Language of document : ECLI:EU:T:2011:94

UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 17. marca 2011

Vec T‑44/10 P

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Náhrada liečebných nákladov – Povinnosť odôvodnenia – Akt spôsobujúci ujmu – Zjavne nedôvodné odvolanie“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 25. novembra 2009, Marcuccio/Komisia (F‑11/09), ktorého predmetom je návrh na zrušenie tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie, ktoré jej v rámci tohto konania vznikli.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

2.      Úradníci – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Zamietnutie žiadosti o náhradu nákladov liečenia vo výške 100 % po odmietnutí uznania existencie vážnej choroby – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

1.      Predmetom povinnosti odôvodnenia je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné podklady na to, aby zistila, či je rozhodnutie dôvodné, alebo má vady, ktoré by umožnili napadnúť jeho zákonnosť, a jednak umožniť súdu vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Relevantným na účely posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia je tiež odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.

(pozri body 32 a 33)

Odkaz: Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, bod 22; Súd prvého stupňa: 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, bod 108; Všeobecný súd: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, bod 64; 21. júna 2010, Meister/ÚHVT, T‑284/09 P, bod 21

2.      V prípade neexistencie nových skutočností zamietnutie žiadosti o náhradu liečebných nákladov vo výške 100 % podanej úradníkom po odmietnutí menovacieho orgánu uznať chorobu, ktorou úradník trpí, za vážnu chorobu oprávňujúcu na takú náhradu v súlade s článkom 72 služobného poriadku nie je aktom spôsobujúcim ujmu, keďže vôbec nemení právne postavenie dotknutej osoby.

(pozri bod 45)

Odkaz: Súd prvého stupňa: 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑143/08, body 39 až 41, a Marcuccio/Komisia, T‑144/08, body 32 až 34, potvrdené Súdnym dvorom, 9. decembra 2009, Marcuccio/Komisia, C‑513/08 P, bod 53, a Marcuccio/Komisia, C‑528/08 P, bod 44