprievodného formulára, ktorý odkazuje na článok 22c služobného poriadku, čo umožňuje príslušnému orgánu hneď po podaní sťažnosti zistiť jej citlivý charakter a zabezpečiť dodržiavanie ochranných opatrení voči oznamovateľom. Dotknuté osoby sa teda musia prihlásiť v inštitúcii ako oznamovatelia, ale nemajú povinnosť podrobne opísať nedostatky, ktoré uviedli vo svojich sťažnostiach.
Po druhé, pokiaľ ide o pravidlá v oblasti dôkazného bremena v prípade preradenia oznamovateľa, Všeobecný súd pripomína, že podľa usmernení Komisie týkajúcich sa oznamovania protispoločenskej činnosti prislúcha osobe, ktorá prijíma nepriaznivé opatrenie voči oznamovateľovi, aby preukázala, že toto opatrenie bolo odôvodnené inými dôvodmi než oznámením protispoločenskej činnosti.
Komisia v prejednávanej veci uniesla dôkazné bremeno preukázaním, že preradenie žalobcu nebolo odôvodnené jeho oznámením protispoločenskej činnosti, ale existenciou problémov v osobných vzťahoch s jeho kolegami a nadriadenými, ktoré predchádzali tomuto oznámeniu.
Po tretie, pokiaľ ide o porušenie primeranej lehoty, Všeobecný súd konštatuje, že mimoriadne dlhé správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, je dôsledkom postupných pochybení administratívy. Hoci porušenie primeranej lehoty nemalo vplyv na samotný obsah tohto rozhodnutia, mohlo u žalobcu vyvolať stav neistoty a úzkosti v súvislosti s jeho situáciou, o to viac, že sa odvolával na svoje postavenie oznamovateľa. Za týchto okolností Všeobecný súd čiastočne vyhovel návrhu žalobcu na náhradu škody.