Vec C‑57/15
United Video Properties Inc.
proti
Telenet NV
(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Hof van beroep te Antwerpen)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Práva duševného vlastníctva – Smernica 2004/48/ES – Článok 14 – Trovy konania – Výdavky na advokáta – Paušálna náhrada – Maximálne sumy – Výdavky na technického poradcu – Náhrada – Podmienka pochybenia účastníka, ktorý nemal vo veci úspech“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 28. júla 2016
1. Aproximácia právnych predpisov – Vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Trovy konania – Vnútroštátna právna úprava obsahujúca systém paušálnych sadzieb v oblasti náhrady výdavkov na advokáta – Prípustnosť – Podmienka – Primeranosť trov – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Absencia záruky, pokiaľ ide o náhradu podstatnej a vhodnej časti týchto trov neúspešnou stranou – Neprípustnosť
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48, odôvodnenie 17, článok 3 ods. 1 a 2 a článok 14)
2. Aproximácia právnych predpisov – Vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Trovy konania – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje náhradu výdavkov na technického poradcu iba v prípade pochybenia účastníka, ktorý nemal vo veci úspech – Neprípustnosť
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48, odôvodnenie 26, článok 13 ods. 1 a článok 14)
1. Článok 14 smernice 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že neúspešnej strane konania sa uloží náhrada trov konania vzniknutých úspešnej strane konania, ktorá poskytuje súdu rozhodujúcemu o tejto náhrade, aby zohľadnil konkrétne okolnosti prejednávanej veci, a ktorá obsahuje systém paušálnych sadzieb v oblasti náhrady výdavkov na právnu pomoc advokáta pod podmienkou, že tieto sadzby zabezpečujú, že trovy, ktoré má znášať neúspešná strana, budú opodstatnené, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
Vzhľadom na odôvodnenie 17 a článok 3 ods. 1, ako aj článok 14 tejto smernice taká právna úprava môže byť odôvodnená, najmä ak smeruje k vylúčeniu náhrady neprimeraných trov z dôvodu neobvykle vysokých odmien advokáta dohodnutých medzi úspešnou stranou v spore a jej advokátom, alebo z dôvodu poskytnutia služieb, ktoré sa nepovažujú za potrebné na zabezpečenie dodržiavania predmetného práva duševného vlastníctva, zo strany advokáta. Naopak požiadavka, podľa ktorej musí neúspešná strana znášať opodstatnené trovy konania, nemôže odôvodňovať právnu úpravu, ktorá ukladá paušálne sadzby podstatne nižšie, než sú sadzby uplatňované v tomto členskom štáte na služby advokáta. Taká právna úprava by totiž bola nezlučiteľná s článkom 3 ods. 2 smernice 2004/48, ktorý stanovuje, že postupy a prostriedky právnej nápravy stanovené touto smernicou musia byť odradzujúce, a poškodzovala by hlavný cieľ, ktorý sleduje smernica 2004/48, ktorý spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.
Článok 14 tejto smernice však bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej paušálne sadzby, ktoré z dôvodu uvádzania príliš nízkych maximálnych súm nezabezpečujú, aby aspoň podstatnú a vhodnú časť opodstatnených trov, ktoré vznikli strane úspešnej v konaní, znášala neúspešná strana. Táto otázka sa totiž nemôže posudzovať nezávisle od trov, ktoré skutočne vznikli strane úspešnej v konaní ako výdavky na právnu pomoc advokáta, pokiaľ sú tieto výdavky opodstatnené. Hoci požiadavka primeranosti nepredpokladá, že neúspešná strana mala nevyhnutne nahradiť všetky trovy vynaložené druhou stranou, napriek tomu vyžaduje, aby táto strana mala právo na náhradu aspoň podstatnej a vhodnej časti opodstatnených trov, ktoré skutočne vznikli úspešnej strane.
(pozri body 25 – 27, 29, 32, bod 1 výroku)
2. Článok 14 smernice 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym pravidlám, podľa ktorých výdavky na technické poradenstvo sú nahraditeľné len v prípade pochybenia strany, ktorá nemala úspech v konaní, pokiaľ sú tieto výdavky priamo a bezprostredne spojené so žalobou smerujúcou k zabezpečeniu dodržiavania práva duševného vlastníctva.
V tejto súvislosti po prvé, keďže náklady spojené s prešetrovaním a identifikáciou, často spojené so službami technického poradenstva, vynaložené majiteľom práva duševného vlastníctva sa týkajú najmä náhrady škody, ktorá by sa mala zaplatiť v prípade pochybenia porušovateľa, a keďže náhrada ujmy je predmetom článku 13 ods. 1 tejto smernice, tieto náklady, ktoré často vzniknú ešte pred súdnym konaním, nevyhnutne nepatria do pôsobnosti článku 14 uvedenej smernice.
Po druhé zo širokého výkladu článku 14 smernice 2004/48 v tom zmysle, že tento článok uvádza, že neúspešná strana musí vo všeobecnosti znášať iné výdavky vzniknuté úspešnej strane, bez uvedenia akéhokoľvek spresnenia, pokiaľ ide o povahu týchto výdavkov, hrozí nebezpečenstvo, že tomuto článku sa udelí príliš široká pôsobnosť, čím sa článok 13 tejto smernice zbaví jeho potrebného účinku. Tento pojem teda treba vykladať prísne a konštatovať, že medzi iné výdavky v zmysle uvedeného článku 14 patria iba výdavky, ktoré priamo a bezprostredne súvisia s predmetným súdnym konaním.
Po tretie článok 14 smernice 2004/48 neobsahuje žiadny údaj, ktorý by umožňoval domnievať sa, že členské štáty môžu v rámci konania o zabezpečenie dodržiavania práva duševného vlastníctva, podriadiť náhradu iných výdavkov, alebo trov konania vo všeobecnosti, kritériu pochybenia neúspešnej strany.
V tomto kontexte náklady spojené so službami technického poradcu majú takéto priame a bezprostredné spojenie, a teda patria medzi iné výdavky, ktoré musí podľa článku 14 smernice 2004/48 znášať neúspešná strana, keďže služby technického poradcu sú potrebné na riadne podanie žaloby, ktorá v konkrétnom prípade smeruje k zabezpečeniu dodržiavania práva duševného vlastníctva.
(pozri body 35 – 37, 39, 40, bod 2 výroku)